Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, E. A., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. marca 2023, č. k. -197, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. m e n í tak, že matka je povinná počnúc dňom 09.03.2022 platiť výživné na maloletú A. vo výške 170 eur mesačne vždy k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.03.2022 do 16.03.2023 vo výške 926 eur súd povoľuje matke zaplatiť v mesačných splátkach po 130 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom prvým zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, výrokom druhým uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej počnúc 09.03.2022 sumou 130 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca, výrokom tretím vyslovil, že styk matky s maloletým dieťaťom neupravuje, výrokom štvrtým uložil matke povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 09.03.2022 do 16.03.2023 vo výške 416,20 eur k rukám otca do 30.06.2023 a výrokom piatym rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovení ,, ,, , , až 5, , , ods. 1 a Zákona o rodine, ako aj a ( ďalej len ). Vecne súd dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.03.2022, domáhal zverenia maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti a zároveň žiadal zaviazať matku na platenie výživného vo výške 100 eur mesačne s tým, že vyživovaciu povinnosť žiadal určiť spätne za 13 rokov. Návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do 10.08.2021, kedy sa matka v dôsledku dlhodobých nezhôd musela odsťahovať a ich maloletá dcéra sa rozhodla zostať žiť s otcom, pričom sama maloletá odmieta akýkoľvek osobný kontakt s matkou. Otec poukázal na to, že matka sa nepodieľala na financovaní chodu domácnosti ani potrieb maloletej a väčšinou nikde nepracovala, pričom dňa 06.09.2021 ju vyzval, aby dieťaťu posielala aspoň minimálne výživné vo výške 10 eur mesačne, ktorú výzvu matka odignorovala. Od augusta 2021 je otec na výchovu maloletej sám, bez akejkoľvek podpory a dňa 22.02.2022 podal na matku trestné oznámenie

za zanedbávanie povinnej výživy a za nebezpečné vyhrážanie. Matka k otcovmu návrhu uviedla, že sa zodpovedne a svedomito starala o maloletú A. a celú domácnosť a bolo výslovným rozhodnutím otca maloletej, aby zostala matkou v domácnosti, pričom to ona bola celých dvanásť rokov života maloletej dcéry pri nej 24 hodín denne, obetovala sa, aby bolo o ňu dokonale postarané a otec mal voľné ruky, aby mohol pracovať na svojej kariére a budovať materiálne hodnoty. Maloletá si vybrala otca len z toho dôvodu, aby mohla ostať doma vo svojom prostredí, kde to má rada a kde je zvyknutá, pričom dohoda s otcom dieťaťa bola taká, že on sa dočasne postará o maloletú dcéru, kým si matka zabezpečí vhodné podmienky. Tie už teraz matka má, preto žiadala súd, aby ponechal maloletú v jej starostlivosti. Súd mal dokazovaním zistené, že maloleté dieťa pochádza z nemanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2021, práva a povinnosti rodičov k maloletej doposiaľ zo strany súdu neboli upravené. Rodičom bolo dňa 26.05.2022 uložené výchovné opatrenie, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, pričom zo záverečnej správy psychológa zo dňa 21.12.2022 vyplýva, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, matka sa vôbec o maloleté dieťa nezaujíma, posiela len výživné v rámci jej finančných možností a rodinné prídavky. Snaží sa maloletej písať, avšak bezúspešne, pretože maloletá jej neodpisuje.

3. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutočnosti, že od augusta 2021 sa o maloletú stará otec a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, rešpektujúc potreby maloletej a tiež ňou vyjadrený názor, vyhovel jeho návrhu a maloletú zveril do otcovej osobnej starostlivosti a zároveň rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu styk matky s maloletou neupravil, aj vzhľadom na vek maloletej a aktuálnu situáciu, kedy maloletá odmieta osobný kontakt s matkou, preto bude na matke, aby sa pokúsila sanovať jej vzťah s maloletou.

4. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal jednak z veku maloletého dieťaťa (13 rokov a 8 mesiacov, dieťa navštevuje 8. ročník základnej školy), jeho odôvodnených potrieb a otcom vykázaných výdavkov týkajúcich sa maloletého dieťaťa, s ktorými sa súd stotožnil. Maloletá navštevuje 8. ročník ZŠ v A., nemá žiadne zdravotné problémy, baví ju veľmi free style a všetky športy, mesačne za stravu v školskej jedálni uhrádza 80 eur, na tréningy 60 eur a poistky 20 eur. Tieto súd zohľadnil pri rozhodovaní, pričom nemal preukázané zvýšené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré sú podľa názoru súdu bežné a primerané veku, zohľadnil tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a určil matke výživné na maloleté dieťa vo výške 130 eur mesačne, ktorého výška podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Súd mal preukázané, že matka je slobodná, okrem maloletej A. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne, je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.01.2023, od 09.05.2023 je živnostníčkou, od januára bez príjmu, pričom jej výdavky tvoria náklady na energie a domácnosť vo výške 100 eur, viaceré splátky úverov a pôžičiek od príbuzných, náklady na telefón, na cestovanie a úhradu rekvalifikačného kurzu kaderníčky vo výške 800 eur. Otec maloletej je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, jeho príjmy pozostávajú z čistého príjmu zo zamestnania vo výške 540 eur (pracuje ako pracovník bezpečnostnej služby) a invalidného dôchodku vo výške 157,30 eur mesačne, pričom má výdavky na elektrinu 50 eur, plyn 80 eur, vodu 20 eur, paušál s internetom 120 eur, splátku hypotéky 270 eur a pôžičky 120 eur, vlastní rodinný dom, v ktorom žije spolu s maloletým dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy okrem veku maloletého dieťaťa a jeho odôvodnených potrieb aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej vychádzajúc z matkou posudzovaných príjmov 750 eur prichádza v danom prípade do úvahy výživné v rozpätí 187 eur až 225 eur mesačne na všetky jej vyživovacie povinnosti, resp. pri vekovej kategórii maloletého dieťaťa od 10 - 14 rokov je to 15 % až 19 % (112 eur až 145 eur). Preto aj so zohľadnením vekovej kategórie maloletého dieťaťa, za optimálne považoval výživné vo výške 130 eur s tým, že pokiaľ matka prispeje na výživu maloletej mesačne touto sumou a otec prispeje polovicou, t.j. sumou 65 eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a pripočíta sa k tomu aj prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne, vznikne na strane maloletého dieťaťa finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 255 eur mesačne, čo predstavuje zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie adekvátnych osobných potrieb maloletej.

5. Súd určil výživné na maloletú od podania návrhu na súd, teda od 09.03.2022, nakoľko mal za to, že je to dôvodné. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od podania návrhu, avšak v danom prípade súd nevzhliadol dôvod na takéto skoršie určenie výživného v zmysle návrhu otca, nakoľko otcovi nič nebránilo, ak matka neprispievala výživným na maloleté dieťa, podať návrh na určenie výživného skôr než to urobil. Nakoľko

matke vznikol dlh na výživnom za obdobie od 09.03.2022 do 16.03.2023 vo výške 416,20 eur, súd matke s ohľadom na jej aktuálne možnosti povolil zaplatiť ho najneskôr do 30.06.2023. O trovách konania rozhodol v súlade s .

