Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-10Csp-63-2018.pdf
PDF · 107.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-10Csp/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., sídlo: Miletičova 5B, 82108 Bratislava, IČO: 47 166 142, značka správcu: S1673, správca konkurznej podstaty úpadcu: AURUM TRADE CENTRE s.r.o. skrátene: A.T.C. s.r.o., sídlo: Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO: 31 337 279, proti žalovanému: A. B. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalé bytom: D. X/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Alexandra Podivinská, advokát, sídlo: Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 55 980 139, o určenie neúčinnosti právneho úkonu – započítania vzájomných pohľadávok, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2018 sa žalobca domáhal určenia, že (i) právny úkon kúpna zmluva uzavretá dňa 15.12.2017 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej došlo k prevodu motorového vozidla, osobného automobilu značky Volkswagen Passat 3C, VIN: E., EČ: D. (dalej len „motorové vozidlo“) z úpadcu, ako predávajúceho na žalovaného, ako kupujúceho, je voči všetkým veriteľom úpadcu právne neúčinná, (ii) započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 31.12.2017 uzavreté medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorého došlo k započítaniu pohľadávky úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo voči žalovanému a pohľadávky žalovaného voči úpadcovi na vrátenie nesplatenej časti pôžičky vo výške 14 880,00 Eur, je voči všetkým veriteľom úpadcu právne neúčinné, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 14 880,00 Eur.
2. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.04.2018, uverejnené v obchodnom vestníku č. 72/2018 dňa 13.04.2018, súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.12.2017 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim úpadca odovzdal a žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva motorové vozidlo, za ktoré sa zaviazal uhradiť úpadcovi kúpnu cenu vo výške 14 880,00 Eur, splatnú v lehote štyroch mesiacov od podpísania kúpnej zmluvy. Dňa 31.12.2017 úpadca a žalovaný uzatvorili započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom, ktoré bolo za úpadcu podpísané konateľom úpadcu A. B. C., a ktorým sa strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 14 880,00 Eur a pohľadávky žalovaného na vrátenie nesplatenej časti pôžičky vo výške 14 880,00 Eur poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 01.01.2016 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a v čase započítania bol konateľom úpadcu, a teda v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa považuje za
spriaznenú osobu úpadcu, kedy § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. úmysel dlžníka (úpadcu) ukrátiť svojich veriteľov predpokladá. Predpoklad ukrátenia veriteľov úpadcu potvrdzuje okrem iného aj skutočnosť, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke, ktorú si žalovaný prihlásil do konkurzu, bola popretá správcom čo do právneho dôvodu a čo do výšky v celej prihlásenej sume. Dňa 28.06.2018 bola zároveň popretá pohľadávka žalovaného čo do poradia, právneho dôvodu a výšky v celej prihlásenej sume tiež veriteľom úpadcu Ing. Jánom Fraňom. Dôvodmi popretia pohľadávky žalovaného bolo okrem iného to, že podľa správcu nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného úpadcovi a žalovaný toto odovzdanie peňažných prostriedkov, a teda poskytnutie pôžičky nepreukázal. Žalovaný v zákonnej lehote nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky, preto v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. zaniklo žalovanému postavenie účastníka v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky. Žalovaný ukrátil veriteľov úpadcu tým, že započítal pohľadávku úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo na svoju pohľadávku na vrátenie reálne neposkytnutej pôžičky úpadcovi, čím sa zmenšila hodnota majetku o sumu, ktorú úpadca započítal na jeho pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo o sumu 14 880,00 Eur. Za predpokladu, že by nedošlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy na Motorové vozidlo medzi Úpadcom a Žalovaným, a nedošlo by k započítaniu neexistujúcej pohľadávky Žalovaného na pohľadávku Úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo, motorové vozidlo by v celej svojej hodnote zostalo súčasťou majetku Úpadcu, a teda by jeho predajom bolo dosiahnuté vyššie uspokojenie veriteľov úpadcu. Rovnako ak by po uzatvorení kúpnej zmluvy žalovaný kúpnu cenu riadne v prospech úpadcu zaplatil (nie formou započítania), nedošlo by k ukráteniu veriteľov úpadcu.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2017 s úpadcom na motorové vozidlo, ako ani započítanie vzájomných pohľadávok medzi ním a úpadcom v sume 14 880 Eur. Dňa 25.10.2017 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz č.k. 8Up/402/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 11.11.2017 a ktorým súd uložil úpadcovi, aby zaplatil žalovanému istinu 32 000 Eur s príslušenstvom titulu zmluvy o pôžičke medzi úpadcom a žalovaným. Z platobného rozkazu súdu teda jednoznačne vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu pôžičky došlo. K jednostrannému zápočtu došlo na základe znaleckého posudku, ktorým sa ohodnotilo motorové vozidlo. Nejedná sa o ukracujúci úkon a k ukráteniu veriteľov neprišlo.
