Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-413-2017.pdf
PDF · 139.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/413/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX C. ,občan SR, zast.: JUDr. Peter Križan, advokát so sídlom Koceľova 2, 949 01 Nitra, proti žalovaným v 1/rade: Tatra credit a.s., so sídlom Námestie slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775, v 2/rade: ADMIN CREDIT s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 040 50 932 zastúpený: Advokátska kancelária L.I.B. legal, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 ,810 11 Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a iné, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Csp/97/2016- 102 zo dňa 20. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku , ktorým súd určil, že Úverová zmluva č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 je neplatná ( I.), ako aj vo výroku, ktorým súd určil, že Dodatky č. 1-9 k tejto úverovej zmluve sú neplatné (II) p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že Zmluva o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatná (III.) m e n í takto :
Súd určuje, že Zmluva o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva, k rodinnému domu so súpisným č. XX, na parcele č. XXX a parcely registra „C“, parc. č. XXX o výmere 330 m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcely registra „C“ , parc. č. XXX o výmere 464 m2- záhrady, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu E., pre kat. úz. C., na liste vlastníctva č. XXX, je neplatná.
III. Vo výrokoch, ktorým súd určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v l./rade, je neplatná (IV.) a ktorým určil, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v l./rade a 2./rade, je neplatné (V.) ako aj vo výrokoch o trovách konania (VI.) a povinnosti žalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatiť súdny poplatok (VII.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úverová zmluva č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, je neplatná. Druhým výrokom určil, že Dodatky č.1-9 k Úverovej zmluve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, sú neplatné. Ďalším v poradí tretím výrokom určil, že Zmluva o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, predmetom ktorej je zabezpečovací prevod práva k rodinnému domu so súpisným č. XX, na parcele č. XXX a parcely registra "C", parc. č. XXX o
výmere 330m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcely registra "C" , parc. č. XXX o výmere 464m2- záhrady, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu E., pre kat. úz. C., na liste vlastníctva č. XXX, je neplatná. Štvrtým výrokom určil, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, je neplatná. Ďalej súd určil, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v 1/rade a 2/rade, je neplatné. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Nakoniec žalovaných v 1/ a 2/rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 497,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.2 Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137c CSP, § 3, § 39, § 41, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1-5, § 552, § 151 a, § 151b ods. 2, § 151c ods. 1, §524 ods. 1,2, § 526 ods. 1, § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, 7, 8 § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 02.05.2011 uzavrel žalobca ako dlžník a žalovaný v 1/rade ako veriteľ Úverovú zmluvu č. 96/11. Podľa článku I. tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť nebankový bezúčelový úver vo výške 3 000 eur, ktorý mohol byť čerpaný od 02.05.2011 jednorazovo hotovostne. Doba splatnosti je v zmluve uvedená 6 mesiacov. Ďalej je v článku I. zmluvy uvedená RPMN 54,86% priemerná RPMN 40,21 %. Ročná úroková sadzba úveru bola 36 %, mesačná úroková sadzba 3 %. Podľa článku I, bod 1 písm. k) výška úveru s navýšením predstavovala 3.540 eur. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 02.11.2011. Podľa článku I. bod 1 písm. s) bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru 100 eur a podľa písmena t) spôsob zabezpečenia úveru: zriadením záložného práva k nehnuteľnosti , q) poistenie zálohu na hodnotu : 38.500eur. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na čl. X. - zmluvné pokuty bod 1, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ oprávnený odo dňa kedy sa stal úver splatný vyčísliť dlžníkovi úrok z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa článku X., bod 2 v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom podľa čl. XXI tejto zmluvy bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára , je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku vo výške 4% z poskytnutej istiny, a to aj opakovane. Podľa článku X, bod 3, v prípade ak veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky , je oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10% z poskytnutej istiny , minimálne však 1.660eur. Poukázal okrem iných aj na XIII. úverovej zmluvy, kde je obsiahnutý sadzobník poplatkov a podľa neho predstavuje poplatok za poskytnutie úveru 2 % istiny, minimálne 100 eur, vypracovanie listiny 200 eur, výjazd za klientom (navŕšenie, predĺženie) úveru 200 eur, výjazd za klientom (iné) 330 eur, vypracovanie vyčíslenia pohľadávky 35 eur, predčasné splatenie úveru nad jeden rok 1 % z výšky predčasne splateného úveru , dodatok ( navŕšenie alebo predĺženie ň úveru 170eur, dodatok ( navŕšenie spojené s predĺžením ) úveru 340 eur, poplatok za úpravu splátkového kalendára 8% z istiny, opätovné zaradenie do splátkového systému 10% z istiny , expresné vydanie potvrdenia o splatení úveru 200eur osobné rokovanie /konzultácia 60eur, spísanie zápisnice z rokovania 60eur. Nakoniec v článku XXI. zmluvy je obsiahnutý splátkový kalendár, v rámci ktorého je uvedených 6 splátok po 90 eur splatných v mesačných intervaloch od 2.5.2011 do 2.10.2011 a ako 7. splátka s dátumom splatnosti 2.11.2011, je uvedená suma 3.000 eur.
