Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_51C-51-2021.pdf
PDF · 173.77 KB
No categories available
51C/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: T. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, P., štátny občan SR, právne zast. MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36416525, proti žalovaným: 1/ F. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XXXX/X, S., štátny občan SR, 2/ P. F., rod. B., bytom C. XXX, štátny občan SR, obaja právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Bočejová Caletková, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 73, Kysucké Nové Mesto, IČO: 53443071, o zaplatenie 16.963,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 16.963,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.963,- Eur od 16.2.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 06.04.2021 v upomínacom konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 16.963,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.963,-Eur od 16.02.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že medzi stranami sporu, teda medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi došlo dňa 20.03.2020 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. G., evidovaným na LV č. XXXXX, a to k novostavbe rodinného domu (holodom) spolu s pozemkom. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-XXXX/XXXX dňa 13.05.2020. V čl. II. bod II. 2. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli kúpnej cene vo výške 116.000,-Eur. Strany sa súčasne v článku II. bod II.3 dohodli na tom, že kúpna cena bude zaplatená nasledovným spôsobom: 1/pri podpise zmluvy kupujúci vyplatí predávajúcemu v hotovosti sumu 5000,-Eur, 2/ prvá splátka v sume 78.300,-Eur z úveru, ktorý bude na tento účel kupujúcim poskytnutý financujúcou bankou -Slovenská sporiteľňa a.s., a spôsobom tak, že úverujúca banka zaplatí za kupujúcich túto dohodnutú splátku na kúpnu cenu priamo na účet predávajúceho v banke : Tatra banka č.ú. : P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, 3/druhá splátka v sume 15.737,-Eur sa uskutoční do troch dní po zaplatení prvej splátky a bude vyplatená z vlastných zdrojov kupujúcich na účet predávajúceho v banke : Tatra banka č.ú. : P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za účelom dokončenia interiéru domu, a to v zmysle požiadavky banky, 4/ tretia splátka v sume 16.963,-Eur z úveru, ktorý bude na tento účel kupujúcim poskytnutý financujúcou bankou - Slovenská sporiteľňa a.s., a spôsobom tak, že úverujúca banka zaplatí za kupujúcich túto dohodnutú splátku na kúpnu cenu priamo na účet predávajúceho v banke : Tatra banka č. ú. : P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Táto splátka bude uhradená po dokončení domu do štandardu aký si vyžaduje úverujúca banka. Ďalej žalobca uviedol, že
sumu 5.000,-Eur a sumu 15.737,-Eur riadne zaplatili žalovaní zo svojho a ďalej zo sumy, ktorú na časť dohodnutej kúpnej ceny kupujúcim - žalovaným, poskytla formou úveru banka, bola riadne uhradená ešte suma 78.300,-Eur. Poslednú splátku, teda sumu 16 963,-Eur žalovaní (cez financujúcu banku a úver) už nezaplatili hoci sa vlastným prejavom vôle zaviazali uhradiť poslednú splátku (žalovanú sumu) prostredníctvom úverujúcej banky, k čomu mala banka pristúpiť po dokončení domu do štandardu, aký od nich na tento účel vyžadovala. Z danej formulácie, ale aj účelu kúpy novostavby (holodomu) rodinného domu, je zrejmé, že kupujúci sa zaviazali, že budú vykonávať- z hľadiska podstaty záväzku - čím skôr, resp. bez zbytočného odkladu činnosť smerujúcu k tomu, aby dom sami dostavali do požadovaného stavu, nielen kvôli splneniu si záväzkov voči kupujúcemu (zmluva a aj dobré mravy), ale aj nepochybne vo vlastnom záujme (pohodlie bývania). Súčasne je evidentné, že pri takomto, pomerne benevolentnom nastavení zaplatenia kúpnej ceny, ktoré bolo a je zjavne na prospech kupujúcich a ich správania, je potrebné klásť dôraz na to, že takúto situáciu môžu kupujúci ľahko zneužiť, najmä tým, že nebudú vykonávať žiadnu činnosť smerujúcu k tomu, aby sa dom dostaval do požadovaného stavu, čím sa oddiali aj splatnosť kúpnej ceny. Potvrdilo sa, že žalovaní zámerne a vedome sa bránia uskutočňovať vlastnú činnosť tak, aby bol dom dokončený do požadovaného štandardu, a tým bránia aj vyplateniu sumy zo strany úverujúcej banky. Podľa obsahu podmienok poskytnutia úveru bankou bolo potrebné dokončiť na rodinnom dome (tieto podmienky banka, po ohliadke znalcom, uviedla ešte začiatkom marca 2020, pred uzavretím zmluvy), najmä inštalácia kuchynskej linky aj so vstavanými spotrebičmi, kompletná inštalácia sanity, kompletné osadenie všetkých interiérových dverí, finálna úprava fasádnych stien, dokončené všetky interiérové alebo exteriérové schodiská (ak sú), osadený zdroj vykurovania a zariadenia na prípravu TÚV, zrealizované všetky obklady, dlažby a podlahy, dokončená terasa aj s povrchovou úpravou (ak je), dokončený kozub (ak je). Označené položky neexistovali v čase zisťovania stavu znalcom (začiatkom marca), no v čase ešte pred povolením vkladu do katastra (13.05.2020), teda v čase, kedy bol vlastníkom ešte žalobca, už boli dokončené, čo potvrdzujú fotografie z 05.05.2020, na ktorých je vidieť, že žalovaní si už zaobstarali kuchynskú linku so spotrebičmi, inštaláciu sanity, schodisko (na povalu), zdroj vykurovania, obklady dlažby, podlahu a aj terasu. Čo sa týka fasádnych stien, tieto finalizoval ešte žalobca, a to ešte v zmysle so žalovanými ako budúcimi kupujúcimi uzavretej rezervačnej zmluvy. Jediné, čo v čase, kedy bol naposledy v dome teda od 05.05.2021, chýbalo, boli interiérové dvere a kozub. Podľa žalobcovi dostupných informácií v dome žalovaných ako nedorobené i naďalej pravdepodobne zostáva osadenie interiérových dverí a výstavba kozubu. Nie je však vylúčené, že aj tieto prvky už sú hotové. Poukázal aj na ďalšie skutočnosti a prejavy vôle, vyhlásenia kupujúcich v čl. IV.3, čl. IV. 4, čl. IV. 5. Poukázal na ust. § 36 OZ s tým, že v prípade dohody, resp. právneho úkonu a záväzku žalovaných, že splátka bude uhradená, ale za podmienky - až po dokončení domu do štandardu, aký si vyžaduje úverujúca banka, išlo o odkladaciu podmienku záväzku (právneho úkonu) - riadneho zaplatenia časti dohodnutej kúpnej ceny, tzn. podmienku, od ktorej splnenia záviselo a závisí, či následky právneho úkonu v dohodnutom rozsahu, teda uvoľnenie finančných prostriedkov z úveru bankou (tzn. vznik, zmenu či zánik práva a povinností), skutočne nastanú. Žalobca vyzval žalovaných pred podaním žaloby, aby zaplatili zvyšnú časť kúpnej ceny, pričom uvádzali, že nezaplatia, lebo dom sa im nepáči. Takýmto spôsobom správania sa v rozpore s dobrými mravmi by mohli odďaľovať splatnosť tretej dohodnutej splátky na kúpnu cenu prakticky do nekonečna. Poukázal, že pri uzavretí kúpnej zmluvy vyhlásili, že disponujú dostatočným majetkom, ich prístup považoval za neprijateľný a hrubo porušujúci dobré mravy. Následne cestou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.02.2021 boli predžalobnou výzvou upozornení na to, že pokiaľ v nej určenej lehote nebudú na výzvu reagovať, bude považovať právny úkon - záväzok v čl. III. 3, za právne nepodmienený, tzn. že budem môcť bez ďalšieho okamžite žiadať od nich zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny. Napriek tomu, že žalovaní prevzali zásielku obaja na svojich adresách zhodne dňa 12.02.2021, ani jeden z nich nijakým spôsobom na výzvu nereagoval, a teda neuviedli ani nepreukázali, čo je a čo nie je v predmetom rodinnom dome dokončené, a čo je toho príčinou. Na výzvu až dňa 25.02.2021 žalovaní reagovali prostredníctvom ich právnej zástupkyne, JUDr. Michaly Dománkovej, a žiadali o predĺženie lehoty do 08.03.2021, ktorej požiadavke žalobca vyhovel s lehotou do 03.03.2021 s odôvodnením, že mali vytvorený dostatočný priestor k relevantnej odpovedi, v opačnom prípade dôjde bez ďalšieho k iniciovaniu sporového konania na príslušnom súde. Vyjadrenie však nedoručili. V takom prípade sa len potvrdila dikcia § 36 ods. 3 OZ, teda že žalovaní ako kupujúci, ktorým je nesplnenie podmienky spojenej so splatnosťou dohodnutej splátky na kúpnu cenu bolo a je nepochybne na prospech, zámerne stále maria. Za tohto stavu sa potom právny úkon v rozsahu tejto dohodnutej podmienky stal za právne nepodmienený a účastník právneho úkonu povinný plniť (dlžník) je povinný svoju povinnosť veriteľovi splniť potom, ako ho na to veriteľ vyzval (výzva bola žalobcami prevzatá dňa 12.02.2021, 3- dňová lehota na plnenie uplynula dňa 16.02.2021). Výkon povinností žalovaných nedokončiť práce na dome a zreálniť na dané viazanú i (ne)konaním odďaľujú
čas plnenia (bez možnosti potom i predpokladať jeho zmenu) je jednoznačne i v rozpore s dobrými mravmi a nemôže byť z hľadiska práva ďalej akceptovateľné. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania. Do omeškania s plnením sa dostali dňa 16.02.2021, teda deň po tom, ako márne uplynula lehota na plnenie pre žalovaných a súčasne sa stal právny úkon nepodmienený, tzn. nasledujúci deň nastala splatnosť dlhu (§ 563 OZ).
