Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8Cb/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu Privatbanka, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 634 419, proti žalovanému Senar s. r. o., so sídlom Dončova 9, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 903 715, právne zastúpenému ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, o zaplatenie 8.000,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -259 zo dňa 6. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -259 zo dňa 6. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 8.000,-- Eur od 16.10.2021 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré uložil žalovanému zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyhotoveným vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetnou žalobou si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 8.000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.000,-- Eur od 16.10.2021 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca je poskytovateľom platobných služieb spoločnosti YVEX, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 369 420 (ďalej len „YVEX, s.r.o.“). Z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti YVEX, s.r.o. zistil, že v čase, kedy mal vzniknúť žalobou uplatnený nárok, t.j. dňa 16.08.2021 mala spoločnosť dvoch konateľov, a to A. B. C. a A. D. E., ktorí boli oprávnení konať v mene spoločnosti spoločne. V časti konanie menom spoločnosti bolo uvedené, že v mene spoločnosti konatelia podpisujú spoločne tak, že pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripoja konatelia k napísanému, resp. vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, svojmu menu a priezvisku svoj vlastnoručný podpis. Dňa 16.08.2021 jeden z konateľov spoločnosti YVEX, s.r.o., A. B. C. na pobočke Privatbanky, a.s. (žalobcu) podpísal v mene spoločnosti päť príkazov na úhradu (každý na sumu 4.000,-- Eur), ktorými poukázal v prospech účtu žalovaného vedeného v F., G. celkovo sumu vo výške 20.000,-- Eur. Nakoľko podľa výpisu z obchodného registra, ako aj platného podpisového vzoru majiteľa účtu - spoločnosti YVEX, s.r.o., konajú voči žalobcovi ako banke

obaja konatelia tejto spoločnosti spoločne, pričom vyššie uvedené príkazy na úhradu podpísal len jeden konateľ, žalobca bezodkladne potom ako zistil, že uvedené prevodné príkazy nemali byť spracované a došlo k chybe na jeho strane, v súlade s , prvá veta o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“, resp. „zákon o platobných službách“) dňa 17.08.2021 vrátil z vlastných zdrojov na účet spoločnosti YVEX, s.r.o. všetky finančné prostriedky, ktoré boli predmetom týchto platobných operácií (5 x 4.000,-- Eur). Následne žalobca postupom podľa zákona o platobných službách požiadal o bankové storná banku ČSOB, a.s., t.j. banku príjemcu platieb – žalovaného. Na základe bankového storna boli žalobcovi vrátené finančné prostriedky len vo výške 12.000,-- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,-- Eur sa už nenachádzalo na účte žalovaného. Žalobca dňa 11.10.2021 vyzval žalovaného na vrátenie sumy vo výške 8.000,-- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, pričom v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v dôsledku čoho predstavujú okruh skutočností, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal podľa , veta prvá (ďalej len „“).

5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v rámci procesnej obrany žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď tvrdil, že žalobca nemá hmotnoprávny nárok proti žalovanému, nakoľko finančné prostriedky na účte vedenom v Privatbanke, a.s. patria spoločnosti YVEX, s.r.o. a nie Privatbanke, a.s.. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o neautorizovanej platobnej operácii, keďže na vykonanie prevodného príkazu bol daný súhlas štatutárneho zástupcu spoločnosti YVEX, s.r.o., ktorému prináleží dispozičné právo k účtu a právo viesť hotovostnú pokladňu. Oprávnenia štatutárneho orgánu vyplývajú z a tieto nie je možné zmluvne obmedziť alebo vylúčiť. S poukazom na žalobca ako tretia osoba nemôže obmedziť oprávnenia štatutárneho orgánu konať za spoločnosť YVEX, s.r.o. Konateľ spoločnosti A. B. C. konal pri prevode finančných prostriedkov v záujme uhradiť existujúci záväzok, ktorý mala spoločnosť YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane spoločnosti YVEX, s.r.o., a to tým, že na základe bankového storna došlo k vráteniu finančných prostriedkov späť na účet bez právneho dôvodu, a teda v spore nie je daná ani jeho pasívna vecná legitimácia.

