Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/43/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522, Galanta a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, F., adresa na doručenie: G. H. XXX, XXX XX G. H., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -305 z 19. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, počnúc od 23.05.2023, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom II. rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 23.05.2023 do 19.11.2024 vo výške 1.280,40 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 19.11.2024, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. -131 zo dňa 25.09.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B. a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. - 131 zo dňa 25.09.2018, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné na maloletého I. zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne a na maloletú A. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a to počnúc od 25.07.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zročné výživné za obdobie od 25.07.2018 do 30.09.2018 na maloletého I. vo výške 178,06,- eur a na maloletú A. vo výške 155,81,- eur bol otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. V čase posledného rozhodovania o výživnom malo maloleté dieťa 8 rokov a 3 mesiace, navštevovalo 2. ročník Základnej školy J. K. I., bolo zdravé. V súčasnosti má maloleté dieťa 14 rokov a 5 mesiacov, navštevuje 8. ročník Základnej školy J. K. I.,

je zdravé, venuje sa jazdectvu na koni, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky, inak sú výdavky na maloleté dieťa veku primerané. Aktuálne priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z elektriny 100,- eur, plynu 50,- eur, hypotéky 207,- eur, hygieny 50,- eur, oblečenia 100,- eur, vody 15,- eur, telefónu 25,- eur, TV a internetu 15,- eur, stravy 200,- eur, t.j. spolu 762,- eur. Matka maloletého dieťaťa mala v čase poslednej úpravy okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, vyživovaciu povinnosť k vtedy maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z manželstva s otcom maloletého dieťaťa, bola podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B. B. a zároveň zamestnancom tejto spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 900,- eur. Žila s maloletými deťmi v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve. Motorové vozidlo Seat, ktoré využívala, bolo písané na firmu. V súčasnosti je rozvedená, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletým dieťaťom žije v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Aktuálne je naďalej podnikateľkou, je zamestnaná vo vlastnej obchodnej spoločnosti jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti B. B., I.. I., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 700,- eur, poberá daňový bonus a prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- eur mesačne, iný príjem nemá. Okrem rodinného domu v D., ktorého je výlučnou vlastníčkou, je matka výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v I., ktorý prenajíma svojim zamestnancom, ktorí majú krátený plat z dôvodu užívania tohto bytu. Otec maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, mal vyživovaciu povinnosť k vtedy maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z manželstva s matkou maloletého dieťaťa a mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne, bol podnikateľom, majiteľom a konateľom spoločnosti B. I. s čistým príjmom vo výške 1.000,- eur mesačne. Príležitostne využíval motorové vozidlo zo spoločnosti. Spoločnosť vlastnila dve nákladné vozidlá. Otec vykonával aj autodopravu, nezamestnával ľudí, avšak poskytoval prácu štyrom živnostníkom. V tom čase uviedol, že zisk zo spoločnosti si ešte nerozdeľoval, keďže mala firma vtedy len 4 mesiace. Predtým bol živnostníkom s príjmom vo výške 1.000,- eur. Vlastnil dvojizbový byt v I., v ktorom žil sám. V súčasnosti je rozvedený, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nezamestnaný bez evidencie na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojej matky vo výške 569,- eur mesačne, žije v rodinnom dome spolu so svojou matkou, ktorý je v podielovom vlastníctve jeho a jeho dvoch bratov. Vlastní dvojizbový byt v I., ktorý prenajíma rodinným príslušníkom. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane otca, ako povinného alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. K zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa v prejednávanej veci nepochybne došlo, ktoré je staršie o 6 rokov a 2 mesiace, pričom táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Navyše maloleté dieťa aktuálne navštevuje 8. ročník základnej školy, čím sa nepochybne zvýšili mesačné náklady vo všetkých oblastiach jeho života. Obom rodičom maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania odbudla vyživovacia povinnosť k toho času plnoletému synovi I., otcovi určená súdnym rozhodnutím vo výške 250,- eur. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu zakladajú dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd v tejto súvislosti na maloleté dieťa uplatnil okrem už uvedeného zároveň aj valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa, matka maloletého dieťaťa je naďalej podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B. B., I.. I., v ktorej je zároveň aj zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 700,- eur, poberá daňový bonus a prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- eur mesačne; v čase posledného rozhodovania bola tiež podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B. B., I.. I. a zároveň zamestnancom tejto spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 900,- eur. Otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný bez evidencie na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojej matky vo výške 569,- eur mesačne; v čase posledného rozhodovania o výživnom bol podnikateľom, majiteľom a konateľom spoločnosti B. I. s čistým príjmom vo výške 1.000,- eur mesačne, vykonával aj autodopravu, nezamestnával ľudí, avšak poskytoval prácu štyrom živnostníkom. Predtým bol živnostníkom s príjmom vo výške 1.000,- eur. Súd výživné otca na maloleté dieťa zvýšil rozdielne od návrhu matky, v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, nakoľko je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa platiť výživné v takejto výške. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vzal do úvahy zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa (staršie o 6 rokov a 2 mesiace), nastúpilo na 2. stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady vo všetkých oblastiach jeho života, aj v súvislosti s výkonom záujmových aktivít, ktorým sa maloleté