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 31Up/415/2021 zo dňa 20.04.2021.
4. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní odpor, v ktorom poukázali na to, že znenie kúpnej zmluvy pripravoval žalobca a žalovaní bez toho aby sa pred jej podpisom poradili s právnikom, dôverčivo kúpnu zmluvu podpísali v tom znení, v akom im bola predložená žalobcom. I dojednanie ohľadom splatnosti tretej časti kúpnej ceny si navrhol samotný žalobca. Žalovaní v čase uzavierania kúpnej zmluvy, podľa znenia predmetného článku týkajúceho sa splatnosti tretej časti kúpnej ceny, mali za to, že je to práve žalobca ako predávajúci a zároveň osoba zabezpečujúca celú výstavbu rodinného domu, ktorý v zmysle požiadaviek banky uvedie dom do štandardu. K uvedenému záveru žalovaní dospeli na základe tvrdení žalobcu, samotného znenia predmetného článku Kúpnej zmluvy, tiež Znaleckého posudku č. 12/2020 zo dňa 15.02.2020 vypracovaného znalcom Ing. Róbertom Hirschom na základe žiadosti žalobcu, ktorý im žalobca dal a ktorý predkladali úverujúcej banke a v neposlednom rade na základe znenia Zmluvy o splátkovom úvere na bývanie zo dňa 09.03.2020 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. na strane veriteľa a žalovanými spolu s R. P. na strane dlžníka. Znalecký posudok bol na základe objednávky zadávateľa, ktorým bol žalobca, vypracovaný dňa 15.02.2020, a teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Z jeho znenia, str. 9, Popis stavby vyplýva, že Rodinný dom, v tom čase vo vlastníctve žalobcu, bol daný do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia OÚ XXXX/XXXX/MO, právoplatného dňa 07.02.2020 a tento dom je nedokončený, pričom znalec poukazoval, ktoré prvky na stavbe na základe projektovej dokumentácie a informácii mu poskytnutých zo strany žalobcu majú byť ešte dokončené. Rovnako tak, v zmysle Úverovej zmluvy, odsek - Podmienky pre poskytnutie ďalšej tranže, str. 2 sa uvádza: „Pred poskytnutím druhej tranže - predloženie fotodokumentácie k predmetu financovania, ktorou bude preukázané úplne dokončenie podľa dokumentácie k výstavbe/rekonštrukcii, to znamená že všetky prvky stavby, ktoré boli v čase posúdenia bankou obsahom znaleckého posudku, ktorý dlžník na účely uzatvorenia zmluvy predložil banke, a boli evidované ako nedokončené, budú dokončené na 100 %. Samotná úverujúca banka vychádzala z projektovej dokumentácie a Znaleckého posudku žalobcu, ktorá určovala, ktoré prvky v dome ešte nie sú a majú byť dokončené. Žalovaní kúpnu zmluvu s poukazom na vyjadrenia žalobcu, obsah Znaleckého posudku, tiež vzhľadom na samotnú formuláciu čl. II bod II.3, posledný odsek Kúpnej zmluvy a Úverovej zmluvy uzavierali s vedomím, že rodinný dom dokončí do štandardu vyžadovaného bankou práve žalobca v rámci kúpnej ceny (resp. jej časti), ktorá mu bola uhradená a že po tom, čo žalobca všetko uvedie do štandardu v zmysle projektovej dokumentácie a Znaleckého posudku, mu úverujúca banka vyplatí tretiu časť kúpnej ceny. Žalovaní boli šokovaní, keď žalobca síce dom postupne dokončoval (kuchyňa, podlahy, sanita...), avšak za všetko (materiál, práca, zariadenie) si od nich pýtal peniaze nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaní opätovne narážali na svoju právnu nevedomosť a bez vyhľadania právnej pomoci žalobcovi tieto peniaze vyplatili, a to napriek skutočnosti, že to bolo pre nich finančne nezvládnuteľné. Celkovo sa jednalo o sumu vo výške 5.000,- Eur, na úhradu ktorej si boli nútení zobrať spotrebný úver od veriteľa UniCredit Bank, a.s.. Navyše, sa na rodinnom dome začali postupne objavovať vady, na ktoré žalovaní žalobcu upozorňovali. Žalobca ich spočiatku ubezpečoval, že zistené vady odstráni, avšak k tomu nedošlo a postupne sa začal komunikácii so žalovanými vyhýbať, až sa úplne odmlčal. Žalovaní sa dostali do situácie, kedy bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a s úverovým zaťažením, museli ešte navyše riešiť neodkladné vady zistené na stavbe rodinného domu (napr. voda vyrážajúca cez stenu v kúpeľni). Objektívne sa dostali do situácie, kde bolo pre nich finančne nemožné na vlastné náklady dom ďalej dokončovať do štandardu, ktorý vyžadovala úverujúca banka na vyplatenie druhej Tranže. Žalovaní mali za to, že túto povinnosť na nich bez akéhokoľvek právneho titulu preniesol žalobca. Samotné znenie čl. II bod II.3 použitím logického výkladu túto povinnosť ukladá žalobcovi. Práve on je ten subjekt, ktorý má byť "motivovaný" k splneniu podmienky, a to dokončenia rodinného domu do štandardu, aby mu bola následne uhradená tretia splátka kúpnej ceny. Jediný spôsob ako sa z tejto nelichotivej finančnej situácie dostať, aktuálne žalovaní vidia len v predaji nehnuteľností a v následnom vyplatení úveru poskytnutého úverujúcou bankou a tretej splátky kúpnej ceny žalobcovi z inkasovanej kúpnej ceny. Z uvedeného dôvodu sa snažia nájsť na predmetné nehnuteľnosti kupca. Nie je pravdou, že by žalobcovi povedali, že mu tretiu časť kúpnej ceny neuhradia. Žalovaní sa nikdy nemali záujem svojich zmluvných povinností zbaviť. V čase, kedy boli
zo strany žalobcu vyzvaní na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny, neboli na rodinnom dome dokončené nasledovné veci: interiérové dvere, kozub a vonkajšie žalúzie. Túto skutočnosť potvrdzuje samotný žalobca v žalobe. Žalovaní pri snahe dohodnúť sa s úverujúcou bankou na predčasnom vyplatení tretej splátky kúpnej ceny (bez splnenia podmienky) žalobcovi, boli úverujúcou bankou informovaní, že žalobca má priamo od úverujúcej banky vedomosť o nedokončených veciach a tiež o tom, že aj samotná úverujúca banka za osobu zodpovednú za dokončenie domu do štandardu považuje žalobcu. Doplnili, že v lehote stanovenej právnym zástupcom žalobcu sa im nepodarilo zabezpečiť dôkazy na preukázanie toho, že dom nie je uvedený do štandardu, takým spôsobom ako to požadoval, pričom však vzhľadom na vyššie uvedené, a teda že žalobca mal vedomosť o tom, že nie je splnená podmienka na vyplatenie tretej splátky kúpnej ceny, je táto skutočnosť irelevantná. Úverujúca banka žalovaným potvrdenie o tom, že rodinný dom stále nie je uvedený do štandardu vystavila až 04.03.2021 a doručená ešte neskôr (po lehote stanovenej právnym zástupcom žalobcu), a požadovanú fotodokumentáciu žalovaní nevedeli zabezpečiť. Žalovaní mali z týchto dôvodov za to, že splatnosť tretej časti kúpnej ceny ešte nenastala, nakoľko nebola splnená podmienka pre jej vyplatenie úverujúcou bankou, a teda žaloba bola podaná predčasne, nakoľko žalovateľnosť nároku žalobcu v čase podania jeho žaloby ešte nenastala (actio nata). Nie je potom možné použiť ust. § 36 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého sa právny úkon stane nepodmieneným.