6. Proti tomuto rozsudku v časti výživného podal odvolanie otec maloletej namietajúc nedostatky v skutkových zisteniach súdu a právne posúdenie veci. Zdôraznil, že matka od narodenia neprispieva na potreby maloletej A. z dôvodu, že sa 12 rokov vyhýbala zamestnaniu, takže všetky finančné potreby rodiny zabezpečoval otec. Matka začala prispievať až po jej deložovaní a aj to až po podaní trestného oznámenia, smiešnou sumou 27 eur, pričom v tom čase poberala na dcéru rodinné prídavky vo výške 26 eur Podľa očakávaní otca, matka pred súdom klamala, pretvarovala sa na nemajetnú, samozrejme znovu nezamestnanú, hoci je zdravá a vedie bezstarostný život vďaka otcovi maloletej, ktorý sa o ich dcéru stará sám bez akejkoľvek jej podpory, či záujmu o dcéru. Namiesto toho si matka dala spraviť plastické operácie a žije bohémskym životom, o čom otec doložil na pojednávaní kópie jej prezentácií na sociálnych sieťach, kde sa chváli návštevami divadiel, vernisáží, opier či trhov, pričom súdu účelovo klamala, že musí zaplatiť 800 eur na rekvalifikačný kadernícky kurz, hoci všetky rekvalifikačné kurzy uhrádza štát, čím chcela docieliť stanovenie čo najnižšieho výživného. Otec považuje súdom určené výživné 130 eur za príliš nízke, nereflektujúce vysokú infláciu a nezodpovedajúce potrebám dospievajúcej dcéry, ktorej treba každý pol rok kupovať nové nevyhnutné oblečenie, aj oblečenie na jej športové aktivity. Preto otec žiadal sumu výživného aspoň vo výške 200 eur, ktorú považuje za spravodlivú, keďže otec financuje celú domácnosť a aj dcéru len z jedného platu a matka sa o maloletú A. a jej potreby nezaujíma, nakoľko ju nevidela už 20 mesiacov.

7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s napadnutým rozhodnutím súdu súhlasí, suma výživného 130 eur mesačne je podľa nej vymeraná v maximálnej výške vzhľadom k jej nízkemu príjmu, platobným povinnostiam, splátkovému zaťaženiu a žiadnym majetkovým pomerom. Uviedla, že po 25 rokoch spoločného života ju otec jej dcéry okradol o polovicu spoločného majetku a keďže neboli manželmi a ani inými spôsobmi si svoju časť spoločného majetku nepoistila, sú jej nároky právne nevymožiteľné. Najsmutnejšia je ale skutočnosť, že matku odstránil zo života dcéry, maloletá sa nemôže s matkou stretávať ani ju kontaktovať, pričom tento stav je jeho rozhodnutie, nie matkine, otec dcéru zneužíva ako prostriedok manipulácie. Záverom matka uviedla, že ona je rovnako schopná aj ochotná sa o maloletú dcéru postarať a ak jej výchovu z akéhokoľvek dôvodu otec nezvláda, matka je ochotná kedykoľvek si po ňu prísť a vziať si ju naspäť do svojej opatery.

8. Otec v odvolacej replike uviedol, že vyjadrenie matky je plné klamstiev, intríg, osočovania a cynizmu, čo je aj dôvodom, prečo sa s požiadavkou o výživné obrátil na súd. Akákoľvek mimosúdna dohoda ohľadom výživného je s matkou nemožná. Zverením maloletej do starostlivosti otca a po ročnom vysporiadavaní sa so zničenou psychikou zo spolužitia s matkou, dnes už v otcovej domácnosti vládne pokoj a láska, čo maloletá dcérka už akútne potrebovala k jej pokojnému vývoju. V domácnosti už viac nevládne stres, nepokoj a hádky, čoho dôkazom je aj výrazné zlepšenie prospechu maloletej vo všetkých predmetoch a účasť na športových aktivitách. Odvolateľ opäť poukazoval na záhaľčivý spôsob života matky maloletej, ktorá takmer celý jej aktívny život prežila na účet pánskych peňaženiek, za celý život pracovala iba minimálne, aktuálne je znovu nezamestnaná, za celých 14 rokov dcérke nič nekúpila za vlastné peniaze, naopak, ešte jej odcudzila zlaté šperky, ktoré dostala od otcovej rodiny na sviatky, rovnako bezohľadne odcudzila nasporené doláre, ktoré mal otec naplánované minúť s dcérou na dovolenku. Momentálne sa matka snaží úmyselne zavádzať v snahe dosiahnuť čo najmenšie výživné, no realita je taká, že má dostatok peňazí na niekoľkotisícové estetické plastické operácie a verejne sa hrá na celebritu návštevami opier či vernisáží, o čom otec dokladá fotodokumentáciu. Netají sa tým, že je nezamestnaná a napísala mu, že oficiálne nemajetná bude až do dosiahnutia 18. roku dcéry za účelom platenia čo najnižšieho výživného. Otec je nútený bojovať o každé jedno euro pre dcéru, keďže matka okrem súdom určeného výživného na dcéru ničím neprispieva a všetky jeho snahy dohodnúť sa s matkou zlyhali, presnejšie skončili jej výsmechom. Preto na podanom odvolaní zotrvával.

