Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-7-2025.pdf
PDF · 112.92 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/7/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu VÁHOSTAV- PREFA, s.r.o., so sídlom 013 42 Horný Hričov 324, IČO: 36 400 653, v konaní zastúpený Advokát VASKÝ s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950, proti žalovanému VIPEX - R, s.r.o., so sídlom Hlavná 129, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 44 917 465, o zaplatenie 67.118,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/3/2023 zo dňa 24.04.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/3/2023 zo dňa 24.04.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 67.118,- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 25.06.2022 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predmetom sporu na podklade žaloby žalobcu bolo zaplatenie pohľadávky žalobcu vo výške 67.118,- Eur s príslušenstvom z titulu odmeny za plnenie žalobcu z obchodného záväzkového vzťahu, zmluvy o dielo, uzavretej prijatím návrhu na uzavretie zmluvy formou písomnej objednávky od žalovaného ako objednávateľa zo dňa 13.04.2022 žalobcom ako zhotoviteľom dňa 19.04.2022 na výrobu, dopravu a montáž železobetónových stĺpov. Cenu dodaného diela vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 1120220427 s dátumom splatnosti dňa 24.06.2022 znejúcu na sumu 98.640,- Eur, keď z tejto sumy bolo potrebné odpočítať časť ceny zaplatenej vopred v sume 31.522,- Eur na základe predfaktúry č. 1920220007.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie konštatoval, že na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky, keď súd rozhodoval o žalobe na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.04.2023 navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a žalovaný ani jeho splnomocnená zástupkyňa sa na pojednávanie nariadené na deň 24.04.2023 nedostavili, hoci zástupkyňa žalovaného bola riadne a včas predvolaná, keď predvolanie na pojednávanie bolo zástupkyni žalovaného doručené 13.03.2023 spolu s výzvou, aby o termíne
pojednávania upovedomila žalovaného. Žalovaný ani jeho splnomocnená zástupkyňa neospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, pričom v predvolaní na pojednávanie bola žalovaná strana poučená o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie v zmysle § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby rozsudok pre zmeškanie bol zrušený a žaloba žalobcu zamietnutá ako neodôvodnená. Žalovaný v podanom odvolaní nepoprel skutočnosť, že jeho splnomocnená zástupkyňa bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie spolu s výzvou, aby o tom upovedomila žalovaného a súčasne, že žalovaný ani jeho zástupkyňa neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Argumentoval tým, že samotnú neúčasť žalovaného a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní nemožno považovať za všeobecnú pasivitu žalovaného v celom spore. Od podania návrhu bol žalovaný v spore aktívny, podal odpor proti platobnému rozkazu, vyjadril sa k replike žalobcu, a teda od počiatku javil záujem o spor a o svoju právnu obranu v spore. Bol svojou právnou zástupkyňou upovedomený o termíne pojednávania, na pojednávaní sa mal zúčastniť sám, avšak nastali neočakávané udalosti a žalovaný musel nevyhnutne vycestovať do zahraničia na pracovnú cestu, od ktorej bol závislý pre žalovaného významný obchodný vzťah. Táto okolnosť nastala nečakane a nebolo možné o tom včas upovedomiť súd. Súčasne dal súdu na vedomie, že svojej zástupkyni odvolal plnú moc zo dňa 21.12.2022.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie navrhol, aby bolo odvolanie žalovaného zamietnuté. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa v spore aktívne bránil. Uviedol, že v skutočnosti v spore pred vydaním rozsudku pre zmeškanie urobil len jedno podanie, a to odpor proti platobnému rozkazu. Tento odpor bol rozsahom a aj obsahom veľmi stručný a neboli k nemu priložené žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Odpor preto nesie známky účelového konania s cieľom oddialiť právoplatnosť platobného rozkazu. Ani údajné aktívne bránenie sa zo strany žalovaného však nemá vplyv na jeho povinnosť dostaviť sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný. Ako následok žalovaným očividne vedome zmeškaného pojednávania, ktoré dôveryhodne neospravedlnil, stanovuje CSP možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie na návrh žalobcu, ktorý žalobca vykonal. Z argumentácie žalovaného nevyplývajú žiadne relevantné dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, naopak žalovaný v tomto odvolaní sám priznal, že pojednávanie zmeškal vedome z vágnych dôvodov, o ktorých nepredložil žiadne dôkazy. Napriek tomu, že o týchto dôvodoch musel vedieť vopred, teda pred pojednávaním, súdu nezaslal žiadne ospravedlnenie, a to ani dodatočne. Postup žalovaného navodzuje dojem, že slúži len k predlžovaniu tohto súdneho konania, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný využíva každú možnosť podania opravného prostriedku, aj keď nemá žiadne relevantné argumenty alebo dôkazy, ktoré by mohol vo svoj prospech predložiť súdu.