1.3 Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 02.05.2011 zároveň žalovaný 1. ako veriteľ a žalobca ako záložca, uzavreli Zmluvu o záložnom práve č. 96/11, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu so súpisným č. XX , na parcele č. XXX a parcely registra „C“ , parc.č. XXX o výmere 330m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcely registra „C“ , parc.č. 470 o výmere 464m2- záhrady, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu E., pre kat. úz. C., na liste vlastníctva č. XXX, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1.rade na základe vyššie uvádzanej úverovej zmluvy. Uviedol, že v rovnaký deň 02.05.2011 žalobca podpísal so žalovaným v 1/rade aj Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej čl. I zmluvy . Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie: Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Podľa článku II., zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov uvedených v čl II. Tejto zmluvy , alebo súvisiacich s týmito právnymi vzťahmi, vrátane vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj sporov o platnosť , výklad a zánik príslušných zmlúv, môžu predložiť na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom. Žalobca následne uzatvoril so žalovaným v I. rade 9 dodatkov k zmluve o úvere a to: Dodatok č. 1 zo dňa 11.10.2011, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov a pohľadávka sa navýšila na 4.080,- eur . Dodatok č. 2 zo dňa 24.04.2012, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov, navŕšil sa úver o výšku 2.000,-eur, pohľadávka sa navýšila na 7.895,78 eur. Dodatok č. 3 zo dňa 19.04.2013, ktorým sa
predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov a pohľadávka sa navýšila na sumu 9.695,78 eur. Dodatok č. 4 zo dňa 10.05.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 1.000,- eur, čím sa pohľadávka navýšila na 11.048,46 eur. V dodatku je uvedené RPMN vo výške 53,33 %. Úver sa navýšil o sumu 1.000,-eur, žalobcovi však bolo vyplatené len 830,-eur z dôvodu poplatku za navýšenie úveru. Dodatok č. 5 zo dňa 01.07.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 3.000,-eur a celkovo sa pohľadávka navýšila na 14.951,42 eura. Dodatok č. 6 zo dňa 20.08.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 3.000 eur a celá pohľadávka sa navýšila na 18.709,89 eura. Dodatok č. 7 zo dňa 03.04.2014, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov, čím sa pohľadávka navýšila na 20.509,89 eura. Dodatok č. 8 zo dňa 16.10.2014, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov a navýšil úver o sumu 2.000 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 23.876,49 eur. Dodatok č. 9 zo dňa 23.02.2015, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov a navýšil úver o sumu 4.600 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 31.804,59 eur. Všetky dodatky obsahovali výšku RPMN ako aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy. Písomným podaním zo dňa 15.08.2016 - pokus o zmier, žalovaný v 2/ rade oznámil žalobcovi, že ich spoločnosť dňa 15.08.2016 pristúpila k vymáhaniu pohľadávky , za čo bola žalobcovi vyrubená zmluvná pokuta ( poplatok) v zmysle zmluvy č. 96/11. Písomným podaním zo dňa 21.09.2016- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva , žalovaný v 2/ rade oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva podľa §151 l OZ a následne ďalším podaním zo dňa 27.09.2016 - Oznámenie o začatí realizácie dobrovoľnej dražby a výzva na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti , žalovaný v 2/ rade oznámil žalobcovi začatie realizácie dobrovoľnej dražby a vyzval ho na umožnenie ohliadky znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku dňa 20.10.2016 o 14,30hod.
