Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-25Cbi/9/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobkyne 1/: AOP FOND, SICAV, a.s., Na příkopě 854/14, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 241 99 591, žalobkyne 2/: NOVA Green Energy, SICAV, a.s., Na příkopě 854/14, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 087 89 622, žalobkyne 3/: NOVA Real Estate, investiční fond s proměnným základním kapitálem, a.s., Na příkopě 854/14, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 043 31 869, žalobkyne 4/: PV-Projekt, s. r. o., Laurinská 18, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 281 106, zastúpených HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zastúpenej Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti II. výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. -825 zo dňa 28. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -825 zo dňa 28. marca 2025 v napadnutej časti II. výroku mení tak, že : Žiadnej zo sporových strán sa náhrada trov konania nepriznáva.

II. Žiadnej zo sporových strán sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom žalobu žalobkýň v celom rozsahu zamietol. II. výrokom zaviazal žalobkyne spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na § (ďalej len ), 157 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyne sa žalobou z 12.05.2023 doručenou súdu 12.05.2023 domáhali určenia, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. je voči žalobkyniam vo vzťahu k ich v žalobe bližšie identifikovaným pohľadávkam neúčinný. V žalobe okrem iného uviedli, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 17.04.2023 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia žalovanej.

Žalovaná sa k žalobe žalobkýň vyjadrila podaním z 18.09.2023, v ktorom navrhla žalobu žalobkýň zamietnuť.

3. Súd nariadil pojednávanie na 28.03.2025, na ktorom sa zúčastnila len žalovaná. Žalobkyne sa pojednávania nezúčastnili, hoci boli na pojednávanie riadne predvolané, neprítomnosť neospravedlnili, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaná zotrvala na tom, že žalobu je potrebné zamietnuť. Žalovaná podaním z 24.03.2025 žiadala odročiť pojednávanie a konanie prerušiť. Súd tejto žiadosti nevyhovel, o čom žalovanú elektronicky informoval, pričom táto správa bola žalovanej doručená 25.03.2025. Na pojednávaní žalovaná súdu uviedla, že na prerušení konania netrvá, a preto súd osobitne o tomto návrhu žalovanej nerozhodoval.

4. Nie je sporné, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. zo 17.04.2023 vo výroku II. potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023; spomenuté uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023. Ústavný súd Slovenskej republiky ale nálezom sp. zn. z 02.10.2024 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (terajší Mestský súd Bratislava III) sp. zn. zo 17.04.2023, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej. Následne Mestský súd Bratislava III uznesením z 12.03.2025 zamietol reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 53/2025 18.03.2025.

5. Súd uviedol, že podľa účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

6. V je jednoznačne uvedené, že žalovať o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu možno do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. zo 17.04.2023 vo výroku II. potvrdil reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023; spomenuté uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023. V rámci reštrukturalizácie žalovanej ale nastala významná zmena majúca vplyv na výsledok tohto sporu, ktorú predstavuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 02.10.2024, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Bratislava I (terajší Mestský súd Bratislava III) sp. zn. zo 17.04.2023, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej. Ďalším dôležitým faktom je, že následne Mestský súd Bratislava III uznesením z 12.03.2025 zamietol reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023. V čase vyhlásenia rozsudku je teda stav taký, že neexistuje súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej, a teda žaloba žalobkýň stratila opodstatnenie a podaná žaloba nemá žiadny význam - rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Žalobkyne pritom boli vyzvané výzvou z 05.02.2025, ktorá im bola doručená 10.02.2025, či na podanej žalobe vzhľadom na vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu trvajú. Žalobkyne na túto výzvu nereagovali. Keďže neexistuje súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej (reštrukturalizačný plán žalovanej bol zamietnutý), žaloba žalobkýň stratila vo svojom celom rozsahu opodstatnenie a navrhované určenie je nevykonateľné, súd žalobu žalobkýň ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V prípade opätovného schválenia plánu žalovanej súdom, majú žalobkyne možnosť podať novú žalobu.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu

žalobkýň v celom rozsahu zamietol. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti II. výroku rozsudku podali žalobkyne odvolanie. Uviedli, že žalobkyne sa žalobou v konaní pred Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. , domáhali určenia, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III po sp. zn. , je voči žalobcom vo vzťahu k ich pohľadávkam neúčinný. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. z 2.10.2024 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. z 17.4.2023, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného („Rozhodnutie ÚS SR“). Následne Mestský súd Bratislava III viazaný právnym názorom Ústavného súdu uznesením z 12.3.2025 reštrukturalizačný plán žalovanej zamietol. Prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Prvostupňový súd usúdil, že žalovaný mal v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobkýň v celom rozsahu zamietol. Súd na základe vyššie uvedenej úvahy priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči Žalobcom v plnom rozsahu 100 %.