6. Na základe doplneného dokazovania, po opätovnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. zo dňa 09.08.2023 dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd prvej inštancie skúmal, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, keďže toto bolo podstatou daného sporu a ak žalobca chcel byť v spore úspešný, mal v konaní preukázať, či sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda získal majetkový prospech na úkor žalobcu.

7. V posudzovanom prípade mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že prostredníctvom žalobcu (banky) jeho klient (spoločnosť YVEX, s.r.o.) vykonal platobné transakcie v celkovej sume 20.000,-- Eur v prospech účtu vedeného pre žalovaného. Taktiež mal v spore za preukázané, že tieto finančné prostriedky boli na účet žalovaného prevedené na základe 5-tich príkazov na úhradu (každý v sume 4.000,-- Eur), ktoré boli podpísané len A. B. C., t.j. jedným z konateľov spoločnosti YVEX, s.r.o. V čase vykonania uvedených príkazov na úhradu, t.j. dňa 16.08.2021 však boli podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti YVEX, s.r.o. v mene tejto spoločnosti oprávnení konať konatelia spoločne. Z výpisu vyplynulo, že v mene spoločnosti konatelia podpisujú spoločne tak, že pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripoja konatelia k napísanému, resp. vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, svojmu menu a priezvisku svoj vlastnoručný podpis. Rovnako aj z podpisového vzoru pre právnické a podnikateľské subjekty majiteľa účtu – spoločnosti YVEX, s.r.o. vyplynulo, že voči žalobcovi (banke) mali konať obaja konatelia tejto spoločnosti spoločne. Nakoľko uvedený spôsob konania v mene spoločnosti nebol pri realizácii príkazov na úhradu dodržaný, keď v rozpore s ustanovením tieto boli podpísané osobou neoprávnenou konať samostatne a súhlas na ich vykonanie nebol udelený ani vo forme a podobe dohodnutej medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb súd prvej inštancie vyslovil názor, že sa jednalo o neautorizované platobné operácie podľa o platobných službách, ktoré zo strany žalobcu nemali byť vôbec zrealizované.

8. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že nemožno hovoriť o neautorizovanej platobnej operácii keďže na vykonanie prevodných príkazov bol daný súhlas štatutárneho orgánu spol. YVEX, s.r.o. p. A. B. C., ktorému prináleží dispozičné právo k účtu, teda právo nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré sa na účte nachádzajú a zmluva o bežnom účte ho môže obmedzovať vo vzťahu k žalobcovi, avšak nie vo vzťahu k žalovanému, pričom oprávnenia štatutárneho orgánu vyplývajúce predovšetkým z nie je možné zmluvne obmedziť alebo vylúčiť a obmedzenie štatutárneho orgánu vyplývajúce z ust. platí iba dovnútra firmy voči tretím osobám je neúčinné, súd prvej inštancie túto obranu vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade, ak je konateľov spoločnosti viac, ide o kolektívny štatutárny orgán, u ktorého je potrebné určiť spôsob konania v mene spoločnosti, ktorý sa zapisuje aj do obchodného registra a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Spôsob konania znamená určenie ako kolektívny orgán prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť ku neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom. Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti, napr. tak, že konajú v jej mene dvaja konatelia spoločne, nie je obmedzením konateľského oprávnenia podľa . V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. boli v rozhodnom období oprávnení konať konatelia výlučne spoločne, pokiaľ konal len jeden z konateľov (ako v uvedenom prípade), sporné prevodné príkazy nie je možné považovať za prejav vôle spoločnosti YVEX, s.r.o.

9. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie mal za to, že potom bol správny postup žalobcu ako poskytovateľa platobných služieb spoločnosti YVEX, s.r.o, ktorý po tom, čo zistil, že predmetné príkazy na úhradu nemali byť vykonané, v zmysle o platobných službách vrátil všetky finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Eur (sumu neautorizovaných platobných operácií) klientovi, čo vyplýva aj z emailovej komunikácie medzi žalobcom a druhým konateľom spoločnosti YVEX, s.r.o., A. D. E.. Konštatoval, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, žalobca ako poskytovateľ platobných služieb mal povinnosť bezodkladne vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a to najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po tom, ako takú neautorizovanú platobnú operáciu zistil alebo bol o nej informovaný a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala, a to vrátane pripísania finančných prostriedkov na účet platiteľa s dátumom pripísania nie neskorším, ako je dátum, keď bola suma neautorizovanej platobnej operácie odpísaná z platobného účtu platiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalobca tieto finančné prostriedky vrátil z vlastných zdrojov, nakoľko napravoval chybu, ktorú spôsobil, následne postupom podľa zákona o platobných službách požiadal o bankové storno banku žalovaného, t.j. požiadal o vrátenie celej sumy chybne vykonanej platobnej operácie žalobcovi. Na základe bankového storna mu boli zo strany žalovaného vrátené len finančné prostriedky vo výške 12.000,-- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,-- Eur sa už na účte žalovaného nenachádzalo. Uvedená skutočnosť vyplýva z predložených dôkazov a nebola medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobcu teda v dôsledku uvedeného postupu preukázateľne došlo k zmenšeniu jeho majetku o 8.000,-- Eur, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore.

10. Súd prvej inštancie mal rovnako preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného. Spoločnosti YVEX, s.r.o. bola suma neautorizovaných platobných operácií vrátená zo strany žalobcu v celom rozsahu, čím sa docielil stav, ako keby tieto platobné operácie neboli vôbec vykonané, neoprávnene prevedené peňažné prostriedky (ich časť vo výške 8.000,-- Eur) však zostali v dispozícii žalovaného. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijal plnenie na základe neplatných právnych úkonov, ktoré nemali byť vôbec vykonané. Plnenie poskytnuté zo strany žalobcu spoločnosti YVEX, s.r.o. bolo v súlade so zákonom o platobných službách, z tohto dôvodu, preto na strane tejto spoločnosti nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ako to tvrdil žalovaný.

11. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že predpokladom vzniku zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, tak ako v uvedenom prípade. Z tohto hľadiska preto mal súd prvej inštancie za to, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie povinností žalobcu pri poskytovaní platobných služieb, ani za porušenie povinností konateľa spoločnosti

YVEX, s.r.o. pri zadávaní predmetných platobných príkazov a v prípade ak došlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, táto nenastala v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ani v dôsledku toho, že žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť žalovaný. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že došlo k zväčšeniu majetku žalovaného v dôsledku nezákonného postupu, preto súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalovaný je povinný toto plnenie vydať tomu, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatil, t.j. žalobcovi.

12. V súvislosti s prijatými peňažnými prostriedkami súd prvej inštancie považoval za právne irelevantné, na aký účel boli žalovanému prevedené. Skutočnosť, že podľa žalovaného mali byť použité na úhradu záväzkov, ktoré má proti nemu spoločnosť YVEX, s.r.o., o čom predložil ako dôkaz uznesenie Mestského súdu Bratislava III spis. zn. -186 zo dňa 06.11.2023, faktúru č. 2001012 zo dňa 31.12.2020 na sumu 4.000,-- Eur, faktúru č. 2101004 zo dňa 30.04.2021 na sumu 4.000,-- Eur, nemení nič na tom, že sporné prevodné príkazy nemali byť vôbec realizované z dôvodu nedodržania predpísaného spôsobu konania v mene spoločnosti, a teda sa jedná sa o neplatné právne úkony. Plnenie prijaté na základe týchto neplatných právnych úkonov je potrebné vrátiť v celom rozsahu. Nedostatok týchto právnych úkonov nie je možné dodatočne konvalidovať. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že realizáciu prevodných príkazov, ktoré podľa žalovaného boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. nie je možné považovať za právne úkony. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý uvádza, že prevodom peňažných prostriedkov sa rozumie postúpenie pohľadávky, resp. prevzatie dlhu (ak sa nejedná o prevod v rámci jedného peňažného ). To znamená, že v prípade relevantne realizovanej platobnej operácie prevodom peňažných prostriedkov z účtu platiteľa príjemcovi platby dochádza k prevodu pohľadávky, ktorú má platiteľ voči svojej banke, a to s tým dôsledkom, že zaniká pohľadávka platiteľa z účtu voči banke a príjemca získava pohľadávku z účtu voči svojmu peňažnému – banke. Z tohto hľadiska sa teda v uvedenom prípade jednoznačne jedná o právny úkon, nakoľko po riadnej autorizácii prevodných príkazov, je to prejav vôle smerujúci k zmene tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú (mení sa výška pohľadávky klienta voči banke).

13. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nemá hmotnoprávny nárok proti žalovanému, nakoľko finančné prostriedky na účte vedenom v Privatbanke, a.s. pod názvom účtu YVEX, s.r.o. patria tejto spoločnosti a nie Privatbanke, a.s. súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej financie umiestnené na bežnom účte sú v zmysle majetkom peňažného (banky) a osobe, pre ktorú je daný účet vedený, náleží voči príslušnej banke pohľadávka na výplatu predmetných prostriedkov. používa v ustanoveniach a nasl. termín „majiteľ účtu“ aj keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu, a teda peňažné prostriedky na ňom uložené sú majetkom peňažného . Za majiteľa účtu je treba z pohľadu ustanovení o bežnom a vkladovom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet. Peňažný ústav je povinný prijať na účet peňažné vklady uskutočnené majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech. Pri uskutočňovaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi výlučne pokynmi majiteľa účtu. Oprávnenie majiteľa účtu, ako aj osôb majúcich k účtu dispozičné oprávnenie, spočíva v tom, aby na základe jeho príkazu boli vyplácané peňažné prostriedky z účtu v peňažnom , prijímané platby na tomto účte, teda jeho oprávnenie predstavuje len pohľadávku z účtu v peňažnom . Inak povedané nejde o ,,vec“, ale o ,,nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov (pohľadávka z účtu) z tohto účtu pri splnení dohodnutých podmienok.

14. Súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalovaným, ktorý sa bezdôvodne obohatil a žalobcom, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo, preto dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného vydať toto bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí peňažnej sumy vo výške 8.000,-- Eur na základe neplatných právnych úkonov, žalobcovi. Nakoľko k tomu nedošlo, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 8.000,-- Eur žalobcovi.

15. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.000,-- Eur od 16.10.2021 do zaplatenia, t.j. odo dňa keď bola žalovanému doručená výzva na úhradu dlžnej sumy. Konštatoval, že výška úrokov z omeškania je v súlade s ust. (v znení účinnom v čase omeškania dlžníka).

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a predčasné. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol výlučne na základe názoru odvolacieho súdu bez skúmania relevantných skutkových okolností, pričom poukázal na bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Prejav arbitrárnosti žalovaný videl v tom, že súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. zo dňa 07.09.2022 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a následne napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie porušuje garantované základné práva majúce za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nezaoberal skutočnosťou, či je pasívne vecne legitimovaným subjektom a obmedzil sa len na konštatovanie, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, pretože na jeho účet bola poukázaná suma 8.000,-- Eur zo strany žalobcu. Uviedol, že zo skutkového stavu vyplýva, že mu chýba pasívna vecná legitimácia, a preto nie je subjektom povinnosti a nemá povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi, pričom poukázal na skorší rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci. Zdôraznil, že nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom a že žalobca nemá hmotnoprávny nárok proti nemu.

18. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že medzi žalobcom a ním existuje priamy hmotnoprávny vzťah, nakoľko medzi žalobcom a ním v skutočnosti právny vzťah neexistuje a nikdy neexistoval, a teda proti žalobcovi nemá žiadne práva, ani povinnosti. Poukázal na to, že podľa platného práva bezdôvodné obohatenie môže nastať len z protiprávneho konania. Uviedol, že on sa však žiadneho protiprávneho konania nedopustil a pokiaľ sa žalobca domnieva, že áno, bolo jeho povinnosťou uplatniť si náhradu škody od subjektu, na strane ktorého nastala táto protiprávnosť a ktorý sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatil. Vyslovil názor, že žalobca v konaní túto protiprávnosť konania vo vzťahu k nemu nepreukázal, neosvedčil a nedoložil, pričom svoju argumentáciu opiera o údajný neplatný právny úkon na strane spoločnosti YVEX, s.r.o.. V konaní nebolo ani preukázané, že by jeho konaním alebo v príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla žalobcovi akákoľvek škoda, alebo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe platí, že bezdôvodne sa obohatil ten, za koho sa plnilo a nie ten, komu sa plnilo. Poprel argumentáciu žalobcu o bezdôvodnom obohatení. Zdôraznil, že na úkor žalobcu nezískal žiadny majetkový prospech, ktorý by mal žalobcovi vydať. Považoval za potrebné uviesť, že postúpenie záväzku vyplatiť sumu 8.000,-- Eur zo žalobcu na ČSOB neurobil žalovaný, žalovaný tiež nezadal príkaz, aby bola uvedená suma postúpená zo žalobcu na ČSOB. Mal za nesporné, že žalobca v dôsledku svojej chyby previedol záväzok na ČSOB. Preto ak mal žalobca pocit, že došlo k neplatnému prevodu, v skutočnosti mal žalovať ČSOB a nie jeho, nakoľko prevodom prostriedkov zo žalobcu na ČSOB sa vlastníkom finančných prostriedkov stala táto banka. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že úhrada záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. prostredníctvom štatutára A. C. z peňažných prostriedkov žalobcu nie je právny úkon, ale iba zmena držby, fyzická dispozícia s peniazmi. Platba peňazí z účtu žalobcu nie je spôsobilá meniť práva a povinnosti, až pripísaním peňazí na účet veriteľa spôsobuje zmenu v záväzkoch. Zdôraznil, že jeho majetok sa nijakým spôsobom touto operáciou nezmenil, ani nezväčšil a zaplatenie pohľadávok zo strany spoločnosti YVEX, s.r.o. vykázal riadne v účtovníctve a v kontrolnom výkaze. Žalobca v konaní nepreukázal, že sa jeho majetok z titulu bezdôvodného obohatenia zmenil. Suma pripísaná na jeho účet vo výške 8.000,-- Eur bola úhradou záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. a tento záväzok zanikol úhradou tejto sumy na účet žalovaného z účtu tejto spoločnosti. Považoval za irelevantné, kto podpisoval prevodný príkaz, nakoľko ide o internú záležitosť spoločnosti YVEX, s.r.o. a žalobcu. O tom, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane svedčí faktúra č. 2101004 vo výške 4.000,-- Eur a faktúra č. 2001012 vo výške 4.000,-- Eur, ktoré vznikli z titulu jeho pohľadávky voči spoločnosti YVEX, s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že nevie posúdiť oprávnenosť vystavených faktúr zo strany žalovaného na spoločnosť YVEX, s.r.o. žalovaný považoval za účelové, a preto mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ďalej považoval za potrebné uviesť, že predmetom iného súdneho sporu vedeného na Mestskom súde