1.4 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko ju uzatvoril žalovaný v 1/rade , ktorý pri jej uzatváraní vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ, t.j. v postavení spotrebiteľa. V predmetnej úverovej zmluve považoval za neplatné ustanovenie čl. I, bod 1, písm. i), h), s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy bola 13,61%, keďže úroková miera uvedená v zmluve vo výške 36% , ju prekračuje viac ako dvojnásobne. Poukázal na to, že v článku I. úverovej zmluvy je uvedené, že úver je splatný v 6 mesiacoch, čo v spotrebiteľovi evokuje predstavu 6-tich mesačných splátok; výška splátok však v samotnom článku I. úverovej zmluvy uvedená nie je, pričom v čl. XXI už hovorí o 7. splátkach. Zdôraznil, že podľa splátkového kalendára, ktorý je však uvedený až v čl. XXI. zmluvy, mal žalobca zaplatiť 6 splátok po 90 eur a 7-mu splátku mal zaplatiť v sume 3.000 eur. Článok I. predmetnej úverovej zmluvy je tak zavádzajúci, nakoľko podľa splátkového kalendára má po 6-tich splátkach nasledovať 7- ma splátka s (pre bežného spotrebiteľa likvidačnou) výškou 3.000 eur. Samotný splátkový kalendár je navyše absolútne nelogický, spôsobujúci pre žalobcu faktickú nemožnosť splatenia tohto úveru, najmä vo vzťahu k poslednej splátke, ktorá mala predstavovať sumu 3. 000 eur, t.j. rovnakú sumu, aká mala byť žalobcovi poskytnutá pri uzavretí úverovej zmluvy. Uviedol, že z obsahu zmluvy -zároveň vyplýva, že splácanie spotrebiteľského úveru je mesačnými splátkami úrokov, istina je splatná v poslednej splátke. Je bez pochybností, že toto ustanovenie nebolo so žalobcom individuálne dojednané, je súčasťou predtlače danej úverovej zmluvy, a žalobca nemal žiadnu reálnu možnosť spôsob započítavania úhrad z jeho strany ovplyvniť. Toto výrazne spotrebiteľa poškodzuje, nakoľko celú poskytnutú istinu úveru je povinný splatiť naraz v jednej (poslednej splátke).
1.5 Za rozporné s dobrými mravmi súd prvej inštancie považoval aj zmieňované poplatky, ktoré sú uvedené v čl. XIII, podľa ktorého si žalovaný v 1/rade účtoval len príkladmo nasledovné poplatky: za poskytnutie úveru 2 % z istiny, vypracovanie listiny 200eur, poplatok za dodatok ( navŕšenie alebo predĺženie ) úveru -170eur, poplatok za úpravu splátkového kalendára 8% z istiny a ďalšie . Tieto poplatky (uvedené v čl. XIII predmetnej úverovej zmluvy), súd považoval za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 5 OZ, a tým aj neplatné. Uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) a to voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Súd pri tom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Plnením z absolútneho neplatného právneho úkonu potom vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom na obsah úverovej zmluvy č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, dospel súd k záveru, že neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu a hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ako aj s poukazom na § 3 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4, písm. k) OZ sú aj ustanovenia úverovej zmluvy: Článok VII, bod
5 úverovej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak dlžník hrubo poruší podmienky dohodnuté v ÚZ, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu. Z tohto ustanovenia nie je vôbec zrejmé, čo sa rozumie hrubým porušením podmienok v ÚZ a veriteľovi tak dáva toto ustanovenie v podstate možnosť, vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru kedykoľvek. Obdobne za neplatné a v rozpore s dobrými mravmi, súd považoval dojednanie v článku X II. bod 2,3,4,5 podľa ktorého, ak dlžník neoznámi veriteľovi zmenu svojho trvalého pobytu, či zmenu korešpondenčnej adresy alebo akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc , zmeny údajov v občianskom preukaze do 15 dní od vzniku zmeny alebo neprevezme korešpondenciu jemu adresovanú na ním určenú korešpondenčnú adresu, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 200 eur. Za neplatný, v rozpore s dobrými mravmi, § 53 ods. 4, písm. k) ako aj ustanovením § 517 ods. 2 OZ, súd považoval aj čl. X, bod 1, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ oprávnený odo dňa , kedy sa stal úver splatný , vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 