5. Žalobca v replike uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a úpadcom nedošlo, nakoľko zo strany žalovaného neboli peniaze úpadcovi reálne odovzdané. Poskytnutie pôžičky zo dňa 01.01.2008 žalovaný preukazuje príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 01.01.2008 na sumu 18 526,66 Eur (550 000 Sk). Predmetný pokladničný doklad však nie je podpísaný žiadnym konateľom, ani spoločníkom úpadcu. Takýto doklad je neplatný a nepreukazuje poskytnutie pôžičky. Rovnako tak vklad hotovosti na účet zo dňa 13.01.2009, ktorým malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky vo výške 8 300,00 Eur, neobsahuje identifikáciu vkladajúceho a účel vkladu. Vklad v hotovosti vo výške 2 100,00 Eur zo dňa 26.01.2009, ktorým žalovaný preukazuje poskytnutie pôžičky v tejto výške, neobsahuje identifikáciu vkladajúceho a účelu vkladu. Ak by boli spoločnosti poskytnuté peňažné prostriedky v uvedených výškach, mali by byť zaúčtované v účtovníctve úpadcu na účet 365 ako záväzky voči spoločníkom, k čomu však nedošlo. Uvedené platí aj o vklade v hotovosti vo výške 15 387,50 Eur zo dňa 11.05.2010. K platnému uzatvoreniu ďalších zmlúv o pôžičkách nedošlo, nakoľko žalovaným tvrdené zmluvy o pôžičkách boli uzatvárané na peňažné prostriedky poskytnuté v minulosti, a teda nedochádzalo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov, tak ako to deklarujú jednotlivé zmluvy z rokov 2011 až 2016. Uvedené zmluvy iba chaoticky a neurčito reťazovo odkazujú na súhrn pôžičiek v predchádzajúcich rokoch, a to aj za roky, kedy žalovaný žiadne zmluvy o pôžičkách neuzatvoril, a za dané obdobie nepredložil. Aj v prípade pripustenia vzniku pôžičiek je dôvodné predmetné ustanovenia zmlúv považovať za neurčité a teda neplatné so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Ustanovenia zmlúv o pôžičke uzatváraných počnúc rokom 2011, ktoré odkazujú na odovzdanie istiny pôžičky a na akýsi „súhrn istín predchádzajúcich dvoch pôžičiek z roku...“ nespĺňajú z dôvodu neurčitosti a nejasnosti náležitosti právneho úkonu. Základným predpokladom započítania je existencia pohľadávok spôsobilých na započítanie, avšak v danom prípade vzhľadom na neposkytnutie pôžičky úpadcovi zo strany žalovaného žiadna započítateľná pohľadávka žalovanému nevznikla. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách, nie je možné započítať domnelú pohľadávku
žalovaného. Pohľadávky žalovaného prihlásené do konkurzu boli správcom v celom rozsahu popreté, pričom žalovaný neinicioval incidenčné konanie, preto zaniklo jeho právo na určenie pohľadávky.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 25.10.2017, sp.zn. 8Up/402/2017 sa týka aj zmluvy o pôžičke z roku 2016. V podanej žalobe absentuje jednoznačné označenie neúčinného právneho úkonu. Žalobca zároveň nepreukázal, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov a k zmenšeniu majetku úpadcu. Nepreukázal ani, akých veriteľov a či vôbec nejakých veriteľov mal úpadca v čase uskutočnenia právnych úkonov a aká bola výška ich pohľadávok. Rovnako neuviedol, či úpadca v čase uskutočnenia právneho úkonu mal iný majetok, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávok prípadných veriteľov úpadcu. Tieto skutočnosti predstavujú zákonné podmienky, bez splnenia ktorých žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemôže byť úspešná. Žalobca síce tvrdí, že vykonaním napadnutých právnych úkonov malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, avšak neuviedol hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou právnych úkonov a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Úpadca nemal úmysel ukrátiť svojich veriteľov a žalovaný nemal a ani nemohol mať vedomosť o tomto úmysle. Žalovanému nebola známa finančná situácia úpadcu, a to nie jeho zavinením. Žalovanému bolo znemožnené nakladať s majetkom úpadcu - so zlatom, ktoré predstavovalo hlavný zdroj príjmov úpadcu, stratil prehľad aj o finančnej situácii úpadcu a nebol by ani objektívne schopný prijať opatrenia potrebné na zvrátenie prípadného hroziaceho úpadku. O vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa žalovaný dozvedel až na základe výzvy správcu konkurznej podstaty. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný predkladá konajúcemu súdu žiadosti žalovaného o sprístupnenie tovaru spolu s doručenkami, z ktorých je zrejmé, že žalovaný od februára roku 2017 nedisponoval tovarom úpadcu, druhý konateľ úpadcu A. F. G., bytom H. X, XXX XX D. (ďalej len „druhý konateľ“), mu fakticky znemožnil podieľať sa na fungovaní úpadcu a ovplyvňovať vývoj jeho finančnej situácie. Druhý konateľ úpadcu na žiadosti žalovaného nereagoval a žalovaného fakticky odstrihol. Žalovaný však má vedomosť o tom, že úpadca mal pred vyhlásením konkurzu k dispozícii približne 4,5 kg zlata, ktorého hodnota predstavovala približne sumu vo výške 120 000 Eur až 130 000 Eur. Tento majetok úpadcu druhý konateľ previedol na svoju druhú spoločnosť, a to JEF real group, s.r.o., so sídlom Solivarská 123/3,82103 Bratislava, IČO: 35 786 914, za kúpnu cenu vo výške 118 139,65 Eur. Zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku č. 116/2018, deň vydania 18.06.2018, je zrejmé, aký majetok tvorí konkurznú podstatu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu. Pod položkou č. 17 súpisu všeobecnej podstaty sú uvedené zlaté šperky, deklarovaná rýdzosť Au 585/1000 o celkovej hmotnosti 567,43 g, súpisová hodnota vo výške 14 484,87 Eur. Z vyššie uvedených tvrdení žalovaného však je zrejmé, že úpadca mal pred vyhlásením konkurzu podstatne viac majetku a rozdiel medzi hodnotou tohto majetku je minimálne 100 000 Eur. Žalovaný konanie o určenie popretej pohľadávky neinicioval z dôvodu hospodárnosti. V zmysle § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. by bol žalovaný uspokojovaný ako podriadený veriteľ, ktorý by sa uspokojoval až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Prípadné trovy takéhoto konania by boli v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. vylúčené z uspokojenia a tieto by znášal žalovaný a aj v prípade úspechu v súdnom konaní, vzhľadom na výšku pohľadávok proti podstate, by bolo upokojenie jeho pohľadávky napokon minimálne. Druhý konateľ vyviedol z majetku úpadcu aj ďalší majetok, a to motorové vozidlo Kia Sportage za kúpnu cenu vo výške 11 500 Eur a motorové vozidlo Audi TT za kúpnu cenu vo výške 1 700 Eur. Žalovaný predpokladá, že za tento majetok úpadcu neboli riadne zaplatené kúpne ceny a že druhý konateľ tak ako umelo vytvoril úpadok úpadcu. Druhý konateľ úpadcu previedol na JEF real group, s.r.o. majetok úpadcu - zlato. Táto spoločnosť zanikla dňa 10.08.2017 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Mergers and Acquisitíons , s.r.o., ktorá bola dňa 06.01.2023 ex offo vymazaná z obchodného registra. Zároveň si druhý konateľ dňa 04.08.2017 založil novú obchodnú spoločnosť ACCompany, s.r.o. Úpadca mal pred vyhlásením konkurzu aj iný majetok, s ktorým nakladal druhý konateľ a z tohto majetku mohli byť rovnako uspokojení prípadní veritelia úpadcu, pokiaľ v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov pohľadávky týchto veriteľov vôbec existovali. Správca úpadcu nemá zriadenú kanceláriu v súlade s § 7 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z. a v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. a kancelária správcu je zriadená v rozpore správnymi predpismi.