Bratislava III. pod sp.zn. sú aj ďalšie jeho pohľadávky proti spoločnosti YVEX, s.r.o., pričom toto konanie bolo právoplatne skončené, pretože medzi nimi došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu. Úhradou uvedených faktúr vo výške 8.000,-- Eur nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane na úkor žalobcu, nakoľko spoločnosť YVEX, s.r.o. iba splnila svoj záväzok, ktorý mala voči nemu. Postup, ktorým žalobca vrátil v dôsledku údajného neautorizovaného platobného príkazu vrátil účet do stavu, ako keby sa tieto prevodné príkazy nikdy neuskutočnili podľa § 11 ods. 1 zákona o platobných službách sa netýka žalovaného, pretože tieto príkazy nerealizoval a ani na ich realizáciu nedal pokyn. Žalobca v konaní nepreukázal právny vzťah medzi ním a žalovaným, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko samotné preukázanie dokladu o zrealizovanej platbe nestačí. Žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, prípadne či došlo k zväčšeniu jeho majetku, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti neboli ani osvedčené. Nakoniec uviedol, že nemôže v žiadnom prípade trpieť za chyby, ktoré spravil žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Súčasne navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a že napadnuté rozhodnutie je riadne zdôvodnené. K námietke žalovaného, že mu chýba pasívna vecná legitimácia v tomto spore žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v uznesení sp.zn. zo dňa 09.08.2023. Poukázal na to, že platobné príkazy, ktoré vykonal p. C. v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. boli neplatné právne úkony z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene spoločnosti podľa . Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo teda z neplatného právneho úkonu. Na základe uvedeného mal žalovaný povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli pripísané na jeho účet na základe neplatného právneho úkonu. Tým, že musel uplatniť postup podľa zákona o platobných službách, tak plnil za žalovaného to, čo mal žalovaný podľa práva plniť sám. Na tomto základe mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že mal žalovať namiesto neho ČSOB Banku žalobca uviedol, že tento názor žalovaného je nesprávny najmä z dôvodu, že spoločnosť ČSOB je bankou, ktorá len vedie účet pre majiteľa účtu, ktorým je žalovaný. Dispozičné práva k účtu má len žalovaný, z uvedeného je zrejmé, že na strane ČSOB Banky nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Názor žalovaného, že prevodný príkaz nie je právnym úkonom žalobca považoval za nesprávny. Vyslovil názor, že vykonané prevodné príkazy sú jednoznačne právne úkony, ktoré boli neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene spoločnosti podľa . Vyslovil názor, že pre toto súdne konanie a rozhodnutie v danej veci nie je relevantné, či finančné prostriedky boli určené na úhradu existujúcich záväzkov, ktoré mala spoločnosť YVEX, s.r.o. proti žalovanému. Uviedol, že ani nedokáže posúdiť relevantnosť týchto záväzkov. Argument žalovaného, že úhrady od spoločnosti YVEX, s.r.o. boli úhradami záväzkov voči spoločnosti žalovaného považoval za irelevantný vo vzťahu k tomuto konaniu, nakoľko išlo o prevod, ktorý bol uskutočnený na základe neplatného právneho úkonu. Poukázal na zákona o platobných službách, v zmysle ktorého musel platbu vrátiť a docieliť stav, ako keby sa daná platobná operácia nevykonala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak žalovaný obdržal platbu, pri ktorej sa má docieliť stav ako keby sa vôbec nevykonala, je povinný túto platbu vrátiť, pretože došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Banka v súlade s týmto ustanovením plnila svoju povinnosť namiesto žalovaného, a preto jej vzniklo bezdôvodné obohatenie proti žalovanému podľa . Dal do pozornosti súdu, že platobné príkazy, ktoré vykonal p. C. v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. boli neplatné právny úkony z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene spoločnosti podľa a zdôraznil, že v zmysle výpisu z Obchodného registra spoločnosti YVEX, s.r.o., ako aj z podpisového vzoru k účtu tejto spoločnosti vyplýva, že v mene spoločnosti sú oprávnení konať konatelia spoločne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inšancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení zotrval na svojich tvrdenia a mal za to, že všetky tvrdenia nielen preukázal, ale viaceré argumenty žalobcu aj vyvrátil. Uviedol, že žalobca po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie nepredložil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.04.2024 žiadne nové dôkazy a ani tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť skutkový stav, ktorý bol súdu známy už v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie dňa 07.09.2022. Bol to práve on, kto na tomto pojednávaní predložil súdu dôkazy, a to dve faktúry – faktúru č. 2101004 a faktúru č. 2001012 spolu vo výške 8.000,-- Eur, ktorých úhradou došlo k splneniu záväzku spoločnosťou YVEX, s.r.o. voči nemu a tento záväzok úhradou tejto sumy na jeho účet zanikol. Považoval za irelevantné

