Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-54-2021.pdf
PDF · 207 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
v Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D., E. E. X/XXX, právne zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Štúrovo nám. 121, proti žalovanej F. G. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XXXX/ X, zastúpenej H. D. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XXXX/X, o odstránenie stavby takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. U r č u j e s a , že žalovaná je vlastníčkou v podiele 1/1 parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I..
III. Žalovanej sa voči žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť na vlastné náklady časť neoprávnenej stavby rodinného domu Pri parku 17/49, postavenej na parcele registra "C" číslo XXX/X o výmere 71 m2, záhrada a parcele registra "C" číslo 510 o výmere 387 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, okres Trenčín, obec D., katastrálne územie I., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I., parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 71 m2, záhrada, a parcely registra "C" č. 510 o výmere 387 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parcely registra "C" č. 510. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I., parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 14 m2, záhrada, parcely registra "C" č. 507 o výmere 354 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra "C" č. 508 o výmere 62 m2, a rodinného domu súp. č. 17, nachádzajúcej sa na parcele registra "C" č. 507. Časť rodinného domu žalovanej neoprávnene stoji na pozemkoch žalobkyne, parcelách č. XXX/X a 510. Neoprávnenú nadzemnú stavbu zhotovil v roku 2000 stavebník a vlastník H. J. E. a F. E., K. L.. H. J. E. vedome, bez súhlasu žalobkyne, zhotovil stavbu na časti jej pozemkov bez toho, aby mal právny titul, vlastnícke, spoluvlastnícke právo, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V roku 2005 osvedčením o dedičstve 23D 1545/04 nadobudol do vlastníctva uvedené nehnuteľnosti syn D. E.. Nehnuteľnosť užíval a následne prenajímal. Za účelom predaja sa pokúšal nehnuteľnosť skolaudovať podaním žaloby na okresný súd v Trenčíne sp. zn. 14C/33/2017, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prikázal žalobcovi odpredaj neoprávnene zastavaných časti pozemkov za náhradu v sume 400,00 eur. Uvedený návrh Okresný súd Trenčín rozhodol tak, že konanie zastavil. Žalobkyňa 17.01.2018 podala na miestne príslušný stavebný úrad Mesto Trenčín návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby "Prístavba rodinného domu so zmenou užívania na prevádzkareň o starostlivosť o deti predškolského veku". Skutočnosť, že časť susednej nehnuteľnosti rodinného domu
Pri parku 17/49 stojí na častiach jej pozemkov negatívne ovplyvnilo uvedenú stavbu prístavby žalobkyne. Musela upraviť realizačné plány, zmenou dispozície oproti zamýšľanému plánu, čo malo vplyv na zvýšené realizačné náklady uvedenej prístavby. Stavba obvodových múrov medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovanej musela byť realizovaná súčasne so zatepľovaním, avšak nemohla byť realizovaná vrchná omietka na časti obvodových stien, čo žalobkyňa bude môcť realizovať po odstránení časti neoprávnenej stavby žalovanej. Žalobkyni bola nezvratne spôsobená škoda na ušlom zisku, pretože znížením využiteľnosti jej pozemkov bol znížený počet umiestnených detí predškolského veku. Následne listom odoslaným dňa 30.05.2018 vlastník D. E. žiadal žalobkyňu o kúpu jej časti pozemkov, na ktorých stojí neopravne časť stavby žalovanej za sumu 10 000,00 eur a v prípade neprijatia ponuky sa zaviazal pristúpiť k búracím prácam. Uvedenú ponuku žalobkyňa neprijala. Žalobkyňa výzvou na Mesto Trenčín zo dňa 10.12.2018 informovala o zastavení konania sp. zn. 14C/33/2017, vyjadrila nesúhlas s nedovolenou a nelegalizovanou stavbou na jej časti pozemkov a žiadala príslušný stavebný úrad o začatie konania o odstránení stavby. Nakoľko stavebník nepredložil požadované doklady v určenej lehote, stavebný úrad oznámil dňa 02.04.2019 listom č. USaŽP 2019/1094/34332/3/Du začatie konania o nariadení odstránenia stavby a zároveň nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.04.2019. Dňa 21.05.2019 stavebný úrad vydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby pod č. ÚSaŽP 2019/1094/84002/8/Du, voči ktorému vtedajší vlastník a stavebník D. E. podal dňa 26.06.2019 odvolanie. Následne nadriadený orgán vydal dňa 01.10.2019 rozhodnutie č. OU-TN- OVBP2-2019/026950-002/Ka, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec na nové prejedanie a rozhodnutie útvaru stavebného a životného prostredia Mestského úradu v Trenčíne. Nový vlastník, žalovaná, kúpila uvedené nehnuteľnosti za výrazne nižšiu sumu, ako je ich trhová hodnota s vedomím, že ide o neskolaudovanú nehnuteľnosť a žalobkyňa trvá na odstránení časti neoprávnenej stavby rodinného domu Pri parku 17/49. Žalovaná aktuálne uvedenú neskolaudovanú nehnuteľnosť prenajíma ďalšej osobe. Dňa 09.09.2021 sa na útvare stavebného a životného prostredia konalo ústne pojednávanie, pokus o dohodu, ku ktorej nedošlo. Následne dňa 14.10.2021 útvar stavebného a životného prostredia rozhodol o prerušení konania a určil lehotu 30 dní od doručenia na podanie návrhu na rozhodnutie v sporovej veci súdom.
3. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I.. Prístavba nehnuteľnosti, evidovanej pod súp. č. 17, ktorá zahŕňa izbu, prístrešok a sklad, zasahuje v celkovej výmere 4 m2 do pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Zásah do majetku žalobkyne predstavuje plochu o šírke 0 až 40 centimetrov v približnej dĺžke 14 metrov pozdĺž vzájomnej katastrálnej hranice pozemkov žalobkyne a žalovanej. Aby súd mohol vysporiadať vzťahy v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, musí sa jednať o neoprávnenú stavbu, v tomto prípade neoprávnenú stavbu postavenú sčasti na cudzom pozemku. Podľa ustálenej judikatúry sa za neoprávnenú stavbu považuje stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej neoprávnenej stavby je treba rozlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov (stavby bez stavebného povolenia, prípadne stavby postavené v rozpore so stavebným povolením). Ako uvádza žalobkyňa, stavbu, ktorá sčasti zasahuje do jej parciel zhotovil v roku 2000 právny predchodca žalovanej, H. J. E. s manželkou (ďalej ako stavebník). Stavebník požiadal 16.07.2001 0 dodatočné stavebné povolenie, ktoré mu bolo vydané 27.08.2001 a následne 27.09.2001 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Dodatočné stavebné povolenie bolo doručené aj žalobkyni. V čase uzatvárania kúpno- predajnej zmluvy medzi žalovanou a predávajúcim D. E., synom stavebníka (ďalej ako predávajúci), manželka stavebníka uviedla, že celý spor vznikol tak, že počas rekonštrukcie domu sa rozhodili realizovať prístavbu k existujúcemu rodinnému domu. Historicky použili zaužívanú hranicu medzi pozemkami, ktorá predstavovala kolmú priamku medzi ich nehnuteľnosťami (tak ako to je medzi domami evidovanými pod súp. č. XX a XX) a pokračovala ďalej až po hranicu pozemkov žalobkyne a žalovanej s parcelou číslo XXX/X. S tvrdením manželky stavebníka korešponduje aj geometrický plán zo dňa 17.5.1996. Stavebník bol celý čas presvedčený, že výstavbu realizuje na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve. Toto tvrdenie korešponduje so skutkovým stavom, keďže stavebník sa držal historickej hranice vymedzenej oplotením. Stavebník počas celej výstavby a vydania dodatočného stavebného povolenia konal v dobrej viere, že celá stavba prebieha na pozemku, ku ktorému má vlastnícke právo. Výstavba prístavby prebehla bez stavebného povolenia a ani po vydaní dodatočného stavebného povolenia žalobkyňa voči stavbe nič nenamietala. Naopak, vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2001 adresovanému stavebníkovi súhlasí s rekonštrukciou a prístavbou rodinného domu súp. č. 17. Žalovaná predpokladá, že to bolo z totožného dôvodu, t. j. bola presvedčená, že stavebník realizuje výstavbu len na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalovaná má zato, že postup stavebníka bol v čase výstavby dobromyseľný. Okolnosti dobromyseľnosti vždy súvisia s nejakým omylom, s
ktorým je spojené presvedčenie, že držiteľ nadobudol vlastnícke právo k veci. Uvedený omyl má skutkovú povahu, ktorá pramení z toho, že stavebník použil zaužívané hranice bez toho, aby ich dal nanovo vytýčiť odborne spôsobilou osobou. Podľa dokumentov, ktoré má žalovaná k dispozícii, v roku 2000 musela byť zrealizovaná stavba prístavby (čo tvrdí aj žalobkyňa), na ktorú je vydané dodatočné stavebné povolenie. S odstupom času, rádovo v mesiacoch od realizácie prvej prístavby musela byť realizovaná ďalšia prístavba (prístrešok a sklad). Stavebník opäť zasiahol do cudzieho pozemku bez toho aby o tom vedel, keďže konal v omyle a dobromyseľne. Na základe uvedeného je žalovaná presvedčená, že v čase realizácie prístavby bol stavebník oprávnený držiteľ spornej parcely pod prístavbou podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom podľa ods. 2 sa na neho vzťahovali rovnaké práva ako na vlastníka a uvedená stavba nemôže byt' neoprávnená. Z administratívneho spisu, archivovaného Okresným úradom v Trenčíne a sprístupneného dňa 18.03.2022 žalovanej vyplýva, že 16.07.2001 podal stavebník s manželkou Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, kde na strane 2 v časti Základné údaje o stavbe uvádza o. i. "prístavba jednej miestnosti". Ďalej spis obsahuje kópiu katastrálnej mapy zo dňa 20.06.2001. Na uvedenej mape je znázornená hranicami medzi parcelami číslo XXX J. M. XXX rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres situácie z projektovej dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. K., kde sú dotknuté hranice opäť vyznačené rovnou priamkou bez zakrivenia. Nedielnou súčasťou administratívneho spisu je súhlas žalobkyne s rekonštrukciu a prístavbou. Administratívny spis, na základe ktorého Okresný úrad v Trenčíne v roku 2001 vydal dodatočné stavebné povolenie, nie je podľa názoru žalovanej kompletný (chýbajú doručenky, vyjadrenia a podobne). Zo spisu takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho orgánu. Stavebník nedodal a správny orgán si nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne spôsobilou. Treba však uviesť, že v roku 2001 ubehlo len 12 rokov od zmeny spoločenského zriadenia v Slovenskej republike. Predchádzajúce socialistické zriadenie pred rokom 1989 úmyselne likvidovalo pozemkové knihy, katastrálny operát a všeobecné štandardné postupy, ktoré zabezpečujú nakladanie s nehnuteľnosťami. Vzniknutá situácia je preto čiastočne zapríčinená aj uvedeným postupom štátnych orgánov, ohľadne katastra nehnuteľností. Napriek nekompletnosti spisu z roku 2001, dôkazy, ktoré sa v ňom nachádzajú potvrdzujú, že stavebník bol v omyle a súčasne dobromyseľným držiteľom pozemku.
