Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13Csp-13-2020.pdf
PDF · 117.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne E. L., F.. XX.X.XXXX, Q. T. H., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému KESIDY, s. r. o., Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46045082, zast. DAVALA & Co, s. r. o., Poštová 3, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 53174470, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,-- eur, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných podmienkach pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytovanej prostredníctvom internetu žalovaným k zmluve o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 21.6.2012 v článku 6 bode 6.3 v znení „Akákoľvek čiastka, ktorú Klient zaplatí, bude započítaná najprv na úhradu nákladov na vymáhanie dlžnej sumy, po druhé na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, po tretie na úhradu splatnej Odplaty, po štvrté na úhradu splatnej Pôžičky“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“
II. V časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v Zmluvných podmienkach pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom internetu žalovaným k Zmluve o pôžičke č. XXXXXX zo dňa 21.6.2012, v článku 6 bode 6.2 žalobu, z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30,-- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu nad 30,-- eur žalobu z a m i e t a .
V. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 1/3-iny.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 8.4.2020 žiadala, aby súd určil, že zmluvné podmienky upravené v dokumente Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY, s. r. o., v článku 6 bode 6.2 a 6.3 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,-- eur. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke pod č. XXXXXX zo dňa 21.6.2012, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 6.2 uviedla, že zmluvnú pokutu si so žalovaným individuálne dojednala, zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravená v bode 6.3 umožňuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať jej platby na iný účel akým je splatenie istiny tohto úveru bez ohľadu na jej vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah
medzi ňou a žalovaným, pokiaľ ide o započítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak pre ňu stáva netransparentné. Primerané finančné zadosťučinenie si uplatnila vo výške 600,-- eur, pričom poukázala na to, že má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže si uplatňuje neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok, sumu 600,-- eur považuje za primeranú.
2. Na pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že trvá na podanej žalobe. Nesúhlasila s tým, že by sa v tomto prípade jednalo o prekážku res iudicata, pretože v konaní o vydanie platobného rozkazu, kde aj bolo rozhodnuté platobným rozkazom, si žalovaný zmluvnú pokutu ani neuplatňoval, čo znamená, že v budúcnosti žalovanému nič nebráni, aby si uplatňoval zmluvnú pokutu. Dojednanie týkajúce sa započítania jednotlivých platieb je v rozpore s ust. § 566 ods. 2 a tiež § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, kde je vyjadrený zákaz zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa. Žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie týchto podmienok, teda neuniesol dôkazné bremeno. Poukázala na judikatúru, v zmysle ktorej sa v žalobe o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala zákonné dôvody pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podľa žalovaného namietané neprijateľné zmluvné podmienky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ani neabsentuje určité, jasné a zrozumiteľné vyjadrenie týchto podmienok v zmluve o pôžičke, teda namietané zmluvné podmienky nie sú neprijateľnými. Žalovaný namietal, že konaniu vo veci bráni prekážka rozsúdenej veci, pretože o nároku, ktorý si uplatnil voči žalobkyni, bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Ro/815/2013, v ktorom súd vydal platobný rozkaz a v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. súd tiež musel skúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Je irelevantné, či bolo vo výroku platobného rozkazu osobitné explicitné konštatovanie o zmluvných podmienkach a o ich prijateľnosti, pretože súd posudzoval aj túto záležitosť. Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určovacej žalobe. Vzniesol aj námietku premlčania, keď uviedol, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje absolútnu neplatnosť danej zmluvnej podmienky a takáto neplatnosť sa nepremlčuje, ale je potrebné prihliadnuť na osobitnú povahu neprijateľnosti týchto podmienok a tiež na to, že súd rozhodol o nároku žalovaného ako veriteľa platobným rozkazom už v roku 2013, preto podanie určovacej žaloby v roku 2020 nie je v súlade s princípom právnej istoty.
