Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/78/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale Y., ul. Y. č. XXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti s.r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, IČO: 36 416 525, proti žalovaným: 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale M., ul. P. Q. č. XXXX/X, 2/ Y. T. (predtým R., rod. X.), nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale S. č. XXX, oboch zastúpených splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Veronika Bočejová Celetková, s.r.o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, Námestie slobody č. 73, IČO: 53 443 071, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -73 zo dňa 07. mája 2021, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam parcela registra KN-C č. 482/3 - záhrada o výmere 228 m2, parcela registra KN-C č. 482/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na KN-C parc. č. 482/6, evidovaným na Okresnom úrade Čadca, katastrálny odbor Čadca, zapísaným na LV č. XXXXX k.ú. K., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ T. T. - na podiel 1 a žalovanej 2/ Y. T. na podiel 1 v prospech žalobcu H. A. za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkom - žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020 vo výške 16.963,- eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. .

Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. -73 zo dňa 07.05.2021 návrh žalobcu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.). Žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 14.04.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti zapísanej v KN, vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX pre k.ú. K. ako parcela registra C-KN č. 482/3 - záhrada o výmere 228 m2, ďalej ako parcela registra C-KN č. 482/6 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 143 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na C-KN parc. č. 482/6 (ďalej len „označené nehnuteľnosti“), ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkom

- žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020 vo výške 16.963,- eur s príslušenstvom uplatnenej v súdnom konaní nateraz vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. . Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaní 1/ a žalovaná 2/ (ďalej len „žalovaní“) boli povinní mu nahradiť trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil uzavretou kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.2020 ako predávajúci so žalovanými ako kupujúcimi predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený pod V 1232/2020 dňa 13.05.2020.