dieťa venuje, hlavne jazdeniu na koni. Bolo preukázané, že otec s maloletým dieťaťom od leta 2024 neudržiava kontakt, súdom určené výživné riadne a včas platí. Súd vychádzal zo skutočnosti, že je priestor na zvýšenie výživného v súdom určenej výške aktuálne 200,- eur, nakoľko takto určené výživné nepovažuje aktuálne za dostatočné, nakoľko vo všeobecnosti sa zvýšili výdavky v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa, a taktiež súd prihliadal aj na medziročnú infláciu. Súd pri zvýšení výživného vzal do úvahy aj možnosti a schopnosti oboch rodičov maloletého dieťaťa s tým, že obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností. Na strane otca ako povinného rodičia pri zohľadnení mesačných výdavkov na maloleté dieťa, ktoré sú bez započítania výdavkov na jazdenie vo výške 760,- eur, súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné na sumu 270,- eur mesačne, teda o 70,- eur mesačne naviac od podania návrhu, nakoľko takéto výživné zodpovedá aj Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“), ktorá je platná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, kedy súd v danom prípade vychádzal pri určení výživného z príjmu otca, ktorý pozostáva z opatrovateľského príspevku vo výške 569,- eur. Okrem toho súd v súlade s názorom právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa tiež pri posudzovaní jeho príjmov vychádzal okrem opatrovateľského príspevku aj z príjmu vo výške životného minima, ktorý príjem by mohol dosiahnuť pri vykonávaní práce popri starostlivosti o svoju matku, to je v podstate dvojnásobok životného minima, spolu je to dvakrát 268,- eur, teda spolu 537,- eur a z príjmu z prenájmu jeho bytu, ktorý prenajíma za minimálnu sumu rodinným príslušníkom, pričom tento byt by mohol prenajímať minimálne za 300,- eur mesačne. Takto jeho príjem v celkovej výške predstavuje sumu 1.406,76 eur. Pokiaľ súd vychádzal z tejto metodiky, pre jedno dieťa vo veku 10 až 14 rokov na druhom stupni základnej školy (maloletá A. vo veku 14 rokov a 5 mesiacov, žiačka 8. ročníka základnej školy), je možné postihnúť príjem povinného rodiča vo výške 22 % z príjmu (príjem otca 1.406,76 eur), t.j. v tomto prípade je to suma vo výške 309,50 eur. Z uvedených dôvodov sa súdu javí ako adekvátne výživné na úrovni 270,- eur mesačne od podania návrhu, a to aj vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa. Súd ďalej poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 270,- eur a matka prispeje polovicou, t.j. sumou 135,- eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom daňového bonusu a prídavku na maloleté dieťa, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 605,- eur mesačne (270 + 135 + 140 + 60), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine a taktiež zohľadňuje skutočnosť, že výživné bude mať do budúcna zvyšujúcu sa tendenciu. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo vyššie špecifikovanej výške, na ktorého platenie zaviazal otca bude postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb maloletého dieťaťa.

3. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo strany otca od podania návrhu matky, t.j. od 23.05.2023, otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 23.05.2023 do 19.11.2024 na maloleté dieťa vo výške 1.280,40 eur (zvýšené výživné zo sumy 200,- eur na sumu 270,- eur mesačne, t. j. zvýšené o 70,- eur mesačne, pričom alikvótna časť výživného za mesiac máj 2023 predstavuje 70,- eur : 31 dní v mesiaci = 2,258 eur / deň, teda 9 dní x 2,258 eur = 20,32 eur, zaokrúhlene 20,40,- eur + 70,- eur / mes. x 18 mesiacov (06/2023 až 11/2024) = 1.260,- eur, ktorý mu súd v súlade s ustanovením povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 19.11.2024, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko podľa názoru súdu otec maloletého dieťaťa je schopný zaplatiť tento dlh určenými splátkami spolu s bežným výživným bez ohrozenia vlastnej výživy.

4. Nakoľko súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté dieťa, zároveň vyslovil, že došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. - 131 zo dňa 25.09.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B..

5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

Okresného súdu Galanta zo dňa 19.11.2024, č. k. -305 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ponechá výživné na pôvodnej výške 200,-eur mesačne. Uviedol, že kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie sú obsiahnuté v , pričom po preštudovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že daný rozsudok požadované náležitosti neobsahuje. Rovnako súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval otec, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam čo sa odzrkadlilo vo výrokovej časti rozsudku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd priznal výživné práve vo výške 270,-eur mesačne a nie v inej nižšej výške, z akých konkrétnych zárobkových možností matky vychádzal, ako súd prihliadal alebo prečo neprihliadal na potencialitu príjmov matky, ako súd prihliadal na komplexné majetkové pomery matky (vlastnícke právo k početným nehnuteľnostiam), ako konkrétne súd posúdil zmenu pomerov na strane otca vo vzťahu k jeho zárobkovým možnostiam (otec pri poslednej úprave výživného podnikal), ako súd prihliadal na zmenu pomerov na strane matky (kúpa viacerých nehnuteľností), v akej výške považuje súd potreby maloletej za odôvodnené potreby, ako súd prihliadol na zvýšené výdavky maloletej. Všetky vyššie menované otázky sú pre určenie správnej výšky výživného kľúčové, pričom súd vôbec neuvádza ako tieto otázky vyhodnotil, v prípade ak ich uvádza tak len veľmi vágne. Potreba riadneho odôvodnenia týchto otázok je o to citeľnejšia, že výživné otca vo výške 270,- eur predstavuje pre otca existenčné ohrozenie, čo preukázal v rámci konania a ktoré konajúci súd úplne odignoroval. Súd by mal zrozumiteľným vyčerpávajúcim a preskúmateľným spôsobom vysvetliť účastníkom, z akých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vychádzal, z akých majetkových pomerov rodičov vychádzal a prečo dospel práve k takej konkrétnej výške výživného, k akej dospel. Je potrebné kriticky sa vyjadriť k postupu súdu, ktorý síce zaregistroval (bod 22. napadnutého rozsudku), že splnomocnený zástupca nesúhlasil, aby v prípade, že bude výživné zvýšené toto bolo doplácané spätne odo dňa podania návrhu, nakoľko došlo k prieťahom v konaní zo strany konajúceho súdu. A to konkrétne (i) prvý zákonný sudca, ktorému bola vec náhodným výberom pridelená odišiel na krajský súd, (ii) druhá zákonná sudkyňa neskôr oznámila, že nastupuje na dovolenku a následne, že odchádza do dôchodku, čím bolo zmarené pojednávanie a jednalo sa o neprimerane dlhé konanie, ktoré vzhľadom na svoj charakter nemalo takto dlho trvať. Otec znáša za takéto konanie následky vo forme neprimerane vysokého doplácania výživného. Súd tento návrh zaregistroval, avšak v odôvodnení rozsudku absentuje, ako sa súd s touto námietkou vysporiadal a či vôbec. Bod 37. napadnutého rozsudku síce pôsobí, že sa jedná o vyčerpávajúci myšlienkový postup súdu, avšak súd len poukazuje na preukázané skutočnosti a hneď 2x ich opakuje v jednom odseku. Vôbec nie je zrejmé, ako môžu byť náklady na maloletú príkladom 100,-eur za elektrinu mesačne, plyn 50,- eur mesačne, hypotéka 207,- eur mesačne, nakoľko výdavky na nehnuteľnosť, kde býva maloletá so svojou matkou sa majú deliť na 1/3, nakoľko otec stále trvá na tom, že v spoločnej domácnosti s maloletou a matkou žije aj syn matky I. B.. Súd mal za preukázané, že matka kráti plat o nájomné svojim zamestnancom za užívanie jedného z jej bytu. Otcovi nie je zrejmé, ako súd dospel k tomuto záveru, nakoľko táto skutočnosť ani na jednom pojednávaní a ani v jednom písomnom vyjadrení matky neodznela. Otec sa nemôže stotožniť ani zo skutočnosťou, že je na mieste použiť valorizačnú klauzulu, nakoľko argument, že maloletá trpí infláciou je síce pravdivý, avšak neobstojí, nakoľko aj sám otec trpí infláciou a o to viac, že sa stará o svoju chorú matku a od posledného zvýšenia výživného sa mu rapídne znížili príjmy, ktoré nekorešpondujú s príjmami, tak ako ich určil súd. Otec nerozumie prečo súd aplikoval metodiku na určenie výživného jednostranne len na otca a nie aj na matku maloletej.

