Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/9/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.975,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -313 z 13. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby (I. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) žalobu zamietol (I. výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II. výrok) a žalovanému neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na úkor žalobcu podľa islosti so stranami uzavretou zmluvou zo dňa 04. 01. 2006. Zmluva o revolvingovom úvere bola totiž stranami riadne uzavretá, keď žalobcu ju podpísal dňa 03. 01. 2006 a žalovaný dňa 04. 01. 2006, pričom body 5. a 6. zmluvy sa zhodujú, čím došlo k akceptácii návrhu oferenta. Nebolo dôvodným ani tvrdenie žalobcu o nesprávnosti výšky RPMN uvedenej v zmluve na úrovni 26,61 %, nakoľko žalobcom uvádzaná hodnota 62,14 % nevychádzala z výpočtu určeného vzorcom pre výpočet RPMN obsiahnutým v čase uzavretia zmluvy v o spotrebiteľských úveroch. V zmluve bola uvedená správna hodnota RPMN, ako to vyplynulo zo stanoviska SOI zo dňa 10. 10. 2002. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy nemohol byť použitý na výpočet RPMN vzorec zavedený až účinným od 01. 07. 2006. Žalobcovi poskytnutý úver preto nebol bezúročný a bezpoplatkov. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v podstate v tom, že išlo o nárok

uplatňovaný žalobcom ako spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý nebol v súvislosti so zmluvou nečinný, kedy spornou bola výška RPMN, pričom uhradil žalovanému 3.668,73 Eur a zmluva vznikla dňa 04. 01. 2006, teda viac než 12 rokov pred podaním žaloby.

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku obe sporové strany.

4. Žalobca napadol rozsudok z dôvodov podľa že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho argumentáciou o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy kvôli neprimeranosti RPMN a kvôli výraznému nepomeru medzi sumou poskytnutého úveru a sumou, ktorú mal vrátiť. Namietal tiež absenciu ročnej úrokovej sadzby v úverovej zmluve, čo sa žalovaný snažil nahradiť ustanovením o zmluvnej odmene, ktorá ale obchádza zákon. Ide o neplatné zmluvné dojednanie, lebo odmena plní funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov – úroku a je neprimerane vysoká, rozporná s dobrými mravmi a preto neplatná podľa . Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že v zmluve bola uvedená správna hodnota RPMN. Zákonný vzorec pre výpočet RPMN bol chybný, čo konštatoval aj , ktorým menil o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný ako odborne znalý dodávateľ musel vedieť o nesprávnosti zákonom určeného prepočtu RPMN. Súd prvej inštancie sa mal usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, pričom mohol pristúpiť aj k priamej aplikácii príslušnej smernice. Z týchto dôvodov žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poprel neprimeranosť zmluvnej odplaty argumentujúc tým, že žalobca nesprávne porovnáva sumu úveru a celkovú sumu na vrátenie (zahŕňajúcu aj úverovú sumu) prehliadajúc tiež dobu splácania, ktorá zásadne ovplyvňuje výšku preplatenia úveru. Tvrdenie žalobcu o nesprávnosti RPMN v zmluve je založené na dovolávaní sa porušenia zákazu pravej retroaktivity, lebo zmluva obsahuje RPMN určenú podľa zákona účinného v čase jej uzavretia. Zmena výpočtu RPMN od 01. 07. 2006 nemá žiaden účinok na výpočet RPMN pred týmto dátumom, opačný postup by bol porušením zákazu retroaktivity právnych noriem. Aj list SOI zo dňa 10. 10. 2002 ako kontrolného orgánu potvrdzuje správnosť aplikácie v znení účinnom do 30. 06. 2006 ohľadne výpočtu RPMN.

6. Žalovaný podal odvolanie len proti výroku rozsudku o trovách konania (II. výrok) a odôvodnil ho síce odkazom na ust. vo len tým, že rozhodnutie je v tejto časti založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa neho totiž na aplikáciu neboli splnené podmienky. Spotrebiteľský charakter sporu nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalobca bol právne zastúpený a neuviedol žiadne okolnosti, pre ktoré by nemal znášať náhradu trov konania, pričom po vyjadrení k žalobe mal sám zvážiť vývoj sporu.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že i vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania treba prihliadať na výnimočnú situáciu spočívajúcu v nesprávnosti zákonného vzorca pre výpočet RPMN. Ako spotrebiteľ nemohol nijak ovplyvniť nesprávny postup žalovaného, ktorý musel vedieť, že vzorec je chybný. Nedôslednosť žalovaného, resp. zákonodarcu nemôžu ísť na jeho úkor ako spotrebiteľa.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby (I. výrok) ako vecne správny a podľa zmenil vo výroku o trovách konania (II. výrok).