9. Matka v odvolacej duplike uviedla, že s postojom, aký zaujal otec vo veci starostlivosti o ich spoločnú dcéru nesúhlasí, ako matku ich spoločnej dcéry ju absolútne nerešpektuje. Matka od ich rozchodu navrhovala a stále navrhuje striedavú starostlivosť, otec však jej dôvody a požiadavky nerešpektuje, iba vyvoláva konflikty. Matka pritom nevidí ani najmenší dôvod, pre ktorý by v ich prípade striedavá starostlivosť nemohla fungovať, má na to vhodné bytové podmienky a o dcéru sa do veku jej 12 rokov starala výhradne ona a v ich vzťahu bolo všetko v poriadku. Pokiaľ by otec nebol matku z

vykonštruovaných dôvodov vyhodil z domu, bola by sa o dcéru s láskou starala i naďalej. Ani jediný jeho osočujúci argument na adresu matky sa nezakladá na pravde, skutočný dôvod, pre ktorý ju vyhodil z jeho domu, bola jeho vtedajšia priateľka, s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť v jeho dome. Otec maloletej je človek extrémnych názorov, extrémne zlého správania a rovnako extrémne zlých riešení. Naďalej trvá stav, v ktorom nedovolí ich dcére s matkou komunikovať ani sa s ňou stretávať, rovnako ako s matkinou rodinou. Radikálne a extrémne správanie a postoje otca maloletej nie sú vôbec v záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa, ktoré je emocionálne vydierané a zneužívané ako nástroj a predmet jeho pomsty voči matke, ktorá si dovolila z tohoto nezdravého a toxického vzťahu vystúpiť.

10. Otec v ďalšej reakcii na posledné vyjadrenie matky opäť označil tvrdenia matky ako plné výmyslov, podľa názoru otca jej vyhovuje situácia, kedy' sa zbavila starostlivosti o dcérku, aby sa mohla nerušene venovať svojim partnerom. Poukázal na to, že pokiaľ by nebol na matku podal trestné oznámenie, dodnes by maloletá od nej nedostala ani euro.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom potrebné zmeniť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na maloletú, teda správnosť výroku o určení výživného na maloletú vo výške 130 eur mesačne počnúc 09.03.2022 (výrok II.) a s tým súvisiacim výrokom o povinnosti matky zaplatiť zročné výživné za obdobie od 09.03.2022 do 16.03.2023 vo výške 416,20 eur k rukám otca do 30.06.2023 (výrok IV.) a napokon aj závislý výrok o trovách konania (výrok V.).

13. Podstatou odvolacej argumentácie otca bolo spochybnenie správneho posúdenia možností a schopností matky ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa, v dôsledku čoho otec považuje výšku výživného určenú prvoinštančným súdom za príliš nízku.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania a vyjadrení účastníkov v odvolacom konaní, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal síce dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak jeho záver o primeranosti výšky výživného je rozdielny od záveru, ku ktorému dospel odvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke posúdenia možností, schopností a majetkových pomerov matky maloletej, preto odvolací súd považoval za potrebné napadnutý rozsudok korigovať.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis (právnu normu) a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje, pričom v prejednávanej veci prvoinštančný súd nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

18. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú A. v sume 130 eur mesačne, považujúc uvedenú sumu výživného za primeranú vzhľadom na zistené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, keď dospel k záveru, že pokiaľ k sume 130 otec prispeje sumou 65 eur (ako polovica výživného plateného matkou), bude mať maloletá spolu so sumou prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne finančnú čiastku 255 eur mesačne, ktorá predstavuje zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie jej adekvátnych osobných potrieb. Odvolací súd však tento názor nezdieľa.