7. Scestný je aj argument súdu, ktorým sa bezbreho stotožnil s právnym zástupcom matky, že otec môže pracovať a zarábať výšku životného minima, nakoľko nemožno toto od otca spravodlivo požadovať, aby sa pri 12 hodinovej starostlivosti o svoju chorú matku ešte zamestnal na 4 hodiny a poberal za takúto prácu mzdu vo výške životného minima. Tým by otec stratil svoje právo na oddych, regeneráciu, rodinný a spoločenský život (ktorý už aj tak nemá). Sám súd uviedol, že výživné bude mať zvyšujúcu sa tendenciu, s čím otec aj na ostatnom pojednávaní súhlasil, a preto navrhoval ponechať výživné na úrovni 200,- eur mesačne, kým maloletá začne navštevovať strednú školu. A preto aj vzal späť svoj návrh na zníženie výživného. Účelom výživného nemá byť to, aby povinný rodič sa dostal do existenčných problémov. Súd vôbec neskúmal hlbšie, majetkové pomery matky, ktoré sú v ostrom kontraste s príjmami, ktoré deklarovala a vďaka, ktorým si môže dovoliť financovať nákladnú voľnočasovú aktivitu maloletej, na základe, ktorej bol opretý celý návrh na zvýšenie výživného. S poukazom na absentujúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zmaril otcovi možnosť napádať a spochybňovať myšlienkový postup súdu, ktorý ho doviedol k napadnutým výrokom. Zdôrazňuje, že výživne vo výške 270,- eur a následné splátky vo výške 40, -eur mesačne sú neadekvátne a predstavujú pre otca existenčný problém.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že všetky otcom uvádzané argumenty ohľadom výšky stanoveného výživného a jeho požiadavka na jeho zníženie je v rozpore s možnosťami otca, pričom stanovené výživné (napriek skutočnosti, že sa voči jeho výške strana matky neodvolala) stále nezohľadňuje výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, ale ani možnosti, schopnosti a osobné ako i majetkové pomery otca, ktorý predstiera skutočnosť, že sa má starať o svoju matku (ktorá je samostatná pri starostlivosti o seba samú), keďže žije súčasne na troch miestach (F., E. L. G. H.), prenajíma byt cudzím osobám pod bežnú komerčnú cenu a nad rámec starostlivosti o svoju mamu, ktorú predstiera, nevyužíva voľný čas na možnosť privyrobenia si a finančného prilepšenia si. Rovnako podstatnou skutočnosťou, je to, že otec sa o maloletú dcéru nezaujíma, s maloletou sa nestretáva rovnako ako ani so svojím plnoletým synom, vo vzťahu ku ktorému viedol konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti a hoci pred podaním takéhoto návrhu boli osobné a majetkové pomery otca rovnaké ako pred týmto konaním, nežiadal ešte počas plnenia si výživného vo vzťahu k synovi a dcére spolu vo výške 450,00 eur o jeho zníženie. Dĺžka časového odstupu od poslednej úpravy a zmena nárokov a potrieb dcéry by takúto zmenu odôvodňovali. Odvolanie otca žiada teda aj s ohľadom na tieto skutočnosti ako bezdôvodné zamietnuť.