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných považoval podaný odpor za neopodstatnený a navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Poukázal na to, že až po vydaní platobného rozkazu (20.04.2021), pravdepodobne v čase, keď bol tento doručený žalovaným, obdŕžal od žalovanej 2/ dňa 05.05.2021 SMS a následne právny zástupca žalobcu osobne telefonicky kontaktoval v ten istý deň banku, ktorá sa vyjadrila tak, že žalovaní skutočne (až po podaní žaloby) požiadali o uvoľnenie zvyšnej časti úveru, pričom žiadosť čaká na schválenie, avšak banka uviedla, že žalovaným s najväčšou pravdepodobnosťou úver poskytnutý pre nesplnenie podmienok banky, najmä bonity, nebude. Následne pri ďalšom telefonáte s bankou, a to dňa 10.05.2021 banka oznámila, že žalovaným úver vo výške poslednej splátky na kúpnu cenu uvoľní i bez splnenia skorších podmienok, pričom tak vraj urobí hneď po tom, ako bude z LV č. XXXXX vymazaná poznámka o konaní pred OS ZA (vo veci zabezpečovacieho opatrenia, ktoré popri upomínacom konaní žiadali nariadiť). Po výmaze poznámky z LV, ktorý nastal dňa 21.05.2021, však napriek tvrdeniam banky a správe žalovaných, neboli zaplatené v zmysle kúpnej zmluvy žiadne finančné prostriedky, pričom podľa sprostredkovanej informácie by tak malo byť už pre nesplnenie inej podmienky žalovaných vo vzťahu k banke (tzn. banka vraj už nežiada dokončenie prvkov pre uvoľnenie splátky). Žiadal preto vykonať dopyt na úverujúcu banku ohľadne aktuálnych podmienok pre uvoľnenie zostávajúcej časti úveru. Skutočnosti uvádzané v odpore nie sú po právnej stránke relevantné a ako zjavne tendenčné ich poprel s uvedením, že na ničom takom, ako že žalobca dostavia dom do štandardu, aký banka vyžadovala od žalovaných (nie od žalobcu), sa nedohodli, pričom by muselo v takom prípade v právnej rovine nepochybne ísť o dohodu súvisiacu so zmluvou o dielo so všetkými jej náležitosťami a nie kúpnu zmluvu, čo žalovaní nijako nepreukázali a dokonca ani netvrdia, iba tvrdia, že takto pochopili jednu vetu v kúpnej zmluve, nie že niekedy uzavreli zmluvu o dielo. Žiadny záväzok žalobcu, že dostavia uvedené stavebné prvky do stavu, aby banka uvoľnila peniaze (doplatok kúpnej ceny) reálne nevznikol, pretože by takémuto vzájomnému záväzku a dohode musela nevyhnutne korešpondovať príslušná zmluva, ktorá by musela byť vážna, zrozumiteľná a určitá a musela mať esenciálne náležitosti, teda záväzok vykonať dielo, záväzok zaplatiť cenu diela, najmä však zadanie zo strany objednávateľa (tzv. objednávka diela), vymedzenie predmetu (diela) a cenu diela a času plnenia. Nič z toho neexistuje - žalovaní k danému neprezentujú žiadne reálne skutkové tvrdenie a k nemu dôkaz. Žalovaní sa len stavajú do pozície akýchsi práva neznalých, ktorí vraj nevedeli, čo podpisujú. Žalovaní svojimi tvrdeniami jasne potvrdzujú, že do štandardu, aký vyžadovala banka, činnosti riešili a koordinovali sami a na vlastné náklady, čo by v prípade existencie akejkoľvek zmluvy o dielo (kde dielo vykonáva na svoje náklady zhotoviteľ), vylúčené. Súčinnosť žalobcu vždy odzrkadľovala len ich reálne pokyny. Nevedno z akých dôvodu potom od ich úplného vykonania upustili. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že boli šokovaní, keď žalobca síce dom postupne dokončoval (kuchyňa, podlahy, sanita...), avšak za všetko (materiál, práca, zariadenie) si od nich pýtal peniaze nad rámec dohodnutej kúpnej ceny, celkovo sa jednalo o sumu vo výške 5.000,- Eur, na úhradu ktorej si boli žalovaní nútení zobrať spotrebný úver od veriteľa UniCredit Bank, a.s.. žalobca uvedené poprel s tým, že vyhotovenie daných prvkov stavby (a nielen tých) si žalovaní organizovali a koordinovali sami. Poukázal, že on v žiadnom právnom vzťahu s bankou nebol, to, čo si medzi sebou banka a žalovaní dohodli a či dostanú úver, je voči nemu právne irelevantné. Zároveň uviedol, že hoci bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 41C/25/2021-73 zo dňa 07.05.2021 zamietnutý, na
základe jeho odvolania Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8Co/78/2021 zo dňa 06.07.2021 zmenil napadnuté uznesenie a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. 11259 v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči dlžníkom - žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020 vo výške 16.963,- Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 31Up/415/2021. Súčasne poprel tvrdenie žalovaných, ku ktorému neposkytujú ani žiadny dôkaz, že mu nad rámec kúpnej ceny poskytli sumu 5.000,-Eur, a že si na ňu vzali úver. Vo vzťahu k danému naopak tvrdil, že danú sumu, teda 5.000,-Eur, im požičal otec žalobcu, a túto sumu dodnes nevrátili. Pokiaľ je ich jedinou obranou to, že žalobcov nárok existuje (tzn. nerozporujú dôvod ani výšku), no bol uplatnený predčasne, opak je pravdou, pretože žalovaní 1/ a 2/ úmyselne bránia nedostavením prvkov (dverí a kozubu) tomu, aby bol cestou úveru uhradený zvyšok dlhu, hoci sami mi 5.5.2021 oznámili, že budú plniť. Úmyselne zmarili splnenie podmienky splatnosti, preto sa stala splátka právne nepodmienenou podľa § 36 ods. 3 OZ. Ich právna obrana spočívajúca v tom, že splatnosť žalovanej sumy, resp. splátky kúpnej ceny ešte nenastala, neobstojí ako správna. V opačnom prípade by mohli žalovaní prakticky neustále odmietať vykonať potrebné prvky, a žalobca by nikdy neobdŕžal zvyšok kúpnej ceny.
