Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/57/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: DeMar Group s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 52 467 597, zastúpeného: A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: AJDAM s.r.o., so sídlom 080 01 Župčany 261, IČO: 36 184 845, zastúpenému: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 2.244,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. – 263 zo dňa 22. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. – 263 zo dňa 22. novembra 2023 vo výrokoch II. a III.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. – 263 zo dňa 22. novembra 2023.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. odvolaním napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.296,- eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 777,60 eur od 11.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 518,40 eur od 12.1.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,40 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.244,- eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 777,60 eur od 11.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 518,40 eur od 12.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 240,- eur od 13.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 482,40 eur od 16.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 225,60 eur od 6.9.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzatvoriť zmluvu so záujemcom, na základe ktorej bude záujemca vykonávať činnosť pre žalovaného. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 2,- až 4,- eur za každú hodinu vykonávania činnosti záujemcom a osobami, ktoré záujemca na výkon činnosti pre žalovaného využil. Dohodnutá odmena žalobcu bola splatná vždy do 21 kalendárnych dní po uplynutí každých 14 dní

vykonávania činnosti na základe faktúr vystavených a odoslaných žalobcovi (článok III bod 3.5. zmluvy). Žalovaný nenamietal vyfakturovanú výšku odmeny.

4. Ako sporné súd prvej inštancie vyhodnotil to, či vznikol žalobcovi nárok na časť dohodnutej odmeny s poukazom na dodatok č. 2 k zmluve zo dňa 28.4.2022.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , až 4, až , , , , a uviedol, že na záväzkový vzťah strán sporu sa vzťahujú ustanovenia , nakoľko zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Nárok na províziu vzniká, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania v prípadoch, keď zo zmluvy alebo z nevyplýva niečo iné. Ustanovenie má dispozitívnu povahu, teda zmluvné strany si môžu dohodnúť osobitný spôsob vzniku práva na províziu. Dospel k záveru, že v danom prípade strany modifikovali všeobecne platnú zásadu vzniku nároku na províziu, keď sa dohodli, že v prípade, ak vyšší odberateľ (zahraničný klient) sa stane insolventným a sprostredkovateľovi to partner náležite preukáže, tak sprostredkovateľ si nebude nárokovať na vopred dohodnutú odmenu v adekvátnej výške s tým, že ak následne odberateľ doplatí časť alebo celú čiastku, sprostredkovateľ má nárok na doplatenie adekvátnej časti. Strany tak podľa súdu prvej inštancie učinili tento nárok závislým od právnej skutočnosti. Konštatoval, že dodatok č. 2 dopĺňal zmluvu o sprostredkovaní a svojim obsahom je dojednanou odkladacou podmienkou. Podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané, že znenie predmetného dojednania koncipoval žalobca, čo vyplynulo z výsluchu svedkyne. V tomto smere teda súd prvej inštancie odkázal na pravidlo podľa .

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že bolo preukázané, že spoločnosť KRORUS GmbH ako tzv. vyšší odberateľ je v konkurze a žalovaný si prihlásil prihláškou svoje pohľadávky do konkurzu. Rovnako aj vo vzťahu k spoločnosti EMC Team UGlen žalovaný preukázal, že sa stala insolventnou a žalovaný pohľadávky ďalej vymáhal. Súd prvej inštancie teda mal za to, že nastala situácia, ktorú predpokladalo zmluvné dojednanie dodatku č. 2, teda existuje prekážka pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie provízie. Táto sa však týka len obdobia od 28.4.2022, kedy došlo k uzatvoreniu tohto dodatku. Súd prvej inštancie preto považoval nárok žalobcu za čiastočne dôvodný, a to čo sa týka uplatneného nároku titulom provízie za sprostredkovanie na základe faktúr so splatnosťou dňa 10.1.2022 a 11.1.2022, faktúry č. 20210227 a 20210229.

7. Pokiaľ ide o tvrdenú dohodu o urovnaní súd prvej inštancie ustálil, že bol predložený návrh na jej uzatvorenie, avšak z e-mailovej odpovede zo dňa 15.11.2022 vyplýva, že žalovaný neakceptoval návrh dohody (naopak vyjadril záujem o predloženie nového návrhu zo strany žalobcu). Rovnako tak nebol zo strany žalovaného akceptovaný ani nový návrh zo dňa 30.11.2022. Nedošlo teda k uzatvoreniu dohody o urovnaní.