9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že v celosti rozporuje tvrdenia matky, ktoré uviedla v rámci vyjadrenia k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom odkazuje na svoje odvolanie. Hoci z formálneho hľadiska ide o vyjadrenie matky k odvolaniu otca, fakticky nejde o vyjadrenie k odvolacej argumentácii otca, ale k argumentácii, ktorú matka vytrháva z kontextu. Matka odvolaciu argumentáciu otca dezinterpretuje, prípadne vytrháva časti argumentácie z kontextu, a k takémuto podkladu sa následne vyjadruje. Rovnako uvádza tvrdenia, ktoré boli počas konania vyvrátené. Určené výživné nezohľadňuje výšku výdavkov na maloletú, ktoré sú opreté v prevažnej miere o voľnočasovú aktivitu, ktorá je finančne náročná, tak je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že nič nebránilo matke podať odvolanie voči I. a II. výroku rozsudku. Tvrdenia matky, že otec žije súčasne na troch miestach sú rovnako scestné a jedná sa o vyfabulované tvrdenia matky. Otec sa výlučne zdržiava na adrese G. H. XXX, kde opatruje svoju ŤZP matku, čo vyplýva aj zo správy ÚPSVaR Ružomberok zo dňa 24.05.2024. Tvrdenie matky, že otec predstiera opatrovanie svojej matky je výlučne difamačným tvrdením matky, ktoré spochybňuje nie len serióznosť otca, ale aj odbornosť lekárov a ÚPSVaR, ktorý vydal rozhodnutie o priznaní opatrovateľského príspevku. Samotná matka si sama znižuje svoje príjmy, nakoľko prenajíma jednu zo svojich nehnuteľností svojim zamestnancom za 50-80,- eur. Otec sa nestretáva a nekontaktuje maloletú z dôvodu, že maloletá si toto sama výslovne neželá. Otec sa snažil s maloletou kontaktovať, avšak tá buď neodpísala, nedvihla telefón alebo len lakonicky odpovedala. Je zrejmé, že maloletá je ovplyvnená matkou v tomto smere. Pokiaľ ide o brata maloletej, tak tento je dospelý a rovnako, ako otec, tak aj brat maloletej môže kontaktovať svojho otca a v tomto mu nič nebráni. Skutočnosť, že sa nezúčastnil ani len pohrebu svojho starého otca, svedčí o vzťahu brata maloletej k otcovi a jeho rodine. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 19.11.2024, č. k. -305 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ponechá výživné na pôvodnej výške 200,-eur mesačne.

10. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.11.2024.

11. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že zotrváva na všetkých ňou doteraz uvádzaných skutočnostiach ako i dôkazoch. Odvolanie otca (okrem obštrukčného zámeru) považuje naďalej za nedôvodné. Je presvedčená o oprávnenosti podania odvolania práve matkou pre nevyhovenie jej návrhu v celom rozsahu, keďže príjmy otca majetkové pomery vyššie výživné (než priznané ) odôvodňujú. Matka už stratila nádej v tom, že otec maloletej sa doslovne spamätá, a nebude súperom, ale zodpovedným rodičom, ktorému záleží v zmysle čl. 5 ZoR na maloletej po všetkých stránkach. Avšak jeho nezáujem tak o priamy kontakt s maloletou a odmietanie prispievania na jej výživu v nárokovanom rozsahu (keď už osobný kontakt otec vylúčil zo svojho života) matku utvrdzuje, že jej nádej je márna. Argumentáciu otca považuje za účelovú bez vplyvu na rozhodnutie odvolacieho súdu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( z.č. , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom maloletej ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

13. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú A. na sumu 450 eur mesačne, keď súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. sumou po 270 eur počnúc od 23.05.2023, rozhodol o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 23.5.2023 do 19.11.2024 vo výške 1.280,40 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 19.11.2024, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhody splátok a zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. -131 zo dňa 25.9.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B..

14. Predmetom prieskumu súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu po 270 eur na maloleté dieťa, keď zároveň rozhodol o dlžnom výživnom a o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -131 zo dňa 25.9.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B., ktoré ako závislé výroky sú taktiež predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

15. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky otca a dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,

avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Odvolací súd uvádza, že dieťa má zo zákona právo na výživu, čo znamená, že rodičia majú voči svojmu dieťaťu explicitne uloženú povinnosť plniť ich zákonnú vyživovaciu povinnosť. Základnými podmienkami, od ktorých sa výška vyživovacej povinnosti rodičov na deti posudzuje, sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa, pričom dieťaťu zákon priznáva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné, ktoré poskytuje povinný rodič, slúži výlučne na uspokojenie základných potrieb maloletých detí, ktorými sú ošatenie, bývanie, kultúra, vzdelávanie, športové a rekreačné potreby, prípadne aj iné odôvodnené potreby, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v spoločnosti a v živote.

22. Vychádzajúc z uvedeného skutočného stavu, a po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú A.. Odvolací súd tak v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, hoci v otázke príjmu otca, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie sa nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel.

23. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Otec maloletej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, aby bolo výživné doplatené spätne odo dňa podania návrhu s ohľadom na postup súdu, nesúhlasil s vyčíslením nákladov matky a aj jej príjmov s ohľadom na byt, ktorý vlastní, nesúhlasí so zohľadnením valorizačnej klauzuly a ani s tým, že môže pracovať a zarábať výšku životného minima. V ďalšom poukazoval na to, že súd neskúmal hlbšie majetkové pomery matky.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. - 40 zo dňa 17.05.2016 rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. sumou 170,- eur mesačne a na maloletú A. sumou 130,- eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi ostal neupravený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. - 131 zo dňa 25.09.2018 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné na maloletého I. zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne a na maloletú A. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a to počnúc od 25.07.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zročné výživné za obdobie od 25.07.2018 do 30.09.2018 na maloletého I. vo výške 178,06,- eur a na maloletú A. vo výške 155,81,- eur bol otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku k maloletým deťom bolo zastavené. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. - 21 zo dňa 24.01.2023 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa voči plnoletému synovi I.. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka maloletého dieťaťa, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, mala vyživovaciu povinnosť k v tom čase maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z manželstva s otcom maloletého dieťaťa. Matka bola podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B. B. a zároveň zamestnancom tejto spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 900,- eur. Žila s maloletými deťmi v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve. Motorové vozidlo Seat, ktoré využívala, bolo písané na firmu. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, mal vyživovaciu povinnosť k v tom čase maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádzal z manželstva s matkou maloletého dieťaťa. Otec bol podnikateľom, majiteľom a konateľom spoločnosti B. I. s čistým príjmom vo výške 1.000,- eur mesačne. Príležitostne využíval motorové vozidlo zo spoločnosti. Spoločnosť vlastnila dve nákladné vozidlá. Otec vykonával aj autodopravu, nezamestnával ľudí, avšak poskytoval prácu štyrom živnostníkom. V tom čase uviedol, že zisk zo spoločnosti si ešte nerozdeľoval, keďže mala firma vtedy len 4 mesiace. Predtým bol živnostníkom s príjmom vo výške 1.000,- eur. Vlastnil dvojizbový byt v I., v