4. K ďalším tvrdeniam žalobkyne žalovaná uviedla, že žalobkyňa nikde neuvádza veľkosť zásahu do jej majetku, iba nepriamo predkladá dôkaz "kópia Geometrický plán číslo 905/17", z grafickej časti dôkazu vyplýva objem zásahu, ktorý je vyčíslený v textovej časti na 4 m2. Kvalita predloženej kópie geometrického plánu nie je však veľmi zrozumiteľná. Žalobkyňa ďalej uvádza, že musela upraviť realizačné plány, zmenou dispozície oproti zamýšľanému plánu, čo malo vplyv na zvýšené realizačné náklady uvedenej prístavby. Žiadnym spôsobom ale nešpecifikuje, ako musela upraviť realizačné plány a nevyčísluje vplyv na realizačné náklady. Žalobkyňou predložený geometrický plán dokazuje, že žalobkyňa v čase prípravy prístavby dobre poznala skutkový stav. Ak žalobkyňa dodáva, že jej bola nezvratne spôsobená škoda na ušlom zisku, pretože znížením využiteľnosti pozemkov bol znížený počet umiestnených detí predškolského veku, svoje tvrdenie nepreukazuje žiadny výpočtom, z ktorého by bolo zrozumiteľné, že pokiaľ by nedošlo k posunutiu hranice medzi pozemkami, o koľko detí by mohla viac umiestniť v prístavbe. Uvedené tvrdenia žalovaná pokladá za účelové. Žalobkyňa taktiež uvádza, že nemohla realizovať vrchnú omietku, toto tvrdenie nie je pravda. Žalovaná nikdy nebránila žalobkyni v realizácii prístavby, preto jej nie je známy žiadny dôvod, prečo uvedené stavebné práce neboli zrealizované. Právny predchodca žalovanej (predávajúci) informoval žalovanú o prebiehajúcom susedskom spore so žalobkyňou. Uviedol, že dotknutá prístavba je postavená viac ako 15 rokov (informácia bola poskytnutá v čase uzavretia kúpno-predajnej zmluvy), čo sa nakoniec preukázalo listinnými dôkazmi a tvrdením žalobkyne. Žalovaná nadobudla riadne skolaudovanú nehnuteľnosť, s neskolaudovanou prístavbou, na ktorú bolo vydané právoplatné dodatočné stavebné povolenie. Časť prístavby tvorí prístrešok a sklad, ktoré sú v súčasnosti nepovolené. Vzhľadom na nepatrnosť rozsahu žalovaná verila, že sa so žalobkyňou dohodne na vysporiadaní sporného zásahu, čo sa však do dnešného dňa nestalo. Žalovaná dňa 14.05.2021 podala Žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žiadosť zahŕňa prístrešok s letnou kuchyňou a sklad náradia. Začaté konanie dňa 14.10.2021 správny orgán prerušil a odkázal účastníkov konania na súd. Žalovaná niekoľkokrát písomne oslovila žalobkyňu s návrhom na riešenie vzniknutej situácie, jej snaha bola márna. Žalovaná nerozumie postupu žalobkyne a zároveň si kladie otázku, ako chce žalobkyňa využívať nepravidelný pás v dĺžke 14 metrov a v šírke nula až štyridsať centimetrov na hranici svojho pozemku, v súvislosti s realizáciou novej prístavby, ktorú žalobkyňa postavila na skutkovej hranici pozemkov. Súčasný stav trvá viac ako 20 rokov a nebol žalobkyňou do roku 2017 spochybnený. Následne realizáciou novej prístavby žalobkyňa akceptovala skutkový stav. Postup žalobkyne, vzhľadom na jej nezáujem stretnúť sa, a spor riešiť mimosúdne,
žalovaná subjektívne hodnotí v rozpore s dobrými mravmi a zdravým rozumom. Na základe uvedeného navrhla žalovaná žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa a právny predchodca žalovanej H. J. E. s manželkou nadobudli nehnuteľnosti evidované pod parcelným číslom XXX, XXX, XXX J. XXX/X a súpisným číslo 16 a 17 v roku 1999 od Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho Záblatie, ktoré ich malo vo vlastníctve od roku 1984 a od Slovenského pozemkového fondu, ktorému parcely číslo XXX/X J. XXX prešli do správy od SOU Poľnohospodárske Záblatie v roku 1998. Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX - katastrálne územie I. (parcely č. XXX, M. XXX a domy so súpisným číslom XX a 17) boli prevedené pod poradovým číslom 16 a 19 (položka výkazu zmien 99/99 a 137/99). Parcely číslo XXX/X J. XXX, ktoré boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX boli prevedené pod poradovým číslom 22 a 26 (položka výkazu zmien 61/99 a 65/99). V čase prevodu už bol zapísaný geometrický plán zo dňa 17.05.1996 na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom 10 (položka výkazu zmien 40/96). Na uvedenom geometrickom pláne je hranica medzi parcelami XXX, XXX, XXX/X J. XXX vyznačená rovnou priamkou, keďže zalomenie hranice je nepatrné, v uvedenej mierke ani nie je možné iné zobrazenie. Tejto hranice sa držal stavebník (H. J. E.) pri realizácii prístavby k rodinnému domu súp. č. XX a nebol si vedomý zásahu do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Pozemky boli oddelené plotom, ktorý presne nekopíroval hranice parciel evidované v katastrálnom operáte, pričom vedomosť o tejto skutočnosti bola známa najskôr v roku 2016. V čase nadobudnutia skutkový stav (hranica pozemkov oddelená plotom) tvoril nadobudnutý pozemok evidovaný pod parcelnými číslami 507 a 508 prirodzený funkčný celok, ktorý zasahoval do parciel XXX a XXX/X. Tak ako bolo uvedené vyššie žalovaná aj stavebník boli v omyle ohľadne ich spoločnej hranice. Vymedzenie spoločnej hranice bolo nemenné (tvorené oplotením) od roku 1984 až do roku 2001, kedy oplotenie začali nahradzovať prístavby stavebníka. Skutkový stav nezodpovedal a doteraz nezodpovedá právnemu stavu v katastrálnom operáte. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nemožno nariadiť odstránenie stavby, resp. časti stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy súd musí prihliadať najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo naopak, či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne podľa geodetického zamerania zistil opak. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšom využití stavby. Je treba prihliadnuť i k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, aj k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula. Tiež je nutné prihliadnuť aj k tomu, aká ujma objektívne vlastníkovi pozemku v dôsledku neoprávnenej stavby vznikla a ako je obmedzený v užívaní zvyšnej časti pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.04.2002 sp. zn. 22Cdo/432/2002). Do vlastníctva žalobkyne zasahujú nosné múry prístavby, preto ich odstránenie by bolo pre celú stavbu devastačné. V porovnaní s nepatrným územným ziskom žalobkyne, ktorý by odstránením stavby vznikol, a jeho minimálnym využitím musí žalovaná hodnotiť prístup žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a zdravým rozumom. Namiesto jednoduchého vysporiadania 4 m2 pozemku kúpno-predajnou zmluvou žalobkyňa zaťažuje Stavebný úrad Trenčín, Okresný úrad v Trenčíne odbor katastrálny, Okresný súd Trenčín a žalovanú svojím nezmyselným konaním v úmysle získať nevyužiteľný minimálny pás pozemku o rozmeroch 0 až 40 centimetrov.