4. Na pojednávaní žalovaný k tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že zmluvná pokuta bola predmetom žaloby v pôvodnom konaní a žalobcovi bola priznaná nielen istina, ale aj odplata, zmluvná pokuta a úrok z omeškania. Všetky nároky boli aj vymožené súdnym exekútorom. Poukázal aj na to, že žalobkyňa iba vo všeobecnosti poukázala na rozpor uvedených zmluvných dojednaní s ust. § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, ale nevie sa teda v čom konkrétne sa to týka prejednávanej veci. Podľa žalovaného individuálnosť dojednania bola preukázaná tým, že žalobkyňa musela odsúhlasiť zmluvné podmienky pri podpisovaní zmluvy a z jej strany nebolo preukázané, že by mala záujem o individuálne dojednanie niektorých podmienok, či už formou mailu, telefonického kontaktu alebo osobnou návštevou sídla poskytovateľa. Spochybnil uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, pretože žalobkyňa vôbec neuvádza prečo si uplatňuje takúto sumu, či jej vznikla nejaká ujma a aká a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.
5. Z vyjadrení strán sporu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o pôžičke č. XXXXXX, Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery, platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 13Ro/815/2013-26 zo dňa 29.7.2013, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky a vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. D. C., súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Strany sporu uzavreli dňa 21.6.2012 zmluvu o pôžičke pod č. XXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 200,-- eur. Žalovaná za poskytnutie pôžičky mala zaplatiť odplatu vo výške 33,12 eur a pôžičku mala vrátiť jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy jej bola pôžička poskytnutá. Zmluva o pôžičke obsahuje iba základné dojednania a ďalšie zmluvné dojednania sú obsiahnuté v dokumente „Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY, s. r. o.“. Žalobkyňa namieta neprijateľnosť zmluvných podmienok upravených v tomto dokumente v článku 6 bode 6.2 a bode 6.3.
7. Podľa článku 6 bodu 6.2 Zmluvných podmienok „Ak Klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú Pôžičku a k nej prislúchajúcu Odplatu riadne a včas podľa článku 5 týchto Podmienok, Veriteľ je oprávnený požadovať od Klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus 9,-- eur vo forme režijného poplatku na administratívne a poštovné výdavky, ktoré Veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí siedmych dní odo dňa splatnosti Pôžičky.“
8. Podľa článku 6 bodu 6.3 Zmluvných podmienok „Akákoľvek čiastka, ktorú Klient zaplatí, bude započítaná najprv na úhradu nákladov na vymáhanie dlžnej sumy, po druhé na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, po tretie na úhradu splatnej Odplaty, po štvrté na úhradu splatnej Pôžičky.“
9. Žalobkyňa nevrátila poskytnutú pôžičku v dohodnutej lehote, preto žalovaný nároky vyplývajúce zo zmluvy vymáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Ro/815/2013. Platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. 13Ro/815/2013-26 zo dňa 29.7.2013 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 536,36 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 466,40 eur od 15.9.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania (pre úplnosť je potrebné dodať, že žalobca si v tomto konaní vymáhal aj nároky z ďalšej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 19.6.2012 pod č. XXXXXX). Žalobkyňa neuhradila dlžnú sumu ani po vydaní platobného rozkazu, preto žalovaný vymáhal tieto nároky v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Er/1795/2013. Podľa vyjadrenia JUDr. D. C., súdneho exekútora, Exekútorský úrad Košice, H. X, zo dňa 22.8.2019, pohľadávka žalovaného vrátane príslušenstva bola vymožená, teda exekučné konanie bolo skončené.
10. Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.3.2012 do 30.9.2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
14. Podľa § 54 ods. 1 cit. zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 566 ods. 2 cit. zákona pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
16. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 21.7.2020 do 15.7.2021) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v bodoch 6.2 a 6.3 Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY, s. r. o. Žalovaný v rámci obrany proti žalobe namietal prekážku rozhodnutej veci, nepreukázaný naliehavý právny záujem na strane žalobkyne, nepreukázanie zákonných dôvodov neprijateľnosti namietaných zmluvných podmienok a vzniesol aj námietku premlčania.