ktorom žil sám. Maloletá A. navštevovala 2. ročník Základnej školy J. K. I.. Výdavky na maloleté dieťa pozostávali z poplatku za ZUŠ vo výške 13,- eur mesačne, anglického jazyka vo výške 40,- eur mesačne, poplatku za školskú jedáleň vo výške 22,- eur, družiny vo výške 13,- eur, školských potrieb vo výške 15,- eur, oblečenie vo výške 80,- eur, stravy vo výške 50,- eur, kozmetiky vo výške 20,- eur. Maloleté dieťa chodilo jazdiť na kone, kde hodina stála 10,- eur. Ďalší výdavok bol za zubnú hygienu vo výške 50,- eur ročne. Maloleté dieťa bolo zdravé.

26. Matka maloletého dieťaťa ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti B. B., I.. I., pracuje v pohostinstve B. s priemerným mesačným príjmom 700,- eur, uplatňuje si daňový bonus a poberá rodinné prídavky v sume 200,- eur. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a okrem rodinného domu v D., sa stala výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v I., ktorý prenajíma svojim zamestnancom. Matka s maloletým dieťaťom žijú v rodinnom dome, náklady na domácnosť pozostávajú z elektriny v sume 200,- eur, plynu v sume 100,- eur, vody v sume 30,- eur, hypotéky v sume 414,- eur, telefónu v sume 35,- eur, TV a internetu v sume 27,- eur. Maloleté dieťa navštevuje 7. ročník Základnej školy J. K. I., aktívne jazdí na koni a zúčastňuje sa konských pretekov. Je zdravé, má len bežné detské choroby.

27. Otec v súčasnosti nepodniká a od augusta 2020 sa stará o ťažko chorú matku, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko si vyžaduje celodennú a sústavnú starostlivosť, keďže je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesov vo výške 70%. Z toho dôvodu poberá otec peňažný príspevok na opatrovanie v sume 569,- eur mesačne, čo spolu so sumou 200,- eur mesačne za prenájom bytu je jeho jediný príjem. Náklady na zdravotnú starostlivosť, kúrenie, energie, ako aj náklady na byt predstavujú podstatnú časť nákladov otca. Príjem jeho matky je starobný dôchodok vo výške 601,70 eur.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní podstatnej zmeny pomerov, ktorá je základom pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti povinného rodiča, keďže táto zmena nastala predovšetkým na strane maloletej A., ktorá je staršia, keď v čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou 2. ročníka ZŠ a v čase rozhodovania súdom prvej inštancie žiačkou 8. ročníka ZŠ. Obom rodičom ubudla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi I. (otec prispieval po 250 eur mesačne), rovnako však aj zmenou príjmov oboch rodičov.

29. Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolacou námietkou otca v tom, že nebolo možné do príjmu otca zohľadňovať dvojnásobnú výšku životného minima, keďže otec má priznaný opatrovateľský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o matku ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesom vo výške 70%. Rovnako tak i valorizačná klauzula sa vzťahuje aj na otca, preto táto argumentácia súdu prvej inštancie nie je dôvodná. Na strane druhej však nemožno prehliadnuť, že otec vlastní byt, ktorý má potenciál zarábať viac než deklaroval otec a príležitostne si i privyrobiť a to najmä s ohľadom na to, že má vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami.

30. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

31. Ako bolo v konaní preukázané, otec aj pri príjme, ktorý deklaroval, bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči synovi I. a hoci uviedol, že žil z úspor, nemožno prehliadnuť, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť (250 eur mesačne). Teraz žije v spoločnej domácnosti s matkou teda i ona sa podieľa na nákladoch s bývaním a so stravou. Je nutné si uvedomiť, že dcéra je staršia, má vyššie náklady a od poslednej úpravy ubehlo už 6 rokov, pričom aj matke sa znížil príjem, hoci jej tiež ubudla vyživovacia povinnosť.

32. Odvolacia argumentácia otca v súvislosti s nákladmi matky nebola preukázaná, navyše by to znamenalo, že tým, že matka by si mala náklady deliť aj o ďalšiu osobu (syna, čo však nebolo preukázané), má lepšie pomery (byt, ktorý neprenajíma, syn, ktorý má účelovo bývať u manžela jeho

tety) a mala by mať nižšie náklady než uvádza, hoci zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, podstatnú časť nákladov dcéry by mala znášať ona, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je správne. Suma 200 eur by zabezpečovala iba náklady na stravu (pri počte dní 30 je to iba vo výške necelých 7 eur na deň), keď ostatné, hoci nevyhnuté náklady by ostali na matke. Odvolacia argumentácia otca v tom, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, pokiaľ sa o chorú matku stará 12 hodín, aby pracoval a zarábal dvojnásobok výšky životného minima je síce do určitej miery akceptovateľná, avšak ani to nemení nič na tom, že s ohľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 270 eur mesačne (je v jeho možnostiach získať príjem z prenájmu viac než deklaroval a je v jeho možnostiach si čiastočne i privyrobiť). Ako je uvedené, suma, ktorú je ochotný otec platiť na výživné na maloletú A. pokryje iba nutné výdavky napr. na stravu. Avšak už ďalšie znáša matka a pokiaľ sa chce maloleté dieťa venovať aj nákladnému koníčku (jazdenie na koni) je na matke, aby tento financovala, pokiaľ to jej majetkové pomery dovoľujú. Odvolací súd má za to, že suma 270 eur nie je neprimeraná veku a potrebám maloletého dieťaťa, keď súd prihliadol aj na to, že otec do času, kým syn neukončil vysokú školu zvládal plniť si vyživovaciu povinnosť aj voči nemu, hoci s nižším príjmom.

33. Ďalšie argumenty otca nie sú tak relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu a nemohli spôsobiť zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu (ako napr. že matka kráti plat svojím zamestnancom, resp. ani to, že súd mal hlbšie skúmať majetkové pomery matky), keďže ako je vyššie uvedené nemožno prenášať všetky náklady na matku len preto, že je majetnejšia, pričom ani styk otca s maloletou neprebieha pravidelne.

34. Námietka otca, že v odôvodnení rozsudku absentuje, ako sa súd vysporiadal s jeho námietkou nesúhlasu priznať výživné odo dňa podania návrhu je dôvodná, avšak nemôže zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu. Skutočnosť, že konanie trvá dlho a vznikol mu nedoplatok na výživnom nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa. Nič otcovi nebránilo plniť si vyživovaciu povinnosť aj mierne nad už v minulosti stanovenou výškou vyživovacej povinnosti. Súd otcovi povolil uhradiť dlžné výživné v splátkach, ktoré je v jeho možnostiach plniť popri bežnom výživnom.

35. V súvislosti s otcovým prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

36. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

37. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

38. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( že mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).