8. Keďže je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúr, opodstatnene si uplatnil aj úroky z omeškania. Žalobca si podľa súdu prvej inštancie správne uplatnil úroky od nasledujúceho dňa po ich splatnosti. Uplatnená výška úrokov z omeškania bola dojednaná v článku 3.7 zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobcovi vznikol aj uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením jednotlivých pohľadávok vo výške 40,- eur. Keďže súd považoval za dôvodné dve pohľadávky, priznal žalobcovi titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu sumu 80,- eur.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) Uviedol, že žalobca bol úspešný v rozsahu 57,70 %, neúspešný v rozsahu 42,30 %. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,40 % (57,70 - 42,30).

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

365 ods. 1 písm. d) ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že článok 3.8 zmluvy o sprostredkovaní je neplatný, nakoľko sa ním žalobca mal vzdať práva, ktoré malo vzniknúť až v budúcnosti. S touto argumentáciou žalobcu sa však súd prvej inštancie bez náležitého vysvetlenia nestotožnil a posúdil predmetný článok ako odkladaciu podmienku. Argumentoval, že v danom prípade nárok žalobcu vznikol, keď v momente jeho vzniku tomu žiadna podmienka nebránila. Mal za to, že nemožno sa stotožniť ani so záverom, že článok 3.8 zmluvy modifikoval vznik nároku žalobcu na províziu. Vznik provízie si strany dohodli v článku 3.1 zmluvy, a to za činnosť uvedenú v článku I. zmluvy. V článku 3.8 zmluvy si teda strany nedohodli vznik nároku na províziu, ale žalobca sa ním do budúcna vzdal nároku na províziu.

12. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal insolventnosť tzv. vyšších odberateľov žalovaného. Predloženie zoznamu neuhradených pohľadávok a prihlášky do konkurzu je irelevantné, nakoľko žalovaný mal podľa článku 3.8 zmluvy určenú povinnosť preukázať insolventnosť vyššieho odberateľa výpisom zo svojho bankového účtu. Túto povinnosť žalovaného súd prvej inštancie opomenul, čo podľa žalobcu podčiarkuje nesprávnosť rozsudku.

13. Žalovaný predložil súdu výpis z jeho bankového účtu v snahe preukázať insolventnosť vyššieho odberateľa. Paradoxom je, že práve tento výpis potvrdzuje, že dňa 7.12.2021 bola žalovanému zaplatená suma vo výške 10.175,95 eur, pričom zaplatenie odmeny zo strany spoločnosti KRORUS GmbH preukazuje, že spoločnosť bola v danom období solventná (obdobie od 6.12.2021 do 17.12.2021). Zároveň podľa žalobcu preukazovanie údajnej insolventnosti spoločnosti KRORUS GmbH ako vyššieho odberateľa žalovaného je pre toto konanie irelevantné, nakoľko pre túto spoločnosť vykonávali práce záujemcovia ešte pred platnosťou a účinnosťou dodatku č. 2. (ešte pred 28.4.2022). Svedkyňa p. A. potvrdila, že si nepamätá, že z ich strany bol na preukázanie insolventnosti žalobcovi zasielaný výpis z bankového účtu žalovaného. Súdu prvej inštancie žalobca vytýkal, že sa nevysporiadal s nesplnením povinnosti žalovaného preukázať údajnú insolventnosť vyšších odberateľov výpismi zo svojho bankového účtu. Okrem toho sa súd prvej inštancie podľa žalobcu v odôvodnení nevysporiadal so skutočnosťou, že pred podaním žaloby žalovaný žiadny výpis zo svojho bankového účtu vo vzťahu k vyšším odberateľom žalobcovi nepredložil a teda nárok žalobcu na províziu vznikol. Rovnako v odôvodnení opomenul, že z predložených dôkazov po podaní žaloby žiadna insolventnosť vyšších odberateľov nevyplýva.