91,25 % ročne). Rovnako aj článok X, bod 2, podľa ktorého v prípade , ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku 4 % z poskytnutej istiny (čo predstavuje 120 eur. Ďalej za neplatný a v rozpore s dobrými mravmi, súd považoval aj článok XVI, bod 4, podľa ktorého dlžník podpisom ÚZ súhlasí, aby veriteľ vyplatil a následne započítal do svojej pohľadávky iné pohľadávky voči dlžníkovi alebo záložcovi, ktoré by mohli mať za následok začatie výkonu záložného práva iným veriteľom alebo výkon exekúcie na predmet zálohu a zároveň dáva súhlas, aby veriteľ takto vzniknuté pohľadávky v mene dlžníka resp. záložcu uhradil. Uvedené ustanovenie umožňuje veriteľovi (bez ohľadu na výšku úveru ako je uvedený v článku I.) tento úver resp. dlžnú sumu, ktorú je povinný dlžník uhradiť, navýšiť o akúkoľvek ďalšiu pohľadávku, bez vedomia dlžníka, a je to ustanovenie, ktoré vo svojej podstate spôsobuje nesplatiteľnosť daného úveru. Neplatným je (aj s poukazom na ustálenú judikatúru) aj ustanovenie čl. XX bod 3, podľa ktorého by sa mal právny vzťah účastníkov vzniknutý z predmetnej ÚZ spravovať Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a vo svojej podstate ide o obchádzanie zákona, ktorým chcel veriteľ zabrániť posudzovaniu právneho vzťahu podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa. Nakoniec za Neplatný a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s § 566 ods. 2 OZ považoval aj ustanovenie čl. XX bod 12, podľa ktorého veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanoví dlžník, a je oprávnený platbu dlžníka započítať na svoje pohľadávky voči dlžníkovi v tomto poradí: na záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z iného právneho dôvodu než z úverovej zmluvy, ďalej na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej na splátky úveru, a to v poradí najskôr na úroky a náklady, a až potom na istinu.
1.6 Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na § 41 OZ v spojení s § 39 OZ súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná úverová zmluva je neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré súd považoval s poukazom na vyššie uvedené dôvody, za neplatné, nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Ďalej uviedol, že Zmluva o záložnom práve č. 96/11, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný v 1/rade v rovnaký deň je zmluvou, ktorá má akcesorickú povahu a zabezpečuje hlavný záväzok. Už samotným vyslovením neplatnosti hlavnej t.j. úverovej zmluvy, je absolútne neplatná aj zmluva o záložnom práve. Zároveň poukázal na to, že predmetná záložná zmluva je okrem už uvedeného dôvodu, neplatná aj s poukazom na § 37 OZ, z dôvodu jej absolútnej neurčitosti, keď podľa časti I. bod 3, sa pohľadávkou záložného veriteľa (touto zmluvou zabezpečenou) rozumie nielen pohľadávka na základe úverovej zmluvy č. 96/11 ale aj pohľadávky, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi v budúcnosti voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti... Uvedené ustanovenie totiž umožňuje veriteľovi , aby jednostranne bez súhlasu dlžníka, navýšil istinu s príslušenstvom o dlžnú sumu z akéhokoľvek ďalšieho dlhu žalobcu, ktorý by sa objavil (a to aj premlčaný). Toto ustanovenie je rozumne neodôvodniteľné, a značne nerovnovážne v neprospech žalobcu.
1.7 V ďalšom odôvodnení poukázal na Dodatky č.1- 9 k predmetnej Úverovej zmluve, z ktorých vyplýva, že úver z pôvodných 3.000 eur bol navýšený na sumu 31.804,59 eura. Objektívne bolo klientovi vyplatených 18.600 eur, ktoré žalobca splácal. Z uvedených dodatkov nie je zrejmé, akú sumu žalobca dlhuje, aký je jeho záväzok, čo tvoria pokuty, poplatky, úroky. Podľa posledného dodatku je záväzok žalobcu 22.208,10 eura, pričom celú dobu platil žalobca len úrok a až posledná splátka predstavuje istinu. Argumentoval, že vyššie uvedené dodatky sú pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a veľmi
komplikované. Zároveň v týchto dodatkoch žalovaný v 1/ rade dosiahol od žalobcu uznanie dlhu, pričom jeho zrejmým úmyslom bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedené konanie považoval tiež za rozporné s dobrými mravmi ( Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.marca 2014 č.k. 5Co/296/2013).