7. Súd právne posúdil vec podľa § 54, § 57, § 58, § 60, § 62, § 63 a § 64 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“); § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka; a článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-4, č.l. zmluva o pôžičke č.l.5-6, započítanie pohľadávok č.l.7, uznesenie č.l.8-12, popretie pohľadávok č.l.13-22, kúpna zmluva č.l.23-25, vyjadrenie žalovaného č.l.42, platobný rozkaz č.l.44-46, zmluva o pôžičke č.l.47, príjmový doklad č.l.48, zmluva o pôžičke č.l.49-50, výpis z účtu č.l.51, príjmový doklad č.l.52, výpis z účtu č.l.53-55, príjmový doklad č.l.56, zmluva o pôžičke č.l.57, zmluva o pôžičke č.l.58, započítanie č.l.59, zmluva o pôžičke č.l.60, príjmový doklad č.l.61, zmluva o pôžičke č.l.62, zmluva o pôžičke č.l.63, výpis z účtu č.l.64-66, výzva na zaplatenie č.l.67, znalecký posudok č.l.68-69, replika č.l.78-80, rozsudok č.l.131-142, duplika č.l.155-185, duplika č.l.228-278, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.
9. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.04.2018, uverejnené v obchodnom vestníku č. 72/2018 dňa 13.04.2018, bol vyhlásený konkurzu na majetok úpadcu. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.12.2017 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim úpadca odovzdal a žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva motorové vozidlo značky Volkswagen Passat 3C, VIN: E., EČ: D., za ktoré sa zaviazal uhradiť úpadcovi kúpnu cenu vo výške 14 880,00 Eur, splatnú v lehote štyroch mesiacov od podpísania kúpnej zmluvy. Dňa 31.12.2017 úpadca a žalovaný uzatvorili započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom, ktoré bolo za úpadcu podpísané konateľom úpadcu A. B. C., a ktorým sa strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 14 880,00 Eur a pohľadávky žalovaného na vrátenie nesplatenej časti pôžičky vo výške 14 880,00 Eur poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 01.01.2016. Žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a v čase započítania bol konateľom úpadcu, a teda v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa považuje za spriaznenú osobu úpadcu.
10. Na pojednávaní dňa 28.03.2025 žalovaný predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4CoKR/6/2021-184 zo dňa 23.06.2022, ktorým súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cbi/52/2018-116 zo dňa 05.03.2020. Uvedené konanie o zaplatenie 23 306,78 Eur s príslušenstvom sa viedlo medzi tými istými spornými stranami v rovnakom procesnom postavení, v rámci ktorého bolo vykonané dokazovanie podstatné aj pre toto konanie a boli posudzované aj skutkové okolnosti poskytnutia pôžičky. Súdy riešili otázku, či žalovaný skutočne vyplatil sumu pôžičky úpadcovi a dospeli k záveru, že táto bola žalovaným úpadcovi reálne poskytnutá a vyplatená. V konaní sp.zn. 4CoKR/6/2021 bol rovnaký skutkový základ, ktorý posudzoval aj súd v tomto konaní, a vystupovali v ňom pôvodne rovnaké subjekty.
11. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 4CoKR/6/2021-184 zo dňa 23.06.2022 konštatoval, že z analytického listu vyplynulo, že na účte 322.100 - Zmenky na úhradu bola účtovaná dňa 01.01.2008 prijatá pôžička v sume 18 256,66 Eur, dňa 01.01.2009 prijatá pôžička v sume 12 253,80 Eur, dňa 11.05.2010 prijatá pôžička v sume 24 000,00 Eur a dňa 11.09.2014 vlastný vklad, zmluva o pôžičke v sume 4 500,00 Eur. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo. Toto tvrdenie žalovaný, aj súd prvej inštancie, považoval za nepravdivé, pretože žalovaný predložil na pojednávaní dňa 05.03.2020 dôkaz - analytický list, ktorý preukázal reálne poskytnutie pôžičiek žalovaným žalobcovi. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú právnu vec správne, keď z vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaný v konaní preukázal, že došlo k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov, ktoré boli predmetom pôžičky pre úpadcu. Uvedený záver mal súd preukázaný najmä z predloženého príjmového dokladu zo dňa 01.01.2008, ktorý preukazuje, že úpadca od žalovaného prijal sumu vo výške 18 256,66 Eur (550 000,00 Sk), z výpisu z účtu úpadcu zo dňa 13.01.2009, ktorý preukazuje vklad hotovosti na účet úpadcu v sume 8 300,00 Eur, z príjmového dokladu zo dňa 13.01.2009, ktorý preukazuje, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 1 853,80 Eur ako časť pôžičky (tento doklad nebol žalobcom sporovaný), z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 26.01.2009, ktorý preukazuje vklad hotovosti na účet úpadcu vo výške 2 100,00 Eur, z výpisu z účtu úpadcu zo dňa 11.05.2010, ktorý preukazuje vklad hotovosti na účet úpadcu v sume 15 387,50 Eur, z výpisu z účtu úpadcu zo dňa 03.05.2010, ktorý preukazuje vklad hotovosti na účet úpadcu v sume 2 130,00 Eur, z príjmového dokladu zo dňa 11.05.2010, ktorý preukazuje, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 6 482,50 Eur ako "zmenkovú pôžičku" (tento doklad nebol žalobcom sporovaný), a z príjmového dokladu zo dňa 11.09.2014, ktorý preukazuje, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 4 500,00 Eur, a to vo vzájomnej súvislosti s analytickým listom, ktorý preukazuje zaúčtovanie uvedených súm v účtovníctve úpadcu na účte 322 ako zmenky na úhradu žalovanému. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne uviesť, že žalobca k tomuto odvolaciemu dôvodu neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorými by spochybnil úvahy súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názorom žalovaného, ktorý uviedol, že považuje tvrdenie žalobcu že žalovaný reálne mohol poskytnúť úpadcovi pôžičku vo výške 8 336,30 Eur za nepravdivé, okrem iného aj vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu sp. zn. 8Up/402/2017, na poklade ktorého bolo začaté exekučné konanie pod sp. zn. 268EX 51/17, ktoré bolo momentom vyhlásenie konkurzu na žalobcu zastavené. Zároveň toto tvrdenie žalovaný vyvrátil na pojednávaní dňa 05.03.2020, kde predložil analytický list, z ktorého jasne vyplýva reálne poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na účet 322 v zmysle uzatvorených zmlúv o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným.
12. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že otázka platnosti zmluvy o pôžičke a určenia reálneho odovzdania pôžičky žalovaným úpadcovi už bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom pod sp.zn. 4CoKR/6/2021, v ktorom príslušné súdy riešili otázku platnosti týchto zmlúv a reálneho poskytnutia pôžičky. Súd preto argumentáciu žalobcu o neplatnosti zmluvy o pôžičke a o neposkytnutí pôžičky žalovaným úpadcovi považuje za nedôvodnú.