14. Z dokazovania podľa žalobcu vyplynulo, že článok 3.8 zmluvy bol pripravený zo strany žalovaného a na jeho podnet. Táto skutočnosť vyplýva najmä z e-mailu p. A. zo dňa 11.2.2022, v ktorom požadovala do zmluvy doplniť nový článok, ktorého znenie navrhla v predmetnom e-maili. V predmete e-mailu bola uvedená spoločnosť Global Web Group s.r.o., ale z podpisu je zrejmé, že p. A. konala v mene žalovaného. Napriek týmto skutočnostiam súd prvej inštancie dospel k záveru, že .8 zmluvy koncipoval žalobca a z tohto dôvodu sa má v zmysle vykladať v jeho neprospech. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Ďalej žalobca namietol, že súd prvej inštancie neuplatnil zásadu koncentrácie konania. Žalovaný predložil v rámci vyjadrenia zo dňa 7.6.2023 do konania výpis zo svojho bankového účtu vo vzťahu k spoločnosti EMC Team UG. Následne požiadal súd o predĺženie lehoty a do konania predložil prihlášku do konkurzu a výpis zo svojho účtu vo vzťahu ku KRORUS GmbH. Na pojednávaní dňa 25.10.2023 žalovaný ešte predložil zoznam neuhradených faktúr zo strany EMC Team UG. Žalovaný mohol tieto dôkazy predložiť už skôr, keďže tvrdí, že o údajnej insolventnosti vedel už dávno predtým. Žalovaný však uvedené dôkazy predložil až po viac ako roku od údajnej insolventnosti spoločnosti KRORUS GmbH a po viac ako deviatich mesiacoch od údajnej insolventnosti spoločnosti EMC Team UG. Žalobca z týchto dôvodov navrhol súdu prvej inštancie, aby uplatnil zásadu koncentrácie konania a na tieto dôkazy neprihliadal. Súd prvej inštancie však tento návrh neakceptoval a navyše sa s ním ani nevysporiadal v odôvodnení, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a spôsobil, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Ďalej žalobca namietol nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, pričom konkrétne namietol nevykonanie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2020, sp. zn. . Tvrdil, že súd prvej inštancie ani len neuviedol, prečo tento dôkaz nezobral do úvahy, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

17. Ďalej žalobca namietal nesprávnu protokoláciu v zápisnici z pojednávania zo dňa 25.10.2023. Touto súd prvej inštancie podľa neho porušil právo žalobcu a spôsobil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Napokon žalobca namietal nesprávny výpočet pomeru úspechu, keď súd prvej inštancie nezapočítal vzájomne jednotlivé nároky trov konania, ktoré v zmysle vznikli jednotlivým stranám, ale spravil skratku a započítal percentuálny podiel vyjadrujúci ich mieru úspechu v spore. V zmysle má súd priznať každej strane náhradu trov konania (t. j. sumu), ktorá vyjadruje jej úspech vo veci. Spôsob výpočtu pomeru úspechu súdom prvej inštancie preto považoval za nesprávny, nelogický, nereflektujúci reálnu výšku trov konania oboch strán sporu a tým pádom aj nespravodlivý.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že s poukazom najmä na poslednú vetu článku 3.8. zmluvy je zrejmé, že úmyslom zmluvných strán nebolo uzatvorenie dohody o vzdaní sa práva, predmetom ktorej by bol zánik nároku žalobcu na províziu v prípade neuhradenia pohľadávok žalovaného zo strany jeho zahraničných obchodných partnerov. Úmyslom zmluvných strán bolo výlučne podmienenie vyplatenia provízie žalobcu úhradou pohľadávok žalovaného zo strany jeho zahraničných partnerov. V čase uzatvorenia dodatku č. 2 (28.4.2022) už existovali pohľadávky žalobcu, a to (i) pohľadávka vo výške 777,60 eur vyfakturovaná faktúrou č. 20210227 vystavenou dňa 20.12.2021 splatnou dňa 10.1.2022 a (ii) pohľadávka vo výške 518,40 eur vyfakturovaná dňa 21.12.2021 splatná dňa 11.01.2022. Vo vzťahu k nim preto dohoda obsiahnutá v článku 3.8. zmluvy o sprostredkovaní nepredstavuje a ani nemôže predstavovať vzdanie sa práva žalobcu vopred. Vo vzťahu k ostatným nárokom žalobcu nie je možné dospieť o neplatnosti článku 3.8. zmluvy s poukazom na ust. , nakoľko v súčasnej dobe sa ani odborná verejnosť nestotožňuje s názorom, že je možné absolútnou neplatnosťou postihnúť akúkoľvek dohodu, ktorou sa určitý subjekt vzdáva svojich práv, ktoré majú vzniknúť do budúcna. Žalovaný poukázal na komentár k , ktorého autori zastávajú názor, že gramatický výklad absolútnej neplatnosti dohôd o vzdaní sa práv, ktoré môžu do budúcnosti vzniknúť, naráža na princíp individuálnej autonómie vôle subjektov súkromného práva. Aj český najvyšší súd dospel k záveru, že zákaz vzdania sa práva vopred prichádza do úvahy len pri právach vyplývajúcich z kogentných noriem.

20. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dodatkom č. 2 výslovne dohodli, že na preukázanie insolventnosti zahraničného partnera postačuje predloženie výpisov z účtu žalovaného. Znenie tohto ustanovenia vypracoval žalobca a teda žalobca stanovil predpoklady na to, kedy mu nárok na odmenu/ províziu nevzniká. Z tohto dôvodu žalobca sám nesie zodpovednosť za ním formulované znenie ( ). Žalovaný predložil súdu výpisy zo svojich účtov, na ktoré boli poukazované platby zo strany jeho zahraničných partnerov a jednalo sa o účty, ktorých čísla (špecifikácia) boli uvedené vo faktúrach, na ktoré mali byť fakturované sumy zahraničnými obchodnými partnermi poukazované. V prípade, ak žalobca mal záujem spochybniť pravdivosť tvrdení žalovaného, bol povinný nielen uviesť svoje tvrdenia, ale tieto aj relevantným spôsobom preukázať a za týmto účelom súdu predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať (napr. dožiadanie bánk a pod.). Žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď B. C. A., ktorá uviedla, že skutočnosť, že žalovanému neboli uhradené faktúry zo strany zahraničných obchodných partnerov, odkomunikovala telefonicky ako aj e-mailom s oboma konateľmi žalobcu a že tieto informácie, ako aj informácie o zahraničných obchodných partnerov žalovaného mali aj od jednotlivých pracovníkov.

21. Ďalej žalovaný poukázal na to, že e-mailom zo dňa 9.11.2022 žalobca predložil žalovanému návrh mimosúdnej dohody, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že ak žalovaný uhradí svoje záväzky voči jednotlivým živnostníkom, žalobca vystaví dobropisy k faktúram č. 20210227, 20210229, 20220048, 20220049 a 20220056. Ako to vyplýva zo svedeckej výpovede B. C. A., zo správania žalobcu v rámci mimosúdnych rokovaní nemala dôvod sa domnievať (obávať), že by k vystaveniu dobropisov k uvedeným faktúram zo strany žalobcu nemalo dôjsť.

22. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neuplatnení sudcovskej koncentrácie konania žalovaný uviedol, že neuplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nezakladá inú vadu konania majúcu za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces (viď. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.11.2018). Naviac, pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania neboli splnené ani zákonné podmienky, keďže všetky dôkazy boli žalovaným predložené včas.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.8.2020 sp. zn. , žalovaný uviedol, že ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu ( ). Predmetné rozhodnutie sa netýka žiadnej zo zmluvných strán a nemá ani žiadny súvis s predmetom tohto konania.

24. Ďalej žalovaný uviedol, že nesprávna protokolácia prednesu právneho zástupcu žalobcu nie je v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

25. Napokon žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu o nesprávnom výpočte pomeru úspechu a následne určenej výšky náhrady trov konania. Mal za to, že výpočet náhrady trov konania súdom prvej inštancie zodpovedá zákonnej úprave ako aj rozhodovacej praxi súdov SR.

26. V odvolacej replike a odvolacej duplike sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

28. Odvolací súd ďalej preskúmal, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ). Žalobca napadol podaným odvolaním celý rozsudok súdu prvej inštancie, t. j. vyhovujúci prvý výrok, zamietajúci druhý výrok a výrok o trovách konania. Je teda zrejmé, že napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti, ktorej mu bolo vyhovené. V tejto časti (výrok I.) je teda odvolanie podané neoprávnenou osobou, preto je nevyhnutné ho odmietnuť ( ). V zvyšnej časti bolo odvolanie podané oprávnenou osobou, nakoľko v tejto časti bol žalobca neúspešný. Odvolací súd sa preto zaoberal len preskúmaním správnosti rozsudku vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku. O odvolaní rozhodol odvolací súd bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je (v procesne prípustnej časti) nedôvodné.

29. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

31. Súd prvej inštancie správne uviedol, že medzi sporovými stranami bol založený obchodnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 4.1.2021. V zmysle tejto zmluvy bol žalobca povinný vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzatvoriť zmluvu so záujemcom (záujemcami), na základe ktorej bude záujemca vykonávať v prospech žalovaného určitú činnosť. Bolo dojednané, že žalobcovi za predmetnú činnosť vzniká nárok na odmenu 2,- až 4,- eur za každú hodinu dodávania služieb vykonávania činnosti záujemcom pre žalovaného. Je tak zrejmé, že vznik nároku na odmenu bol viazaný až na dodávanie služieb záujemcami žalovanému, pričom tento trval počas účinnosti zmluvného vzťahu medzi záujemcom a žalovaným. V danom prípade to znamená, že pokiaľ záujemcovia D. E., el.MONT S.R.O. (F., G. a H. A.), I. D., J. A., H. G., G. E. D. a G. E. ml. vykonávali ako záujemcovia pre a na základe zmluvy so žalovaným činnosť, za každú hodinu

takto záujemcami dodávaných žalovanému služieb vznikal žalobcovi voči žalovanému nárok na odmenu v stanovenej výške 2,- až 4,- eur. Túto odmenu si žalobca uplatňoval voči žalovanému jednotlivými vystavenými faktúrami so splatnosťou 10.1.2022, 11.1.2022, 12.8.2022, 15.8.2022 a 5.9.2022, pričom predmetom odvolacieho prieskumu je len časť nároku fakturovaná faktúrami zo dňa 12.8.2022, 15.8.2022 a 5.9.2022 (faktúry po dodatku č. 2).

32. Do tohto zmluvného vzťahu zasiahlo dňa 28.4.2022 dojednanie dodatku č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, ktorým sa zmluva doplnila o zmluvné dojednanie, podľa ktorého v prípade, ak vyšší odberateľ žalovaného, (zahraničný klient) sa z rôznych dôvodov stane insolventným a žalovaný to žalobcovi náležite preukáže výpisom z jeho bankového účtu, žalobca si nebude nárokovať dohodnutú odmenu za obdobie, za ktoré nemá uhradené faktúry ani žalovaný. Ak by tento vyšší odberateľ žalovanému dlžné čiastky uhradil, vzniká žalobcovi opätovný nárok na doplatenie adekvátnej časti jeho odmeny za obdobie, ktoré bolo žalovanému uhradené.

33. Právna podstata tohto dodatku do zmluvy o sprostredkovaní doplneného zmluvného ustanovenia bola medzi stranami sporná, pričom žalobca namietal jej neurčitosť (s ohľadom na neurčitosť použitých pojmov) či nedovolenosť (s ohľadom na vzdanie sa práva do budúcnosti).

34. Prioritne si odvolací súd poukazuje, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu má byť neplatnosť právnych úkonov výnimkou, a nie zásadou (Ústavný súd SR sp. zn. , sp. zn. ). má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle, čo predstavuje súčasné trendy v interpretácii právnych úkonov a preferuje zmluvnú autonómiu. Prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Pri výslovnom prejave vôle sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov, ktoré sa použijú v obchodnom styku. Použitým výrazom sa dá taký obsah, aký majú vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom styku. Výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, sa v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila. Pri aplikácii uvedených interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy, na doterajšiu prax pri uzatváraní zmlúv a na následné správanie strán, ak to povaha veci pripúšťa (PATAKYOVÁ, M. a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1202, marg. č. 3.).

35. V danom prípade bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie aj s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu predmetného dodatku č. 2 k zmluve o sprostredkovaní ako aj na doterajšiu zmluvnú prax strán a následné správanie strán. Odvolací súd na závery učinené z tohto dokazovania odkazuje, pričom výslovne poukazuje predovšetkým na svedeckú výpoveď B. A., ktorá uviedla, že na žalovanom z dôvodu nezaplatenia nemeckou spoločnosťou KRORUS GmbH ostala ťarcha vyplatiť zamestnancov, zaplatiť za ubytovanie a ďalšie výdavky spojené s vymáhaním tohto obnosu finančných prostriedkov. Preto sa žalovaný so žalobcom podľa svedkyne dohodli na rozdelení podnikateľského rizika tak, aby nedošlo k vyplateniu provízie, kým nebudú uhradené finančného prostriedky od konečného klienta. Podľa predložených e-mailov znenie predmetného ustanovenia navrhla B. A. a žalovaný ho následne zapracoval do konečného znenia dodatku č. 2, ktorý dodatok č. 2 potom zaslal žalobca na podpis žalovanému. Z dokazovania vyplynula aj e-mailová komunikácia strán už z 18.1.2022 a 24.1.2022, kedy B. A. oznamuje žalobcovi, že spoločnosť KRORUS GmbH nevyplatila žalovanému ním vystavené faktúry. Teda, že si žalovaný je vedomý svojich dlhov voči jednotlivým pracovníkom (záujemcom v terminológii zmluvy o sprostredkovaní) a aj svojich dlhov voči žalobcovi. Ďalej B. A. v týchto e-mailoch uviedla, že bude ich snahou získať fakturované peňažné prostriedky od tejto nemeckej spoločnosti a tieto využiť predovšetkým na zaplatenie dlhov žalovaného voči jednotlivým pracovníkom (záujemcom). Súčasne z dokazovania (jednotlivých e-mailov žalobcu adresovaných žalovanému) vyplýva, že žalobca kladie veľký dôraz na uspokojenie nárokov pracovníkov (záujemcov), pričom tieto dokonca priorizuje pred uspokojením svojich vlastných pohľadávok voči žalovanému.