1.8 Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o Rozhodcovskú zmluvu táto bola podpisovaná v jeden deň ako aj zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva, záložná zmluva s cielením nedostatkom času. Toto časové hľadisko malo vplyv na správanie spotrebiteľa, ktorý pristúpil k záväzku a podpisu zmlúv, ktoré by za normálnych okolnosti nepodpísal. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný súd SR v Rozhodnutí z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011 - 19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú prinajmenšom ustanovenia o záložnom práve, poplatkoch, zmluvných pokutách, sankciách, rozhodcovskej zmluvy atď., ktoré použil veriteľ na škodu spotrebiteľa. Ak teda zákon zakazuje nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a v žiadnom prípade nemôže ponímať právnu ochranu. Úverová zmluva obsahuje Čl. XIX.- Rozhodcovská zmluva, pričom žalobca musel podpísať aj samostatnú Rozhodcovskú zmluvu. Dojednanie Rozhodcovskej zmluvy by viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi by bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie Rozhodcovskej zmluvy k predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS , a teda je neplatná .
1.9 Nakoniec súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v 1/rade a 2/rade , toto postúpenie je absolútne neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor obsahu tohto úkonu so zákonom (§525OZ) . Žalobcovi bol zaslaný list zo dňa 05.02.2016, v ktorom mu okrem iného bola oznámená zmena v osobe veriteľa dňa 11.12.2015. Pohľadávku prevzala od spoločnosti Tatra Credit, a.s. spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o. Obe spoločnosti pritom majú rovnakého štatutárneho zástupcu. Poukázal aj na to, že žalobcovi boli následne zaslané nasledujúce listy: Zo dňa 05.02.2016 už žalovaným v 2/ rade Upomienka - výzva na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva, pričom celková výška nedoplatku predstavuje ku dňu 05.02.2016 sumu 12.123,70 eura. Toho istého dňa 05.02.2016, pričom žalovaný v 2/ rade zaslal vyčíslenie pohľadávky ku dňu 02.03.2016 vo výške 25.000 eura a nakoniec dňa 14.03.2016 žalovaný v 2/ rade zaslal Výzvu na úhradu poslednej splátky príslušenstva úveru vo výške 32.861,70 eura. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech , súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 1/ a 2/ rade a to v celom rozsahu. Namietali najmä, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy vrátane jej dodatkov aplikoval na daný stav ust. § 137 písm. c) CSP, ktoré však upravuje žaloby na určenie či tu právo je alebo nie je. Zdôraznili, že žaloba na určenie neplatnosti úverovej zmluvy je však žalobou na určenie právnej skutočnosti a nie žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Uviedli, že v predmetnom prípade nemožno žalobou požadovať určenie o neplatnosti úverovej zmluvy vrátane jej Dodatkov č. 1-9, Zmluvy o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011, ako aj rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.05.2011, keďže nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, čomu v tomto prípade nie je. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení neplatností rozhodcovskej zmluvy, inak by musel podľa žalovaných v 1/ a 2/ rade dospieť k záveru, že žalobca by nemal naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko aj prípadným určujúcim výrokom súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy by sa postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmenilo, čo je v zásadnom rozpore s preventívnym charakterom určovacej žaloby. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku namietali , že súd prvej inštancie uviedol, že predmetom Zmluvy o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade je „zabezpečovací prevod práva k rodinnému domu...“ , nakoľko predmetom uvedenej záložnej bolo riadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili záloh.
