Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-21Csp-143-2018.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-21Csp/143/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Blackside, a.s., sídlo: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, zastúpený AK Herceg, s.r.o., sídlo: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 70 706,53 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2018 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 70 706,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 133 179,81 Eur od 17.12.2016 do 18.10.2018 a zo sumy 70 706,53 Eur od 19.10.2018 do zaplatenia vrátane trov súdneho konania.
2. Žalobca uviedol, že dňa 26.03.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., sídlo: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „banka“) a žalovaným v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere číslo 5025314244 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytla banka žalovanému úver na bývanie (ďalej len „úver“) vo výške 154 900,00 Eur. V zmysle článku I. bod 1 zmluvy o úvere bol úver poskytnutý s trojročnou fixnou úrokovou sadzbou 5,19 % p. a. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, z toho základná úroková sadzba 3,59 % p. a. a hrubá marža banky 1,60 % p. a. Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bola 4,69 % p. a. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami vo výške 664,34 Eur mesačne k 25. dňu v kalendárnom mesiaci a celkovom počte 354 mesačných splátok. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.09.2041. Splácanie úveru bolo medzi žalovaným a bankou dohodnuté ako progresívne inkasom z inkasného účtu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Banka a žalovaný sa v zmysle článku II. bod 1 zmluvy o úvere dohodli na výške poplatku za správu úveru vo výške 3,49 Eur mesačne a jednorazovom spracovateľskom poplatku vo výške 499,50 Eur. Ďalej sa banka so žalovaným dohodli v zmysle článku II. bod 2 zmluvy o úvere na poplatku za upomienku vo výške 25,00 Eur za každú vystavenú upomienku. Žalovaný sa s bankou v zmysle v článku III. bod 4 zmluvy o úvere dohodli na spôsobe započítavania a to tak, že došlé sumy sa použijú najskôr na úhradu splatných nákladov, poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov a istiny, a to v tomto poradí. Žalovaný bol bankou vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy listom: Výzva zo dňa 19.10.2016. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 16.12.2016. Banka dlžníka vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 159 568,28 Eur. Výška úrokov z omeškania bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 5,00 % v zmysle zverejnenia o úrokovej sadzbe pre úvery na bývanie. Žalovaný bol bankou vyzvaný listom zo dňa 06.09.2017 na
zaplatenie dlžnej sumy, v ktorej mu banka zároveň oznámila, že ak predmetnú pohľadávku neuhradí, banka bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou číslo 1216/2017/CE o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2017 (ďalej len „zmluva o postúpení“) banka postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému spoločnosti Silverside, a.s. ako novému veriteľovi. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.12.2017. Istina postúpenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu uvedenému v článku V. bod 5.5. zmluvy o postúpení, t. j. k 06.12.2017 bola v sume 133 179,81 Eur a je špecifikovaná v prílohe číslo 1 k zmluve o postúpení. Žalobca si príslušenstvo pohľadávky zo zmluvy o postúpení neuplatňuje a úročí iba dlžnú čiastku istiny odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky (deň zosplatnenia), t. j. od 17.12.2016, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, ani sa nezúčastnil nariadeného termínu pojednávania.
4. Súd právne posúdil vec podľa § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 9, § 525 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“); § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“); a článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-7, zmluva o úvere č.l.12-17, všeobecné obchodné podmienky č.l.18-26, produktové obchodné podmienky č.l.27-35 sadzobník č.l.37-62, výzva č.l.63-65, mimoriadna splatnosť č.l.66-68, úrokové sadzby č.l.69, výzva č.l.70, zmluva o postúpení č.l.71-93, oznámenie o postúpení č.l.94, zmluva o postúpení č.l.160-167, žiadosť o poskytnutie úveru č.l.205-208, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.
6. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 26.03.2012 bola medzi bankou a žalovaným v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej poskytla banka žalovanému úver vo výške 154 900,00 Eur s trojročnou fixnou úrokovou sadzbou 5,19 % p. a. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, z toho základná úroková sadzba 3,59 % p. a. a hrubá marža banky 1,60 % p. a. Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bola 4,69 % p. a. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami vo výške 664,34 Eur mesačne k
25. dňu v kalendárnom mesiaci a celkovom počte 354 mesačných splátok. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.09.2041. Splácanie úveru bolo medzi žalovaným a bankou dohodnuté ako progresívne inkasom z inkasného účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX. Banka a žalovaný sa v zmysle článku II. bod 1 zmluvy o úvere dohodli na výške poplatku za správu úveru vo výške 3,49 Eur mesačne a jednorazovom spracovateľskom poplatku vo výške 499,50 Eur. Ďalej sa banka so žalovaným dohodli na poplatku za upomienku vo výške 25,00 Eur za každú vystavenú upomienku. Žalovaný sa s bankou dohodli na spôsobe započítavania a to tak, že došlé sumy sa použijú najskôr na úhradu splatných nákladov, poplatkov, úrokov z omeškania, úrokov a istiny, a to v tomto poradí. Žalovaný bol bankou vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 19.10.2016. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 16.12.2016. Banka dlžníka vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 159 568,28 Eur. Výška úrokov z omeškania bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 5,00 %. Žalovaný bol bankou vyzvaný listom zo dňa 06.09.2017 na zaplatenie dlžnej sumy, v ktorej mu banka zároveň oznámila, že ak predmetnú pohľadávku neuhradí, banka bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o postúpení banka postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému spoločnosti Silverside, a.s. ako novému veriteľovi. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.12.2017. Istina postúpenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu 06.12.2017 bola v sume 133 179,81 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Silverside, a.s. a žalobcom dňa 07.05.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 70 706,53 Eur spolu s príslušenstvom v sume 29 253,57 Eur voči žalovanému na žalobcu.
7. Súd preskúmal žalobou uplatnený nárok a nesporné skutkové tvrdenia žalobcu a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
8. Pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky musia byť splnené podmienky stanovené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy banka môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornila žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Uvedené oznámenie banka vykonala výzvou zo dňa 19.10.2016, ktorá nebola zo strany žalovaného prevzatá v odbernej lehote. Následne banka oznámením zo dňa 16.12.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky voči žalovanému v sume 159 568,28 Eur, čo bolo zároveň aj zasielané žalovanému poštou, pričom žalovaný si predmetnú zásielku v odbernej lehote neprevzal.
9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ).“.
10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.01.2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023, „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“.
11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.06.2024, sp.zn. 5Cdo/197/2022, „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“.
12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 06.09.2023, sp.zn. 2Cdo/149/2021, „v súvislosti so žalovaným 1/ položenými otázkami dáva dovolací súd do pozornosti rozhodnutia najvyššieho súdu (vydané po podaní dovolania žalovaným 1/) týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023sp. zn. 9Cdo/368/2021. V rozhodnutiach je prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ.“.
13. Nevyhnutnou podmienkou pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je presné a jasné identifikovanie splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a vo vzťahu ku ktorej banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť jeho úveru. Súd pri posúdení nároku žalobcu s ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatné, nakoľko v samotnom oznámení banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 16.12.2016 nie je presne konkretizovaná splátka, pre ktorú prichádza zosplatnenie úveru voči žalovanému.
14. Z uvedeného teda vyplýva, že celková pohľadávka banky v sume 159 568,28 Eur sa nestala splatnou vyhlásením jej mimoriadnej splatnosti, ale splatnými sa stávali len jednotlivé mesačné splátky, a to vždy podľa príslušného dátumu ich splatnosti. Banka teda nebola oprávnená požadovať od žalovaného splatenie celej pohľadávky, ale len jej príslušných splátok, ktoré sa priebežne stali splatnými.
15. Keďže však samotná pohľadávka banky v sume 159 568,28 Eur sa nestala splatnou vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 16.12.2016, nemohla byť ani postúpená v zmysle zmluvy o postúpení
zo dňa 08.12.2017 na prvého postupníka, spoločnosť Silverside, a.s., sídlo: Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560, nakoľko takémuto postúpeniu bránilo ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. je banka oprávnená postúpiť na tretie osoby svoje pohľadávky voči dlžníkovi, pokiaľ je táto pohľadávka po splatnosti a dlžník je s jej úhradou v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Zároveň je banka povinná postupovať podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, ibaže by sa postupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
16. Nakoľko pohľadávka banky v sume 159 568,26 Eur sa ako celok nestala splatnou v dôsledku neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.12.2016, nebolo možné vzhľadom na uvedené ustanovenia túto pohľadávku platne postúpiť na tretiu osobu. Tým bolo následne aj vylúčené postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Silverside, a.s. na žalobcu. Išlo teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadať súd aj bez námietky z úradnej povinnosti.
17. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na žalobcu pohľadávka uplatnená v súdnom konaní nebola platne postúpená, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
18. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
19. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).
20. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej judikatúry nevyjadruje.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní voči žalobcovi úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).