6. Vzhľadom na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, vec bola postúpená tunajšiemu súdu z Okresného súdu v Banskej Bystrici dňa 20.07.2021 (č. l. 1 spisu).
7. Žalovaní v duplike rozporovali tvrdenia žalobcu, že boli a sú celkom nečinní vo vzniknutom spore, naopak snažili sa o súčinnosť, či už pri uzatváraní kúpnej zmluvy, dodatku. Práve žalobca sa odmlčal po podpísaní zmluvy, keď ho kontaktovali ohľadom vád na dome a uviedol to aj v žalobe, že ich osobne viackrát kontaktoval s cieľom predísť konaniu na súde. Aj SMS z 5.5.2021 preukazuje ich súčinnosť. Zotrvali na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, najmä, že žaloba bola podaná predčasne, a že rodinný dom má dokončiť do štandardu vyžadovaného bankou práve žalobca. V zmysle platných právnych predpisov, splatnosť pohľadávky je vyjadrená dobou dohodnutou v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa má pohľadávka splatiť. V zmysle čl. II./ bod 11.3/ posledný odsek predmetnej Kúpnej zmluvy, tretia splátka kúpnej ceny mala byť uhradená prostredníctvom úverujúcej banky priamo na účet žalobcu po tom, čo bude dokončený dom do štandardu aký si vyžaduje úverujúca banka. V spojitosti so Zmluvou o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 09. 03. 2020 v časti Podmienky pre poskytnutie ďalšej tranže (ktorou sa myslí tretia splátka kúpnej ceny v sume 16.963,-Eur) kde sa uvádza, že predloženie fotodokumentácie k predmetu financovania, ktorou bude preukázané úplné dokončenie podľa dokumentácie k výstavbe/rekonštrukcii, bude predložené žalobcom, čo nie je dané. Aj uvedené preukazuje povinnosť žalobcu konať a dokončiť dom do štandardu, čo nie je dané. Trvali na tom, že predmetnú kúpnu zmluvu uzavierali žalovaní s vedomím, že rodinný dom dokončí do štandardu vyžadovaného bankou práve žalobca v rámci kúpnej ceny. V danom prípade možno hovoriť aj o „praxi a zvyklostiach, ktoré medzí sebou strany zaviedli", nakoľko v zmysle čl. II./ bod 11.3/ predposledný odsek predmetnej kúpnej zmluvy, druhá splátka v sume 15.737,-Eur sa uskutoční do 3 dní po zaplatení prvej splátky za účelom dokončenia interiéru domu, a to v zmysle požiadavky banky, čo dokončoval žalobca a bez uzatvorenia zmluvy o dielo, na ktorej uzavretie, resp. neuzavretie sa vo svojich vyjadreniach odvoláva. V zmysle platných právnych predpisov je však možné uzatvoriť tzv. zmiešanú zmluvu (kúpna zmluva a zmluva o dielo), čo je aj v danom prípade. Zmluva sa posudzuje podľa obsahu a nie podľa názvu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že s bankou nie je v žiadnom právnom vzťahu, spochybnili ním tvrdené skutočnosti, kedy tvrdí, že kontaktoval banku a dostal od nej spätnú väzbu. Ak sa žalobca nepreukázal nejakým titulom, banka nie je oprávnená tretej osobe podávať akékoľvek informácie, ktoré sa jej netýkajú. Žalovaní uviedli, že rozporujú a neuznávajú existenciu pohľadávky, kedy aj podali odpor proti platobnému rozkazu, kedy pohľadávku neuznali v celom rozsahu. Ďalej žalovaní poukázali na to, že v zmysle platných právnych predpisov, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Ak však ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. V tomto prípade, kedy ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, by podľa ich názoru mohla prichádzať do úvahy vada v podobe narušenej statiky, pre ktorú užívanie domu je objektívne nemožné a ktoré by dokonca mohlo zapríčiniť škody na majetku alebo zdraví, čo je dané. Vada, ktorá vyjde najavo až dodatočne, je vada, ktorá bola pri predaji nepoznateľná, ale v čase predaja existovala (bola teda skrytá a prejavila sa až následne). Kupujúci si ju z toho dôvodu v čase uzatvárania zmluvy nevšimol a teda o nej nevedel. Žalovaní v predmetnom rodinnom dome žili len zhruba 2 mesiace, potom boli nútení sa odsťahovať, z dôvodu jeho dezolátneho stavu a v neposlednom rade aj kvôli zhoršenému zdravotnému stavu žalovanej - p. F., ktorá je odkázaná na spreje, ktorých fotka tvorí prílohu k tomuto
vyjadreniu, a ktoré užíva od nasťahovania sa do rodinného domu. Vzhľadom na skutočnosť, že nemajú odbornú spôsobilosť k záverom týkajúcich sa závad, ktoré sú na rodinnom dome, navrhovali súdu, aby bol ustanovený znalec z odboru stavebníctva, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý okrem iného na základe obhliadky na mieste samom, fotodokumentácie, zásahu hasičov, keď žalovaných vytopilo, a iných skutočností, by sa vyjadril k rozsahu a vplyvu zistených závad a stanovil ich výšku, prípadne by bol oprávnený určiť, že vady robia vec neupotrebiteľnou. Po vykonaní znaleckého dokazovania by žalovaní pristúpili k uplatneniu si práva na primeranú zľavu z kúpnej ceny, príp. by si uplatnili právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, a to, ak by to žalobca neuznal, aj prostredníctvom inštitútu vzájomnej žaloby, kedy by žiadali súd o spojenie vecí, nakoľko mali za to, že sú splnené podmienky, a to hospodárnosť konania, konania skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých strán. Aj z toho dôvodu považovali žalobu žalobcu za predčasnú, nakoľko na vady bol žalovanými upozorňovaný už pred iniciovaním súdneho konania, čo potvrdzuje aj predložená sms-komunikácia. Vykonanie znaleckého dokazovania je prvoradé a žiadali súd, aby nariadil znalecké dokazovanie v čo najkratšom čase. K vadám sa žalovaným vyjadrila p. D. B., odborníčka z odboru stavebníctva, ktorá vykonala obhliadku na mieste samom, a ktorej vyjadrenie žalovaní považovali za odborné vyjadrenie, ktoré zaslali aj žalobcovi, avšak žalobca to nezobral do úvahy.