6. Aby však žalobkyňa mohla naďalej pokojne a nerušene užívať nehnuteľnosti, musí dôjsť k vysporiadaniu sporného zásahu žalobkyne v rozsahu úradne overeného geometrického plánu číslo 36335924-044-17. Keďže uvedený stav, ktorý umožňoval pokojné a ničím nerušené užívanie neskolaudovaných prístavieb, trval minimálne od roku 2000 do roku 2016, je žalovaná presvedčená, že spornú časť pozemkov, ktoré sú podľa katastrálneho operátu vo vlastníctve žalobkyne, nadobudli právni predchodcovia žalovanej z titulu vydržania. Dobrá viera právneho predchodcu žalobkyne (H. J. E. s manželkou), že je vlastníkom pozemku, ktorého parcelné vymedzenie nie je súlade s evidenciou katastrálneho operátu, sa opierala o právny titul kúpno-predajných zmlúv, ktorými v roku 1999 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom súčasne sa aj chopil držby pozemkov, keďže využil historickú hranicu, ktorú tvoril plot. Oplotenie oddeľujúce pozemky nekopírovalo hranicu parciel, evidovanú v katastrálnom operáte a preto vznikol súčasný problém. Zároveň s držbou právny predchodca nehnuteľnosti užíval, o čom svedčí aj realizácia prístavieb. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná z hľadiska či mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. V danom prípade dobrá viera
právneho predchodcu vychádzala z presvedčenia, že hranice pozemkov sú vymedzené historickým oplotením a začatím stavby prístavieb v tesnom susedstve so žalovanou získal súhlasné stanovisko od žalovanej a následné bezproblémové užívanie nehnuteľností trvalo minimálne do roku 2016. Právny predchodca žalobkyne vlastnil a užíval nehnuteľnosti od roku 1999 do svojej smrti v roku 2004. Následne titulom dedenia nadobudol nehnuteľnosti v roku 2005 jeho syn, od ktorého nehnuteľnosti v roku 2019 kúpila žalovaná. Vydržacia doba začala plynúť H. J. E. s manželkou nadobudnutím nehnuteľnosti v roku 1999 a skončila v roku 2009, keď bol vlastníkom D. E.. Parcely č. XXX/X J. M. XXX/X, ktoré vznikli geometrickým plánom číslo 36335924-044-17 na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych vzťahov, boli v čase uzatváranie kúpno-predajnej zmluvy medzi žalovanou (ako kupujúcou) a D. E. (ako predávajúcim) vo faktickom vlastníctve predávajúceho a boli súčasťou kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.05.2019. Žalovaná teda mala za to, všetky kumulatívne podmienky vydržania boli splnené, takisto preukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.
7. Nárok si žalovaná uplatnila vzájomnou žalobou, ktorou sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov, vytvorených geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parcelné č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X pre k. ú. I., číslo 36335924-044-17 zo dňa 23.06.2017 vyhotoviteľa Súkromná geodézia Trenčín s.r.0., ktorý úradne overila H. G. B., OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 10.07.2017 pod číslom 905/17, a to parcely č. XXX/X s výmerou 2 m2, záhrada, parcely č. XXX/X s výmerou 2 m2, zastavané plochy a nádvoria. Všetky pozemky sú v katastrálnom území I., parcely registra C-KN, umiestnené v zastavanom území obec a tieto pozemky sú bez tiarch. A zároveň geometrický plán na oddelenie pozemkov parcelné číslo XXX/X, XXX/X J. XXX/X pre katastrálne územie I., obec Trenčín, okres Trenčín číslo XXXXXXXX- XXX-XX zo dňa 23.6.2017. vyhotoviteľa Súkromná geodézia Trenčín s.r.0., ktorý úradne overila H. G. B., OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 10.7.2017 pod číslom 905/17 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
8. Žalobkyňa k tvrdeniam a vzájomnej žalobe žalovanej uviedla, že nehnuteľnosti žalovanej pôvodne nadobudol H. J. E. s manželkou kúpnou zmluvou V2157/99 v pôvodnom stave a rozmeroch, tak ako žalovaná predkladá. Žalobkyňa predložila ako dôkaz pôdorys pôvodného plánu prízemia z kúpnej zmluvy v mierke 1:100, na ktorom je zobrazená nehnuteľnosť žalovanej aj žalobkyne. Z uvedeného pôdorysu pôvodného plánu prízemia a žalovanej dôkazu, geometrického plánu zo dňa 17.05.1996 je viditeľný rozdiel vo veľkosti realizovanej prístavby zadnej časti stavby so súpisným číslom XX, izby, ktorú žalovaná účelovo neuvádza v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 14.05.2021. Žiada len o dodatočné stavebné povolenie prístrešku s letnou kuchyňou a skladom. Týmto konaním chce zamlčať skutočnosť, že časť stavby so súpisným číslom XX je neskolaudovaná. Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, tak ustanovuje stavebný zákon. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že pokiaľ stavba nie je dokončená a nie je spôsobilá na riadne užívanie, nemožno ju užívať. Užívanie je možné až potom, keď stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie. Žalovaná v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie v druhu a účelu stavby uviedla, že žiada o povolenie prístrešku s letnou kuchyňou a skladom. V žalovanej dôkaze v ilustračnej dokumentácií prvá fotka úmyselne zobrazuje len vrchnú strešnú časť. Spodná časť je z veľkej časti prázdna, možno ju definovať ako múr, ktorý plní funkciu plotu medzi nehnuteľnosťami žalovanej a žalobkyne a taktiež opory pre prístrešok zakončeným skladom. Žalobkyňa bola viacerými staviteľmi upozornená, že uvedená časť prístavby je jednoduchou stavbou malého hospodárskeho významu a s týmto tvrdením sa stotožňuje. Žalobkyňa predložila geometrický plán zo dňa 22.06.2021 v ktorom je zameraná jej prístavba rodinného domu so zmenou užívania na prevádzkareň o starostlivosť o detí predškolského veku a vymeraný zásah do jej vlastníckych práv parcelou XXX/X vo výmere 5 m2. Žalovaná uvádza, že nemá žiadnu vedomosť o priebehu konania medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom, preto sa k uvedením skutočnostiam nemôže vyjadriť. Žalovaná taktiež uvádza, že uvedené skutočnosti sú irelevantné. S týmito tvrdeniami žalovanej žalobkyňa nesúhlasí a sú v rozpore z jej predchádzajúcimi vyjadreniami ku konaniam žalovanej s jej právnymi predchodcami. Staviteľ H. J. E. bol spoločníkom v spoločnosti B., spol. s r. o., ktorej náplňou bola aj stavebná činnosť. Napriek zákonnej povinnosti realizovať stavbu až po právoplatnom stavebnom povolení a presnom geometrickom zameraní, tak neučinil a preto hrubo porušil stavebný zákon. Tvrdenie žalovanej o stavebníkovi, že bol celý čas presvedčený, že stavbu realizuje na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve je nepravdivé nakoľko H. J. E. je mŕtvy, teda žalovaná nemôže tvrdiť o čom bol presvedčený. Žalobkyňa dala k dodatočnému stavebnému povoleniu stavebníkovi v dobej viere súhlas s jeho rekonštrukciou a prístavbou rodinného domu číslo 17, s podmienkou, že táto nespôsobí ujmu na jej rodinnom dome. Žalobkyňa nepredpokladala, že stavebník hrubo poruší jej práva a časť prístavby
realizuje na pozemkoch v jej osobnom vlastníctve. O stave, že prístavba staviteľa so súpisným číslom 17 je z časti umiestnená na pozemkoch žalobkyne sa táto dozvedela ústnym podaním od F. E., K. L.. K vzájomnej žalobe ďalej žalobkyňa uviedla, že v prípade dotknutej stavby žalobcu ide o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle zákonného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku, čo znamená, že pre označenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade s ním, ale len to, či stavebník mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá žiadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pozemku, ktoré je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa teda so vzájomnou žalobou nesúhlasila.
