Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu INPREGA, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 28, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda č. 3 proti žalovanému Mestu Michalovce, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 30, o zaplatenie 25.105,29 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.6.2020 č.k. -289 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25.105,29 eura s 5% úrokom od 17.2.2017 do zaplatenia, zamietol žalobu v časti požadovaného úroku presahujúcich 5% za obdobie od 15.2.2017 do 16.2.2017 a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a J. R. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX D. K. Č.. XXXX, kat. úz. R. v celkovej výmere 842,625 m2. Ďalej vychádzal zo zistenia, že S.. Ľ. Q. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Q.. Ú.. R. D. K. Č.. XXXX, Q.. Ú.. R.. J. R. postúpil svoj nárok voči žalovanému zmluvou zo dňa 26.6.2016 za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX za obdobie od 26.6.2013 do 26.6.2016 a v ten istý deň uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému aj ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a rovnako dňa 26.6.2016 S.. Ľ. Q. uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému z toho istého titulu a to za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX D. XXXX, Q.. Ú.. R.. Taktiež súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca S.. L. B., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a z ktorého je zrejmé, že cena nájmu sporných nehnuteľností v roku 2013 predstavovala sumu 7,113 eur za m2, za rok 2014 7,003 eura za m2, v roku 2015 v sume 7,009 eur za m2 a v roku 2016 bola cena nájmu 6,9 eura za m2. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že na dotknutých parcelách sa nachádzajú miestne komunikácie a zatrávnené plochy, ktoré sa nachádzajú medzi jednotlivými miestnymi komunikáciami a to v širších aj užších pásoch. V konaní ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 12/2018 vypracovaného znaleckým a to Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov a nájmu za prenájom sporných parciel.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Považoval za nesporné, že zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu formou realizácie vecného bremena zriadeného a táto skutočnosť zakladá zásadnú povinnosť žalovaného poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú finančnú náhradu za takéto obmedzenie do času, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov.

5. Pri náhrade za vecné bremeno podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné analogicky vychádzať z ust. , podľa ktorého vlastnícke právo možno obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona a na tento účel a za náhradu. Žalobca uplatnil v konaní náhradu za vecné bremeno za obdobie od 2.11.2013 do 25.6.2016 v sume 25.105,29 eura. Podľa geodetickej dokumentácie predloženej žalobcom miestnu komunikáciu z parcely ref. E č. XXXX tvorí 29 m2, z parcely č. XXXX vo výmere 6 m2, z parcely XXXX o výmere 117 m2, z parcely č. XXXX o výmere 99 m2. Miestna komunikácia z parcely č. 3005 tvorí časť 479,95 m2 na podiel žalobcu, miestna komunikácia z parcely č. XXXX tvorí 61 m2, z parcely XXXX tvorí 522 m2, miestna komunikácia z parcely č. XXXX tvorí časť 89 m2. U parciel č. XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX požaduje náhradu za obdobie od 2.11.2013 do 25.6.2016 za výmeru 340 m2, u parcely XXXX za podiel 479,95 m2, náhradu za obdobie od 2.11.2013 do 25.6.2014 a u parcely č. XXXX a XXXX požaduje náhradu od 2.11.2013 do 25.6.2016 za výmeru 583 m2 a za parcelu 2747/4 za výmeru 101 m2 za obdobie od 12.12.2014 do 25.6.2016.