19. Pri určení konkrétnej výšky výživného je nutné vychádzať jednak zo zistených odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, pri súčasnej aplikácii zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Samotný rozsah určenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča sa teda do značnej miery odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti ( od oboch rodičov) boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je pritom rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, záujmov a podobne, pričom výživné pre dieťa má slúžiť teda nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené nehmotné potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, kam patria kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod., ak sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

20. Tak, ako správne uviedol už prvoinštančný súd, pri určovaní výživného na maloleté dieťa bolo potrebné výšku výživného prispôsobiť možnostiam a schopnostiam rodičov, pričom zároveň správne ustálil, že v matkiných schopnostiach a možnostiach je dosahovať priemerný čistý príjem 750 eur, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a s týmto súhlasí i odvolací súd. S nasledujúcimi právnymi závermi prvoinštančného súdu sa však už odvolací súd nestotožnil. Žiada sa uviesť, že v zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe súdov (minimálne tunajšieho krajského súdu) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, ktorého výška (akou sa rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Vychádzajúc z príjmu matky 750 eur, rozsah do úvahy prichádzajúceho výživného sa pohybuje od 150 eur do 225 eur, pričom konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti bolo potrebné stanoviť vychádzajúc z ďalších zistených okolností tohto prípadu, predovšetkým v závislosti na veku dieťaťa, stupňa vzdelávania a celkových jeho odôvodnených potrieb, s prihliadnutím k tomu, v akej miere sa matka podieľa na osobnej starostlivosti o dieťa a tiež, či poskytuje dieťaťu okrem súdom určeného výživného aj iné plnenia ( napr. vreckové, vecné plnenia formou nákupu potrebných vecí, úhrady niektorých aktivít a pod.) a v neposlednom rade vyhodnotiť aj možnosti a schopnosti otca a porovnať životnú úroveň matky a maloletého dieťaťa žijúceho s otcom.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade ide o zdravé dieťa vo veku takmer 14 rokov, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy a má zvýšené výdavky na mimoškolskú činnosť, keďže sa venuje viacerým športovým aktivitám (floorball, bojové umenia, kolobežka), pričom prvoinštančný súd zistil u maloletej mesačné platby súvisiace s tréningami 60 eur, tiež z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otec na maloletú mesačne uhrádza stravu v školskej jedálni cca 80 eur, a platby poistného 20 eur, odvolací súd však dodáva, že k uvedeným výdavkom treba celkom zrejme pripočítať i náklady na ostatné bežné potreby, kam patrí stravovanie v domácnosti, ošatenie, hygienické potreby a podobne. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vek maloletej A. je u takéhoto dospievajúceho dievčaťa treba nepochybne uvažovať ohľadom týchto základných položiek so sumou minimálne 120 eur mesačne (ak by denná stravná jednotka predstavovala čo len 2,50 eur, ide o sumu 75 eur na stravu mesačne, ošatenie cca 30 eur mesačne, hygiena 15 eur mesačne), pričom ešte neboli u maloletej zohľadnené

žiadne výdavky na prípadnú kultúrnu či inú záujmovú činnosť okrem jej športových aktivít, ktoré výdavky však rovnako zohľadniť treba. Dôvodné bolo preto odvolanie otca, ktorý namietal, že výživné je nezodpovedajúce potrebám ich dospievajúcej dcéry, ktorá rastie, aktívne športuje a stále niečo potrebuje. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa, preto i v danom prípade bolo treba vziať do úvahy zistenú životnú úroveň matky i otca. Z dokazovania vyplynulo, že životná úroveň oboch rodičov nepatrí aktuálne k najvyšším, čomu bolo treba prispôsobiť výšku súdom uznaných nákladov na výživu dieťaťa a preto súd ustálil, že v danom prípade sa priemerné mesačné náklady vyššie špecifikovaných odôvodnených potrieb maloletej A. pohybujú v sume cca 300 eur mesačne, ktorú sumu odvolací súd považoval zároveň za zodpovedajúcu i životnej úrovni rodičov, keďže všeobecne platí, že životná úroveň dieťaťa kopíruje životnú úroveň rodičov (inak povedané, u rodičov s nadštandardnými príjmami možno považovať za odôvodnené i nadštandardné výdavky dieťaťa, a naopak i u rodičov v sociálnej núdzi sa potreby ich dieťaťa musia odvíjať od ich slabších ekonomických možností).