6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tom, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, jeho účasť na pojednávaní ako aj ospravedlnenie tejto neúčasti včas bolo objektívne nemožné a podľa názoru žalovaného aj súdu dostatočne objasnené. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný využíva každú možnosť podania opravného prostriedku, aj keď nemá žiadne relevantné argumenty alebo dôkazy, ktoré by mohol vo svoj prospech predložiť súdu, žalovaný uviedol, že je jeho zákonným právom podať opravný prostriedok a využitie tohto práva mu nemôže byť na škodu, a to či sú tu relevantné argumenty a dôkazy posúdi len súd. Poukázal tiež na to, že žalobca pod ťarchou argumentov žalovaného vystavil dobropis č. 1320230001 s vedomím, že faktúra č. 1120220427 bola vystavená neoprávnene. Vystavením tohto dobropisu podľa názoru žalobcu zanikol predmet sporu v tomto konaní. Popis „oprava základu dane podľa § 25a k faktúre č. 1120220427“, ktorý je uvedený v dobropise, je v tomto smere irelevantný, nakoľko z ostatného vyplýva úmysel žalobcu urovnať spor dobropisom k faktúre. Žalobca dobropis riadne vystavil a žalovanému riadne doručil, žalovaný doručený dobropis k faktúre riadne zaúčtoval a z daňového hľadiska riadne vysporiadal, voči žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii neeviduje žiadny dlh. Navrhol, aby odvolací súd opätovne vec posúdil a zrušil rozsudok pre zmeškanie, prípadne aby celé konanie v dôsledku mimosúdnej dohody strán sporu zastavil, eventuálne aby žalobu žalobcu ako zjavne nedôvodnú zamietol, alebo aby rozhodol rozsudkom pre vzdanie sa nároku zo strany žalobcu.
7. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na tom, že z tvrdení žalovaného nevyplývajú žiadne relevantné dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca nevystavil dobropis č. 1320230001 k vystavenej faktúre č. 1120220427 za účelom pokonávky a už vôbec nie pod ťarchou argumentov žalovaného. Z dobropisu jasne vyplýva dôvod jeho vystavenia, a to oprava základu dane podľa § 25a k faktúre č. 1120220427, ktorý nie je irelevantný, ako tvrdí žalovaný, ale je tým jediným dôvodom jeho vystavenia. Z dobropisu nevyplývajú tvrdenia žalovaného o pokonávke alebo o zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Dobropis bol zo strany žalobcu vystavený administratívnym nedopatrením, čo žalobca preukazuje emailom žalobcu, ktorý bol zaslaný konateľovi žalovaného dňa 27.10.2023, a opravným dokladom žalobcu č. 1320230006. Napriek tomu, že žalovaný mal v čase podania svojho odvolania k dispozícii opravný doklad, tak túto skutočnosť voči súdu zamlčal a túto skutočnosť opomína aj vo svojom vyjadrení. Žalovaný preto v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie nepreukázal svoje tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP).
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 67.118,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 67.118,- Eur od 25.06.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
10. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 26Up/1553/2022 zo dňa 29. novembra 2022, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a proti ktorému podal žalovaný odpor.
11. Žalovaný podanie odporu odôvodnil tým, že nárok uplatnený žalobcom v tomto súdnom konaní v celom rozsahu neuznáva. Dôvodom neuznania žalobcom uplatňovaného nároku bola skutočnosť, že žalovaný zistil vady v kvalite žalobcom dodaného tovaru (železobetónových stĺpov) a prevedených prác (montáži železobetónových stĺpov). Žalovaný za účelom oboznámenia žalobcu s aktuálne zistenými vadami ním dodaného tovaru a realizovanými stavebnými prácami, ako aj dohodnutia spôsobu ich odstránenia a lehoty na ich odstránenie žalobcom, vyvoláva v mieste dodania tovaru a realizácie stavebných prác osobné stretnutie so žalobcom. Žalovanú sumu ako zostávajúcu časť dohodnutej ceny žalovaný neuhradil, nakoľko v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka povinnosť platiť časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu z vád tovaru a poskytnutých prác, mu až do odstránenia vád žalobcom nevznikla. Žalobcom uplatňovaný nárok na uhradenie zostávajúcej časti ceny dodaného tovaru a realizovaných prác nie je opodstatnený, pretože žalovaný zatiaľ nie je v zmysle zákona povinný ju uhradiť.
12. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného o vadách je nepravdivé a ničím nepodložené, žalovaný tovar a práce bez vád a nedorobkov ako riadne dodané prevzal, čo potvrdzuje zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach a súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré listiny boli podpísané žalovaným a ktoré tvoria prílohu faktúry žalobcu č. 1120220427. Žalovaný nikdy žiadne vady kvality tovaru a prác nenamietal a ani nereklamoval, nikdy nevrátil žalobcovi faktúru s výhradami. Odpor žalovaného je účelový a bez akéhokoľvek skutkového či právneho základu v zjavnej snahe zmariť vydaný platobný rozkaz. Žalobca zotrval v celom rozsahu na svojom nároku uplatnenom v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
13. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na argumentoch uvedených v podanom odpore a trvá na tom, že žalobcom dodaný tovar a prevedené práce obsahujú vady, a preto žalobcom uplatnený nárok je z tohto dôvodu neopodstatnený, nakoľko nebol žalobcom zohľadnený nárok žalovaného na zľavu z dôvodu vád tovaru a prevedených prác.
14. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 24.04.2023. Predvolanie na termín pojednávania súd prvej inštancie doručil zástupkyni žalovaného (§ 178 ods. 1 CSP) dňa 13.03.2023 do jej elektronickej schránky. V predvolaní zástupcu na pojednávanie je uvedené, nech zástupca o termíne pojednávania upovedomí klienta a tiež poučenie, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
15. Zo zvukového záznamu o pojednávaní (§ 98 CSP) a zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) uskutočnenom dňa 24.04.2023 vyplýva, že na pojednávanie sa nedostavili ani žalovaný a ani jeho zástupkyňa. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu na pojednávaní vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
16. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
17. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškania.
18. Podľa § 356 písm. d) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, pričom odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP).
20. V prípade vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného zostávajú žalovanému zachované procesné práva na jeho ochranu dvoma procesnými prostriedkami. Prvým je odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 písm. d) CSP) a druhým je návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok v jeho neprospech vydaný (§ 277 ods. 2 CSP). V prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je súdom preskúmavané splnenie procesných predpokladov na jeho vydanie, pričom existenciou ospravedlniteľného dôvodu, ktorá bránila žalovanému v účasti na pojednávaní, sa v tomto prípade odvolací súd nezaoberá. Odvolací súd preto v tomto konaní posudzoval splnenie procesných podmienok, ktorých existencia umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Vo všeobecnosti sa jedná o všeobecné procesné podmienky konania, ktoré musia byť splnené pre každý typ súdneho konania a osobitné procesné podmienky vyžadované zákonom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré sú upravené v § 274 CSP.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že v súdenej veci si žalobca proti žalovanému uplatnil nárok podľa § 137 písm. a) CSP, t.j. jednalo sa o žalobu na plnenie, zástupkyňa žalovaného bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie, zástupkyňa žalovaného bola tiež poučená o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie a žalobca prítomný na pojednávaní podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Všetky osobitné podmienky podľa § 274 CSP splnené boli a odvolací súd nezistil ani nedostatok iných procesných podmienok, ktorých existencia je nutná pre akýkoľvek typ sporového konania.
22. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že v konaní nebol pasívny, nakoľko podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, a vyjadril sa aj k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu vo veci, preto javil záujem o spor a o svoju obranu v tomto súdnom konaní.
23. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že rozsudok pre zmeškanie vydaný súdom na pojednávaní podľa § 274 CSP alebo aj tzv. kontumačný rozsudok je osobitným druhom rozsudku. Ide o rozsudok, ktorý je poňatý ako sankcia za nedostavenie sa na súd. Sankcia spočíva v tom, že súd rozhoduje bez prítomnosti strany, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila (zmeškala pojednávanie) a vychádza zo skutkových tvrdení protistrany. Ustanovenie § 274 CSP upravuje predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní, podľa ktorého je vydanie tejto formy rozhodnutia v spore zásadne obligatórne v prípade, ak žalobca navrhne, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, žalovaný sa nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. K rozhodnutiu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP tak môže dôjsť aj za situácie, že žalovaný sa k žalobe vyjadrí, resp. podá odpor proti vydanému platobnému rozkazu, prípadne dupliku, avšak bez ospravedlnenia sa nedostaví na pojednávanie vo veci samej. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o podaní odporu a ďalšieho vyjadrenia vo veci odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že CSP umožňuje vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného aj pred nariadením pojednávania v zmysle § 273 CSP, ak sa žalovaný v určenej lehote nevyjadrí k žalobe. Právna úprava teda umožňuje postihnúť procesnú pasivitu žalovaného aj pred nariadením pojednávania v dôsledku nevyjadrenia sa k žalobe. Z úpravy CSP potom vyplýva, že aj keď sa žalovaný k žalobe vyjadrí, zostáva zachovaná možnosť postihnutia následnej pasivity žalovaného v konaní, a to v podobe jeho nedostavenia sa na prejednanie veci, a to bez ohľadu na to, či v skoršom štádiu konania vyvinul procesnú aktivitu. Vyjadrenie k odporu a predloženie dupliky preto nepredstavuje zákonnú prekážku pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ktorým je žalovaný sankcionovaný za to, že sa bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania, a nie za to, že sa vo veci nevyjadril.
24. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 49/2024 možno vyvodiť, že popri splnení formálnych podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie je potrebné skúmať aj materiálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa okolností súdenej veci vo väzbe na neprítomnosť relevantnej procesnej aktivity jednej z procesných strán a štádium konania. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí odkázal na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu vo vzťahu ku kontumačnému rozsudku, a to na rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020, III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021 a III. ÚS 89/2020, či III. ÚS 288/2021.
25. V rozhodnutí I. ÚS 233/2019 ústavný súd vyslovil, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Ústavný súd v rozhodnutí III. ÚS 373/2020 doplnil, že rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. V rozhodnutí III. ÚS 121/2021, v ktorom bola posudzovaná ústavnosť vydania rozsudku pre zmeškania v spore trvajúcom šesť rokov, ústavný súd vyslovil, že osobná účasť žalobcu nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. V rozhodnutí III. ÚS 354/2021 ústavný súd zdôraznil, že súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať,
či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania, alebo ide len o zmeškanie pojednávania.
26. Odvolacia argumentácia žalovaného o jeho procesnej aktivite podaním odporu a vyjadrením k replike žalobcu má relevanciu v tom, že podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) je možné zmierniť dopady právnej úpravy § 274 CSP vzhľadom na okolnosti súdenej veci. Z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít možno vyvodiť, že súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie je povinný rešpektovať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je nedostatok skutočnej procesnej aktivity jednej z procesných strán, súd by tak vždy mal prihliadať na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania v podobe jeho neúčasti na pojednávaní, vtedy by mal pred vydaním kontumačného rozsudku uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovaného. Individuálnymi okolnosťami pri posudzovaní materiálnej podmienky možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie je jednak procesná aktivita žalovaného vo väzbe na nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní, prípadné účelové konanie žalovaného so zámerom predlžovania konania, ktoré je možno vyvodiť z jeho podaní ako aj z posúdenia dôvodu jeho neúčasti na pojednávaní. Odvolací súd preto z materiálneho hľadiska preskúmal procesnú aktivitu žalovaného vyvinutú v priebehu sporu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v podanom odpore tvrdil vady dodaného tovaru, ktoré bližšie nešpecifikoval. V tejto súvislosti namietal, že fakturovaná cena žalovaného plnenia nie je správna, pretože nezohľadňuje zľavu z ceny dodaného plnenia a dodaných služieb. Na tieto tvrdenia procesne zareagoval žalobca tvrdením, že žalovaný nikdy dodané plnenie nereklamoval. Na túto argumentáciu žalovaný vo svojom vyjadrení odpovedal len stručným zopakovaním svojej argumentácie z odporu a žiadnym spôsobom sa nevyjadril k ďalším skutkovým tvrdeniam žalobcu. V rámci svojej procesnej obrany voči uplatnenému nároku žalobcu žalovaný použil len všeobecné tvrdenia, ktoré nie je možné považovať za popretie skutkových tvrdení žalobcu v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Aj porušenie povinnosti tvrdenia a popretia skutkového tvrdenia sa považuje v zmysle právnej teórie za procesnú pasivitu strany sporu (majúcu za následok v prípade prejednania sporu procesnú sankciu buď vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany v zmysle § 151 ods. 1 CSP alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany v zmysle § 151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie nespornosti skutkových tvrdení protistrany totiž nepostačuje ich generálne popretie bez toho, aby strana uviedla vlastné tvrdenia o konkrétnych skutkových okolnostiach, ktoré žalované právo vylučujú. Sú to predovšetkým sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Pre procesné inštitúty CSP vrátane ustanovení upravujúcich rozsudok pre zmeškanie je charakteristické práve zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) spojenú so sankčnými dôsledkami v prípadoch ich procesnej pasivity, inak by tieto procesné inštitúty nemohli prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu pre súdom (I. ÚS 368/2019).
28. Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že prejavil aktívny záujem o spor a o svoju procesnú obranu, pretože práve stručné zopakovanie argumentácie zo strany žalovaného v jeho duplike bez akéhokoľvek vecného a obsahového vyjadrenia k tvrdeniam žalobcu a bez predloženia akýchkoľvek dôkazných prostriedkov, nemohlo prispieť k účinnému vyriešeniu sporu, ale naopak mierilo k zmareniu efektivity a rýchlosti tohto súdneho procesu. V okolnostiach súdenej veci totiž nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný proti žalobe argumentoval tak zásadnými tvrdeniami podopretými dôkazmi, ktoré by žalobca akceptoval, resp. ktoré by zostali bez relevantnej procesnej reakcie zo strany žalobcu, že by bolo možné usudzovať, že účasť žalovaného na pojednávaní naďalej nebola potrebná. V kontexte takejto obrany žalovaného proti žalobe potom následná neodôvodnená neúčasť žalovaného a jeho zástupkyne na pojednávaní bez preukázania vážneho dôvodu tejto neúčasti a bez akéhokoľvek ospravedlnenia bola zo strany odvolacieho súdu vyhodnotená tak, že potvrdzuje výlučne len formálne deklarovaný, ale nie skutočný záujem žalovaného na konaní. Procesné úkony žalovaného z ich obsahového hľadiska neposúdil odvolací súd ako aktívnu procesnú obranu žalovaného, ale ako konanie, ktoré malo za cieľ predĺženie tohto súdneho konania, a v tomto kontexte vyhodnotil aj dôvod neúčasti žalovaného na nariadenom pojednávaní, ktorým mala byť nešpecifikovaná pracovného cesta žalovaného bez uvedenia akýchkoľvek časových súvislosti a bez preukázania jej uskutočnenia (uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 288/2021, III. ÚS 354/2021 a III. ÚS 89/2021).
Vyhodnotením zistených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že vyjadrenia žalovaného vo veci bez vecnej argumentácie (bez špecifikácie konkrétnych vád dodaného plnenia), bez reakcie na doplnené tvrdenia žalobcu a bez podporenia svojich tvrdení akýmikoľvek dôkazmi a následná neospravedlnená neúčasť žalovaného na pojednávaní nie sú spôsobilým podkladom pre záver o nesplnení materiálnej podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu procesnej aktivity žalovaného. Odvolací súd ďalej zohľadnil i to, že z obsahu spisu vyplýva, že sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci samej, na ktoré sa žalovaný nedostavil, pričom samotné súdne konanie netrvalo dlhšiu dobu a nebolo v ňom ani vykonané rozsiahle dokazovanie. Odvolací súd preto v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nezistil nedostatok materiálnej podmienky v podobe takej aktívnej účasti žalovaného na konaní, ktorá by bránila súdu prvej inštancie vydať rozsudok pre zmeškanie, alebo v podobe takých okolností, na podklade ktorých by sa javilo rozhodnutie o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie pre žalovaného ako prísne formálne a nespravodlivé.
29. Odvolací súd vedený týmto úvahami dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie všetkých zákonných procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v I. výroku vo veci samej ako aj v II. závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu strán, vecne správny, a preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).