18. V zmysle ust. § 230 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku v platnom znení / ďalej len CSP/, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Prekážka rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sporovými stranami sú tie isté osoby, a to aj v prípade, ak by boli v inom procesnom postavení. Totožnosť predmetu konania je chápaná tak, že ide o rovnaký žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať. Podľa názoru súdu v danej veci nebráni prejednaniu prekážka rozhodnutej veci, keďže nemožno konštatovať, že by bola daná totožnosť skutku. V konaní, na ktoré poukazoval žalovaný, bolo predmetom konania plnenie, ktorého sa žalovaný domáhal voči žalobkyni z titulu nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke a v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom úspech v tomto konaní je predpokladom pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Určenia neprijateľných zmluvných podmienok sa spotrebiteľ môže domáhať aj v samostatnom konaní, nie je teda dôvod na posudzovať ich iba v konaní o plnenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy.
19. K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyňa poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov. Naliehavý právny záujem sa vyžaduje pri určovacej žalobe podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, teda ak sa žalobca domáha určenia, či tu právo je alebo nie je, okrem prípadov keď naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pri určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP, teda určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, sa naliehavý právny záujem nevyžaduje. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa už zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 6CdO/127/2017 zo dňa 30.1.2019 konštatoval, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 a § 53a Obč. zákonníka, § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z.), a preto v prípade takejto žaloby nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Obdobný názor Najvyšší súd SR zaujal aj v uznesení sp. zn. 6CdO/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, aj v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože nejde o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP.
20. Zmluva uzavretá stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa tak, ako ho definuje ust. § 52 ods. 3 Obč. zákonníka a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný namietal tiež tvrdenia žalobkyne o tom, že zmluvné dojednania obsiahnuté v článku 6 bode 6.2 a 6.3 Zmluvných podmienok sú neprijateľnými podmienkami a tvrdil, že nie sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka a § 53 ods. 1 veta druhá Obč. zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka sa za neprijateľné podmienky považujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, okrem prípadov, ak sa zmluvné podmienky týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými síce spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z predloženej zmluvy, na ktorú nadväzujú zmluvné podmienky je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu s vopred pripravenými ustanoveniami, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že pre individuálnosť dojednania postačuje, že žalobkyňa odsúhlasila zmluvné podmienky pri podpisovaní zmluvy. Nie je ani rozhodujúce, či sa žalobkyňa pokúšala o individuálne dojednanie niektorých podmienok, pretože ak žalobkyňa ako spotrebiteľ prijala vopred
naformulované zmluvné podmienky, ktorých obsah nemala možnosť ovplyvniť, tieto nemožno považovať za individuálne dojednané. Z uvedeného dôvodu súd teda má možnosť skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných dojednaní. Ust. článku 6 bodu 6.3 Zmluvných podmienok upravuje spôsob započítavania jednotlivých platieb poskytnutých zo strany žalobkyne tak, že prioritne sú uhrádzané náklady na vymáhanie dlžnej sumy, sankcia, odplata a až na záver je uhrádzaná istina pôžičky. V súvislosti s touto zmluvnou podmienkou súd poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, v ktorých konštatovali neprijateľnosť zmluvného dojednania, v zmysle ktorého veriteľ má právo rozhodnúť akým spôsobom naloží s úhradami dlžníka (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/39/2011 zo dňa 20.9.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/281/2018 zo dňa 28.10.2020, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/413/2017 zo dňa 21.2.2019, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Csp/2/2019 zo dňa 24.5.2019 a ďalšie). V uvedených rozhodnutiach súdy vychádzali z toho, že takéto zmluvné dojednanie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Pokiaľ zmluva umožňuje rozhodovanie dodávateľa o tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o účele platby, teda svojvoľné rozhodovanie o výške príslušenstva, keďže istina sa uhrádza až ako posledná a umožňuje nerešpektovať účel platby zo strany spotrebiteľa, možno konštatovať nevyváženosť zmluvy v tejto časti. Ustanovenia zmluvy vedúce k stavu, ktorý je v neprospech spotrebiteľa, ak nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime formulárovej zmluvy, tvoria vždy neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Naviac takéto ustanovenie je aj v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením, teda ustanovením, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť a v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
21. Ustanovenie článku 6 bodu 6.2 Zmluvných podmienok upravuje nárok žalovaného na zmluvnú pokutu v prípade nesplnenia podmienok zo strany žalobkyne, pričom žalovanému vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích inštitútov používaný v záväzkových vzťahoch. Účelom zmluvnej pokuty je poskytnutie určitej garancie veriteľovi pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka a tiež motivovanie dlžníka k splneniu svojho záväzku. Zmluvná pokuta podľa názoru súdu nemôže sama o sebe predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné hodnotiť v celom kontexte zmluvy o pôžičke. Aj v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka za neprijateľnú podmienku je možné považovať také dojednania, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Základným predpokladom pre vyhodnotenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda preukázanie skutočnosti, že sankcia spojená s nesplnením záväzku bola dohodnutá ako neprimerane vysoká.