Kúpna cena mala byť uhradená v splátkach, pričom poslednú splátku v sume 16.963,- eur žalovaní doposiaľ nezaplatili čo je aj dôvodom žaloby vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť poslednú splátku prostredníctvom úverujúcej banky, k čomu mala táto pristúpiť po dokončení domu do štandardu, aký od nich na tento účel vyžadovala. Títo však zámerne a vedome bránia uskutočňovať vlastnú činnosť tak, aby bol dom dokončený do požadovaného štandardu a tým bránia aj vyplateniu sumy zo strany úverujúcej banky. Pokiaľ bol v žalobca v dome 05.05.2020 chýbali interiérové dvere a kozub. Aj preto vyzval žalovaných naposledy písomne, aby uviedli, či už sú veci, ktoré mali dokončiť (kvôli úveru) hotové, a ak nie sú, prečo sa tak nestalo. Na osobné výzvy o zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny mu uvádzali, že nezaplatia lebo sa im dom nepáči. V rámci predžalobnej výzvy boli žalovaní upozornení na to, že pokiaľ na túto nebudú v určenej lehote reagovať, on bude považovať právny úkon - záväzok v čl. III.3 za právne nepodmienený, tzn., že bude môcť bez ďalšieho okamžite žiadať od nich zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Na výzvu doručenú im dňa 12.02.2021 títo nereagovali. Kľúčovým dôvodom domáhania sa neodkladnej ochrany je fakt, že už z okolia žalovaných dostával informácie, že žalovaní chcú dom, hoci zaň nezaplatili, predať iným osobám a že na tento účel si pravidelne do domu vodia cudzích ľudí, zrejme záujemcov o kúpu. Tieto skutočnosti sa potvrdili, pretože na internete našiel inzeráty žalovaných, v ktorom títo ponúkajú predmetné nehnuteľnosti na predaj za sumu 127.000,- eur. Žalobca tiež uviedol, že ako veriteľ nemá vedomosť o inom majetku žalovaných, okrem toho, ktorý im umožnil nadobudnúť, z ktorého by mohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči nim a súčasne nepozná vzťahy a postoj banky ako záložcu (k prípadnému prevodu či zmene úverových podmienok). Má viac ako dôvodnú obavu pri doterajšom správaní žalovaných, že prípadným predajom nehnuteľností na inú osobu by došlo k ohrozeniu či zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky, nakoľko by bolo prakticky nemožné zisťovať „osud“ peňazí utŕžených z predaja, zvlášť ak počas núdzového stavu neplatí obmedzenie platieb v hotovosti. Stav je o to naliehavejší, že na inzerátoch je uvedených stav „Rezervované“, teda nemožno vylúčiť, že už našli seriózneho záujemcu. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom. Následne citoval ust. , , , , , , , (ďalej len „“), , / ods. 1 veta prvá a a konštatoval, že návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažuje za dôvodný. Podľa súdu z návrhu žalobcu vyplýva, že žiada, aby zriadil záložné právo na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných každého v podiele 1 na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 16.963,- eur s príslušenstvom. Voči žalovaným podal žalobu o zaplatenie sumy 16.963,- eur s príslušenstvom na Okresný súd Banská Bystrica, v ktorej bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol v tejto súvislosti doručovaný žalovaným. Zdôraznil, že podaním odporu sa vydaný platobný rozkaz v zmysle o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov ex lege zrušuje. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 20.03.2020 mal za osvedčené, že sporové strany uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti a to za dohodnutú kúpnu cenu 116.000,- eur, ktorú sa kupujúci v zmysle bodu II. 3 zaviazali uhradiť v troch splátkach. Posledná splátka vo výške 16.963,- eur mala byť uhradená z úveru, ktorú na tento účel žalovaným poskytne financujúca banka - Y. Y. a.s., a to spôsobom, že úverujúca banka zaplatí za žalovaných túto dohodnutú splátku priamo na účet predávajúceho. Táto splátka bude uhradená po dokončení domu do štandardu, aký si vyžaduje úverujúca banka. Z informácie o schválení úveru Y. Y. a.s. v časti podmienok pre 2.a ďalšiu tranžu mal súd za osvedčené, že pred poskytnutím druhej tranže bankou, táto vyžaduje predloženie fotodokumentácie k predmetu financovania, ktorou bude preukázané jeho úplné dokončenie podľa dokumentácie a výstavbe/ rekonštrukcii, tzn. že všetky prvky stavby, okrem iných aj kompletné osadenie všetkých interiérových dverí, dokončený kozub (ak je). Relevantnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bolo, či žalovaní splnili podmienky na zaplatenie spornej pohľadávky, t.j. poslednej splátky kúpnej ceny. Tu však podmienky na splatnosť pohľadávky žalobcom neboli preukázané, žalobca sám v návrhu uviedol, že stavba nie je v stave štandardu vyžadujúceho financujúcou bankou na to, aby financujúca banka uhradila poslednú splátku kúpnej ceny ako 2. resp. ďalšiu tranžu z úveru poskytnutého žalovanému 1/ (podľa informácie o schválení úveru na č.l. 20 a 21 spisu), čím žalobca neosvedčil existenciu pohľadávky, ktorej zabezpečenie požaduje. Súd taktiež uviedol, že návrh žalobcu presahuje zásadu primeranosti a proporcionality zásahov do majetkových práv žalovaných vo vzťahu k výške pohľadávky. Hodnota žalobcom uvádzanej pohľadávky predstavuje sumu 16.963,- eur s príslušenstvom, pričom hodnota nehnuteľností (kúpna cena bola 116.000,- eur) je podľa názoru súdu v zjavnom nepomere. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by zaťažilo tieto nehnuteľnosti, by bolo neprimeraným zásahom do majetkových práv žalovaných. Za tejto procesnej situácie by nariadením zabezpečovacieho opatrenia zasiahol do vlastníckeho práva a ostatných zaručených práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru,