9. Odvolací súd konštatuje, že tento spor posudzuje opätovne. Prvý rozsudok okresného súdu bol zrušený pre jeho nedostatočné odôvodnenie, v ktorom okresný súd iba odkázal na stanovisko NBS zo dňa 17. 10. 2022 a nevysporiadal sa s argumentom žalovaného, že žalobcom použitý výpočet v čase uzatvorenia zmluvy neplatil a k zmene spôsobu výpočtu RPMN upraveného v prílohe č. 1 k došlo až s účinnosťou od 01. 07. 2006.

10. I keď súd prvej inštancie uvedený nedostatok v novom rozhodnutí odstránil, ani toto neodôvodnil dôsledne podľa , pretože sa nevyrovnal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na výsledok sporu, ako to opodstatnene namietal žalobca v podanom odvolaní. V rozhodnutí skutočne absentuje vysporiadanie sa so žalobnými tvrdeniami o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy kvôli neprimerane vysokej odplate, kvôli výraznému nepomeru medzi

poskytnutou a vracanou sumou a kvôli absencii uvedenia úroku v zmluve. Napriek tomuto pochybeniu odvolací súd v zmysle nemohol rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale bol povinný vo veci sám rozhodnúť vzhľadom na to, že išlo o v poradí druhé rozhodnutie prvoinštančného súdu v tejto veci.

11. Odhliadnuc od uvedeného sa inak odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo v zmysle dôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu.

12. Už súd prvej inštancie správne skonštatoval (a tento záver žalobca v odvolaní nespochybnil), že zmluva bola riadne uzavretá, keď zmluvné strany sa vzájomne zhodli na všetkých parametroch úverového vzťahu ako je tento definovaný v bodoch 5. a 6. úverovej zmluvy. Nedošlo totiž v procese zmluvnej kontraktácie upravenom v nasl. k žiadnym zmenám, dodatkom, či výhradám navrhovaného textu zmluvy.

13. V nadväznosti na to bolo podľa odvolacieho súdu preukázané, že úverová zmluva zo dňa 04. 01. 2006 obsahuje všetky potrebné náležitosti vyžadované podľa v tom čase účinného o spotrebiteľských úveroch. Úver na jej základe žalovanému poskytnutý preto nemožno hodnotiť ako bezúročný a bezpoplatkový a ani svojim obsahom, resp. účelom predmetná úverová zmluva neodporuje zákonu, neobchádza ho, neprieči sa dobrým mravom a preto je platným právnym úkonom.

14. Odvolací súd konštatuje, že v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 04. 01. 2006 nevyžadoval, aby v nej bola uvedená úroková sadzba. Táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zavedená až s účinnosťou od 01. 01. 2008. Pokiaľ ust. účinného v čase uzavretia spornej zmluvy vyžadovalo uviesť v zmluve sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, toto zmluva obsahuje, keď je v nej uvedené, že mesačná splátka predstavuje 2.834,- Sk, počet splátok je 36 a sú splatné 22. dňa v mesiaci. Zákonné znenie nevyžadovalo uviesť štruktúru splátky (t. j. aká suma pripadá na istinu, úrok, či iné poplatky), ako to vo vzťahu k totožnému zneniu neskôr účinného uviedol Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/15, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny, úrokov a poplatkov, čo reflektovala následne aj vnútroštátna judikatúra (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 02. 2018) a pod vplyvom toho legislatíva, kedy s účinnosťou od 01. 05. 2018 o spotrebiteľských úveroch v ust. vyžadoval, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená výška, počet a frekvencia splátok.