8. Žalobca po duplike súdu doručil podanie zo dňa 20.05.2022 dôvodu, že v duplike žalovaní prezentujú nové skutkové a právne tvrdenia vrátane dôkazov (tzv. novoty). Tvrdenia o existencii tzv. zmiešanej zmluvy poprel, pretože strany medzi sebou nikdy žiadnu zmluvu o dielo neuzavreli, a v kúpnej zmluve jej vôbec nič nekorešponduje. Takáto zmiešaná zmluva by musela niesť tzv. esenciálne náležitosti pre každý zmluvný typ (tzn. pre kúpnu zmluvu aj pre zmluvu o dielo), čo zjavne zmluva neobsahuje. Okrem toho každý právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je absolútne neplatný. V kúpnej zmluve nie je vôbec (nieto určite a zrozumiteľne) uvedený objednávateľ, zhotoviteľ, predmet zmluvy -dielo, ktoré sa ma vykonať, čas vykonania diela, rozsah, jednoducho nič. Žalobca sa nikdy nezaviazal žalovaným dostavať dom do štandardu, aký si vyžaduje banka, tento si vykonali sami. K opaku žalobcu nikdy ničím ani nevyzývali, pričom v danom smere neuniesli dôkazné bremeno. Poukázal, že predmetom konania je zaplatenie doplatku kúpnej ceny za nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaní nadobudli dňa 13.05.2020, pričom až v rámci dupliky prichádzajú žalovaní s tvrdením, že vec (nehnuteľnosť) podľa nich môže mať vady, pričom neuvádzajú ani len popis týchto vád, a žiadajú súd, aby nariadil v tomto konaní znalecké dokazovanie, dokonca prioritne, na zistenie, či má dom nejakú - bližšie neurčenú vadu/vady, a vraj až potom sa rozhodnú, či uplatnia nárok zo zodpovednosti - po vykonaní znaleckého dokazovania by si uplatnili právo prostredníctvom vzájomnej žaloby, a aký (odstúpenie alebo zľava z ceny). Ide o procesný a právny nezmysel. Žalovaní totiž nevzniesli žiadnu vzájomnú žalobu ani vzájomný nárok (nižší ako žalovaná suma), sami uvádzajú, že nejde o vzájomnú žalobu, iba žiadajú, aby súd, snáď ex offo zistil, či dom má vady, a ak áno, zrejme chcú až následne uplatniť nárok voči žalobcovi, a následne žalobou na súde. Daný procesný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a ani konanie o akomsi novom predmete, nemožno zásadne pripustiť, pretože žalovaní do 24.05.2022 neuplatnili žiadnym, nieto zákonným spôsobom zodpovednosť za vady (notifikačná povinnosť), nakoľko uplatnenie zodpovednosti za vady predpokladá kvalifikovaný postup a právny úkon so zákonnými náležitosťami (najmä podrobný a nezameniteľný popis vád, ich prejavy a pod., uplatnenie príslušného nároku /ktorý nemožno meniť/, preukázanie výšky atď.). Až po takomto úkone voči predávajúcemu (nie súdu) môžu práva uplatniť na súde. Právo žalovaných uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, ak by tak chceli v budúcnosti učiniť, je už aj prekludované v zmysle § 599 OZ, tzn. zaniklo, pretože vady zjavne nevytkli v lehote 24-mesiacov od prevzatia veci, nič také žalovaní dodnes neučinili, čo sami potvrdzujú v podaní. Tvrdenia žalovaných v duplike nie sú a nikdy nemôžu byť uplatnením zodpovednosti za vady kupujúcich voči predávajúcemu (splnenie notifikačnej povinnosti), keďže úkon sa robí voči predávajúcemu, nehovoriac o absencii potrebných náležitostí a formy právneho úkonu. Navyše právna zástupkyňa ani nie je splnomocnená pre takýto typ úkonu, keďže plná moc jej bola udelená na konanie o zaplatenie 16 936,- Eur, nie na celkom iný nárok v neurčitej výške (tzn. musela by predložiť novú plnú moc). Nakoniec i samotní žalovaní netvrdia, že ich duplika je uplatnením nároku, iba uvádzajú, že po vykonanom dokazovaní sa rozhodnú, či uplatnia tieto nároky.
9. Podaním zo dňa 29.06.2021 žalobca súdu uviedol, že medzi stranami sporu na úrovni právnych zástupcov prebiehalo mimosúdne rokovanie o predmete sporu od 30.05.2022, o čom predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaní oslovili právneho zástupcu s cieľom ukončiť spor dohodou o urovnaní s tým, že by uhradili celú žalovanú sumu aj s príslušenstvom (vrátane súdnych trov - tzn. žaloba podaná dôvodne), avšak k dohode sa napokon nedospelo z dôvodu údajného nedostatku finančných
prostriedkov u žalovaných, presnejšie by títo sumu istiny vedeli zaplatiť prostredníctvom úveru z banky (ktorá im to podľa ich slov prisľúbila) a zvyšok (príslušenstvo) by chceli splatiť v najbližších dvoch mesiacoch, k čomu žalobca žiadal iba o zabezpečenie danej časti záväzku ručením ručiteľom po tento krátky čas (žalovaní žiadali totiž zrušiť sudcovské záložné právo zapísané na LV). Keďže žalovaní mali dostatok času splatiť dlh v celku alebo aspoň sčasti, preto žalobca nesúhlasil s možnosťou splácať ich dlh v splátkach.
10. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 07.07.2022, na ktorom súd za prítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu vec prejednal a rozhodol. Právna zástupkyňa žalovaných ospravedlnila súdu svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 28.06.2022, pričom uviedla, že ona ako aj žalovaní 1/ a 2/ súhlasia s tým, aby sa vec prejednala bez účasti právnej zástupkyne a len za ich účasti.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe, nakoľko nárok bol uplatnený jednoznačne dôvodne, bol preukázaný a ako taký sporný nie je, žalovaní nepopierajú, že majú doplatiť zvyšok kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ktorú podpísali. Nesporná je aj výška a toto počas konania nikdy nerozporovali. V zásade jedinou obranou a jediným sporným bodom v tomto konaní je podľa žalovaných, je to, či je nárok splatný, alebo resp. či bol uplatnený na súde predčasne, alebo nie. Tieto tvrdenia žalovaných o tom, že by mala existovať nejaká zmluva o dielo, kde sa žalobca zaviazal dostavať prvky uvedené v zmluve o splátkovom úvere, popieral ako vymyslené a nepreukázané, dokonca sami tvrdia, že tá zmluva neexistuje, iba že sami tak chápali jednu vetu v kúpnej zmluve. Zmluva o dielo môže byť síce ústna, avšak žalobca popiera tak ústnu, ako aj písomnú zmluvu a dôkazné bremeno na tom preukázať v konaní, či bola dohodnutá zmluva o dielo a s akými presnými náležitosťami je na žalovaných, nie na žalobcovi. Poukázal, že požiadali aj v zmysle komunikácie so žalovanými kataster o výmaz poznámky, ktorá sa tam nachádzala, aby v tom nebola prekážka a napriek tomu žalovaní nesplnili svoju povinnosť, ale podľa ich informácii banka nemala problém vyplatiť tú zvyšnú cenu, aj keby tie prvky, ktoré mali dostavať žalovaní, neboli dostavané. K mimosúdnej dohode uviedol, že žalovaní chceli zaplatiť nielen istinu a príslušenstvo, aj trovy, čo implicitne v sebe zahŕňa to, že uznávajú žalobu ako dôvodu a sú ochotní zaplatiť súdne trovy v celej výške. Ručiteľa žalobca požadoval najmä z toho dôvodu, že žalovaní žiadali zrušiť sudcovské záložné právo, ktoré je zriadené na nehnuteľnostiach, takisto aj vzhľadom na výšku žalovanej sumy, a takisto aj poukázal na skutočnosť, že lehota, ktorú požadovali žalovaní - 2 mesiace v prípade rozhodnutia veci na dnešnom pojednávaní, v podstate im bude aj daná, vzhľadom na procedúru po vyhlásení rozhodnutia, písomného vyhotovenia rozhodnutia a právoplatnosti. Doplnil, že predmetom tohto sporu nie je zodpovednosť za vady. Žalovaní uvádzajú skutočnosti, ktoré neboli uvádzané vo vyjadreniach a poukázal na zásadu koncentrácie konania. Aj keby to žalovaní chceli riešiť v nejakom inom konaní, už sú tieto nároky prekludované, takže v žiadnom prípade nie je možné sa s nimi zaoberať, a preto dôkaz znaleckým posudkom, ktorý by mal podľa žalovaných v hypotetickej rovine preukázať niečo a potom od toho odvodzovať nároky, je neprípustné procesne. Vo vzťahu k návrhu žalovaných uzatvoriť súdny zmier uviedol, že vzhľadom na štádium konania, resp. na to, že vo veci už prebieha pojednávanie, nevidí zmysel v uzatvorení zmieru medzi stranami.
12. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nehovorí, že v niečom nemal právnik žalobcu pravdu, ale s tým, že čo nechce vyplatiť niektoré peniaze, alebo že bolo na základe toho, že žalobca odmietal v lehote záručnej 6 mesiacov tieto reklamácie, ktoré odmietal urobiť. Zakaždým to skončilo tým, že otec žalobcu posielal len niekoho z rodiny koho platil, ale vždy sľuboval, že sa dostaví na miesto, na miesto sa nikdy nedostavil a reklamácia je, 6 mesiacov prešlo, nedalo sa tam existovať v stavbe. Buď tam nešla voda, nešla elektrika, alebo vyhadzovalo v kuse ističe. Bol tam obrovský nedoplatok na vodu, ktorý žalobca zatajil a taký obrovský nedoplatok zo pár tisíc, že to keby on mal všetko zaplatiť, tak to je ako neexistujúce. Kompletne celá stavba bola tak sfušovaná, že boli na viacerých miestach urezané tak krátko trúbky, že keď si človek vodu pustil, tak zatiekla celá stena. Potom zase nešla elektrika. V kuse tam niečo nešlo, nedalo sa tam normálne existovať, boli tam aj viacerí znalci, napr. D. B., znalkyňa. Všetka voda sa tlačila do stavby, nebolo tam nikde vyvedené, rýny a okapy boli moc pod strechou. Malo to byť bližšie ku vrchu, aby tam odvádzalo normálne tu vodu dažďovú, takže prakticky nikde nebolo zabezpečené na pozemku. Reklamácie odmietal robiť otec žalobcu. V podkroví bolo okno zarazené stovkou klincov, ktoré mohli kedykoľvek do okna pichnúť, takže proste boli tam také vady, nedalo sa tam normálne existovať. V tej chalupe sa nedalo žiť. Kvôli tomu, čo sa týka tých peňazí, neboli zaplatené. Človek mal aj ochotu zaplatiť, ale stále sa tam nič nedialo, stále sa tam nedalo žiť. K mimosúdnej dohode uviedol, že oni boli ochotní zaplatiť aj trovy, aj istinu 17.000,-Eur, lenže právnik žalobcu zatajil
určité okolnosti, ktoré majú z mailu od ich právničky. Tie reklamácie, že oni neurobili, uviedol, že keď kúpi nejakú novostavbu a chce v nej žiť, tak nemôže za jeho vinou nespôsobené vady opravovať, ktoré nemal ako spôsobiť ako napr. vodu 4-, 5-, 6-tisíc, ešte tam išiel len žiť. Z ich strany bola snaha, len proste zo strany otca žalobcu vôbec nebola žiadna snaha urobiť tie veci, ktoré urobili zo stavby nepoužiteľnú.
13. Žalovaná 2/ uviedla, že sa chcú dohodnúť, aby už bol koniec, lebo už nemajú ani peniaze na to, aby s ním ďalej bojovali, chcú to úplne ukončiť a zmierenie dať a už pokračovať ďalej. Celý čas išlo o to, že chceli žiť ako ľudia, kúpili si za posledné peniaze niečo, čo nemôžu užívať a tam išlo o hlavne asi zlú izoláciu, keďže len tam prišli a ich zatopilo, tam chýbalo cm, aby tam plávali ako v akvarku, Sú ochotní pristúpiť, ale nepáči sa im to, že to nebolo aspoň spravené do toho štádia, aby tam mohli kľudne žiť. K okolnostiam mimosúdnych rokovaní uviedla, že k zmieru ešte pred pojednávaním nedošlo z toho dôvodu, že žalobca žiadal na zabezpečenie sumy 3.000,-Eur ručiteľa, ktorého sa im však nepodarilo zohnať v stanovenej lehote, teda ručiteľa s majetkom.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
15. Žalobca ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzavreli dňa 20.03.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.04.2020 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., vedených na LV č. XXXXX ako parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 326 m2 záhrada, ktorá podľa Geometrického pánu č. XXX/XXXX je totožná s novovytvorenými parcelami registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 228 m2 a par. č. XXX/X o výmere 98 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ako aj rodinného domu s. č. XXXX postaveného na parcele XXX/X. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 116.000,-Eur. Podľa čl. II. 3 zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že kúpna zmluva bude kupujúcimi predávajúcemu zaplatená tak, že: 1/pri podpise zmluvy kupujúci vyplatí predávajúcemu v hotovosti sumu 5000,-Eur, 2/ prvá splátka v sume 78.300,-Eur z úveru, ktorý bude na tento účel Kupujúcim poskytnutý financujúcou bankou -Slovenská sporiteľňa a.s., a spôsobom tak, že úverujúca banka zaplatí za kupujúcich túto dohodnutú splátku na kúpnu cenu priamo na účet predávajúceho v banke : Tatra banka č.ú. : P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, 3/druhá splátka v sume 15.737,-Eur sa uskutoční do troch dní po zaplatení prvej splátky a bude vyplatená z vlastných zdrojov kupujúcich na účet predávajúceho v banke : Tatra banka č.ú. : P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za účelom dokončenia interiéru domu, a to v zmysle požiadavky banky, 4/ tretia splátka v sume 16.963,-Eur z úveru, ktorý bude na tento účel kupujúcim poskytnutý financujúcou bankou - Slovenská sporiteľňa a.s., a spôsobom tak, že úverujúca banka zaplatí za kupujúcich túto dohodnutú splátku na kúpnu cenu priamo na účet predávajúceho v banke : Tatra banka č. ú. : P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Táto splátka bude uhradená po dokončení domu do štandardu aký si vyžaduje úverujúca banka. Podľa čl. IV. 3. Kupujúci vyhlásili, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by im akokoľvek bránila v uzatvorení a následnej realizácii tejto zmluvy, najmä kupujúci uzatvorením tejto zmluvy a/alebo jej realizáciou neporušia žiadne svoje zmluvné záväzky, ako ani akékoľvek povinnosti obmedzenia a /alebo zákazy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a /alebo z rozhodnutí orgánov verejnej moci vrátane súdov. Zároveň vyhlásili, že na úhradu dohodnutej kúpnej ceny disponujú dostatočným finančným majetkom. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-XXXX/XXXX dňa 13.05.2020 (č. l. 11-15 spisu).
16. Na stavbu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Obcou Oščadnica dňa 04.04.2020 pod č. OÚ -XXXX/ XXXX/MO, ktorým bolo povolené užívanie stavby- rodinného domu pre žalobcu (č. l. 23 spisu).
17. Z výpisu z Listu vlastníctva zo dňa 08.03.2021 pre k. ú. G. súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (č. l. 16 spisu).
18. Podľa zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi žalovanými ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako veriteľom dňa 09.03.2020 sa banka zaviazala dlžníkom poskytnúť splátkový úver na kúpu domu vo výške 95.263,-Eur s tým, že úver bude poskytnutý v tranžiach. V zmluve si strany dohodli podmienky pre poskytnutie prvej tranže a podmienky pre poskytnutie ďalšie tranže. V podmienkach pre poskytnutie ďalšej tranže si strany zmluvy o úvere dohodli, že pred poskytnutím druhej tranže bude predložená fotodokumentácia k predmetu financovania, ktorou bude preukázané jeho úplné dokončenie podľa dokumentácie k výstavbe/rekonštrukcie, to znamená všetky prvky stavby, ktoré boli v čase posúdenia bankou obsahom znaleckého posudku, ktorý dlžník na účely uzatvorenia zmluvy
predložil banke, a boli evidované ako nedokončené, budú dokončené na 100%, a to najmä inštalácia kuchynskej linky aj so vstavanými spotrebičmi, kompletná inštalácia sanity, kompletné osadenie všetkých interiérových dverí, finálna úprava fasádnych stien, dokončené všetky interiérové alebo exteriérové schodiská (ak sú), osadený zdroj vykurovania a zariadenia na prípravu TÚV, zrealizované všetky obklady, dlažby a podlahy, dokončená terasa aj s povrchovou úpravou (ak je), dokončený kozub (ak je) a predloženie aktuálneho listu vlastníctva, na ktorom je dlžník zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti financovanej z úveru. Banka dňa 04.03.2021 vystavila potvrdenie týkajúce sa informácii potrebných pre poskytnutie čerpania druhej tranže, ktoré je totožné so znením ustanovenia zmluvy označeného ako Podmienky pre poskytnutie ďalšie tranže (č. l. 46-49, 65 spisu).
19. Podľa vyjadrenia banky zo dňa 26.05.2022 úver už nie je možné dočerpať, nakoľko dňa 09.03.2022 uplynula lehota na čerpanie (č. l. 125 spisu).