2.1 Vo vzťahu k údajnej neplatnosti úverovej zmluvy a jej dodatkov uviedli, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké zákon požaduje pre ich platnosť. Žalovaní sú toho názoru, že pokiaľ
aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že niektoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené ustanovenia úverovej zmluvy sú neplatné, bolo potrebné postupovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ by spotrebiteľská zmluva mohla naďalej existovať bez vytknutého nekalého dojednania, je potrebné použiť na zmluvu ako celok citované ustanovenie o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaní boli toho názoru, že všetky tieto ustanovenia úverovej zmluvy sú jednoznačne oddeliteľné od ostatného obsahu úverovej zmluvy, pričom ostatný obsah úverovej zmluvy je udržateľný. Namietali tiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa toho, že úverová zmluva je ako celok absolútne neplatná a jednotlivé ustanovenia nemožno od nej oddeliť, ako absolútne nedostačujúce, pretože súd nevysvetľuje, prečo by nebolo možné napríklad ustanovenie o zmluvnej pokute alebo výške dohodnutých úrokov oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania.
3. Žalobca k odvolaniu žalovaných navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalovaných v 1/ a 2/ rade na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi a odôvodnením odvolania žalovaných. Napadnutý rozsudok považoval žalobca za vecne správny, poukázal na vyčerpávajúce a rozsiahle odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa stotožnil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku, ktorým súd určil, že Úverová zmluva č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 je neplatná ( I.), ako aj vo výroku, ktorým súd určil, že Dodatky č. 1-9 k tejto úverovej zmluve súd neplatné (II), preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V zásade správnym bol aj III. výrok, ktorý však odvolací súd z dôvodu chyby v tomto výroku musel zmeniť podľa § 388 CSP. Nakoniec vo výrokoch, ktorým súd určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v l./rade, je neplatná (IV.) a ktorým určil, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v l./rade a 2./rade, je neplatné (V.), ako aj vo výrokoch o trovách konania (VI.) a povinnosti žalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatiť súdny poplatok (VII.) s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bolo určenie absolútnej neplatnosti Úverovej zmluvu č.96/11 zo dňa 02.05.2011, jej Dodatkov 1. až 9., Záložnej zmluvy, Rozhodcovskej zmluvy a Zmluvy o postúpení medzi žalobcami v 1/ a 2/rade. Žalobu zdôvodnil tým, že on ako spotrebiteľ podpísal so žalovaným v I. rade Úverovú zmluvu č. 96/11 zo dňa 02.05.2011, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur a tento sa žalobca zaviazal zaplatiť do 02.11.2011 (6 mesiacov) vo výške 3.540,- eur, poplatok za poskytnutie 100,- eur, náklady 640,-eur a ďalšie poplatky podľa zmluvy o úvere. Dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru v čl. XXI je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. ho obchádza. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z., § 4ods. 1 bolo vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na úver 3.000,- eur nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení životných nákladov) ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 3.000,-eur, v tomto prípade 7.splátku úveru. Uviedol, že zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, neprimerane vysokých sankcií - zmluvných pokút, úrokov, poplatkov. Túto situáciu využil žalovaný v I. rade ako nebankový subjekt a uzavrel následne so žalobcom ďalších 7 dodatkov k zmluve o úvere, ktorými neustále navyšoval istinu úveru ako aj jej príslušenstvo. V dodatkoch žalovaný v I. rade dosiahol od žalobcu uznanie dlhu, pričom podľa názoru žalobcu jeho úmyslom bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalobcu ako spotrebiteľa. Z uvedených dodatkov nie je zrejmé, akú sumu žalobca dlhuje, aký je jeho záväzok, čo tvoria pokuty, poplatky, úroky. Zmluva obsahuje záväzok podpísať Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam, ako aj rozhodcovskú zmluvu. Uviedol, že mu bol zaslaný list zo dňa 05.02.2016, v ktorom mu okrem iného bola oznámená zmena v osobe veriteľa dňa 11.12.2015. Pohľadávku prevzala od spoločnosti Tatra Credit, a.s. spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o. Obe spoločnosti majú rovnakého štatutárneho zástupcu. Z uvedeného je jasné, že žalovaný v 1/ rade postúpil pohľadávku na žalovaného v 2/ rade len z dôvodu, aby žalobcovi ako spotrebiteľovi znemožnil, resp. podstatným spôsobom sťažil ochranu jeho práv a majetku.
6. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaných bolo, že súd prvej inštancie nesprávne danú vec právne posúdil, keď aplikoval na daný stav ust. § 137 písm. c) CSP, ktoré však upravuje žaloby na určenie či tu právo je alebo nie je, pričom žaloba na určenie neplatnosti úverovej zmluvy ( a ďalších právnych úkonov) je žalobou na určenie právnej skutočnosti a nie žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je.
8. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva je potrebné považovať za vadný. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu ( napr. dražba). Takýmito žalobami sú napríklad : žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD). Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný.
9. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca sa v danej veci domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov ( úverovej zmluvy a jej dodatkov, záložnej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a postúpenia pohľadávky), to znamená, že naliehavý právny záujem súd skúma podľa ust. § 137 písm. d) CSP, v konaní o určení právnej skutočnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade určenia neplatnosti úverovej zmluvy a jej dodatkov č. 1- 9, ktoré na ňu priamo nadväzujú, existuje takýto osobitný predpis, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. S účinnosťou od 1.1.2018 bolo zákonom č. 279/2017 Z.z. doplnené ustanovenie § 11, a to odsekom 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. V dôvodovej správe sa uvádza, že s ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa týmto novým ustanovením zaviedla možnosť spotrebiteľa podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ už nemusí preukazovať naliehavý právny záujem, ak sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom, keďže to vyplýva priamo zo zákona. Je potrebné dodať, že táto nová zákonná úprava nemá prechodné ustanovenia, preto je potrebné ju aplikovať aj na konania začaté pred jej účinnosťou. Súd prvej inštancie aj keď na základe použitia nesprávneho ustanovenia ( § 137 písm.c ) CSP) dospel k správnemu záveru o tom, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy č. 96/2011 a k nej prislúchajúcich dodatkov č. 1- 9. Následne sa súd prvej inštancie správne vysporiadal aj s dôvodmi neplatnosti úverovej zmluvy č. 96/2011 a dodatkov č. 1- 9. Na tieto dôvody odvolací súd poukazuje bez toho, aby ich musel opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že predmetná úverová zmluva obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok (vymenované súdom prvej inštancie v rozsudku), ale predovšetkým aj samotný obsah úverovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti je predmetom spotrebiteľského úveru splácanie poskytnutej sumy v rovnomerne rozložených splátkach tak, aby dlžník mohol splatiť dlžnú sumu v lehote splatnosti. V tomto prípade mal však dlžník sumu 3000 eur splatiť v 7- ich splátkach ( v zmysle splátkového kalendára), kde šesť z nich bolo v sume 90 eur a posledná siedma splátka v sume 3000 eur. Z tohto splátkového kalendára
vyplýva, že prvých šesť splátok predstavuje splácanie úroku a posledná splátka je istina. Rovnako tak bol nastavený každý prijatý dodatok k úverovej zmluve. Napríklad podľa dodatku č. 8 žalobca mal 43 splátok, podľa ktorých splácal 42-mi splátkami len úrok v sume od 90 eur do 360 eur a posledná 43. splátka v sume 15 080 eur predstavovala zaplatenie istiny. Z uvedeného je zrejmé, že celé takéto konanie žalovaného v 1.rade predstavovalo nekalé obchodné konanie a bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, keďže úverová zmluva už vopred bola pripravená s cieľom neúmerného navyšovania úveru a nemožnosti jeho splatenia, čo malo mať potom za následok uplatnenie záložného práva. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach úverovej zmluvy je potrebné konštatovať, že sa celá úverová zmluva spolu s jej dodatkami č. 1- 9 prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaných, podľa ktorej mal súd postupovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade nie je možné oddeliť neplatné zmluvné dojednania od zvyšku úverovej zmluvy, lebo neplatnými sú aj podstatné náležitosti úverovej zmluvy, ako výška úroku a spôsob splácania úveru. Preto táto spotrebiteľská zmluva nemôže ďalej existovať , keďže neprijateľná je väčšina zmluvných dojednaní vrátane základných náležitostí úverovej zmluvy. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o určení neplatnosti úverovej zmluvy a jej dodatkov ( výroky I. a II).