15. Ak potom žalobca namietal, že výška zmluvnej odplaty, resp. úroku, ktorý vypočítal na úroveň 25,99 % ročne odporovala dobrým mravom a tým robila úverovú zmluvu neplatnou podľa , resp. že išlo o neprijateľnú (a tým neplatnú) zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na ust. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého sa neprijateľnosť podmienky nevzťahovala na predmet plnenia alebo jeho cenu. To znamená, že odplata ako peňažná protihodnota za poskytnutie úverových prostriedkov nemohla byť ako cena plnenia hodnotená a ani vyhodnotená ako neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Odvolací súd ďalej uvádza, že v čase uzavretia úverovej zmluvy žiadna právna norma neurčovala maximálnu výšku úroku, či odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov a preto treba súhlasiť so žalobcom, že tento parameter úverovej zmluvy bolo treba posúdiť cez prizmu dobrých mravov. Na rozdiel od žalobcu dospel ale odvolací súd k záveru, že ním vypočítanú výšku zmluvného úroku nemožno považovať za závažné vybočenie zo všeobecne spoločensky akceptovaných zásad správania sa (ako sú takýmto spôsobom definované v právnej teórii dobré mravy), resp. že by išlo o všeobecne netolerovateľné dojednanie z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich princípov mravnosti ľudských vzťahov, v dôsledku čoho by bolo nutné považovať predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú podľa . Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd síce neriešil otázku, aká konkrétna výška úroku prípustná je a aká už nie (posudzujúc zmluvu uzavretú ešte v roku 2003), len z hľadiska všeobecných úvah vyjadril záver, že ak dohodnuté úroky presiahnu úroky poskytované peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, môže ísť o rozpor s dobrými mravmi (najvyšší súd použil slovo „spravidla“). V uvedenom rozhodnutí pritom posudzoval prípad dojednaných úrokov na úrovni 60 % ročne v zmluve z roku 2003 a uložil zistiť dopytom na aspoň jednu banku výšku úrokovej miery poskytovanej v peňažných ústavoch. V tomto smere sám žalobca predložil prehľad priemerných úrokových sadzieb z úverov poskytovaných bankami v roku 2006, podľa ktorého pri porovnateľnom úvere bola priemerná výška úrokovej sadzby na úrovni 12,72 % ročne.

Odvolací súd ale zdôrazňuje, že ide o údaj o priemernej výške, čo znamená, že úroková sadzba mohla byť (v konkrétnych prípadoch) vyššia alebo nižšia, ide o úroky poskytované bankami a nie nebankovými inštitúciami, u ktorých sú úrokové sadzby nepochybne vyššie a už len z týchto najzásadnejších hľadísk nebolo možné dať za pravdu tomu, že žalobcom určená úroková miera vo výške 25,99 % podstatne, t. j. niekoľkonásobne prevyšovala vtedajšie úroky na finančnom trhu. Odvolací súd nevidí zásadný nepomer ani medzi sumou poskytnutého úveru 1.693,29 Eur a celkovou čiastkou 3.386,58 Eur, ktorú mal žalobca vrátiť. Žalobca totiž prehliada, že táto suma je súčtom poskytnutého úveru (1.693,29 Eur) a peňažných prostriedkov ako odmeny veriteľa za jeho poskytnutie (1.693,29 Eur) na obdobie 3 rokov, počas ktorých mal byť úver v jednotlivých splátkach vrátený. Odvolací súd už len podotýka, že dôkaz o tom, že by žalobcovi v danom čase bola ochotná a schopná poskytnúť nejaká banka, resp. aj nebanková inštitúcia porovnateľný úver za úrok okolo 13 % ročne, sa v spise nenachádza.

16. Žalobca nedôvodne vytýkal súdu prvej inštancie aj záver o správnosti hodnoty RPMN uvedenej v zmluve. Žalobca pritom netvrdil, že by žalovaný nepoužil spôsob výpočtu RPMN založený na zákonom určenom vzorci platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, argumentácia žalobcu bola založená na tom, že žalovaný ako odborne znalý subjekt mal vedieť, že v tom čase platný zákonný vzorec je nesprávny. Súd prvej inštancie ale správne poukázal na skutočnosť, že k prehodnoteniu vzorca výpočtu RPMN došlo v až s účinnosťou od 01. 07. 2006, kedy nadobudol účinnosť , ktorým došlo k zmene prílohy č. 1 zakotvením nového spôsobu výpočtu RPMN. Odvolací súd sa nemôže stotožniť so žalobcom, že žalovaný mal postupovať v rozpore so zákonom účinným v čase uzavretia zmluvy a nerešpektovať zákonné znenie spôsobu výpočtu RPMN, a to dokonca v situácii, kedy sa žalovaný preventívne obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu (t. j. na štátny orgán), ktorá mu spôsob výpočtu RPMN podľa v tom čase zákonného znenia odobrila, ako to plynie zo stanoviska SOI zo dňa 10. 10. 2002. Stanovisko NBS zo dňa 17. 10. 2022 potom len potvrdzuje, že hodnota RPMN na úrovni 67,52 % nebola určená vzorcom účinným v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale výpočtom, ktorý nevychádzal z vtedy účinného zákona. Za týchto okolností žalovaný podľa odvolacieho súde uviedol v zmluve hodnotu RPMN zodpovedajúcu v tom čase zákonom určenému prepočtu a nemožno ho preto sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru v zmysle vtedy účinného ust. , ktorý navyše takýto následok stanovoval len v prípade, ak RPMN nebola v zmluve uvedená a nie v prípade, ak bola prípadne uvedená v nesprávnej hodnote. Pokiaľ žalobca poukázal na dôvodovú správu k , je pravdou, že zákonodarca reagoval na nepresnosti vyplývajúce z dovtedy účinného vzorca výpočtu RPMN, ale nijak sa touto zákonnou novelou nedotkol dovtedy založených právnych vzťahov, ktorých posudzovanie v zmysle prechodného ustanovenia zostalo podľa dovtedajších právnych predpisov zachované. Ak by teda zákon mienil korigovať nejakým spôsobom dovtedy založené právne vzťahy vo vzťahu k už prv určenému spôsobu výpočtu RPMN, nepochybne by tak urobil a teda odvolací súd ani z tohto hľadiska nenachádza racionálny podklad pre záver o tom, že v spornej úverovej zmluve uvedená hodnota RPMN bola nesprávna. Ako sám uviedol žalobca v odvolaní, eurokonformný výklad dotknutého zákonného ustanovenia tu do úvahy neprichádzal, pričom odvolací súd uvádza, že nebola možná ani priama aplikácia smernice 98/7/ES, nakoľko priama aplikácia smernice je možná iba v konaniach proti členskému štátu, resp. proti subjektu konajúcom v jeho mene a o taký prípad v tomto konaní nešlo.