20. Podľa znaleckého posudku č. 12/2020 vyhotoveného Ing. Róbertom Hirshom vyhotoveného pre účel zriadenia záložného práva bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností k 15.02.2020 s popisom nehnuteľností. S tým, že všeobecná hodnota stavby je 100.750,47 Eur a pozemkov 11.061,18 Eur (č. l. 50-64 spisu).
21. Žalobca vyzval žalovaných dňa 10.02.2021, aby mu oznámili do 3 dní od doručenia výzvy, či došlo k dokončeniu domu v zmysle požiadaviek úverujúcej banky a pre prípad, že sa tak nestalo, aby uviedli rozsah a dôvod a to v súvislosti s preverovaním stavu podmienok na naplnenie dohody o zaplatení kúpnej ceny. Žalovaní boli upozornení, že v prípade nevyjadrenia sa, nepredloženia dôkazov, alebo v prípade nezaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny žalobca bude uvedenú skutočnosť považovať v zmysle § 36 ods. 3 za zámerné nesplnenie odkladacej podmienky dôležitej pre úhradu tretej časti kúpnej ceny, čím sa tento úkon stane nepodmieneným. Zásielka bola žalovaným doručená dňa 12.02.2021 (č- l. 24-27). Podľa priloženej e-mailovej komunikácie žalobca predĺžil na žiadosť právnej zástupkyne žalovaných lehotu na vyjadrenie do 03.03.2021, v ktorej žalovaný neposkytli žalobcovi požadované informácie ani nezaplatili kúpnu cenu (č. l. 29-30 spisu).
22. Žalobca predložil do konania fotodokumentáciu týkajúcu sa predmetného domu a jeho vonkajšieho a vnútorného stavu (č. l. 23).
23. Žalovaní predložili do konania fotodokumentáciu týkajúcu sa vád nehnuteľnosti, ako aj e-mailovú komunikáciu s p. D. B., ako aj so žalobcom (č. l. 103-109 spisu).
24. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 36 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada (ods. 1). Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú (ods. 2). Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným (ods. 3). Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech (ods. 4). Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia (ods. 5).
Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.. . Podľa ust. § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa ust. § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Podľa ust. 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa ust. § 517ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 16.963,-Eur, ktorá predstavuje tretiu splátku kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré nadobudli žalovaní ako kupujúci od žalobcu ako predávajúceho na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.03.2020. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 1232/2020 zo dňa 13.5.2020. Účastníci zmluvy sa dohodli na zaplatení celkovej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti vo výške 116.000,-Eur, a to v častiach, jednak pri podpise kúpnej zmluvy a jednak po podpise kúpnej zmluvy v troch splátkach.
26. Nesporné medzi stranami bolo, že žalovaní žalobcovi uhradili časť kúpnej ceny vo výške 5000,-Eur pri podpise kúpnej zmluvy, ako aj prvú splátku vo výške 78.300,-Eur a druhú splátku vo výške 15.737,- Eur.
27. Nesporné v konaní bolo aj to, že žalovaní neuhradili žalobcovi poslednú - tretiu splátku kúpnej ceny vo výške 16.963,-Eur, na ktorej sa dohodli v čl. II. 3 kúpnej zmluvy.
28. Žalovaní urobili v konaní spornou otázku povahy kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2020, nakoľko podľa tvrdení žalovaných ide o zmiešanú zmluvu - kúpnu zmluvu a zmluvu o dielo, avšak podľa žalobcu strany sporu nikdy neuzatvorili zmluvu o dielo.
29. Súd preskúmal predmetnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaných predmetné nehnuteľnosti, pričom po posúdení jej obsahu zmluvu dospel k záveru, že ide o kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl., ktorá spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre právne úkony, ako aj osobitné náležitosti zákonom vyžadované pre kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva že by išlo aj o zmluvu o dielo alebo že by malo ísť o kombinovanú kúpnu zmluvu a zmluvu o dielo. Zmluvou o dielo v zmysle § 631 a nasl. je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to 1. o predmete diela, 2. o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Zo žiadneho ustanovenia predloženej Kúpnej zmluvy nevyplýva záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaných dielo, nevyplýva predmet diela a ani dohoda o odplatnosti diela. Pokiaľ by ňou malo byť ust. článku II. 3 o druhej splátke kúpnej ceny, v ňom je dohodnuté, že druhá splátka vo výške 15.737,-Eur bude vyplatená z vlastných zdrojov kupujúcich na účet predávajúceho za účelom dokončenia interiéru domu, a to v zmysle požiadavky banky. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť výslovne záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť dielo ani predmet diela a už vôbec sa netýka tretej časti splátky kúpnej ceny vo výške 16.963,- Eur, ktorá podľa nesporných skutkových tvrdení strán sporu nebola doposiaľ žalobcovi vyplatená. Keďže žalobca uzatvorenie takejto zmluvy poprel, bolo na žalovaných, aby preukázali existenciu zmluvy o dielo, avšak žalobcovia dôkazné bremeno v tomto smere neuniesli.
30. Sporná medzi stranami bola aj otázka, či nastala splatnosť tretej splátky kúpnej ceny. Podľa žalobcu splatnosť nastala, pričom zároveň poukázal na povahu tohto dojednania ako odkladacej podmienky, ktorá zanikla úmyselným zmarením strany, ktorej z jej nesplnenia mala prospech, teda žalovanými, čím sa tohto dojednanie považuje za nepodmienené. Žalovaní tvrdili, že splatnosť tretej splátky kúpnej ceny
ešte nenastala, nakoľko povinnosť v zmysle dojednania o tretej splátke kúpnej ceny - teda povinnosť dokončiť dom do štandardu vyžadovaného úverujúcou bankou pre poskytnutie tretej splátky úveru zaťažovala žalobcu a keďže si túto povinnosť nesplnil, splatnosť tretej splátky ešte nenastala.
31. Podľa znenia článku II. 3 tretiu splátku kúpnej ceny v sume 16.963,-Eur z úveru, ktorý na tento účel bude poskytnutý kupujúcim financujúcou bankou priamo na účet žalobcu, bude táto splátka uhradená po dokončení domu do štandardu, akú si vyžaduje úverujúca banka. Z uvedeného ustanovenia nemožno ani logickým výkladom ani obvyklou praxou medzi stranami (ktorá ani nebola žalovanými preukázaná) vyvodiť, že povinnosť dokončiť dom do štandardu vyžadovaného úverujúcou bankou sa vzťahuje na žalobcu. Takáto skutočnosť, podľa ktorej by splatnosť tretej splátky kúpnej ceny bola viazaná na povinnosť žalobcu ako predávajúceho dokončiť dom podľa požiadaviek banky nevyplynula podľa názoru súdu ani z ďalších ustanovení kúpnej zmluvy. Rovnako takáto povinnosť nevyplývala pre žalobcu ani zo Zmluvy o splátkovom úvere, keďže táto bola uzatvorená iba medzi žalovanými a bankou a účastníkom tejto zmluvy nebol žalobca a preto mu z nej nemohli vzniknúť žiadne povinnosti. Banka pre uvoľnenie ďalšej tranže - finančných prostriedkov z úveru pre žalovaných požadovala dokončenie domu - všetkých prvkov stavby, ktoré boli obsahom znaleckého posudku predloženého dlžníkom na účely uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ žalobcovia poukazovali, že povinnosť žalobcu je zrejmá aj zo Znaleckého posudku č. 12/2020 vypracovaného na žiadosť žalobcu a ktorý predkladali úverujúcej banke, súd poukazuje na to, že z predmetného posudku síce vyplýva, že rodinný dom je nedokončený, avšak súd nezistil, že by z neho vplývala akákoľvek povinnosť pre žalobcu dom dokončiť, a navyše zo znaleckého posudku ani takáto povinnosť vyplývať nemôže. Rovnako tak súd nezistil súvislosti medzi tým, že znalecký posudok dal vypracovať žalobca a jeho povinnosťou dom dokončiť podľa požiadaviek banky. Súd preto konštatuje, že žalovaní v spore neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení ohľadne povinnosti žalobcu dokončiť dom do štandardu vyžadovaného bankou, ktorá skutočnosť bola podmienkou pre vyplatenie tretej časti kúpnej ceny žalobcovi. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že zo znenia zmluvných dokumentov si túto skutočnosť vyvodili, nakoľko táto z nich absolútne nevyplýva. Práve naopak žalovaní bez akéhokoľvek dôvodu nedokončili dom do stavu vyžadovaného bankou, v dôsledku čoho nedošlo k uvoľneniu peňazí bankou na účely zaplatenia tretej splátky kúpnej ceny.