9. Žalovaná v následnom vyjadrení upresnila, že žalobkyňou predložený geometrický plán obsahuje novovytvorenú parcelu o výmere 5 m2. Žalovanou predložený geometrický plán obsahuje dve parcely číslo XXX/X s výmerou 2 m2 a číslo 510/2 s výmerou 2 m2, čo je v súčte 4 m2. Uvedený rozdiel vznikol tak že parcela XXX/X má presne 2,3 m2 a parcela XXX/X má presne 2,4 m2. Každá parcela musí byť matematicky zokrúhlená na celé číslo, preto v súpise sú uvedené 2 m2 a 2 m2. Keďže žalobkyňa predkladá jednu parcelu, t. j. súčet plochy je 4,7 m2, matematicky zaokrúhlený výsledok je 5 m2. Stále sa však jedná o nepatrný zásah do vlastníctva žalobkyne. V ďalšom zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach. 10. V doplňujúcom vyjadrení k vzájomnej žalobe žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná, resp. jej právny predchodca zasiahli bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva. Na úkor ochrany vlastníckeho práva, garantovaného Ústavou SR, sa touto vzájomnou žalobou domáhajú zbavenia jej vlastníckeho práva. Žalovaná svoju oprávnenosť držby v dobrej viere, zakladá na domnienke, ktorá je nepreukázateľná. Predchádzajúci vlastník a súčasne staviteľ H. J. E. a F. E., K. L., v roku 2000 realizovali prestavbu a následne prístavby bez príslušného stavebného povolenia a najmä geodetického zamerania. Táto skutočnosť je o to závažnejšia, že H. J. E. bol jeden zo spoločníkov v stavebnej spoločnosti B., spol. s r. o. a mal vedomosť o platnej legislatíve a povinnosti stavebníka pred začatím stavby. Pre porovnanie žalobkyňa pri realizácií svojej prístavby nehnuteľnosti oslovila projektanta a tiež geodeta, ktorý realizoval 3x presné geodetické zameranie stavby. Žiaden s uvedených úkonov H. J. E. a F. E., K. L., pred realizáciou stavby nevykonali. Dôvody absencie geometrického zamerania sú nepochopiteľné, nakoľko prístavba bola realizovaná na hranici susedných pozemkov. Tvrdenie žalovaného, že stavebník bol dobromyseľný a tak aj konal je pochybné a je v rozpore s povinnosťami, ktoré mal ako staviteľ. Na základe uvedeného a so zreteľom na všetky okolnosti predchádzajúci vlastník a súčasne staviteľ H. J. E. a F. E., K. L., následný vlastník D. E. a aktuálny vlastník žalovaná boli neoprávnení držitelia časti parciel pod prístavbou, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej o uplynutí nepretržitej vydržacej doby
10 rokov, pretože podľa uvedených dôkazov nebola naplnená podmienka dobromyseľnosti. Žalovaná sa pokúša zneužiť súhlas s dodatočným stavebným povolením stavby rekonštrukcia rodinného domu A. A. XX/XX, ktorý dala v dobrej viere staviteľovi. Súhlas bol jasne podmienený tým, že nespôsobí ujmu na jej rodinnom dome, teda bez zásahu do jej vlastníctva. Žalovaná ako dôkaz uvádza úradne overený geometrický plán zo dňa 17.05.1996 s tvrdením, že hranica medzi pozemkami žalobkyne a žalovanej je kolmá priamka. Uvedené tvrdenie je pochybne, keďže z grafického zobrazenia uvedeného geometrického plánu pri danej mierke má presnosť zobrazenia len informatívnu vypovedaciu hodnotu. Podstatné je vždy presné geometrické zameranie a mapa v dostatočne veľkej mierke. Zadná časť nehnuteľnosti žalovanej, ktorú definovala v žiadosti o dodatočne povolenie stavby zo dňa 14.05.2021 ako prístrešok s letnou kuchyňou a sklad je zo stavebného hľadiska vysoký múr s malým skladom a na celej ploche je zastrešenie. Táto časť prístavby neslúži na bývanie, jej vyhotovenie nebolo konštrukčne a finančne nákladné s porovnaním prednej časti nehnuteľnosti rodinného domu, preto jej význam je pre žalobcu menší a označil ho stavbou malého hospodárskeho významu. Prikázanie časti pozemku do vlastníctva žalovanej, napriek nesúhlasu žalobkyne ako vlastníka pozemku, by bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.
11. Podľa žalobkyne zásah žalovanej do časti pozemkov v jej výlučnom vlastníctve predstavuje časť nehnuteľnosti, rodinného domu A. A. XX/XX, prístavby izby (prízemie), terasy (1.NP), ktorá k dnešnému dňu je neskolaudovaná a druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou a sklad, na ktorú podala žalovaná až dňa 14.05.2021 žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalobkyňa vzhľadom na konštrukčne a
finančne nákladné realizovanie odstránenia časti neskolaudovanej nehnuteľnosti rodinného domu A. A. XX/XX (označenie 1), prístavby izby (prízemie), terasy (1.NP) vo vlastníctve žalovanej, postavenej na časti pozemku v jej výlučnom vlastníctve žiada o peňažné plnenie v sume 2000,00 eur za právo vecného bremena na uvedenom pozemku. Obdobný problém nastal na susednej nehnuteľnosti prístavby rodinného domu A. A. XX/XX vo vlastníctve N. E., K. E., kde svoju prístavbu realizovala na pozemkoch suseda C. E., K. E. parciel registra "C", parcelné číslo: XXX/X, o výmere 4 m2, a XXX/ X o výmere 1 m2, oboje druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. I. a za vlastnícke právo uvedených parciel zaplatila N. E. C. E. sume 3500,00 eur. Žalovanej zásah do pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne stavbou označenou ako druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou a sklad, podľa záznamu podrobného merania č.1916 vyhotoveného H. F. B., na parcele registra "C" č. XXX/XX, je o výmere 3 m2, podľa zamerania geodeta v predpísanej výške merania 1,5m nad terénom, avšak vo výške 3,7 m nad terénom v oblasti prekrytia múru zastrešením je presah strechy dvojnásobne väčší v od 0cm do 40cm (na severnom konci pozemku), čo predstavuje žalovaného zásah do pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu o ďalšie 3 m2. Odstránením zasahujúcej časti druhej prístavby prístrešku s letnou kuchyňou a sklad, označeným žalobkyňou ako vysoký múr s malým skladom a na celej ploche zastrešený by žalobcovi bolo technicky možné konečne realizovať dokončenie zateplenia svojej prístavby nehnuteľnosti, čo má dlhodobý vplyv na zvýšené náklady vykurovania nehnuteľnosti žalobcu. Na základe uvedeného požiadala žalobkyňa o zmenu žalobného petitu na nový žalobný petit: Žalovaný je povinný za právo vecného bremena na pozemku žalobcu parcele registra "C" č. 510/5 o výmere 2 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. I. uhradiť žalobcovi sumu 2000,00 eur a žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady časť neskolaudovanej prístavby rodinného domu Pri parku 17/49, postavenej na parcele registra "C" č. XXX/X o výmere 3 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. I..
12. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania opätovne navrhla zmenu žaloby, ktorú súd pripustil. Žalobný návrh bol ustálený tak, že sa žalobkyňa domáha toho, aby súd žalovanej uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu - prístrešok, sklad, postavenú na pozemku KNC parc. č. XXX, k. ú. I. do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa zriaďuje sa vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, rodinného domu súp. č. 17 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. I., obec Trenčín, okres Trenčín, evidovaný Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, spočívajúce v práve umiestnenia časti stavby na pozemku KNC parc. č. XXX/X, k. ú. I., vyznačenej na geometrickom pláne č. 53/2023. Žalovanej sa tiež uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 18,79 eur.
13. Rovnako žalovaná navrhla pripustiť zmenu vzájomnej žaloby s poukazom na to, že na list vlastníctva č. XXXX k. ú. I. bola zapísaná parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktorá podľa grafického znázornenia prakticky zodpovedá zásahu stavieb žalovanej do pozemku žalobkyne. Súd pripustil zmenu žaloby v znení, že sa žalovaná domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 pozemku registra CKN parc. č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. I., obec Trenčín, okres Trenčín, zapísanej na LV č. XXXX.
14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/33/2017 a skutkový stav veci ustálil na základe tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania.
15. Žalobkyňa a právny predchodca žalovanej H. J. E. s manželkou nadobudli nehnuteľnosti evidované pod parcelným číslom XXX, XXX, XXX J. XXX/X a súpisným číslo 16 a 17 v roku 1999 od Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho Záblatie, ktoré ich malo vo vlastníctve od roku 1984 a od Slovenského pozemkového fondu, ktorému parcely číslo XXX/X J. XXX prešli do správy od SOU Poľnohospodárske Záblatie v roku 1998. Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX - katastrálne územie I. (parcely č. XXX, M. XXX a domy so súpisným číslom XX a 17) boli prevedené pod poradovým číslom 16 a 19 (položka výkazu zmien 99/99 a 137/99). Parcely číslo XXX/X J. XXX, ktoré boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX boli prevedené pod poradovým číslom 22 a 26 (položka výkazu zmien 61/99 a 65/99). V čase prevodu už bol zapísaný geometrický plán zo dňa 17.05.1996 na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom 10 (položka výkazu zmien 40/96). Na uvedenom geometrickom pláne je hranica medzi parcelami XXX, XXX, XXX/X J. XXX vyznačená rovnou priamkou, keďže zalomenie hranice je nepatrné, v uvedenej mierke ani nie je možné iné zobrazenie. Stavbu, ktorá sčasti zasahuje do parciel žalobkyne, zhotovil v roku 2000 právny predchodca žalovanej, H. J. E. s manželkou. Tento požiadal 16.07.2001 o dodatočné stavebné povolenie, ktoré mu bolo vydané 27.08.2001 a následne 27.09.2001 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Z administratívneho
spisu, archivovaného Okresným úradom v Trenčíne tiež vyplýva, že v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, na strane 2 v časti Základné údaje o stavbe sa uvádza o. i. "prístavba jednej miestnosti". Ďalej spis obsahuje kópiu katastrálnej mapy zo dňa 20.06.2001. Na uvedenej mape je znázornená hranicami medzi parcelami číslo XXX J. M. XXX rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres situácie z projektovej dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. K., kde sú dotknuté hranice opäť vyznačené rovnou priamkou bez zakrivenia. Nedielnou súčasťou administratívneho spisu je súhlas žalobkyne s rekonštrukciu a prístavbou. Zo spisu takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho orgánu. Stavebník nedodal a správny orgán si nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne spôsobilou. S odstupom času, rádovo v mesiacoch od realizácie prvej prístavby bola realizovaná ďalšia prístavba, prístrešok a sklad. Stavebník tým opäť zasiahol do pozemku žalobkyne. Žalovaná nadobudla riadne skolaudovanú nehnuteľnosť, s neskolaudovanou prístavbou, na ktorú bolo vydané právoplatné dodatočné stavebné povolenie. Časť prístavby tvorí prístrešok a sklad, ktoré sú v súčasnosti nepovolené. Žalovaná dňa 14.05.2021 podala Žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žiadosť zahŕňa prístrešok s letnou kuchyňou a sklad náradia. Začaté konanie dňa 14.10.2021 správny orgán prerušil a odkázal účastníkov konania na súd.