Žalobkyne s predmetnou úvahou prvostupňového súdu nesúhlasia a majú za to, že: (1) žalobkyne objektívne procesne nezavinili zastavenie konania, a preto nemôžu znášať povinnosť náhrady trovy konania voči žalovanej; prvostupňový súd postupoval arbitrárne a rozsudok je vo výroku II. nepreskúmateľný, súd v odôvodnení uviedol, že postupuje na základe ustanovení v spojení s , avšak fakticky a materiálne postupoval podľa ; (2) Nie je možné hovoriť o úspechu žalovanej v prvostupňovom konaní; (3) ide o špecifický predmet sporu, ktorý má základ v , pričom bolo nutné skúmať otázku nároku na náhradu trov konania individuálne vzhľadom na povahu a predmet sporu, prvostupňový súd nedostatočne preskúmal charakter a osobitné atribúty zastavenia konania z dôvodu neexistencie súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu a rozhodol o trovách konania iba formalisticky a rigidne, pričom ignoroval , ktorý pamätá práve na situácie ako je táto, kedy zmenený stav konania vedúci k zamietnutiu žaloby nemožno pričítať za vinu žiadnej strane a už vôbec nie žalobcovi, nakoľko jeho žaloba bola v čase podania dôvodná. Po prvé, žalobkyne procesne nezavinili zastavenie konania, a preto prvostupňový súd nebol oprávnený zaviazať ich na náhradu trov konania voči žalovanej.

Zastavenie konania nespočíva v nesprávnom procesnom konaní žalobkýň, ktoré by neuniesli dôkazné bremeno alebo nesprávne procesne postupovali v predmetnom konaní. Žalobkyne de facto žiadnym úkonom neprispeli a ani nemohli prispieť k zastaveniu prvostupňového konania a nemôžu znášať následky objektívneho zastavenia konania z dôvodu rozhodnutia ÚS SR a neskôr Mestského súdu Bratislava III v nadväzujúcom konaní v podobe povinnosti náhrady trov konania žalovanej v tomto - vo svojej podstate odlišnom konaní.

Po druhé, nie je možné hovoriť o úspechu žalovanej v predmetnom spore. Z tohto dôvodu rovnako teda nie je možné žalovanú „odmeniť“ náhradou trov konania. Reštrukturalizačný plán žalovanej bol zrušený rozhodnutím súdu, čo zapríčinilo nutnosť zastavenia tohto konania o jeho neúčinnosť vo vzťahu k žalobcom. Žalovaná nedosiahla v predmetnom konaní teda žiaden úspech a zamietnutie žaloby nebolo následkom stotožnenia sa konajúceho súdu s argumentáciou žalovanej, ale bolo následkom objektívnych skutočností (rozhodnutie ÚS SR).

Po tretie, prvostupňový súd sa kvalifikovane nezaoberal povahou a predmetom sporu a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil individuálne osobitosti predmetného konania.

Žalobkyne majú za to, že v predmetnom prípade mal prvostupňový súd postupovať v konaní tak, že s prihliadnutím na špecifické okolnosti nemal priznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvostupňového konania. V justičnej praxi prevažuje dominantný názor, že žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania v prípadoch, kedy počas prebiehajúceho konania dôjde k vyhláseniu konkurzu (vzhľadom na dôsledky na priebeh súdneho

konania žalobkyne považujú predmetné posúdenie za analogicky aplikovateľné i na rozhodnutie o neúčinnosti reštrukturalizačného plánu). Žalobkyne odkazujú napríklad na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7M .

Po štvrté - žalobkyne sú preto presvedčené, že súd mohol a mal na danú vec aplikovať a žalovanej (nikomu) nemal priznať náhradu trov konania, pretože objektívna zmena stavu po podaní žaloby nastala bez pričinenia žalobkýň alebo žalovanej (ak za zamietnutie reštrukturalizačného plánu ústavným súdom vôbec niekto zodpovedá, tak skôr žalovaná, o koho plán sa jednalo).

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyne žiadajú odvolací súd, aby výrok II. rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 28.3.2025, sp. zn. zrušil a rozhodol tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.

9. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu procesnej pasivity žalobkýň, keď odignorovali výzvu súdu, odignorovali vytýčené pojednávanie a bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa ho nezúčastnili, ak by sa žalobkyne správali hospodárne, reagovali na výzvu súdu a vzali žalobu späť, súd by rozhodol o zastavení konania, pričom by s určitosťou zohľadnil okolnosti späťvzatia žaloby. Naopak, žalobkyne sa správali procesne pasívne a súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť, čoho následkom je úspech žalovanej v spore. Je nesporné, že po vydaní vyššie uvedeného nálezu ÚS SR stratila žaloba žalobcov, ako aj celé predmetné konanie opodstatnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Bratislave vydal nasledovné rozhodnutie: Súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 28.03.2025 potvrdzuje. Žalovanému priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa a (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalobkýň, vyjadrením žalovanej dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody.

11. Podľa účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia (ďalej len ,P“).

13. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.04.2023 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia žalovanej.

Žalobkyne v súlade s sa žalobou z 12.05.2023 doručenou súdu 12.05.2023 domáhali určenia, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. je voči žalobkyniam vo vzťahu k ich v žalobe bližšie identifikovaným pohľadávkam neúčinný. Ústavný súd Slovenskej republiky ale nálezom sp. zn. z 02.10.2024 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I (terajší Mestský súd Bratislava III) sp. zn. zo 17.04.2023, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej. Následne Mestský súd Bratislava III uznesením z 12.03.2025 zamietol reštrukturalizačný plán žalovanej v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16.01.2023; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 53/2025 18.03.2025. V čase vyhlásenia rozsudku neexistoval súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej, a teda žaloba žalobkýň stratila opodstatnenie a podaná žaloba nemá žiadny význam - rozhodnutie by bolo nevykonateľné.

15. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Predtým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranosti tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia , ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. V danom prípade žalobcovia nezobrali žalobu späť, preto skúmanie procesného úkonu, ktorý mal za následok zastavenie konania nie je možné. Súd z dôvodu, že žaloba stratila zamietnutím reštrukturalizačného plánu žalovanej Mestským súd Bratislava III uznesením č.k. z 12.03.2025, na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 02.10.2024 opodstatnenie, žalobu správne zamietol. To však neznamená, že nie je možné použiť a žiadnej zo sporových strán nepriznať trovy konania.

16. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna 2019).

17. K ustanoveniu odvolací súd uvádza, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu

trov konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257, a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa však nemožno zamieňať skutočnosť, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

18. Žalobkyne tvrdia, že procesne nezavinili zastavenie konania, a preto nemôžu znášať povinnosť náhrady trovy konania voči žalovanej. Zastavenie konania nespočíva v nesprávnom procesnom konaní žalobkýň, ktoré by neuniesli dôkazné bremeno alebo nesprávne procesne postupovali v predmetnom konaní, nie je možné hovoriť ani o úspechu žalovanej v predmetnom spore, objektívna zmena stavu po podaní žaloby nastala bez pričinenia žalobkýň, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil individuálne osobitosti predmetného konania. Žalovaná uviedla, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu procesnej pasivity žalobkýň, keď odignorovali výzvu súdu, odignorovali vytýčené pojednávanie a bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa ho nezúčastnili, ak by sa žalobkyne správali hospodárne, reagovali na výzvu súdu a vzali žalobu späť, súd by rozhodol o zastavení konania, pričom by s určitosťou zohľadnil okolnosti späťvzatia žaloby. Naopak, žalobkyne sa správali procesne pasívne a súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

19. Napriek tomu odvolací súd zastáva názor, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na použite a žiadnej zo sporových stráne nepriznať náhradu trov konania. Po vydaní uznesenia Okresným súdom Bratislava I zo 17.04.2023 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2023 27.04.2023 a ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia žalovanej, žalobkyne v súlade s (ak nesúhlasili s jeho schválením) museli podať žalobu o určenie, že reštrukturalizačný plán žalovanej týkajúci sa reštrukturalizačného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. je voči žalobkyniam vo vzťahu k ich v žalobe bližšie identifikovaným pohľadávkam neúčinný. Nie je zrejmé, kto by bol v konaní úspešný, či žalobkyne alebo žalovaná. Po náleze Ústavného súdu SR sp. zn. z 02.10.2024 a následného zamietnutia reštrukturalizačného plánu žalovanej Mestským súd Bratislava III uznesením z 12.03.2025, stratila žaloba opodstatnenie.

20. Odvolací súd konštatuje, že žiadna zo strán nezavinila zamietnutie žaloby, preto rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -825 zo dňa 28. marca 2025 v napadnutej časti II. výroku zmenil v zmysle tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v nadväznosti na , a 257 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.