32. Podmienka (conditio) je vedľajšie dojednanie, náhodná zložka právneho úkonu (accidentalia negotii). Jej cieľom je, aby sa právne následky právneho úkonu - t. j. vznik, zmena a zánik práv a povinností stali z vôle jej účastníkov závislými od skutočnosti, ktorá je pre subjekty právneho úkonu neistá, pretože nevedia, či sa splní, alebo kedy sa splní. Bez ohľadu na to, či je formulovaná pozitívne alebo negatívne, jej výsledkom je podmienenie následkov právneho úkonu. Odkladacia (suspenzívna) podmienka vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych práv s ňou spojených, jej splnením. Do času, kedy má byť podmienka splnená, prípadne do času jej nesplnenia alebo zmarenia (conditione pendente), existuje stav neistoty, či právny úkon, ktorý je (už uzavretím) platný a pre účastníkov záväzný, nadobudne účinnosť. Účastníci právneho úkonu sú právnym úkonom viazaní už od jeho počiatku, avšak až od času splnenia podmienky, ak nebolo stranami dohodnuté niečo iné, nadobudne právny úkon aj právne účinky, pretože až v tomto čase je naplnená vôľa účastníkov byť týmto právnym úkonom viazaný. Ak však k splneniu podmienky nedôjde, právny úkon právne účinky nenadobudne. Stav neistoty teda trvá buď do času splnenia podmienky, alebo do času, kedy sa stane istým, že očakávané právne účinky nikdy nenastanú. Ustanovenie §36 ods. 3 OZ (prípad zmarenia podmienky) má kogentnú povahu. Jeho aplikácia je vylúčená v prípade, ak zmarenie podmienky spočíva v objektívnych okolnostiach neovplyvniteľných človekom.
33. Súd súhlasí s tvrdením žalobcu, pokiaľ ide o splatnosť tretej splátky kúpnej ceny, táto povinnosť bola viazaná a odkladaciu podmienku, nakoľko podľa ustanovenia kúpnej zmluvy banka poskytne túto sumu z úveru po dokončení domu do štandardu, aký si vyžaduje úverujúca banka. Uvedené korešponduje aj so znením zmluvy o splátkovom úvere, v ktorej sú uvedené požiadavky banky na dokončenie domu, za splnenia ktorých uvoľní sumu 16.963,-Eur. Ako už súd uzavrel v predchádzajúcom odseku, zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy ani zmluvy o úvere, ani z iných predložených listinných dôkazov nevyplýva povinnosť žalobcu ako predávajúceho na dokončenie domu v zmysle požiadaviek banky a teda vyplatenie tretej splátky kúpnej ceny nie je viazané na akúkoľvek povinnosť žalobcu dokončiť dom. Práve naopak zo zmluvných ustanoví kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva táto povinnosť pre žalovaných. Žalovaní si svoju povinnosť bez preukázania objektívnych dôvodov nesplnili a za danej situácie, tým, že žalovaní dom nedokončili do štandardu podľa požiadaviek banky, a z ktorého dôvodu banka peňažné prostriedky na financovanie tretej časti kúpnej ceny neuvoľnila a podľa
vyjadrenia banky na č. l. 125 spisu ani neuvoľní, súd dospel k záveru, že žalovaní úmyselne zmarili splnenie tejto odkladacej podmienky a preto v zmysle ust. § 36 ods. 3 OZ mal zato, že žalovaní ako účastníci, ktorým je nesplnenie podmienky na prospech, jej slnenie zámerne zmarili, preto sa má za to, že podmienka bola splnená a právny úkon sa stal nepodmieneným. V dôsledku tejto skutočnosti nastala splatnosť tretej splátky kúpnej ceny. Keďže si strany nedohodli ohľadne tretej splátky kúpnej ceny dobu, do ktorej majú žalovaní svoj záväzok splatiť, vychádzajúc z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, sú žalovaní povinní splniť dlh prvého dňa po tom, čo ich o plnenie žalobca požiadal. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaných na poskytnutie informácií alebo na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 10.2.2021, ktorý bol doručený žalovaným dňa 12.2.2021, pričom lehota 3 dní uplynula 15.02.2021 a preto bolo povinnosťou žalovaných plniť nasledujúci deň, teda 16.02.2021. Z uvedeného dôvodu žaloba žalobcu podaná dňa 06.04.2021 nie je predčasne podaná. Keďže nebolo sporné, že žalovaní si svoju povinnosť doposiaľ nesplnili, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
34. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej sumy vo výške 5% ročne od 16.02.2021 do zaplatenia, keďže splatnosť tretej splátky kúpnej ceny nastala v zmysle vyššie uvedeného dňa 16.02.2021 a k uvedenému dňu predstavovala výška základnej úrokovej sadzby ECB 0%, ku ktorej bolo potrebné pripočítať 5 % v zmysle ust. § 3 cit. nariadenia vlády SR.
35. Žalovaní v rámci procesnej obrany v priebehu sporu poukazovali na skutočnosť, že rodinný dom má vady, na ktoré žalobcu upozorňovali, avšak žalobca napriek ubezpečeniu, že ich odstráni, tak neurobil. V dôsledku týchto vád, ktoré ani bližšie nešpecifikovali, len odkázali na vyjadrenie p. Korenkovej, ktoré nie je ani znaleckým posudkom, ani odborným vyjadrením, je rodinný dom v dezolátnom stave a boli nútení sa z neho odsťahovať. V tejto súvislosti navrhli súdu vykonať znalecké dokazovanie, na určenie rozsahu a vplyvu zistených vád a zistenie ich výšky s tým, že následne by pristúpili k uplatneniu si práva na primeranú zľavu z kúpnej ceny, prípadne práva odstúpiť od zmluvy aj prostredníctvom inštitútu vzájomnej žaloby. Súd konštatuje, že znalecké dokazovanie nevykonal, nakoľko je to v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby súd vykonával dokazovanie v tomto spore, ktorý sa netýka vád nehnuteľností, ale zaplatenia kúpnej ceny. Súd nemôže vykonať dokazovanie k skutkovým tvrdeniam, ktoré sa neviažu k predmetu sporu. Žalovaní predmetom sporu neurobili zodpovednosť žalobcu za vady, pričom ako právne zastúpená strana sporu mali byť poučení o možnosti podať vzájomnú žalobu alebo vzniesť kompenzačnú námietku s relevantnými skutkovými tvrdeniami a aj presným vyčíslením výšky nárokov, ktorých sa domáhajú. Rovnako žalovaným nič nebránilo ako vlastníkom domu súdu predložiť súkromný znalecký posudok. Keďže však predmetom sporu počas celého jeho trvania bola len otázka nároku žalobcu ako predávajúceho na zaplatenie tretej splátky kúpnej ceny, vykonanie znaleckého dokazovania na úplne iný nárok, bez toho, aby sa ho domáhali zákonom stanovenými procesnými prostriedkami, by bolo absolútne nehospodárne a nadbytočné. Pre úplnosť súd konštatuje, že toto znalecké dokazovanie nebolo potrebné nariadiť ani vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní. Podmieňovanie si uplatnenia vzájomného nároku v prebiehajúcom konaní vykonaním dokazovania súdom je neprípustné.
36. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v spore úspech v plnom rozsahu, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným.
39. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.