17. Z uvedených dôvodov zo strany žalobcu k plneniu žalovanému v rozsahu presahujúcom sumu poskytnutého úveru nedošlo bez právneho dôvodu, resp. z neplatnej úverovej zmluvy. Žalobca plnil žalobou uplatnenú sumu žalovanému na základe platnej úverovej zmluvy, na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohatenia sa na úkor žalobu a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

18. Vo vzťahu k trovám konania musel odvolací súd pristúpiť k zmene napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V spore bol plne úspešný žalovaný a preto mu podľa vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie použil na korekciu tohto stavu ust. , podľa ktorého môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Také dôvody tu ale neboli dané.

19. Odvolací súd konštatuje, že ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a zodpovednosti za zavinenie, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, hoc by ich inak mala znášať. Ide o právnu úpravu, ktorá umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Je to

výraz skutočnosti, že zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol všetky situácie, ktoré sa v praxi môžu vyskytnúť a preto poskytuje súdu priestor na to, aby urobil za dosť spravodlivosti aj v prípadoch, že zákonné znenie riešenia otázky trov konania smeruje k inému výsledku. Aplikácia ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú inak naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pod dôvody hodné osobitného zreteľa sa spravidla zahŕňa neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha okolností sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, či zložitosť prípadu v súvislosti s výkladom medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, resp. nízky príjem.

20. Podľa odvolacieho súdu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť žalovanému (ako plne úspešnej strane sporu) priznaná náhrada trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Dôvody na aplikáciu uvedeného ustanovenia totiž nemožno vidieť len v samotnom spotrebiteľskom charaktere tohto sporu (ktorý je bežným typom súdnej agendy), a to ani v spojení s okolnosťami uvedenými okresným súdom (postoj žalobcu k plneniu zmluvy, resp. doba prešlá od jej uzavretia). Žalovaný opodstatnene poukázal na to, že ani sám žalobca nezadefinoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, až vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal žalobca na to, že v súvislosti s dotknutou právnou úpravou „nedôslednosť žalovaného, resp. zákonodarcu“ by nemala ísť na jeho úkor. Odvolací súd s tým súhlasí, avšak začatie tohto sporu neinicioval ani žalovaný, ani zákonodarca, ale žalobca, ktorý si musel byť vedomý, že výsledkom sporu môže byť aj jeho neúspech. Ak potom podľa žalobcu jediným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému by mala byť „chybná“ právna úprava, ktorú sa žalobca snažil svojim účelovým výkladom využiť vo vlastný prospech podaním žaloby po vyše dvanástich rokoch od uzavretia úverovej zmluvy, je odvolací súd presvedčený, že rozhodne nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Inak povedané, žalobca nemal žiaden dôležitý dôvod pre iniciovanie tohto sporu a pokiaľ bol v takom spore neúspešný, nie je dôvod, aby odvolací súd tento následok nepremietol aj do rozhodnutia o náhrade trov konania.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému neboli splnené podmienky vyžadované . Podľa odvolacieho súdu prejednávaná vec nijak nevybočuje z rámca všeobecnej zásady rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, pri ktorej by vznikla potreba použiť moderačné právo súdu. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (II. výrok) a žalovanému ako plne úspešnému v spore priznal plnú náhradu trov konania, t. j. v rozsahu 100 %.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.