36. Z takýchto zistení z dokazovania preto možno dôjsť k záveru o takom úmysle zmluvných strán (sporových strán) pri uzatváraní dodatku č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, že týmto bola pomoc žalobcu v prospech žalovaného pri zvládaní situácie, kedy vyšší odberateľ žalovaného (zahraničný klient), pod

ktorým pojmom obe strany mysleli nemecké spoločnosti, ktoré nezaplatili žalovanému ním vystavené faktúry, pričom táto skutočnosť ohrozovala uspokojenie jednotlivých pracovníkov sprostredkovaných žalobcom pre prácu pre žalovaného. Zmluvné strany s týmto úmyslom pristúpili k rokovaniu o dodatku č. 2, pričom výsledkom kontraktácie s takýmto úmyslom bolo podmienenie nároku žalobcu na odmenu za sprostredkovanie na neexistenciu insolvencie vyššieho odberateľa žalovaného, resp. na uhradenie žalovaným vystavených faktúr tomuto vyššiemu odberateľovi, čo zodpovedá textu dodatku č. 2. Vzhľadom na vyššie uvedenú e-mailovú komunikáciu strán sporu má odvolací súd za to, že obom sporovým stranám bolo jasné, čo chcú dojednať, prečo to chcú dojednať a čo sa pod jednotlivými použitými termínmi (insolvencia, vyšší odberateľ žalovaného) myslí. Obe strany totiž komunikovali práve o problémoch s nehradením nemeckých zmluvných partnerov, ktorá skutočnosť ovplyvňuje aj vyplácanie jednotlivých pracovníkov sprostredkovaných žalobcom na práce pre žalovaného. Predmetné dojednanie tak, vzhľadom na vzájomnú komunikáciu strán, nemohlo byť pre nich nezrozumiteľné či neurčité.

37. Zmluvným ustanovením článku 3.8 zmluvy o sprostredkovaní nedošlo k vzdaniu sa práva (ako tvrdí žalobca), nakoľko vzdanie sa práva či odpustenie dlhu by bolo vyjadrené nepodmieneným spôsobom. Nedošlo však ani k dojednaniu podmienky ( ) ako to uviedol súd prvej inštancie. Cieľom podmienky totiž je, aby sa právne následky právneho úkonu – t. j. vznik, zmena a zánik práv a povinností stali z vôle jej účastníkov závislými od skutočnosti, ktorá je pre subjekty právneho úkonu neistá, pretože nevedia, či sa splní, alebo kedy sa splní. Podmienkou však nie je, ak sa účinnosť právneho úkonu neodkladá/nerozväzuje, ale je len dojednaný (ďalší) predpoklad pre vznik nároku. V danom prípade došlo k naviazaniu nároku žalobcu na odplatu za sprostredkovanie na ďalšiu okolnosť, a to okolnosť neexistencie insolvencie vyššieho odberateľa – zahraničného zmluvného partnera žalovaného. Len ak je tento likvidný a hradí svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému, je žalovaný povinný hradiť svoje povinnosti voči žalobcovi (odplata za sprostredkovanie). Do zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak bol dodatkom č. 2 doplnený len ďalší predpoklad pre vznik a uplatnenie nároku. Možnosť takéhoto dojednania je výrazom zmluvnej slobody a odvolací súd nevidí žiaden dôvod, prečo by zmluvné strany nemohli takto dojednať obsah svojich zmluvných dojednaní.