10. Vo vzťahu k výroku III., ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť Zmluvy o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 žalovaní namietali, že súd uviedol, že predmetom Zmluvy o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade je „zabezpečovací prevod práva k rodinnému domu...“ , pričom predmetom uvedenej záložnej bolo riadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili záloh. Odvolací súd zistil, že z podanej žaloby, ako aj vykonaného dokazovania je nepochybné, že predmetom uvedenej zmluvy o záložnom práve je zriadenie záložného práva. S týmto výrokom ( III.) sa však odvolací súd stotožňuje v časti určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve, avšak z dôvodu nesprávneho uvedenia, čo je predmetom záložnej zmluvy ho odvolací súd musel zmeniť, keďže predmetom Zmluvy o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 je zriadenie záložného práva, čo nakoniec aj vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Čo sa týka namietaného určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve č. 96/11, z dokazovania vyplynulo, že táto zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako samotná úverová zmluva a mala zabezpečovať pohľadávku založenú vyššie uvedenou zmluvou o úver. Keďže predmetná úverová zmluva č. 96/2011 je absolútne neplatný právny úkon, tak z uvedeného dôvodu ani záložné právo v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 02.05.2011 nemohlo vzniknúť. Záložné právo slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a včas neuspokojil dlžník a to z výťažku predaja zálohu. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu, preto záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovacou pohľadávkou, a preto nemôže existovať bez existencie zabezpečovacej pohľadávky. Ak teda nedôjde k vzniku hlavného záväzku, nemohli nastať ani účinky akcesorického záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je preukázaná existencia úverovej zmluvy ( zabezpečovanej sumy 38 500 eur), tak ani záložná zmluva nemohla vzniknúť platne, nakoľko má akcesorickú povahu k hlavnej úverovej zmluve. Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti a právny stav, súd prvej inštancie správne určil, že Zmluva o záložnom práve k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 02.05.2011 je neplatná. Je potrebné dodať, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy je potom odvodený od naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy, keďže záložná zmluva od nej priamo závisí a nemôže bez nej existovať.
11. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí vo výroku IV. určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v l./rade, je neplatná a výrokom V. určil, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v l./rade a 2./rade je neplatné. V bodoch 48. až 52. odôvodnenia sa súd rozsiahlo zaoberal neprijateľnosťou a neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, avšak ako správne namietali žalovaní v odvolaní, vôbec sa nezaoberal otázkou posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení neplatností rozhodcovskej zmluvy. Rovnako aj v časti neplatnosti postúpenia pohľadávky súd prvej inštancie iba konštatoval, že toto postúpenie je absolútne neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor obsahu tohto úkonu so zákonom (§525OZ). V prípade určovacej žaloby sa však súd musí vždy, a to pri každom určovacom výroku osobitne, zaoberať predovšetkým tým, či je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aj v tejto časti žaloby ( neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a postúpenia pohľadávky) ide o určenie právnej skutočnosti, kde musí právny záujem vyplývať z osobitného predpisu. To znamená, že až keď súd zistí, že je daný naliehavý právny záujem, môže sa zaoberať žalobcom tvrdenými dôvodmi neplatnosti. V tomto prípade však súd prvej inštancie vôbec neskúmal naliehavý právny záujem, a preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný. Je potrebné tiež zdôrazniť skutočnosť, že súd výrokom V. určil, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v l./rade a 2./rade je neplatné, pritom správne mala byť riešená ( v prípade naliehavého právneho záujmu ) neplatnosť zmluvy o postúpení, ktorá sa však v spise vôbec nenachádza.
12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil, že Úverová zmluva č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 je neplatná ( I.), ako aj vo výroku, ktorým súd určil, že Dodatky č. 1-9 k tejto úverovej zmluve sú neplatné (II) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Tak ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že Zmluva o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatná (III.) zmenil podľa § 388 CSP avšak len z dôvodu nesprávne uvedeného predmetu Zmluvy o záložnom práve č. 96/11 zo dňa 02.05.2011. V časti výrokov IV. a V. ( určenia, že rozhodcovská zmluva zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v l./ rade, je neplatná a určenia, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v l./rade a 2./ rade je neplatné) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pre nepreskúmateľnosť tohto odôvodnenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Rovnako odvolací súd zrušil aj nadväzujúci výrok o trovách konania (VI.) a výrok o povinnosti žalovaných v 1./ a 2./ rade zaplatiť súdny poplatok (VII.). Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie sa bude predovšetkým zaoberať, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).