22. V prípadoch dojednania o zmluvnej pokute používaných žalovaným v zmluvách o pôžičke je rozhodovacia prax súdov rozdielna. Vo viacerých rozhodnutiach (napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/77/2017 zo dňa 11.10.2017 a sp. zn. 17Co/328/2016 zo dňa 21.6.2017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/248/2013 zo dňa 5.2.2015) sa všeobecné súdy nestotožnili s tým, že uvedené zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, práve naopak, žalovanému boli priznané nároky, ktoré si uplatňoval na základe uvedeného zmluvného dojednania. Súd sa stotožňuje s rozhodovacou praxou týchto súdov, pričom poukazuje na to, že zmluvná pokuta v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným bola jediným zabezpečovacím inštitútom. Nebankové subjekty poskytujúce pôžičky a úvery štandardne od dlžníkov vyžadujú rôzne zabezpečenia záväzkov, (napr. ručením, podpísaním bianko zmenky, podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy zriadenie záložného práva a pod.), a to väčšinou pri kumulácii viacerých spôsobov. V danom prípade si žalovaný voči žalobkyni v rámci zabezpečenia záväzku dojednal iba zmluvnú pokutu, teda výšku zmluvnej pokuty je potrebné hodnotiť aj v kontexte tejto okolnosti. Súd nepovažuje zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy, ktorú navyše žalobkyňa mohla ovplyvniť čiastočnými úhradami, pretože zmluvná pokuta nie je viazaná na sumu poskytnutia úveru, ale iba na reálny zostatok neuhradeného dlhu a za situácie, keď táto zmluvná pokuta bola jediným zabezpečením záväzku zo zmluvy o pôžičke, za neprimeranú.
23. V bode 6.2 Zmluvných podmienok je upravený aj nárok žalovaného na zaplatenie nákladov spojených s vybavovaním upomienok. Pri tomto nároku je potrebné poukázať na ust. § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého sú okrem iného príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s
jej uplatnením. Ide teda o nárok, ktorý každému veriteľovi prináleží zo zákona. Je pravdou, že súdy v niektorých rozhodnutiach konštatovali neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré upravovali náklady na zasielanie upomienok (napr. aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/137/2016 zo dňa 7.9.2016, na ktorý poukazovala žalobkyňa), avšak išlo o prípady, v ktorých zmluvné dojednania umožňovali účtovať žalobcovi upomienky za každú platbu, vo väčšine prípadov sa suma za nasledujúce upomienky zvyšovala a veriteľ mal možnosť účtovať si poplatky za neobmedzený počet upomienok. V predmetnej zmluve o pôžičke sú tieto náklady upravené paušálnou sumou 9,-- eur, ktorá predstavuje 4,5 % z uplatneného nároku, teda ani dojednanie v tejto časti nemožno považovať za neprimerané.
24. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd poukazuje na to, že určenie neprijateľnej podmienky znamená, že zmluvná podmienka je absolútne neplatná, teda na absolútnu neplatnosť by súd musel prihliadnuť ex offo. Čo sa týka absolútnej neplatnosti, táto nepodlieha premlčaniu a súd musí na ňu prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu konania. Nakoniec túto argumentáciu vo svojom vyjadrení pripustil aj žalovaný. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predpokladom pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde ustanovenej Zák. č. 257/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, a pokiaľ si zároveň uplatňuje aj primerané finančné zadosťučinenie, nemohlo ešte dôjsť k premlčaniu tohto nároku. S prihliadnutím na uvedené súd teda nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú.
25. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z. je určitou satisfakciou spotrebiteľa za stav, ktorý musel v dôsledku konania dodávateľa trpieť a je aj sankciou, ktorá má postihnúť žalovaného v súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď spotrebiteľovi ujma v nadväznosti na porušenia práva spotrebiteľa vzniknúť mohla za predpokladu, že sa spotrebiteľ úspešne domáhal ochrany svojich práv. Primerané finančné zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch, ako je napr. náhrada škody, alebo vydanie bezdôvodného obohatenia, preto neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobkyňa nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pretože nepreukázala, že by jej vznikla nejaká ujma. Z hľadiska samotného nároku na primerané finančné zadosťučinenie, teda preukázanie nejakej ujmy nie je potrebné a postačuje, že sa žalobkyňa úspešne domohla svojich práv na súde, ale vznik prípadnej ujmy a jej rozsah je dôležitý z hľadiska posúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
26. Zákon o ochrane spotrebiteľa neupravuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá tak závisí od úvahy súdu. Súd by mal pri určení výšky tohto nároku prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho následkov a možnosti odstránenia. Taktiež súd musí zohľadňovať rozsah ujmy, ktorá spotrebiteľovi vznikla, prípadne mohla vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania. Je pravdou, že žalobkyňa výšku uplatneného nároku ničím neodôvodnila. Poukázala na to, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú, odradzujúcu a aj relutárnu funkciu, čo je pravdou, avšak ohľadom uplatnenej výšky uviedla iba to, že sa domáha určenia neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok, preto považuje uplatnenú výšku za primeranú. Je však potrebné zobrať do úvahy, že výška uplatneného nároku predstavuje trojnásobok požičanej sumy, teda zásah, ktorý bol spôsobený do práv žalobkyne, resp. mohol byť spôsobený konaním žalovaného, by musel vykazovať mieru vysokej intenzity. V tomto konaní bola žalobkyňa úspešná ohľadom určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v bode 6.3 Zmluvných podmienok, čo zakladá jej nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, avšak túto skutočnosť súd nepovažuje za tak výrazný zásah, ktorého intenzitu by mohol súd hodnotiť ako závažnú. Hoci uvedené zmluvné ustanovenie bolo vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, žalobkyni reálne nespôsobilo žiadnu ujmu, keďže v priebehu trvania zmluvného vzťahu neuhradila žiadnu sumu, teda k aplikácii tohto zmluvného dojednania vo vzťahu k žalobkyni nedošlo. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že zásah do práv a právom chránených záujmov žalobkyne je možné hodnotiť ako zásah nízkej intenzity, preto považoval za primerané priznať finančné zadosťučinenie vo výške 30,-- eur, čo predstavuje 15 % z výšky poskytnutej pôžičky. Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa dobrovoľne nesplatila ani istinu poskytnutej pôžičky, ktorú nepochybne musí vrátiť aj v prípade, ak by zmluva bola neplatná, teda
svojim konaním zapríčinila, že pohľadávka bola vymáhaná v súdnom konaní a následne aj v exekučnom konaní. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti o určenie neprijateľnosti zmluvného dojednania obsiahnutého v bode 6.3 Zmluvných podmienok a priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30,-- eur a v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 6.2 Zmluvných podmienok a priznania primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu nad uvedenú sumu žalobu zamietol.
27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že zohľadnil čiastočný úspech strán sporu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok a priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie, teda bola úspešná v 2/3-inách a neúspešná v 1/3-ine. Obdobne ako pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahoch do ochrany osobnosti, ani v prípade primeraného finančného zadosťučinenia zákon neupravuje jeho výšku, ktorá je vecou úvahy súdu. Rozhodovacia prax súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018) zaujala právny názor, že aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, alebo od znaleckého posudku, je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať zo zásady úspechu vo veci. V týchto konaniach sa však žalobca nepovažuje za procesne neúspešného, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti. Pri týchto sporoch sa za základné považuje rozhodnutie, že žalobca má nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a výška tohto nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobkyňu je potrebné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia vyplývajúca z jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Pri rozhodovaní o výške trov konania bude súd potom vychádzať z prisúdenej sumy. Na základe uvedeného teda súd zohľadnil pomer úspechu a neúspechu žalobkyne v spore (2/3-iny a 1/3-ina) a priznal jej náhradu trov konania v 1/3-ine. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).