Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-127-2025.pdf
PDF · 92.35 KB
Case nature
Subarea
14CoP/127/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci navrhovateľa/otca: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXXX/X, A. – E., proti osobe oprávnenej na výživné/plnoleté dieťa: B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, E., v konaní o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, v štádiu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 13Pc/26/2023-103 zo dňa 27. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 13Pc/26/2023-103 zo dňa 27. mája 2024 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. návrh otca na nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 10.05.2024 zamietol.
2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 325 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 328 ods. 1 CSP konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9 Pc/12/2020-91 zo dňa 16.11.2021, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu plnoletého výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 30.09.2020, zároveň otcovi bola uložená povinnosť splácať zročné výživné vo výške 1.400 Eur v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným. Podľa okresného súdu v zmysle aktuálnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením a bez vykonania dokazovania. Neodkladným opatrením je totiž možné len nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, tak aby boli chránené ohrozené práva dieťaťa, no zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu je vylúčené. Zároveň okresný súd uviedol, že ak rozhodnutím vo veci samej vyživovacia povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti zanikne, má osoba povinná z vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu v takomto prípade nárok na vrátenie už zaplateného výživného. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na vyjadrenie plnoletého zo dňa 24.05.2024, z ktorého vyplýva, že ukončil štúdium dňa 11.04.1998 (zrejme rok 2024) a od otca už nepožaduje výživné, no žiada dosplácať zameškané výživné.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Uviedol, že plnoletý spolu so svojou matkou ho v minulosti opakovane zastrašovali, preto má dôvodné obavy, že plnoletý je schopný zariadiť aj ovplyvnenie Krajského súdu v Žiline. Má za to, že existuje evidentná snaha úmyselne ho zničiť finančne ako aj fyzicky kvôli jeho majetku. Suma určeného výživného je pre neho vysoká, ale v prípade plnoletého by stačilo, ak by upustil od niektorých nadštandardných, luxusných záležitostí. Vyjadril pochybnosti o nezaujatosti Okresného súdu
Prievidza, ktorý na pojednávaní dňa 09.09.2019 nezaznamenal ani na jeho opakované relevantné otázky vyjadrenia druhej strany na pojednávaní súvisiace s výživným, ktoré sú jednoznačne v neprospech plnoletého, pretože dokazujú jeho podvodné konanie. Nie je v poriadku ani to, že okresný súdu nezaslal písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 24.05.2024, ktoré uvádza v napadnutom uznesení. Je evidentné, že v tomto odvolaní mu nejde o neplatenie výživného plnoletému, pretože to je už bezpredmetné, ide mu len o princíp spravodlivosti a tiež úctu k čestným ľuďom. Okresný súd uvádza, že platenie výživného ho existenčne ohrozuje, avšak už neupresňuje, že platenie výživného mu výrazne zhoršilo finančnú a celkovú životnú situáciu, spôsobilo poškodenie jeho zdravia, naďalej podstatne poškodzuje a ohrozuje jeho život. Jeho naliehavá, vážna situácia sa kvôli výživnému zhoršuje každým dňom. Evidentne sa mu zmenili pomery a vzhľadom k okolnostiam je jeho aktuálna situácia ďalej neúnosná a vyžaduje si okamžité zrušenie výživného. Nesúhlasil s vyjadrením okresného súdu, že rozhodnúť vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti na dieťa neodkladným opatrením bez vykonania dokazovania v zmysle aktuálnej právnej úpravy nie je možné. Považuje to za nezmyselnosť, priam absurdnosť, ktorá tiež znevažuje jeho utrpenie. To, že v zákone nie je priamo a konkrétne uvedené, že neodkladným nariadením možno zrušiť, pozastaviť vyživovaciu povinnosť neznamená, že toto zákon zakazuje a teda, že by bola vylúčená táto možnosť tak, ako to tvrdí okresný súd. Vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dostatočne z hľadiska legislatívy vyargumentoval nevyhnutnosť jeho nariadenia. V zmysle zákona podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených, alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.
4. To, že plnoletý žiada dosplácať zameškané výživné považuje za irelevantné. Nie je pravdou, že sa vyjadril, že nadštandardnú úroveň plnoletému zabezpečuje matka, pretože sa takto nikdy nevyjadril. Naopak uviedol, že plnoletý so svojou matkou má nadštandardnú životnú úroveň kvôli jeho peniazom, ktoré využíva vďaka veľkému podvodu na jeho osobu. Celkovo ide o státisíce eur, preto je evidentné, že konkrétne luxusné a drahé záležitosti má plnoletý za jeho peniaze. Má za to, že okresný súd zvýhodňuje plnoletého, napomáha mu, naopak jeho výrazne poškodzuje. Otec zároveň popísal skutočnosti vedúce matku a jeho k uzavretiu manželstva, ako aj spôsob jeho fungovania. Vo svojom odvolaní sa vracia k pojednávaniam ako aj odôvodneniu vo veci rozsudku zo dňa 16.11.2021. Pokiaľ okresný súd odôvodňuje napadnuté rozhodnutie aj tvrdením, že už vo veci predtým rozhodol uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 13Pc/26/2023-48 zo dňa 11.01.2024, o tomto rozhodnutí nevedel, nebolo doručené žiadne vyrozumenie na mail ako to opakovane požadoval. Okresný súd mal na základe jeho písomného vyjadrenia vedomosť, že sa nezdržiava na adrese bydliska, prestal s ním komunikovať mailom, čo v minulosti nebolo problémom.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§ 362 CSP, §7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a stotožňujúc sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho použitia § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých, či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný /nenávratný/ stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.
11. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9Pc/12/2020-91 zo dňa 16. novembra 2021 bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu vo výške 100 Eur mesačne. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti podal opakovane (uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 13Pc/26/2023-48 zo dňa 11. januára 2024 zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.11.2023) počas konania vo veci samej, ktoré začalo na základe jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. 13. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu okresného súdu, má odvolací súd za to, že otec neosvedčil potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia. Poukazuje na to, že ak na strane povinného nastali skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva môžu znamenať zmenu právoplatného rozsudku o výžive osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, môže sa povinný rodič v zmysle citovaných ustanovení zmeny úpravy tohto právneho vzťahu domáhať od doby, kedy ku zmene došlo, avšak len postupom zákonom predvídaným, teda zmenou tohto rozsudku v riadnom konaní (v ktorom má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci). Uvedené znamená, že v prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže z hľadiska zákonných hmotnoprávnych ustanovení, súd skúma splnenie podmienok pre zmenu právoplatného rozhodnutia súdu až v konaní o veci samej (návrh na zníženie výživného). V tomto prípade je predmetom konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom konaní súd nemôže vykonávať dokazovanie zamerané na zmeny pomerov a vyhodnotenie možností a schopností rodičov, ako aj ich celkových majetkových a finančných pomerov a zmien pomerov na strane dieťaťa porovnaním s predchádzajúcim obdobím, teda v čase posledného rozhodnutia o výživnom (§ 78 zákona o rodine). 14. Pokiaľ otec odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia hrozbou poškodenia jeho zdravia, výrazným zhoršením jeho finančnej situácie a ohrozením svojho života, z odvolania otca vyplýva, že aktuálne plnoleté dieťaťa od otca požaduje „len“ doplatenie dlžného výživného, ktoré vzniklo posledným rozhodnutím súdu – rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9Pc/12/2020-91 zo dňa 16. novembra 2021. Odvolací súd zároveň dodáva, že ani otcom tvrdené skutočnosti nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia zrušením jeho vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, a už vôbec nie okamžitou zmenou posledného súdneho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu. Naviac je potrebné konštatovať, že tvrdenia otca o tom, že sa nachádza vo vážnej, existenčnej kríze, že mu hrozí ohrozenie zdravia a života, ako i to, že celá situácia je pre neho psychicky devastačná, zostali na úrovni subjektívnych vyjadrení, ktoré neboli nijakým spôsobom
objektivizované. Samotná životná úroveň otca bez komplexne preukázaných pomerov (nielen) na jeho strane, nepredstavovala v tomto štádiu konania, bez ďalšieho, dôvod, v zmysle ktorého by malo byť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že aktuálna situácia na strane otca nemôže byť na ujmu plnoletého dieťaťa, ktorého výživa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami/pohľadávkami. Argumenty a námietky otca týkajúce sa ohrozenia jeho celkovej životnej situácie budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, ktoré okresný súd vyhodnotí so zohľadnením zmeny pomerov na strane plnoletého dieťaťa v kontexte výsledkov vykonaného dokazovania. 15. Odvolací súd po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že pomery na strane otca v podanom návrhu, ktoré odvolací súd síce citlivo vníma, k momentu rozhodovania okresného súdu, bez ďalšieho neosvedčovali v dostatočnom rámci také skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu okolností odôvodňujúcich potrebu okamžitého zásahu práve formou vydania neodkladného opatrenia, čím by sa zasiahlo do stavu právoplatného rozhodnutia o výživnom, bez osvedčenia zmeny pomerov na strane otca ako i plnoletého dieťaťa. 16. V tomto štádiu konania, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak krajský súd dospel k záveru, že nebola v zákonom požadovanej miere a intenzite osvedčená jedna zo zákonom vyžadovaných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd zvýrazňuje odvolacie tvrdenie otca, že „Je evidentné, že v tomto odvolaní mi nejde o neplatenie výživného odporcovi, pretože je to už bezpredmetné.“, ktoré dosvedčuje jeho konštatáciu vo vzťahu k absencii naliehavosti, preto bolo potrebné krajským súdom, vo vyvolanom odvolacom konaní napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. 17. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 18. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov otca zhodnotený ako relevantný, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd, preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.