22. Nakoľko z dokazovania vyplynulo, že otec dosahuje príjmy spolu cca 697 eur (ako súčet príjmu zo zamestnania 540 eur a invalidného dôchodku 157 eur) oproti matky, ktorá dosahuje príjmy 750 eur, pričom zároveň výlučne otec sám zabezpečuje maloletej aj osobnú starostlivosť, pretože matka sa s maloletou vôbec nestretáva a ani maloletej neposkytuje žiadne vecné či iné plnenia okrem platieb výživného, potom z uvedeného treba dospieť k záveru, že prevažnú časť výživy maloletej by mala hradiť matka, keďže otec má nielen nižšie príjmy ako matka ale zároveň otec časť jeho vyživovacej povinnosti na maloletú kompenzuje osobnou starostlivosťou, ktorú matka musí nahrádzať vyšším výživným (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

23. Vedený týmito úvahami, odvolací súd za primeranú sumu výživného na maloletú zo strany matky považoval 170 eur s tým, že časť potrieb maloletej bude pokrytá z prídavku na dieťa vo výške 60 eur a zvyšok jej uhradí zo svojho príjmu otec. Uvedená suma výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletej pri zohľadnení jej veku a stupňu vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 10 - 14 rokov, navštevujúcemu druhý stupeň základnej školy, predstavuje primerané výživné cca 22% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k príjmom matky predstavuje sumu cca 165 eur (u dieťaťa vo veku 15 -18 rokov je to cca 24%). Z uvedeného je teda zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať výživné vo výške 170 eur za primerané a zohľadňujúce zároveň aj osobitosti tohto konkrétneho prípadu, najmä úplnú absenciu osobnej starostlivosti o dieťa zo strany matky a absenciu poskytovania akéhokoľvek plnenia navyše.

24. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti výšky určeného výživného tak, že výživné na maloletú určil sumou 170 eur mesačne a uložil matke platiť toto výživné s účinnosťou od začatia konania (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), teda od 09.03.2022, kedy už existovali podmienky pre jeho priznanie. Vzhľadom k takto určenej výške bežného výživného od podania návrhu otca na súd, vznikol matke ku dňu vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom nedoplatok na zročnom výživnom, teda za dobu od 09.03.2022 do 16.03.2023, pri výpočte ktorého súd zohľadnil jednak termín splatnosti výživného a to 15. deň v príslušnom mesiaci a jednak sumu výživného 1.240 eur, ktoré v uvedenom období matka dobrovoľne zaplatila (ako vyplýva z výpočtov prvoinštančného súdu, ktoré nikto z účastníkov nespochybnil). Matka mala pri určenom výživnom vo výške 170 eur zaplatiť v označenom období sumu celkovo 2.166 eur, vypočítané ako súčet výživného za pomernú časť mesiaca marec 2022, t.j. 23 dní (170 eur : 31 dní x 23 = 126 eur) a výživného za mesiace apríl 2022 až marec 2023, ktoré výživné už bolo splatné (12 mesiacov x 170 eur = 2.040 eur), pričom matka zaplatila len 1.240 eur, preto nedoplatok za toto obdobie predstavuje rozdiel medzi týmito sumami vo výške 926 eur. Sumu vzniknutého nedoplatku súd matke povolil s prihliadnutím na jej pomery za použitia , uhradiť k rukám otca v mesačných splátkach po 130 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

25. Ďalšie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. postupom podľa v spojení s tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).