ktorou treba rozumieť to, že žalovaní budú obmedzení v nakladaní s majetkom, len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom žalobcu, ktorý však osvedčený nebol. Nariadením žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia by tak bolo obmedzené vlastnícke právo nad rámec potrebnej rozumnej a nevyhnutnej miery obmedzenia a došlo by tak k porušeniu SR. Nakoľko žalobcom žiadané zabezpečujúce opatrenie za daného skutkového stavu nemôže plniť svoj účel, súd preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa v spojení s zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným, ktorým však nárok voči žalobcovi nepriznal z dôvodu, že im žiadne trovy spojené s týmto konaním nevznikli.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie a zriaďuje záložné právo v jeho prospech na nehnuteľnosti zapísané: v KN vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, na LV č. XXXXX pre k.ú. K. ako parcela registra C-KN č. 482/3 - záhrada o výmere 228 m2, ďalej ako parcela registra C.KN č. 482/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na C-KN parcele č. 482/6, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkom - žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020 vo výške 16.963,- eur s príslušenstvom uplatnenej v súdnom konaní nateraz vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. . Zároveň má voči žalovaným právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobca považoval rozhodnutie za absolútne nesprávne a také, ktoré popiera účel právnych noriem, súdnej ochrany a súčasne aj elementárnu spravodlivosť. Mal za to, že v návrhu podrobným a maximálnym možným spôsobom preukázal dôvodnosť obavy, že exekúcia na majetok žalovaných môže byť ohrozená, čo samo o sebe stačí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( ). Preukázal, že jediným majetkom žalovaných je dom s pozemkom, ktorý im v r. 2020 predal za sumu 116.000,- eur, pričom z tejto sumy dodnes nezaplatili kúpnu cenu (zvyšok) vo výške 16.963,- eur. Taktiež na to, že žalovaní sa snažia tento dom, napriek tomu, že kúpna cena nebola uhradená, predať, teda zbaviť sa jediného exekuovateľného majetku, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka v nemalej výške uspokojená. Podľa žalobcu dôvody uvádzané súdom nemožno z hľadiska práva v žiadnom prípade akceptovať. Konštatovanie súdu, že nebola osvedčená existencia pohľadávky z kúpnej ceny voči žalovaným, považoval za nepochopiteľné a so všetkou úctou právne absurdné. Súd mal jasne preukázané (nielen osvedčené), že vznikla medzi stranami sporu platná kúpna zmluva, súčasťou ktorej bola dohoda o kúpnej cene. Bolo nesporným, že žalovaní ako kupujúci kúpnu cenu nezaplatili v celom rozsahu. Banka, a to Y. Y., a.s. nebola stranou zmluvy. Po právnej stránke je preto absolútne irelevantné, či kupujúci plnili cestou banky. Ako novú skutočnosť (tzv. novotu v odvolacom konaní) v súlade s žalobca predložil SMS správu žalovanej 2/, ktorú mu poslala dňa 05.05.2021, po tom ako jej bol doručený platobný rozkaz, v ktorej uvádza: „Dobrý deň pán A. volali nám z banky, že peniaze pustia hneď ako to odblokujete. Tu je kontakt na tú pani v banke p. D., XXXX XXX XXX. Môžete si to overiť. T..“ Po tejto správe on telefonicky kontaktoval banku, ktorá sa vyjadrila tak, že žalovaní skutočne (až po podaní žaloby) požiadali o uvoľnenie zvyšnej časti úveru, pričom žiadosť čaká na schválenie, avšak banka v tom čase vyslovila, že žalovaným dosť pravdepodobne nebude poskytnutý úver pre nesplnenie podmienok banky, najmä bonity. Ďalej žalobca uviedol, že súd prakticky vyslovil, že pokiaľ žalovaní nesplnia podmienky úveru vo vzťahu k tretej osobe, nemá nárok na zaplatenie kúpnej ceny. V takom prípade by žalovaní nikdy nemuseli zaplatiť, keďže by im stačilo nespĺňať podmienky. Čo sa týka súdom uvádzaného nepomeru z hľadiska proporcionality zálohu a dlžnej sumy, ide opäť podľa jeho názoru o nesprávny právny názor. Súd opomenul nielen jedinečné okolnosti, kedy žalovaní odmietajú plniť celkom nedôvodne a iný majetok nemajú, ale aj to, že na liste vlastníctva a z dôkazov bolo preukázané, že v prospech banky ako záložného veriteľa bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti do výšky poskytnutého úveru vo výške 95.263,- eur. Bolo tak preukázané, že jediným majetkom je dom a pozemok s kúpnou cenou 116.000,- eur, pričom kupujúci z tejto sumy takmer 17.000,- eur nezaplatili a banka za nich uhradila sumu 78.300,- eur, k čomu zriadila záložné právo do výšky úveru 95.263,- eur. Tiež uviedol, že aktuálna hodnota danej nehnuteľnosti ako ju uvádzal a konštatoval súd je viac ako relatívna, pričom k hodnote absentuje odborný posudok a tak si súd o tom (o hodnote zálohu) nemôže urobiť sám odbornú predstavu. Napokon žalobca poukázal na to, že sa treba zamyslieť nad tým čo prináša menšie negatívne následky pre strany sporu, teda či zamietnutie jeho návrhu na zabezpečovacie opatrenie (kde hrozí