13. S prihliadnutím na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4CoKR/6/2021 súd konštatuje, že žalovaný poskytol úpadcovi pôžičku v celkovej výške 59 010,46 Eur (18 256,66 Eur +12 253,80 Eur+24 000 Eur+4 500 Eur). Zároveň v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súd Banská Bystrica zo dňa 25.10.2017, sp.zn. 8Up/402/2017, bol úpadca povinný žalovanému pôžičku v sume 32 000 Eur s príslušenstvom aj vrátiť. Pohľadávka žalovaného voči úpadcovi z titulu zmluvy o pôžičke bola teda riadne právoplatne priznaná v súdnom konaní, v nadväznosti na čo žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie voči úpadcovi. Uvedené exekučné konanie bolo pritom zastavené práve z dôvodu konkurzného konania voči úpadcovi.
14. Žalovaný uzatvoril s úpadcom kúpnu zmluvu na motorové vozidlo v sume 14 880 Eur. Predmetná kúpna cena bola dohodnutá na základe znaleckého posudku číslo 34/2017 znalca Ing. Juraja Korbeľa. Súd aj s prihliadnutím na predložený znalecký posudok za neexistencie námietok žalobcu voči kúpnej cene určenej znalcom konštatuje, že kúpnu cenu zistenú znalcom nie je možné považovať za neprimeranú. Opak žalobca vôbec nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ani to, že by predajom motorového vozidla bolo dosiahnuté vyššie uspokojenie veriteľov úpadcu.
15. Povinnosťou úpadcu bolo vrátiť žalovanému sumu poskytnutej pôžičky. Úpadca si túto povinnosť splnil len čiastočne, kedy dňa 01.02.2016 uhradil sumu 9 000 Eur, dňa 26.07.2016 uhradil sumu 10 000 Eur a dňa 10.01.2017 uhradil sumu 6 000 Eur. Zostávajúcu časť pôžičky v sume 34 010,46 Eur (59 010,46 Eur – 25 000 Eur) žalovanému nevrátil, a to ani na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu. Žalovaný titulom kúpnej zmluvy na motorové vozidlo bol povinný uhradiť úpadcovi kúpnu cenu dohodnutú v zmysle znaleckého posudku v sume 14 880 Eur. Započítanie pohľadávok pritom predstavuje legálny spôsob zániku záväzkov, pri ktorých zákon pripúšťa aj jednostranný úkon len jedného z veriteľov. Takéto vzájomné započítanie bolo vykonané priamo úpadcom dňa 31.12.2017, ktorý započítal svoju pohľadávku na kúpnu cenu motorového vozidla v sume 14 880 Eur proti pohľadávke žalovaného na vrátenie pôžičky v sume 14 880 Eur. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka zanikla v dôsledku jej započítania.
16. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že takéto započítanie pohľadávok úpadcu a žalovaného nie je možné a dochádza ním k ukracovaniu veriteľov úpadcu. Povinnosť tak úpadcu, ako aj žalovaného, na zaplatenie ich záväzku voči sebe navzájom bola riadne preukázaná a týmto započítaním bola táto povinnosť aj následne splnená.
17. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný čo do základu, ani čo do výšky, a preto žalobu žalobcu zamietol. Súd v konaní nezistil žiaden právny úkon, ktorým by došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Napriek tomu, že sú naplnené ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o spriaznenosti subjektov, takáto skutočnosť sama o sebe v tomto konaní nezakladá záver, že žalobcom popísaným úkonom úpadcu došlo k ukracovaniu jeho veriteľov. Súd mal riadne zistenú povinnosť úpadcu, ako aj žalovaného, na poskytnutie plnenia a splatenie svojho záväzku, pričom výška záväzku žalovaného bola objektívne zistená znaleckým posudkom kým výška záväzku úpadcu vychádzala zo zostatku nesplatenej sumy pôžičky.
18. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
19. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.
20. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej judikatúry nevyjadruje.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní voči žalobcovi úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).