38. Vo vzťahu k výkladu použitého pojmu insolvencia je rovnako prioritným to, čo bolo úmyslom zmluvných strán. Odvolací súd má za to, že tento pojem tak, ako bol použitý v dodatku č. 2, neznamená úpadok, platobnú neschopnosť, či predlženie (tak ako ich chápe o konkurze a reštrukturalizácii či iný právny predpis). Insolvenciou vyššieho odberateľa bolo v zmysle tohto ustanovenia myslené to, že vyšší odberateľ neuhradil splatné plnenia žalovanému, a to bez ohľadu na dôvody neuskutočnenia plnení. Reálne tak mohlo dôjsť aj k bezdôvodnému nezaplateniu vyšším odberateľom žalovanému, ktorá skutočnosť mala za následok nemožnosť uplatnenia odmeny za sprostredkovanie. Nepriaznivé následky neuskutočnenej platby vyšším odberateľom pre žalobcu boli saturované práve dojednaním, ktoré v prípade realizácie (hoc opozdenej platby vyššieho odberateľa žalovanému) zakladala vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu za sprostredkovanie.

39. Pokiaľ ide o spôsob preukázania insolvencie vyššieho odberateľa žalovaného, tento bol (zmluvne) dojednaný tak, že to žalovaný preukáže výpisom zo svojho bankového účtu. Aj keď je zrejmé, že takéto preukázanie insolvencie je nanajvýš netradičné, zmluvným stranám to zjavne stačilo. Zmluvné strany mali vieru v dobromyseľné konanie žalovaného, že si nebude zakladať iný účet za účelom skrytia platby od vyššieho odberateľa, či pozmeňovať svoj výpis z účtu. Žalovaný preukázateľne (e-maily B. A.) tvrdil žalobcovi nezaplatenie jeho pohľadávok nemeckými partnermi, teda zmluvnými stranami predpokladanú „insolvenciu jeho vyšších odberateľov“ a túto v priebehu konania preukázal výpismi z účtu a ďalšími listinami. Nastal teda stav insolvencie vyšších odberateľov žalovaného tak, ako to zmluvná dohoda strán predpokladala, a tento stav bol žalovaným tvrdený a preukázaný spôsobom, ktorý si strany zmluvne vymienili.

40. Čo sa týka namietaného nevykonania dôkazu – oboznámenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.08.2020 sp. zn. , odvolací súd poukazuje na to, že dokazovaním sa získavajú skutkové poznatky o veci. Tie je potrebné odlíšiť od právnych poznatkov (o existencii a obsahu právnej normy, právnej kvalifikácii), ktoré nie sú predmetom dokazovania. Predmetný rozsudok sa týkal iných sporových strán a inej veci. Žiadne v ňom uvedené skutkové poznatky nie sú relevantné pre toto konanie. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako listina tak nebol spôsobilý priniesť akékoľvek skutkové poznatky o veci, a teda nemal byť predmetom dokazovania. Pokiaľ žalobca v skutočnosti mal za to,

že dôležitým je právny názor vyjadrený v tomto rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, nemal namietať nevykonanie navrhovaného dôkazu, ale nesprávne právne posúdenie veci.

41. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu protokoláciu v zápisnici z pojednávania zo dňa 25.10.2023 s tým, že touto súd prvej inštancie porušil právo žalobcu a spôsobil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd udáva, že toto (samo o sebe) nemôže spôsobiť porušenie práva strany v takom rozsahu, aby bol naplnený odvolací dôvod podľa . O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.) (ŠTEVČEK, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1392, marg. č. 10.). V danom prípade nebolo tvrdené a ani preukázané, že by pochybenie protokolácie určitej časti zápisnice malo taký vplyv na celkový kontext konania, že by sa celé konanie nejavilo ako spravodlivé.

42. S ohľadom na uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok II.), ako aj vo výroku III. o trovách konania, vecne správny. Preto odvolací súd v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ( ).

43. Napokon, ak žalobca namietal nesprávny výpočet pomeru úspechu, tento bol uskutočnený v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR a zhodnej právnej doktríny. Všeobecne uznávaným je totiž postup, keď sa dosiahnuté úspechy strán odrátavajú a úspešnejšej sporovej strane sa priznáva len výsledkový rozdiel.

44. Vzhľadom na nedôvodnosť (a čiastočnú procesnú neprípustnosť podaného odvolania) podaného odvolania a plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).