bezprostredná škoda, možno nezvratná) alebo nariadenie opatrenia v neprospech žalovaných, ktorý iba znamená zápis záložného práva do katastra, teda bezprostredne nezasahuje do práv jednej či druhej strane a eliminuje tento negatívny následok. Tzn. k výkonu záložného práva nedôjde skôr, ako nebude k dispozícii vykonateľná pohľadávka. Poukazujúc na judikatúru a účel zabezpečovacieho opatrenia mal žalobca za to, že skutočnosť o tom, že voči žalovaným má jednoznačnú pohľadávku z kúpnej ceny ako aj to, že nebola uhradená, a že jej vymožiteľnosť môže byť ohrozená (inzercia nehnuteľnosti na webe) bola nielen osvedčená, ale aj preukázaná a súd mal poskytnúť porušenému právu súdnu ochranu. Nemožno podľa neho pochopiť ako mohol súd vysloviť, že pohľadávka nie je ani len pravdepodobná. Predmetom tohto konania nie je posúdenie, či má alebo nemá nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ale to či existuje obaja, že v prípade ak bude na inom súde s nárokom úspešný, bude pohľadávka ktorá je osvedčená, uspokojiteľná. Nesprávne a neprípustne sa však súd zameral iba prejudiciálne na meritórnu otázku, ktorú však bude riešiť iný súd a ešte základné skutočnosti nesprávne právne posúdil. V ďalšej časti odvolania sa žalobca vyjadril k podaniu žalovaných zo dňa 12.05.2021, ktoré podľa neho potvrdilo, že názor súdu pri zamietnutí návrhu nebol správny a bol predčasný. Z podania je evidentné, že títo nespochybnili, že majú ako kupujúci voči nemu záväzok, to znamená, že oni sú povinní mu sumu zaplatiť, iba vznášali námietku, že do technického stavu, od ktorého sa odvodzuje uvoľnenie peňazí z úveru, mal dom postaviť on (teda dnes už zrejme len kozub a dvere). Považoval tak za preukázané, že názor súdu obstáť nemôže. Podľa žalobcu sú tak naplnené odvolacie dôvody podľa , , a teda napadnuté rozhodnutia opodstatnene nesprávnym a ústavne neudržateľným. Následne žiadal, aby súd s poukazom na ust. nedoručoval žalovaným odvolanie ale aby spis postúpil odvolaciemu súdu na bezodkladné rozhodnutie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 28.06.2021 žiadali, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil a žalobcu zaviazal na zaplatenie trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mali za to, že vyjadrenia žalobcu v odvolaní sú len subjektívnym konštatovaním a dôkazmi nepodloženým tvrdením. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ako i žalobu o zaplatenie 16.963,- eur s príslušenstvom) považovali za predčasný, neopodstatnený a nedôvodný. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 07.05.2021 uviedli, z akého dôvodu jeho nárok v plnom rozsahu rozporujú a mali za to, že súvisí s daným konaním. V zmysle platných právnych predpisov splatnosť pohľadávky je vyjadrená dobou dohodnutou v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa má pohľadávka splatiť. V tejto súvislosti poukazovali na čl. II (bod II.3) posledný odsek kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého tretia splátka kúpnej ceny mala byť uhradená prostredníctvom úverujúcej banky priamo na účet žalobcu po tom, čo bude dokončený dom do štandardu, aký si vyžaduje úverujúca banka. V spojitosti so zmluvou o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 09.03.2020 v časti Podmienky pre poskytnutie ďalšej tranže (ktorou sa myslí tretia splátka kúpnej ceny v sume 16.963,- eur), kde sa uvádza, že predloženie fotodokumentácie k predmetu financovania, ktorou bude preukázané úplné dokončenie podľa dokumentácie k výstavbe/rekonštrukcii, bude predložené žalobcom, čo nie je dané. Aj uvedené preukazuje povinnosť žalobcu konať a dokončiť dom do štandardu. Tak ako uviedol sám žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dom nie je doposiaľ dokončený do štandardu, aký si vyžaduje úverujúca banka. Žalovaní 1/ a 2/ trvali na tom, že predmetnú kúpnu zmluvu uzavierali s vedomím, že rodinný dom dokončí do štandardu vyžadovaného bankou práve žalobca v rámci kúpnej zmluvy, ktorá mu bude uhradená. Uvedené bude však predmetom dokazovania v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. V danom prípade možno hovoriť aj o „praxi a zvyklostiach, ktoré medzi sebou strany zaviedli“, nakoľko v zmysle čl. II. (bod II.3) predposledný odsek predmetnej kúpnej zmluvy, druhá splátka v sume 15.737,- eur sa uskutoční do 3 dní po zaplatení prvej splátky za účelom dokončenia interiéru domu, a to v zmysle požiadavky, banky, čo dokončoval žalobca a bez uzatvorenia zmluvy o dielo, na ktorej uzavretie, resp. neuzavretie sa odvolával v predmetnom odvolaní. Žalovaní mali za to, že dostačujúcim spôsobom preukázali, že rozporujú a neuznávajú neexistenciu pohľadávky, kedy aj podali odpor. Rozporovali jeho tvrdenie, že dôvodom zabezpečovacieho opatrenia bola zásadná skutočnosť, že oni úmyselne a vedome nechcú kozub a dvere, resp. bránia uvoľneniu peňazí a zároveň sa nestotožňovali s jeho tvrdením, že nie je v jeho dispozícii (do)poskytnutie úveru. K novote, SMS správe uviedli, že nepreukazuje skutočnosť tvrdenú žalobcom, že sú si oni vedomí svojho dlhu. Ďalej žalovaní mali za to, že žalobca neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť ako i obavu z ohrozenia a budúceho zmarenia exekúcie, neosvedčil jeden zo zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie nariadiť. V prejednávanom prípade hodnota predmetných nehnuteľností, ku ktorým má byť na

základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo, je niekoľkonásobne vyššia ako je hodnota údajnej pohľadávky, t.j. hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na ich základných právach a aby takáto ujma nebola primeraná sledovanému cieľu, považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a mali za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do ich majetkových práv. Podľa žalovaných s ohľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia žalobca relevantným dôkazom nepreukázal, že oni sú v postavení dlžníka. Tiež neosvedčil existenciu pohľadávky. Žalobca ich napokon nemôže viniť, že sa z čírej opatrnosti vyjadrili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa to dozvedeli z listu vlastníctva č. XXXXX k. ú. K.. Poukázali však aj na ust. a

4. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.06.2021 uviedol, že s poukazom na to, že do rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle sa odvolanie v tejto veci druhej strane nedoručuje, nerozumie ako je možné, že žalovaní dňa 28.06.2021 vedia, zvlášť, ak je vec už na odvolacom súde, o podanom odvolaní. Okrem toho uvádzal, že ich obrana nemá nielen v tomto konaní ale i v konaní vo veci samej (kde podali odpor) potenciál v právnom svete uspieť. Žalovaní na jednej strane hovoria, že sú si vedomí dlhu, ďalej oznamujú, že budú plniť (po doručení rozkazu) a na druhej stane nárok popierajú odvolávajúc sa pri tom na vraj akýsi jeho záväzok im dostavať dom do štandardu, aký vyžaduje banka, rozumej v súčasnosti už asi iba dvere. Žalobca uviedol, že on žiadny záväzok písomne ani ústne nedal, žalovaní si dom dostavali sami do požadovaného štandardu (postavili si podlahy, dlažbu, terasu, kuchyňu, sanitu, už asi aj kozub), nechápe prečo by to pri dverách malo byť inak. Nikdy ho k žiadnym prácam ani len nevyzvali. Taktiež uviedol, že žalovaní napriek tomu, že dňa 05.05.2021 mu napísali SMS správu, že dlžnú sumu zaplatia, túto ani takmer 2 mesiace doposiaľ nezaplatili, teda opäť sa snažia vrátane napadnutého prevádzania nehnuteľností cez inzeráty vyhnúť sa plneniu. Na záver žalobca uviedol, že podrobne v návrhu a aj v odvolaní preukázal, že ním uplatnený nárok je daný a existuje dôvodná obava, že exekúcia na majetok žalovaných, ktorého sa chcú zbaviť (čo nepopreli) je ohrozená, pričom táto obava je nielen osvedčená (ako si to vyžaduje predbežná ochrana) ale aj preukázaná.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a napadnuté uznesenie podľa zmenil z nasledovných dôvodov:

6. V prvom rade odvolací súd reaguje na námietku žalobcu ohľadom nesprávnosti doručovania jeho odvolania proti uzneseniu okresného súdu žalovaným.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa odvolacieho súdu ustanovenia, ktoré sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie sú aj ustanovenia o doručovaní rozhodnutia o zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, uznesenie doručuje len navrhovateľovi. Až v prípade, ak navrhovateľ podá odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia, návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie doručí odvolací súd protistrane a umožní sa jej vyjadriť ako to vyplýva z ust. vety druhej Odvolací súd nedoručuje iba odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd doručil žalovaným odvolanie žalobcu smerujúce voči tomuto uzneseniu a umožnil im tak vyjadriť sa k ich obsahu. Výzvu odvolacieho súdu obsahujúcu odvolanie prevzali a to obaja žalovaní dňa 17.06.2021. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia im bol doručovaný zo strany okresného súdu (viď doručenky na č.l. 79 p.v. spisu).

11. V preskúmavanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dvoch dôvodov a to pre neosvedčenie existencie pohľadávky, ktorej zabezpečenie požadoval a kvôli tomu, že presahuje zásadu primeranosti a proporcionality zásahov do majetkových práv žalovaných vo vzťahu k výške pohľadávky.

12. Žalobca v odvolaní považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a ústavne neudržateľné.

13. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. , v spojení s ust. je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zákonnými podmienkami sú: 1. hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, v danom prípade peňažnej pohľadávky veriteľa, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné vyhovieť len v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve tieto zákonné podmienky.

14. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Odvolací súd oboznámiac sa z obsahom spisu mal zistené, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol okolnosti vzťahujúce sa k nemu tvrdenej peňažnej pohľadávky vo výške 16.963,- eur s príslušenstvom, ktorú má voči žalovaným a zaplatenie ktorej si uplatnil pred Okresným súdom Banská Bystrica v rámci vyvolaného upomínacieho konania, ktoré podľa zistenia odvolacieho súdu nie je doposiaľ skončené (bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol napadnutý odporom zo strany žalovaných). Žalobca tak osvedčil skutočnosť vyvolaného konania titulom zaplatenia časti kúpnej ceny a to podľa kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými, ktorú peňažnú pohľadávku žiadal zabezpečiť zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaných. Z ust. vyplýva, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia je možné zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa, tak judikovanú, ako aj pohľadávku, ktorá nie je judikovaná, t.j. ktorá nie je právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Tvrdený nárok žalobcu, a to peňažná pohľadávka žalobcu ako veriteľa nemusí byť nepochybne preukázaná, postačuje, ak sa javí táto peňažná pohľadávka ako osvedčená, v zmysle okolností, za ktorých je žalobcom prezentovaná ako peňažná pohľadávka svedčiaca žalobcovi žalovanému. V danej veci žalobca peňažnú pohľadávku osvedčoval nielen poskytnutím tvrdení, ale aj doložením kúpnej zmluvy predmetom, ktorej bol kúpa nehnuteľností, v ktorej bolo dohodnutá kúpna cena a podmienky jej zaplatenia. Pokiaľ ide spornú tretiu splátku táto mala byť uhradená po dokončení domu do štandardu, aký si vyžaduje úverujúca banka. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaní zámerne a vedome bránia uskutočňovať vlastnú činnosť tak, aby bol dom dokončený do požadovaného štandardu. Podľa podmienok poskytnutia úveru bankou nedorobené boli interiérové dvere a kozub. Okrem toho žalobca tvrdil a osvedčil predžalobnú výzvu z 10.02.2021 (č.l. 26 spisu), ktorá bola obom žalovaným doručená dňa 12.02.2021, na ktorú títo reagovali žiadosťou o predĺženie lehoty avšak stanovisko nepredložili. V rámci nej ich vyzval za účelom preverenia stavu podmienok na naplnenie dohody o zaplatení kúpnej ceny, najneskôr v lehote 3 dní od jej doručenia podať písomné oznámenie, či z ich strany došlo k