16. Tieto tvrdenia žalovanej žalobkyňa nepoprela, súd ich preto považoval za nesporné.
17. V roku 2005 osvedčením o dedičstve 23D 1545/04 nadobudol do vlastníctva uvedené nehnuteľnosti syn D. E.. Za účelom predaja sa pokúšal nehnuteľnosť skolaudovať podaním žaloby na okresný súd v Trenčíne sp. zn. 14C/33/2017, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prikázal žalobcovi odpredaj neoprávnene zastavaných časti pozemkov za náhradu v sume 400,00 eur. O uvedenom návrhu Okresný súd Trenčín rozhodol tak, že konanie zastavil. Následne listom odoslaným dňa 30.05.2018 vlastník D. E. žiadal žalobkyňu o kúpu jej časti pozemkov, na ktorých stojí neoprávnene časť stavby žalovanej za sumu 10 000,00 eur, uvedenú ponuku žalobkyňa neprijala. Žalobkyňa 17.01.2018 podala na miestne príslušný stavebný úrad Mesto Trenčín návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby "Prístavba rodinného domu so zmenou užívania na prevádzkareň o starostlivosť o deti predškolského veku". Žalobkyňa výzvou na Mesto Trenčín zo dňa 10.12.2018 informovala o zastavení konania sp. zn. 14C/33/2017, vyjadrila nesúhlas s nedovolenou a nelegalizovanou stavbou na jej časti pozemkov a žiadala príslušný stavebný úrad o začatie konania o odstránení stavby. Nakoľko stavebník nepredložil požadované doklady v určenej lehote, stavebný úrad oznámil dňa 02.04.2019 listom č. USaŽP 2019/1094/34332/3/Du začatie konania o nariadení odstránenia stavby a zároveň nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.04.2019. Dňa 21.05.2019 stavebný úrad vydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby pod č. ÚSaŽP 2019/1094/84002/8/Du, voči ktorému vtedajší vlastník a stavebník D. E. podal dňa 26.06.2019 odvolanie. Následne nadriadený orgán vydal dňa 01.10.2019 rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2019/026950-002/Ka, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec na nové prejedanie a rozhodnutie útvaru stavebného a životného prostredia Mestského úradu v Trenčíne. Dňa 09.09.2021 sa na útvare stavebného a životného prostredia konalo ústne pojednávanie, pokus o dohodu, ku ktorej nedošlo. Následne dňa 14.10.2021 útvar stavebného a životného prostredia rozhodol o prerušení konania a určil lehotu 30 dní od doručenia na podanie návrhu na rozhodnutie v sporovej veci súdom. Zásah žalovanej do časti pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne predstavuje časť nehnuteľnosti, rodinného domu Pri parku 17/49, prístavba izby (prízemie), terasy (1.NP), ktorá k dnešnému dňu je neskolaudovaná a druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou a sklad, na ktorú podala žalovaná až dňa 14.05.2021 žiadosť o dodatočné povolenie stavby.
18. Tieto tvrdenia žalobkyne žalovaná nepoprela, súd ich preto považoval za nesporné.
19. Tvrdenia žalovanej a žalobkyne sú tiež doložené listinnými dôkazmi, rozhodnutím Mesta Trenčín zo dňa 14.10.2021 MSÚTN-ÚSaŽP/2021/1458/111409/svam, list žalobkyne zo dňa 10.12.2018, písomná žiadosť D. E. v priebehu roka 2018 o kúpu jej pozemku, rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 21.05.2019 č. ÚSaŽP 2019/1094/84002/8/Du, rozhodnutie Okresného úradu Trenčín zo dňa 27.08.2001 pod značkou F2001/02199-003/ZVI o dodatočnom stavebnom povolení, písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 20.06.2001, písomná žiadosť o stavebné povolenie manželov E., kópia z katastrálnej mapy, žiadosť o dodatočné povolenie stavby zo dňa 14.05.2021, LV č. XXX, situačný nákres k rekonštrukcii domu č. 17, geometrický plán č. 11749555-107-95 zo dňa 17.05.1996 vyhotovený H. O. a úradne overený 22.05.1996, projektové znázornenie rodinného domu a prístrešku č. 17. Tvrdeniam strán sporu zodpovedá aj obsah spisu Okresného súdu Trenčín 14C/33/2017.
20. Podľa LV č. XXXX vyhotovenom 17.11.2021, k. ú. I. je vlastníčkou parciel registra C č. XXX/X o výmere 71 m2, záhrada, č. XXX o výmere 387 m2, zastavaná plocha a nádvorie, rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX, žalobkyňa v podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX vyhotoveného 17.11.2021, k. ú. I. je vlastníčkou parcely registra C č. XXX o výmere 354 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. 508 o výmere 62 m2, záhrada, domu súp. č. 17 na parcele č. XXX, žalovaná v podiele 1/1.
21. Podľa geometrického plánu č. 36335924-044-17 vyhotoviteľa Súkromná geodézia Trenčín, H. F. P., dňa 22.06.2017 úradne overeného 10.07.2017 pod č. 905/17 boli vytvorené nové parcely, XXX/X o výmere 2 m2 z pôvodnej parcely č. XXX J. XXX/X o výmere 2 m2 z pôvodnej parcely XXX/X.
22. Podľa geometrického plánu č. 36/2017 vyhotoviteľa H. F. B. zo dňa 30.10.2017, úradne overeného 13.02.2018 pod č. 148/2018 bola znázornená parcela č. XXX/XX, ktorá zobrazuje zásah rodinného domu č. XX časťou prístavby izby s terasou a parcela XXX/XX, ktorá zobrazuje presah prístavby prístrešku s letnou kuchyňou a skladom.
23. Podľa geometrického plánu č. 24/2021 vyhotoviteľa H. F. B. zo dňa 09.06.2021, úradne overeného 22.06.2021 pod č. 861/21 bola vytvorená parcela č. XXX/X o výmere 5 m2. Podľa LV č. XXXX k. ú. I. je výlučnou vlastníčkou tejto parcely žalobkyňa.
24. Podľa geometrického plánu č. 53/2023 vyhotoviteľa H. F. B. zo dňa 04.12.2023, úradne overeného 03.01.2024 pod č. 1821/23 bola odčlenená parcela č. XXX/X o výmere 3 m2 od parcely XXX/X o pôvodnej výmere 5 m2.
25. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/33/2017 bolo zistené, že sa viedol spor žalobcu D. E. proti žalovanej F. B. C., ktorou žalobou sa žalobca domáhal toho, aby súd rozhodol, že je vlastníkom novovytvorenej parcely registra C č. XXX/X a parcely registra C č. 510/2, vytvorených na základe geometrického plánu č. 36335924-044-17. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca je vlastníkom rodinného domu, postaveného na ulici Pri parku č. 17/49 v Trenčíne. V r. 2001 bolo na túto nehnuteľnosť vydané Okresným úradom v Trenčíne, odborom životného prostredia dodatočné stavebné povolenie pod č. F2001/02199-003/Zvi dňa 27.08.2001 na stavbu rekonštrukcia rodinného domu pre stavebníka H. J. E. a jeho manželky F. E., K. L. jeho rodičov. V r. 2004 otec žalobcu zomrel, z osobných dôvodov žalobca sa žalobca rozhodol predať rodinný dom, v marci 2017 našiel kupca. V tomto roku na základe jeho žiadosti geodet H. P. zameral rodinný dom a vypracoval geometrický plán č. 36335924-044-17 zo dňa 22.06.2017, pričom z tohto geometrického plánu vyplynulo, že rodinný dom čiastočne zasahuje na pozemky žalovanej, novovytvorené parcely č. XXX/X J. XXX/X prakticky predstavovali rozsah zásahu stavieb žalobcu do pozemku žalovanej. Žalobca nevedel o situácii, že rodinný dom zasahuje aj na pozemok žalovanej, v čase začatia rekonštrukcie rodinného domu mal iba 16 rokov. Žalobca postavil svoju žalobu na tom, že v zmysle § 135c Obč. zákonníka navrhol prikázanie novovytvorených pozemkov do jeho vlastníctva za primeranú náhradu. Podľa LV č. XXXX vyhotoveného 06.07.2017, k. ú. I. bol vlastníkom parciel registra C č. XXX/X, XXX J. XXX a domu súp. č. 17 na parcele č. XXX D. E. v podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX vyhotoveného 06.07.2017 bola vlastníčkou parciel registra C č. XXX/X J. XXX a rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXX F. B. C. v podiele 1/1. Z obsahu uvedeného spisu ďalej vyplýva, že Okresný úrad Trenčín dňa 27.08.2001 pod značkou F2001/02199-003/ZVI vydal dodatočné stavebné povolenie H. J. E. a manželke F., K. L., na stavbu označenú ako rekonštrukcia rodinného domu na pozemku parcelách č. 507, 508, k. ú. I.. Na základe žiadosti D. E. došlo Mestom Trenčín dňa 31.05.2017 k zmene lehoty na dokončenie stavby a zároveň k zmene stavebníka na D. E. a lehota na dokončenie stavby bola predĺžená do 31.05.2018. Písomne dňa 20.06.2001 A. B. C. súhlasila s rekonštrukciou rodinného domu č. 17 na ulici Pri parku v Trenčíne s podmienkou, že táto rekonštrukcia nespôsobí ujmu na jej rodinnom dome. Žalobca napokon zobral žalobu späť potom, ako mu zo strany súdu bolo vysvetlené, že k podaniu takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaný, konanie bolo rozhodnutím zo dňa 23.05.2018 zastavené.
26. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
27. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
28. Podľa § 135c ods. 3 súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
29. Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle § 135c OZ nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia. (Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 44/2012.)
30. Potrebné je však poukázať tu na názor vyslovený ústavným súdom v jeho predmetnom náleze č. III. ÚS 16/2012 z 28. marca 2012, v ktorom vyslovil nielen to, že v prípade žalobcov prichádza do úvahy žaloba opierajúca sa o všeobecné predpisy občianskeho práva vrátane žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby, resp. zriadenia vecného bremena, ale tiež na to, že nielen vlastnícke právo žalobcov (oprávnených osôb), ale aj vlastnícke právo žalovaných (povinných osôb a ich právnych nástupcov) požíva ústavnú a zákonnú ochranu. Predpokladom poskytnutia takejto ochrany takýmto osobám (fyzickým či právnickým) s pozitívnym výsledkom je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva tvrdeného takýmito osobami, pričom poukázal na názor vyslovený vo svojich nálezoch III. ÚS 178/06 a II. ÚS 249/2011 kde uviedol, že mimoriadne významným v tomto kontexte sú nielen okolnosti tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými, ale aj otázka, či nehnuteľnosť užívali po určitý (spravidla dlhý) čas dobromyseľne alebo nie, či sa správali ako jej vlastníci, držitelia alebo detentori. Posudzovať existenciu nimi tvrdeného vlastníckeho práva, jeho vznik, oprávnenosť držby a následné zmeny v osobách vlastníkov a vplyv týchto okolností na záver o tom, či vlastnícke právo žalovaní nadobudli a kedy a na základe akej právnej skutočnosti sa tak stalo, patrí všeobecným súdom, ktorých úlohou je poskytnúť ochranu vlastníckemu právu účastníkov konania vedeného pred nimi.
31. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
32. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ CSP), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených
záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.
34. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Súd preto skúmal , či žalovaná má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorého sa domáha vzájomnou žalobou. Vzhľadom na tvrdené okolnosti a súčasný stav veci mal súd za to, že požadovaným určením sa môžu odstrániť spory strán sporu o priebehu hranice medzi ich pozemkami, preto žalovaná mala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
35. Podľa § 134 ods. 1, 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
36. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
37. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000). Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo2065/2005 podľa ktorého, ak niekto nadobudne vlastnícke právo k pozemku a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu uchopí aj držby susedného pozemku, bude držiteľom oprávneným. Titulom držby bude nadobúdací titul k skutočne vlastnenému pozemku aj keď ide o tzv. putatívny titul, je tento titul postačujúci (NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000). V rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 386/2000 poukázal na to, že jedným z hľadísk pre posúdenie oprávnenosti omylu držiteľa je aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku, pričom záleží aj na tvare pozemkov a ich umiestnení v teréne. Z rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1594/2004 aj 22Cdo 2941/2000 citoval, že oprávnenú držbu nemožno vylúčiť aj v prípade, že výmera držaného pozemku dosahuje až 50% výmery pozemku kúpeného a výnimočne aj viac. S poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 837/98 súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa nadobúdateľ chopí držby celého pozemku, aj keď na niektorú z parciel tento pozemok tvoriacich sa nadobúdací titul nevzťahuje, nevylučuje to podľa okolností jeho oprávnenú držbu celého pozemku. Následne súd poukázal tiež na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2724/2009 a 22Cdo 4138/2013 pojednávajúce o chopení sa držby časti susedného pozemku. S poukazom na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru vydržanie časti parcely je v zásade možné. Je to najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku i keď ide o tzv. putatívny titul, je postačujúci (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000). Podľa konštantnej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre
posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci teda posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou teda je, aby držali sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa nehnuteľnosti je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (mutatis mutandis rozsudok NS ČR zo dňa 9.3.2000 sp. zn. 22Cdo 1848/98). (Z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/28/2019.)
38. V danej veci manželia E., právni predchodcovia žalobkyne, nadobudli dom s. č. XX na parcele č. XXX a parcely č. XXX J. XXX kúpou, vkladové konanie prebehlo v roku 1999 (LV XXX J. XXX). V rovnakom čase nadobudla kúpou rodinný dom s. č. XX na parcele č. XXX a parcely č. XXX J. XXX/X žalobkyňa. V roku 2000 začali manželia E. rekonštrukciu rodinného domu, ktorej súčasťou bola prístavba jednej miestnosti a neskôr prístrešku a skladu. Vymedzenie hranice medzi parcelami XXX, XXX J. XXX, XXX/X bolo na mieste určené plotom, ktorý bol na mieste podľa tvrdení žalovanej už od roku 1984 a ktorý bol postupne nahradený realizovanými prístavbami. Plot zodpovedal hranici v podobe kolmej priamky, pričom hranica vo forme kolmej priamky bola vyznačená aj na katastrálnej mape a na geometrickom pláne z roku 1996. Existenciu plotu v tejto podobe žalobkyňa nepoprela. Pokiaľ ide o prvú časť prístavby, s touto žalobkyňa súhlasila s podmienku, že táto nezasiahne do jej rodinného domu. Možno konštatovať, že v čase realizácie prístavby ani žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že geodeticky presne zameraná hranica nemá podobu priamky, ale, ako sa neskôr ukázalo, je mierne zakrivená. Rovnako možno konštatovať, že keby žalobkyňa takúto vedomosť mala, spomínaný súhlas k prvej prístavbe by nedala. Podľa jej vyjadrenia sa o tom, že stavby E. presahujú na jej pozemky dozvedela ústne od F. E. a obratom začala hájiť svoje práva. Syn manželov E. zistil až v roku 2017, po zameraní geodetom H. P., že prístavbami zasahuje do pozemkov žalobkyne a začal situáciu riešiť. Prvou snahou bola ponuka kúpy, ďalšou súdne konanie z roka 2017. Žalobkyňa všetky svoje kroky zamerala na odstránenie časti stavieb, všetky ale prebiehali až po roku 2017. Ako bolo vyššie uvedené, skutočný presah stavieb žalovanej je menej ako 5 m2. Vzhľadom a uvedené možno ustáliť, že manželia E. pri realizácii prístavieb konali v dobrej viere v to, že prístavby realizujú na svojom pozemku. Tomuto zodpovedali aj všetky dobové podklady, ktoré mali v tom čase k dispozícii. Výmera zásahu je tak nepatrná, že nemali dôvod predpokladať, že stavajú na cudzom pozemku. Na tom nič nemení fakt, že toho času časť prístavby nie je skolaudovaná a na časť prístavby nemali stavebné povolenie. Dobrá viera bude vždy posudzovaná nie z pohľadu držiteľa a vychádzajúc z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na základe posúdenia objektívnych skutočností nezávislých od vôle držiteľa a nezávislých na jeho skutočnej vedomosti o tom, že mu právo patrí alebo nepatrí. Takto bude vec posudzovať tretia osoba a bude pritom vychádzať z toho, či možný skutkový alebo právny omyl držiteľa možno považovať za ospravedlniteľný. Za popísaných okolností možno omyl manželov E., spočívajúci v zásahu do vlastníckych práv žalovanej považovať za ospravedlniteľný. Od roku 1999 minimálne do roka 2016 ubehlo 17 rokov, počas ktorých žalobkyňa aj právni predchodcovia užívali svoje pozemky v dobrej viere, že im patria v podobe, ktorú predstavovala rovná hranica. Podmienka dobromyseľnosti a doba držby 10 rokov bola splnená, súd preto vzájomnej žalobe vyhovel. Parcela XXX/X o výmere 5 m2 predstavuje rozsah zásahu žalovanej do pozemku žalobkyne tak časťou prístavby domu ako aj časťou prístrešku, ako je uvedené v geometrickom pláne č. 24/2021 vyhotoviteľa H. F. B..
39. Predpokladom úspešnej žaloby podľa § 135c OZ je, že stavebník zriadi stavbu v zmysle citovaného ustanovenia na cudzom pozemku. Pretože súd vyhovel vzájomnej žalobe na určenie vlastníckeho práva, žaloba nebola dôvodná. Bez ohľadu na to by žaloba nebola dôvodná v časti o odstránenie prístrešku, pretože sa žalobkyňa domáhala odstránenia celého prístrešku, postaveného na parcele č. XXX, z dôvodov, ktoré neuviedla. Na odstránenie celého prístrešku nie je dôvod, pretože okrem presahu v rozsahu necelé 3 m2 sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovanej. Rovnako zriadenie vecného bremena je žalované zmätočne, pretože sa odvoláva na geometrický plán č. 53/2023, parcelu č. XXX/ X, ktorá má mať výmeru 2 m2, parcela č. XXX/X je ale v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX o výmere 5 m2 podľa geometrického plánu č. 24/2021. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá.
40. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.02.2024, č. k. 21C/54/2021-176, rozhodol tak, že žalobu zamietol a určil, že žalovaná je vlastníčkou v podiele 1/1
parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I..
41. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v dôsledku čoho sa vecou zaoberal ako súd druhej inštancie Krajský súd v Trenčíne. Tento uznesením zo dňa 27.02.2025, č. k. 17Co/27/2024 - 202, rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
42. Súd druhej inštancie uviedol, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie možno dovodiť viacero okolností, na základe ktorých by omyl právneho predchodcu žalovanej o priebehu spoločnej hranice ako rovnej obstál ako omyl ospravedlniteľný. Administratívny spis o dodatočnom stavebnom povolení obsahuje kópiu katastrálnej mapy zo dňa 20.06.2001, na ktorej je znázornená hranicami medzi parcelami strán sporu číslo 510 a číslo 507 rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres situácie z projektovej dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. K., kde sú dotknuté hranice opäť vyznačené rovnou priamkou bez zakrivenia. Súčasťou administratívneho spisu je súhlas žalobkyne s rekonštrukciu a prístavbou. Existovalo teda viacero východísk, vrátane neexistencie námietok žalobkyne, ktoré v prospech záveru o rovnom priebehu spoločnej hranice svedčili buď priamo alebo nepriamo. Súd prvej inštancie však súčasne prijal záver, že z daného administratívneho spisu takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho orgánu, keď stavebník nedodal a správny orgán si nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne spôsobilou. Pritom s odstupom času, rádovo v mesiacoch od realizácie prvej prístavby bola realizovaná ďalšia prístavba, prístrešok a sklad. Uvedenú absenciu zamerania však súd prvej inštancie nepovažoval za skutočnosť, popri ktorej by neobstál omyl právneho predchodcu žalovanej ako omyl ospravedlniteľný. Ako uviedla žalobkyňa v odvolaní, povinnosť vytýčenia predmetných stavieb zhotovených právnym predchodcom žalovanej vyplývala tak z rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetných stavieb, teda ex post po ich zhotovení, ako aj priamo zo stavebného zákona č. 50/1976 Zb., ktorý v § 75 ods. 1 stanovil, že pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom. Právny predchodca žalovanej H. J. E. s manželkou tak ostali v omyle o priamom priebehu spoločnej hranice pozemkov len preto, že jednak konali v priamom rozpore so zákonom, keď pri zhotovovaní stavieb nepostupovali v súlade s citovaným ustanovením § 75 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. a už pred začatím stavby nezabezpečili vytýčenie stavieb. Súčasne však nerešpektovali ani povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby z roku 2001, ktoré v bode 8. výslovne ukladalo stavebníkovi zabezpečiť priestorové vytýčenie polohy stavby. Pritom je z hľadiska plynutia vydržacej doby významné, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili uvedenú povinnosť vyplývajúcu tak priamo zo zákona ako aj z rozhodnutia správneho orgánu a stavbu by dali vytýčiť, prišli by na skutočný priebeh hranice v začiatkoch ich držby, teda pred uplynutím vydržacej doby. Nehnuteľnosti, na ktorých neskôr realizovali sporné stavby užívali totiž od roku 1999, v roku 2000 stavby realizovali a v roku 2001 bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby ukladajúce okrem iného už zmienenú povinnosť stavby vytýčiť.
43. Súd druhej inštancie teda uzavrel, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili povinnosti stavebníka vyplývajúce tak priamo zo zákona, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu, stal by sa pre nich skutočný priebeh spoločnej hranice známy a viac by v omyle o priebehu hranice neboli. Ak teda v omyle ostali, trval ich omyl len preto, že nesplnili povinnosť vyplývajúcu tak priamo zo zákona ako aj z rozhodnutia správneho orgánu. Omyl, ktorého existencia, resp. trvanie je založené na nesplnení povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, a tobôž na nesplnení povinnosti uloženej rozhodnutím správneho orgánu však nemôže obstáť ako omyl ospravedlniteľný umožňujúci konštatovať dobromyseľnosť držby. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok vydržania pozemkov zastavaných namietanými stavbami. Napadnuté rozhodnutie o určení žalovanej za vlastníčku týchto pozemkov preto nebolo vecne správne, rovnako ako zamietnutie žaloby o usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe, rovnako založené na danosti vlastníckeho práva žalovanej k pozemkom.
44. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o zmätočnosti žaloby ohľadom zriadenia vecného bremena k pozemku parcela č. XXX/X s výmerou 2m2, na ktorej je časť prístavby rodinného domu žalovanej spočívajúcej podľa súdu prvej inštancie v tom, že tento pozemok má podľa údajov KN výmeru 5m2, táto vada nie je daná. Zmenou žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní dňa 15.01.2024 totiž žalobkyňa žiada zriadiť vecné bremeno k jej pozemku parc. č. XXX/X vyznačenej na geometrickom pláne č. 53/2023. Tento geometrický plán doložila do spisu a nachádza sa na č. l. 147 spisu. Je z neho zrejmé, že parc. č. XXX/X je novovytvorená a má podľa neho výmeru 2m2 a súčasne geometrický plán vytvára ďalšiu novovytvorenú parc. č. XXX/X s výmerou 3m2. Obe novovytvorené z parc. č. XXX/X dovtedy evidovanej v KN s výmerou 5m2. Pokiaľ teda aktuálna žaloba žalobkyne uvádza parc. č. XXX/ X v nadväznosti na geometrický plán č. 53/2023, je zrejmé, že vecné bremeno žiada žalobkyňa zriadiť k tejto pracele definovanej predmetným geometrickým plánom a nie k pôvodnej parc. č. XXX/X evidovanej v KN s výmerou 5m2. Vadou zmätočnosti preto návrh žalobkyne v tomto smere netrpí. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd za významné vyjadriť sa tiež k podporne uvedenému záveru súdu prvej inštancie, že nemôže byť dôvodné odstránenie celej stavby prístrešku žalovanej, pokiaľ sa na pozemku žalobkyne nachádza iba časť tejto stavby. Žalobkyňa iba čiastočné umiestnenie stavby prístrešku na jej pozemku nespochybňuje, má však zato, že odstránenie len tej časti prístrešku, ktorá sa nachádza na jej pozemku nie je stavebnotechnicky možné, a preto žiada jeho odstránenie ako celku aj z pozemku žalovanej. Pokiaľ žalobu na usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe podľa § 135c OZ využije na ochranu vlastníckeho práva vlastník neoprávnene zastavaného pozemku, môže sa ňou domáhať len takej úpravy, ktorá vychádza z jeho vlastníckych oprávnení. To znamená, že prípadné odstránenie stavby môže žiadať iba zo svojho pozemku. Aj v prípade, že by takýto stavebný zásah vyžadoval úpravu stavby alebo dokonca jej odstránenie aj v časti stavby nachádzajúcej sa už mimo neoprávnene zastavaný pozemok žalobcu, je žaloba znejúca len na odstránenie stavby z neoprávnene zastavaného pozemku žalobcu dostatočná a nemusí byť formulovaná tak, aby v úplnosti postihovala, čo sa má, resp. musí so stavbou stať ako s celkom. Dostatočné je, ak žalobca uvedie, že žiada odstránenie stavby zo svojho neoprávnene zastavaného pozemku. Dokonca nielen dostatočné, ale aj nanajvýš prípustné, pretože odstránenie stavby z iného pozemku ako neoprávnene zastavaného pozemku žiadať úspešne nemožno. Pre úplnosť bolo uvedené, že pokiaľ žalobkyňa navrhuje zriadenie vecného bremena k pozemku vytvorenému geometrickým plánom č. 53/2023, musí aj zvyšok žaloby vychádzať zo stavu podľa tohto geometrického plánu, pretože prípadným vyhovujúcim rozhodnutím sa tento geometrický plán stane jeho súčasťou a bude podkladom nového stavu katastra nehnuteľností.
45. Žalovaná v ďalšom priebehu konania poukázala na to, že podľa zákona č. 162/1995 Z. z. (Katastrálny zákon), § 19 (súčinnosť s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami), vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní c) označiť trvale na svoje náklady lomové body hraníc pozemkov; neoznačujú sa hranice pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho sporu, hranice pozemkov, prípadne ich častí, ktoré sú v nájme a sú zlúčené do väčších celkov. Ak vlastník alebo iná oprávnená osoba napriek výzve do určeného termínu hranice pozemkov neoznačia, môže ich dať označiť katastrálny úrad na ich náklady. Lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov (§ 3 ods. 6 KZ). Zo zákonného vymedzenia lomového bodu je zrejmé, že má zásadný význam pri určení hraníc územných celkov a územných jednotiek. Katastrálny zákon výslovne ustanovuje, že lomové body určujú hranice pozemku (§ 3 ods. 2 KZ). Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní na svoje náklady označiť trvale lomové body hraníc pozemkov (§ 19 písm. c) KZ). Trvalým označením lomových bodov hraníc pozemkov, ktoré sú vymedzené právami k nehnuteľnostiam, ako aj hraníc obcí, hraníc katastrálnych území a hraníc zastavaného územia obce je ich označenie hraničným znakom. Takýmto hraničným znakom je kamenný medzník, znak z plastu, železobetónový medzník, betónový stĺp alebo železná rúrka vyplnená betónom a spojená so zemou betónom alebo na tvrdých podkladoch zapustený klinec alebo iný vhodný kovový predmet alebo vytesaný kríž na opracovanej ploche (§ 44 ods. 2 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu). Opodstatnenie povinnosti označiť všetky lomové body hraníc pozemkov v teréne v súčasnej digitálnej spoločnosti už nie je namieste. Sledovaný účel znalosti priebehu hraníc na mieste samom by sa mal dosiahnuť iným spôsobom, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov (napr. aplikácie GPS kataster v mobilnom telefóne atď.). Tento záver fakticky vyplýva aj z činnosti orgánov katastra, ktoré správne rezignovali na vyznačovanie lomových bodov hraníc pozemkov na náklady vlastníkov a iných oprávnených osôb v zmysle druhej vety § 19 písm. c) KZ, resp. na vyvodzovanie s tým spojenej administratívnoprávnej sankčnej zodpovednosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. c), § 76 ods. 1 písm. c) KZ. Vzhľadom na princíp legality by sa však uvedený prístup mal premietnuť pro futuro aj do právnej úpravy.
