Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoEk/1/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: : B., a.s., so sídlom C. 3, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, proti povinným: 1/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, XXX XX C. R., 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX, XXX XX C. R., o vymoženie 3.510,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -42 zo dňa 14.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit.:

,,I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo k odloženiu exekúcie ex lege podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o právne posúdenie právnym predchodcom oprávneného uplatneného nároku, nemal súd prvej inštancie žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi bankou a povinnými v 1. a 2.rade dňa 24. 11. 2005 (ďalej len ,,zmluva o úvere") je spotrebiteľskou zmluvou. Pretože zmluva o úvere uzatvorená podľa má spotrebiteľský charakter, je nevyhnutné, aby súd pri právnom posúdení zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.), túto preskúmal a posúdil, či v nej bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve v čl. II. je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 99,58 eura (3.000 Sk), ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eura (500 Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eura (400 Sk) je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou

úrokov z mimoriadneho medziúveru. Prijal záver, že uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí podľa súdu prvej inštancie aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa Táto nerovnováha sa podľa názoru súdu prvej inštancie ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy ( ). Exekučný súd v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku nemal možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie prisvedčil oprávnenému, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku

- hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávneným nebolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní prihliadol na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučnému súdu boli doručené len zmenka, zmluva o úvere, a odstúpenie od zmluvy. Zo zmluvy o úvere exekučný súd vyhodnotil, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na túto neprijateľnú podmienku, a obsah listín predložených oprávneným, však nie je preukázané, či v zmenkovom platobnom rozkaze je priznaný aj nárok z tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní prihliadol na túto neprijateľnú podmienku. Nie je preukázané, čo si oprávneným v základom konaní uplatňoval, a čo mu Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní priznal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a príslušné zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku.

3. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

4. O náhrade trov exekučného konania povinných súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa ustanovenia (ďalej len ,P“) tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal.

5. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti uzneseniu oprávnený, ktoré ho odôvodnil ust. vnym procesným postupom súdu, ktorý znemožňuje oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania realizáciu jemu patriacich procesných oprávnení v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné rozumieť aj prípad, kedy súd exekúciu zastavil, ak neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Obdobne to platí, ak súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, hoci ju v zmysle zákona mal zastaviť len v časti. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s Exekučného poriadku je povinnosťou exekučného súdu vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. Poukázal na názor Ústavného súdu SR uvedený v náleze sp. zn. zo dňa 20.09.2020, v zmysle ktorého má exekučný súd zastaviť exekúciu len v časti, v ktorej sa vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, nie automaticky celú exekúciu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len ,P“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.01.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m), ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

11. Podľa § 243f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) ods. 1, 3, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

13. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01.04.2020 , ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhalo plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V pod č.k. -16 dňa 22.06.2009. Zákonodarca stanovil oprávnenému povinnosť v určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie, a to v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v tých exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený si túto svoju povinnosť splnil, keď návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním doručeným exekučnému súdu dňa 18.01.2016.

17. Prvoinštančný súd však nevyhodnotil správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu ako celok zastavil, a neskúmal, či jednotlivé tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sám v rozhodnutí aj kvantifikoval a zistil, že objektívne je možné ich oddeliť od hlavného nároku. Zastavil exekúciu v celom rozsahu.

18. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci exekučný súd zistí, že v konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, tak tieto zistenia sú automaticky dôvodom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne.

19. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (napr. ), preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok, a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje, čo konštatoval Ústavný súd SR vo svojom náleze v konaní pod sp. zn. -44 zo dňa 20.02.2020. Inými slovami, ak aj exekučný súd zistil, že došlo k uplatneniu neprijateľnej podmienky v rámci uplatnenia nárokov zo zmenky, tak mal zastaviť exekúciu len v tej časti uplatneného nároku, v ktorej došlo k navýšeniu nároku v dôsledku uplatnenia takejto neprijateľnej podmienky, teda mal exekúciu zastaviť len v časti a nie v celku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na časť odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, v ktorej identifikoval neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy spočívajúce v dojedaniach rôznych poplatkov.

20. Zo strany exekučného súdu tak došlo k pochybeniu, pre ktoré bolo potrebné odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. V rámci tohto konania exekučný súd ako súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a v rámci tohto posúdenia sa bude opätovne zaoberať skutočnosťou, či tieto podmienky existujú, či odôvodňujú zastavenie exekúcie v celosti, prípadne len v tej časti, ktorá je reálne oddeliteľná

a svojou povahou spĺňa neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú bude potrebné konkrétne pomenovať a definovať.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, t.j. v zmysle zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).