6. Pri určení výšky náhrady súd vychádza z hodnoty požadovanej žalobcom a to vo výške 6,50 eura za m2/rok s tým, že porovnal ceny nájmu určené znalcom B. a znaleckým . Za primeranú považoval žalobcom žiadanú náhradu vo výške 6,50 eura za m2/rok pri určení výšky bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu vzhľadom na to, že ide o opakovanú náhradu za vecné bremeno nie je možné pri výške náhrady vychádzať z vyhlášky č. Znalecké dokazovanie zamerané priamo na náhradu za vecné bremeno preto považoval za nadbytočné. Bez významu je podľa názoru súdu pri určení výšky bezdôvodného obohatenia spôsob užívania verejných priestranstiev, pretože pre dotknuté komunikácie, ktoré využívajú nie je reálne možné vymedziť, v akom rozsahu využíva komunikácia sám žalovaný. Mal teda za to, že zodpovednosť žalovaného vychádza z ust. , a Súd preto pri náhrade vychádzal zo sumy 6,50 eura za m2/rok, čo za jednotlivé parcely predstavuje sumu 25.105,24 eura, preto súd priznal žalobcovi náhradu 25.105,29 eura ako rozdiel medzi požadovaným nárokom (36.032,23 eura) a už priznaným nárokom (10.926,94 eura), keďže základ nároku žalobcu je daný v oboch uplatnených nárokoch.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením peňažnej náhrady priznal súd žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od doručenia žaloby. Keďže výška úroku požadovaná žalobcom presahujúca sumu 5,05% nie je v súlade s nariadenia vlády č. v prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadom úroku z omeškania zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že odplata za zriadenie vecného bremena pozostáva z jednorazového plnenia, keďže žalobca, ktorý si uplatňuje náhradu nevie predpokladať (jednoznačne určiť) dĺžku obmedzenia a teda v zmysle vyhlášky mu patrí jednorazová náhrada pozostávajúca z 21 ročných plnení. V tejto súvislosti poukazuje na prílohu č. 1 v časti F.2, ktorý určuje výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena. Ďalej v odvolaní namietal, že došlo k vzniku vecného bremena na predmetnej nehnuteľnosti. Primeraná náhrada by bola titulom vzniku vecného bremena, čo vylučuje možnosť domáhať sa bezdôvodného obohatenia za užívanie takéhoto pozemku. Vyslovil tiež názor, že priznaním náhrady za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazovej náhrady nedochádza k obmedzeniu práva žalobcu v zmysle ochrany základných práv a slobôd vyplývajúcich jednak z , ako aj z Listiny základných práv a slobôd a protokolu k Dohovoru, keďže túto náhradu môže požadovať a byť priznaná v rámci zákona nevylučujúc aplikácie inštitútu premlčania. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR . Ďalej uviedol, že vlastník nadobudol vlastnícke právo už obmedzené zákonným vecným bremenom, keďže uvedené vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje

sa na každého vlastníka vecným bremenom zaťaženého pozemku. V tejto súvislosti tvrdí, že už Najvyšší súd SR v rozsudku konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. V danom prípade sa teda nejedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, keďže žalobca do tohto právneho stavu na základe uzatvorených kúpnych zmlúv dobrovoľne vstúpil. Má teda za to, že žalobcovi vlastnícke právo nebolo zákonným vecným bremenom obmedzené, pretože ten v súlade so zásadou nemo plus iuris nadobudol vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka v rozsahu obmedzenom zákonným vecným bremenom. Ďalej poukázal na to, že žalobca na stanovenie odplaty za vecné bremeno vo forme opakovaného plnenia nepredložil znalcom pri vypracovaní znaleckých posudkov na určenie odplaty kúpne zmluvy, na základe ktorých sa stal vlastníkom pozemkov zaťažených vecným bremenom. Uvedená skutočnosť by v podstatnej miere ovplyvnila výšku náhrady. V závere uviedol, že žalobcovi patrí náhrada za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazového plnenia, ktoré sa premlčovalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že v danom prípade je možná aj opakovaná náhrada za vecné bremeno, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

13. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že odplata za zriadené vecné bremeno pozostáva z jednorazového plnenia.

14. Podľa ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Podľa vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu za zákonné vecné bremeno v zmysle citovaného zákonného ust. za pozemky, na ktorých sú vybudované pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný v konaní namietal, že vlastníkovi pohľadávky patrí jednorazová, nie však opakovaná náhrada za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu formou realizácie vecného bremena zriadeného a táto právne významná skutočnosť zakladá povinnosť žalovaného poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú finančnú náhradu za takéto obmedzenie a to do času, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemku v zmysle

18. Z citovaného zákonného ust. je nesporné, že ním upravené vecné bremeno je dočasným, nie je definitívnym riešením do času, kedy vlastník stavby vyrieši stavbu

zámennou zmluvou alebo pozemkovými úpravami. Keďže uvedený zákon nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, nemôže byť názor žalovaného o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva po dobu vopred neurčiteľnú v súlade s ustanoveniami (, a ), Listiny základných práv a slobôd (čl. 1 ods. 1), ale ani s SR (čl. 20 ods. 1).

19. Práve z dôvodov, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je poskytovaná za dobu vopred neurčiteľnú, možno uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Odvolací súd je preto toho názoru, že pri nútenom obmedzení možno uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Týka sa to predovšetkým takých obmedzení práva vlastníka, v ktorých prípade možno dôvodne očakávať trvanie obmedzujúceho zásahu po dlhý čas. Aj tam, kde sa pri zavedení obmedzenia nepredpokladalo dlhodobé trvanie obmedzujúceho zásahu, no v skutočnosti k takémuto zásahu došlo, je ústavný dôvod na priznanie opakujúcich sa dávok primeranej náhrady.

20. Vzhľadom na uvedené, ak odvolanie žalovaného vychádza z názoru, že žalobcovi patrí náhrada za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazového plnenia, ktoré sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, je možné konštatovať, že odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nie je daný, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalobca, preto odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).