V čase nadobudnutia nehnuteľnosti predávajúci, Stredné odborné učilište Záblatie, nedodržal uvedené ustanovenia, nevyznačil lomové body, pričom náprava nebola vykonaná ani žalobkyňou a ani právnymi predchodcami žalovanej.
46. Žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa § 1087 (přestavek), nového Občianskeho zákonníka ČR (89/2012 Sb.),ak zasahuje trvalá stavba, zriadená na vlastnom pozemku, len malou časťou na malú časť cudzieho pozemku, stane sa časť pozemku zastavaného "přestavkem" vlastníctvom zriaďovateľa stavby, to neplatí, ak zriaďovateľ nestaval stavby v dobrej viere. Kto staval v dobrej viere, nahradí vlastníkovi pozemku, ktorého časť bola zastavaná "přestavkem", obvyklú cenu nadobudnutého pozemku. Presvedčenie o stavbe na vlastnom pozemku môže byť založené objektívnymi skutočnosťami, ktoeé sa týkajú hraníc pozemkov (znalecké posudky, stav katastrálneho operátu, podporený aj správaním vlastníka susedného pozemku apod.), na základe ktorých sa zriaďovateľ stavby bude objektívne domnievať, že stavia na vlastnom pozemku, aj keď to tak nie je. Na základe toho sa žalovaná domnievala, že záver odvolacieho súdu ohľadne nesplnenia zákonnej podmienky vytýčenie stavby geodetom vo vzťahu k dobrej viere je úplne nesprávny. Splnenie dobrej viery nemá žiadnu relevanciu k dodatočnému stavebnému povoleniu, keďže aj sama žalobkyňa v správnom konaní nič nenamietala a so stavbou písomne súhlasila.
47. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018.)
48. S poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu SR žalovaná poukázala na to, že nesplnenie zákonnej podmienky, vytýčenie stavby, nemá žiaden vplyv na dobromyseľnosť držby. Žalovaná nadobudla spornú nehnuteľnosť od syna stavebníka, D. E., ktorý získal nehnuteľnosť na základe Osvedčenia o dedičstve z 21.01.2005. Ak z právneho dôvodu nebola splnená podmienka dobrej viery u právnych predchodcov žalovanej a došlo k pretrhnutiu vydržacej doby z dôvodu "že nesplnili povinnosť vyplývajúcu tak priamo zo zákona ako aj z rozhodnutia správneho orgánu" po nadobudnutí nehnuteľností priamym právnym predchodcom žalovanej, uvedená doba začala plynúť nanovo, keďže D. E. žiadne zákonné povinnosti nemal a nadobudol už dokončené stavebné objekty, ktoré zasahujú do pozemku žalobkyne.
49. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že v zásade otázku lomových bodov nepovažuje za tak podstatnú, rovnako ako právnu úpravu platnú v Českej republike, pokiaľ ide o prezentované rozhodnutie Ústavného súdu, jeho závery vychádzajú z odlišných skutočností. Pokiaľ ide o dediča, pôvodného vlastníka, tak D. E. ako dedič vstúpil do práv a povinností pôvodného stavebníka, že sa vo veci vyskytuje problém dokazuje žaloba, ktorú podal a na základe ktorej sa viedlo konanie 14C/33/2017, konanie sa nakoniec skončilo späťvzatím v roku 2019. V rovnakom roku nadobudla nehnuteľnosti žalovaná, je ťažké predpokladať, že by nevedela o možných problémoch, mala byť opatrná, musela vedieť, že vo veci je nejaký problém. Na základe toho mala za to, že k vydržaniu sporných nehnuteľností nedošlo.
50. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby je vždy potrebné skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky iného nadobúdacieho titulu. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 468/2022 z 24. novembra 2022.)
51. V danej veci súd druhej inštancie poukázal na to, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili povinnosti stavebníka vyplývajúce tak priamo zo zákona, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu, stal by sa pre nich skutočný priebeh spoločnej hranice známy a viac by v omyle o priebehu hranice neboli, preto podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním splnené neboli, v tomto rozsahu je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ako je uvedené vyššie, stavebníkmi boli manželia E.. Súd ale akceptoval námietky žalovanej v tom smere, že toto neplatí pre ďalšieho vlastníka predmetných nehnuteľností. H. J. E. zomrel XX.XX.XXXX, v čase smrti bol vlastníkom nehnuteľností k. ú. I., parcely registra C č. XXX o výmere 354 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX o výmere 62 m2, záhrada, domu súp. č. 17 na parcele č. XXX, v podiele 1/1. V dedičskom konaní, vedenom Okresným súdom Trenčín pod. sp. zn. 23D 1545/04, D/not 199/04, tieto nehnuteľnosti nadobudol v celosti D. E., syn poručiteľa, narodený XX.XX.XXXX, v čase smrti svojho otca mal teda necelých 19 rokov. V čase realizácie prístavieb v roku 2000 mal cca 16 rokov. Osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého D. E. nadobudol uvedené nehnuteľnosti, nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve 21.01.2005. Syn manželov E. zistil až v roku 2017, po zameraní geodetom H. P., že prístavbami zasahuje do pozemkov žalobkyne a začal situáciu riešiť. Do tej doby uplynula zákonom určená 10 ročná lehota ako podmienka nadobudnutia vlastníctva vydržania. Minimálne v období rokov 2004 až 2016 D. E. nemal vedomosť o tom, že jeho stavby zasahujú do vlastníctva žalobkyne. Súd mal teda za to, že zákonom určené podmienky vydržania vlastníckeho práva, dobromyseľnosť a lehota 10 rokov v jeho prípade splnené boli.
52. Úprava § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa sťažovateľa dôsledne chráni už vzniknuté právne vzťahy. Poskytuje ochranu tomu, kto (aj keď nie je zapísaný ako vlastník) nakladá s vecou ako so svojou vlastnou, pretože je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Úmyslom zákonodarcu bolo uviesť právny stav do súladu so skutočným stavom v prípadoch, kde takéto riešenie nebolo právne možné alebo k nemu bolo možné dôjsť len s nepomernými ťažkosťami. Zmyslom a účelom § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo skomplikovanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ale naopak, za podmienok uvedených v týchto ustanoveniach dať možnosť usporiadať si vlastnícke právo nie na základe platných právnych titulov, ale na základe okolností svedčiacich o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zmyslom týchto ustanovení bolo uľahčiť dosiahnutie zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností po splnení predpokladov pre vydržanie vlastníctva upravených v Občianskom zákonníku. Ako je uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach Ústavného súdu SR, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Hoci skutkový základ týchto rozhodnutí bol odlišný (nedodržanie písomnej formy zmluvy apod.), sú závery Ústavného súdu SR použiteľné aj v iných prípadoch, kedy je ale potrebné riešiť otázku dobromyseľnosti. D. E. nadobudol predmetné nehnuteľnosti dedením, jeho otec kúpou, obaja s vedomím, že užívajú v prípade pozemkov aj domu len to, čo poctivým spôsobom nadobudli. To, že užívajú v rozsahu necelých 5 m2 pozemok žalobkyne vzišlo len z toho, že došlo k zameraniu hranice medzi pozemkami lepšími technickými prostriedkami ako tomu bolo v minulosti. V žiadnom prípade uchopenie držby takýmto spôsobom nemohlo byť nepoctivé a už vôbec nešlo o úmyselné uchopenie časti pozemku, teda s vedomím, že užívajú niečo, čo im nepatrí. Ak niekto nadobudne vlastnícke právo k pozemku a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu (vyvolaného napr. tým, že prevodca odovzdá pozemok v hraniciach, v akých ho sám užíval) uchopí aj držby časti susedného pozemku, možno ho považovať za oprávneného držiteľa. Možno tiež konštatovať, že užívanie časti pozemku žalobkyne žalovanou a jej predchodcami nebolo spôsobilé a ani nespôsobilo žalobkyni žiadnu ujmu, čo vychádza z toho, že priebeh hranice nebola rovná čiara, ako sa všetci zúčastnení mylne domnievali, ale veľmi mierne lomená čiara. Ak mala žalobkyňa problém omietnuť svoju novú nehnuteľnosť, tento problém by nemala, keby nepostavila svoju nehnuteľnosť prakticky na hranici pozemku. Napokon žalobkyňa sama súhlasila s prístavbami, ktoré realizovali manželia E.. Dôkazné bremeno spochybniť dobrú vieru právnych predchodcov žalovanej ležalo primárne na žalobkyni, spochybniť dobrú vieru otca D. E. sa jej podarilo, ale ohľadne D. E. neuviedla nič, čo by spochybnilo jeho dobromyseľnosť. Za uvedených skutkových okolností bolo možné konštatovať, že primeraný je právny záver, že omyl D. E. bol ospravedlniteľný a vlastníctvo k spornej časti pozemku, v súčasnosti vyjadrenej parc. č. XXX/X nadobudol vydržaním. Preto súd žalobu zamietol a vyhovel žalovanej vzájomnému návrhu o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X.
53. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.