dokončeniu domu v zmysle úverujúcej banky a pre prípad, že sa tak nestalo i uvedenie rozsahu, čo na dome nie je dokončené a dôvod (spolu s jeho preukázaním dôkazmi) prečo sa tak nestalo s tým, že v prípade ak nebude výzve vyhovené, či dôvod nebude akceptovateľný, preukázaný dôkazmi alebo v danej lehote nebude zaplatená zvyšná časť kúpnej ceny, bude uvedenú skutočnosť považovať v zmysle (ak sa účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmienený) za zámerné nesplnenie odkladacej podmienky dôležitej pre úhradu poslednej - tretej splátky, právne nepodmieneným. Okresný súd za uvedených tvrdení osvedčených listinami za relevantnú považoval otázku či žalovaní splnili podmienky na zaplatenie spornej pohľadávky, t.j. poslednej splátky kúpnej ceny a poukazujúc na vyjadrenie žalobcu ako i informáciu o schválení úveru konštatoval nepreukázanie podmienok na splatnosť pohľadávky čím podľa neho neosvedčil existenciu pohľadávky, ktorej zabezpečenie požadoval. S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožnil. Mal za to, že splatnosť pohľadávky bude predmetom posúdenia v uplatnenom upomínacom konaní. Považoval preto za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovaným vyplývajúcu z kúpnej zmluvy.

16. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky, odvolací súd mal v danom prípade osvedčený aj objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, daný vôľou žalovaných predať nehnuteľnosti. Vyplýva to z pripojených inzerátov predložených žalobcom k návrhu. Uvedené napokon potvrdili aj samotní žalovaní vo vyjadrení k návrhu žalobcu zo dňa 12.05.2021 (č.l. 83 spisu) keď uviedli „je pravdou, že sa aktuálne pokúšame nehnuteľnosti nadobudnuté na základe Kúpnej zmluvy predať, avšak naším úmyslom nikdy nebolo vyhýbať sa našim zmluvným povinnostiam a z inkasovanej kúpnej ceny z predaja sme chceli vyplatiť nielen poskytnuté úvery, ale aj tretiu splátku kúpnej ceny žalobcovi v prípade, že by túto skôr nevyplatila úverujúca banka“.

17. Podľa odvolacieho súdu, ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla. Dôvodom je dodržanie zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného, aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. Okresný súd preto správne na uvedené prihliadal avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že návrh žalobcu presahuje zásadu primeranosti a proporcionality zásahov do majetkových práv žalovaných vo vzťahu k výške pohľadávky. Podľa odvolacieho súdu nebolo možné vychádzať len z hodnoty žalobcom uvádzanej pohľadávky (16.963,- eur s príslušenstvom) a hodnoty nehnuteľností podľa kúpnej ceny (116.000,- eur) ale prihliadnuť aj na to, že žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o inom majetku žalovaných. Okrem toho z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. K. vyplýva už existujúce záložné právo zriadené k tým istým nehnuteľnostiam žalovaných ohľadom zmluvy o splátkovom úvere v prospech peňažného ústavu. I z hľadiska potreby rešpektovať princíp proporcionality pri vydávaní zabezpečovacieho opatrenia v tomto prípade zabezpečovacie opatrenie v skutočnosti vôbec nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaných - neobmedzuje ich ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami - zabezpečovacie opatrenia a zásah do práv žalovaných nastúpi až vtedy, ak žalovaní nebudú ochotní splniť, čo im bude ukladať súdne rozhodnutie, teda výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené žalobca splnil základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto uznesenie okresného súdu pre nesprávne právne zmenil tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam parcela registra KN-C č. 482/3 - záhrada o výmere 228 m2, parcela registra KN-C č. 482/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na KN-C parc. č. 482/6, evidovaným na Okresnom úrade Čadca, katastrálny odbor Čadca, zapísaným na LV č. XXXXX, k.ú. K., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ na podiel 1 a žalovanej 2/ na podiel 1 v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkom - žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020 vo výške 16.963,- eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. . Pokiaľ žalobca v návrhu ako aj odvolaní ohľadom parcely KN-C č. 482/6 - zastavaná plocha a nádvorie uvádzal výmeru 143 m2 odvolací súd pri uvedení výmery 98 m2 vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020 ako i listu vlastníctva č. 11259 k. ú. K. (č.l. 132 spisu).

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , čl. 4 a contrario, Vzhľadom k výsledku konania, v ktorom bol žalobca úspešný, bolo rozhodnuté tak, že tento má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia podľa

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).