a nepodstatné, kto podpisoval prevodný príkaz, pretože ide výlučne o internú záležitosť spoločnosti YVEX, s.r.o. a banky, v žiadnom prípade sa to netýka jeho. Uviedol, že v konaní nerozporoval, že žalobca musel vrátiť peňažné prostriedky, ale rozporoval to, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca si je vedomý, že nie je pasívne vecne legitimovaný. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že by A. C. postupoval pri výkone funkcie konateľa spoločnosti YVEX, s.r.o. s odbornou starostlivosťou a nepreukázal ani to, že by A. C. nemal dobrú vieru v tom, že koná v záujme tejto spoločnosti. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.04.2020 a na to, že A. C. len realizoval prevod finančných prostriedkov v jeho prospech za účelom úhrady existujúcich záväzkov. Finančné prostriedky na účte vedenom žalobcom patrili spoločnosti YVEX, s.r.o. a nie žalobcovi a A. C. preto prináležalo dispozičné právo k účtu, teda právo nakladať s týmito finančnými prostriedkami, ktoré sa na účet nachádzali. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že tým, že musel uplatniť postup podľa § 11 ods. 11 zákona o platobných službách, tak musel plniť za neho to, čo mal žalovaný podľa práva plniť sám a že na tomto základe žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Uviedol, že dôsledok chyby podľa zákona o platobných službách nemožno pričítať jemu, nakoľko žalobca dobrovoľne vydal peňažné prostriedky spoločnosti YVEX, s.r.o. a tieto skutočnosti predstavujú pohľadávku žalovaného proti tejto spoločnosti. Úhradou spoločnosti YVEX, s.r.o. len došlo k splneniu záväzku tejto spoločnosti voči nemu, a preto nejde o neplatné právne úkony. Zotrval na svojej argumentácii, že neboli naplnené zákonné predpoklady bezdôvodného obohatenia, keďže na jeho strane nedošlo k navýšeniu majetku. Poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na jeho strane došlo k akémukoľvek bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Považoval za neprípustné, aby súd prvej inštancie vydal rozhodnutia, v ktorých si svoj právny názor vzájomne vyvracia. Podotkol, že skutkový a právny stav prezentovaný žalobcom zostal od podania žaloby nezmenený, a preto mal za to, že takéto neefektívne a diametrálne odlišné rozhodnutie súdu prvej inštancie je ústavne neudržateľné a arbitrárne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa nemôže odchýliť od svojho právneho názoru uvedeného v rozhodnutí zo dňa 07.09.2022 takým zásadným spôsobom, že si v rozhodnutí zo dňa 06.05.2024 svoje právne závery vyvrátil. Žalobca vo vyjadrení vo vzťahu k jeho pasívnej vecnej legitimácii nepredkladal nič, čo by vyvracalo opačný záver, poukazoval len na judikatúru Krajského súdu v Žiline pod sp.zn. zo dňa 09.08.2023. Mal za to, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol zásadne len na podklade právneho názoru odvolacieho súdu a nezohľadnil dôkazy v podobe faktúr, ktoré predložil a tieto dôkazy pri rozhodovaní dostatočne neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Vo vzťahu k súdnemu sporu medzi spoločnosťou YVEX, s.r.o. a žalovaným žalovaný vo vyjadrení uviedol, že právne záväzky spoločnosti YVEX, s.r.o. proti nemu sú rozhodné pre posúdenie, či na jeho strane došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Práve právoplatne skončené konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III. pod sp.zn. má podľa názoru žalovaného právnu relevanciu vo vzťahu k tomuto konaniu, pretože jeho pohľadávka v tomto konaní proti spoločnosti YVEX, s.r.o. vo výške 8.000,-- Eur zanikla splnením záväzku touto spoločnosťou voči nemu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania.

21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nechce posúdiť relevantnosť záväzkov, ktoré boli predmetom súdneho sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava III. pod sp.zn. nie je pravdivé. Považoval za zjavné, že spoločnosť YVEX, s.r.o. považovala faktúry za sporné, keďže sa v danej veci viedlo súdne konanie. V danej veci nejde o to, že nechce, ale ide o to, že nedokáže posúdiť relevantnosť týchto záväzkov a ani nemá dôvod ich posudzovať a spojitosti s týmto konaním sú irelevantné. Poukázal na skutočnosť, že ak by išlo o splnenie záväzku, ako tvrdí žalovaný, tak splnenie záväzku sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. V predmetnej veci však bola platba vykonaná v rozpore s . Opakovane uviedol, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo z neplatného právneho úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa dnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.000,-- Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.08.2021 boli prostredníctvom žalobcu uskutočnené platby v celkovej výške 20.000,-- Eur prostredníctvom piatich platobných príkazov zadaných neoprávnenou osobou, ktorá konala v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. v prospech účtu vedeného pre žalovaného. Bezodkladne potom, ako zistil, že uvedené transakcie nemali byť vykonané a došlo k chybe na strane žalobcu, žalobca postupoval podľa § 22 zákona o platobných službách a požiadal o bankové storno banku žalovaného a zároveň vrátil všetky finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Eur spoločnosti YVEX, s.r.o., nakoľko k prevodu došlo z dôvodu chyby na strane žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe bankového storna mu boli vrátené finančné prostriedky len vo výške 12.000,-- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,-- Eur sa už nenachádzalo na účte žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že mu v zmysle a vznikla proti žalovanému pohľadávka vo výške 8.000,-- Eur.

28. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. -147 zo dňa 07.09.2022 tak, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide, t.j. že nie je pasívne vecne legitimovaný. Na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k. -204 zo dňa 09.08.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( , , , , ).

31. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle .

32. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( , , , ).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú.

34. Žalovaný v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

35. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

37. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

39. Podľa o platobných službách, ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za autorizovanú; platiteľ môže udeliť súhlas na vykonanie platobnej operácie aj prostredníctvom príjemcu alebo prostredníctvom poskytovateľa platobných iniciačných služieb. Platiteľ môže autorizovať platobnú operáciu pred jej vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.

40. Podľa o platobných službách, súhlas na vykonanie platobnej operácie alebo viacerých platobných operácií sa udeľuje vo forme a podobe dohodnutej v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Ak takýto súhlas chýba, platobná operácia sa považuje za neautorizovanú.

41. Podľa o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a to bezodkladne, najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po tom, ako takú neautorizovanú platobnú operáciu zistil alebo bol o nej informovaný, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala, a to vrátane pripísania finančných prostriedkov na účet platiteľa s dátumom pripísania nie neskorším, ako je dátum, keď bola suma neautorizovanej platobnej operácie odpísaná z platobného účtu platiteľa; tým nie je dotknuté ustanovenie . Lehota podľa prvej vety sa neuplatní, ak poskytovateľ platobných služieb má dôvodné podozrenie, že platiteľ konal podvodným spôsobom, pričom bezodkladne tieto dôvody písomne oznámi Národnej banke Slovenska. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a 7.

42. Podľa o platobných službách, ak platobný príkaz predkladá platiteľ priamo poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, ten je zodpovedný platiteľovi za správne vykonanie platobnej operácie. Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa preukáže platiteľovi alebo poskytovateľovi platobných služieb príjemcu, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola doručená suma platobnej operácie v lehote podľa , za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb príjemcu voči príjemcovi. Ak je a) poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedný za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bezodkladne vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej platobnej operácie alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa chybná platobná operácia vôbec nevykonala, a to s dátumom pripísania, ktorým je najneskôr pracovný deň, ku ktorému sa suma platobnej operácie odpísala z platobného účtu platiteľa, b) poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedný za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bezodkladne umožniť príjemcovi disponovať sumou platobnej operácie, a ak je to možné, pripísať sumu platobnej operácie na platobný účet príjemcu, a to s dátumom pripísania, ktorým je najneskôr pracovný deň, keď mala byť taká suma platobnej operácie pripísaná na platobný účet príjemcu, c) poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedný za oneskorené vykonanie platobnej operácie, je povinný na žiadosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa konajúceho v mene platiteľa zabezpečiť, aby dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nebol neskorší ako dátum, ku ktorému by sa táto suma pripísala, ak by sa platobná operácia vykonala správne bez oneskorenia.

43. Podľa o platobných službách, ak ide o nevykonanú alebo chybne vykonanú platobnú operáciu podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb platiteľa na žiadosť platiteľa a bez ohľadu na jeho zodpovednosť bez zbytočného odkladu vynaloží primerané úsilie na to, aby vyhľadal priebeh nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a oznámi platiteľovi výsledok priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie.

44. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s vysloveným právnym názorom v zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu skúmal či v danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého v prípade, ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a ak mu bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku uplatnenom v tomto súdnom konaní bol povinný opätovne preskúmať predmetnú vec v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a na základe doplneného dokazovania a po opätovnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi opätovne rozhodnúť v tejto veci.

45. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol opačne, ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku č.k. -147 zo dňa 07.09.2022, t.j., že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces v súvislosti s porušením princípu viazanosti súdu vlastným rozhodnutím vysloveným skôr v konaní a viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, prehliada, že právo na spravodlivý proces nemožno interpretovať tak, že by znamenalo právo na priaznivé rozhodnutie vo veci bez ďalšieho, a preto nemožno v nepriaznivom závere konštatovať porušenie jeho základných práv. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv žalovaného, ktorý si závery odvolacieho súdu vyslovené v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení interpretoval spôsobom, aký mu subjektívne vyhovoval, nie je spôsobilá založiť záver o existencii tvrdenej vady zmätočnosti, a to že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces.

46. V ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné

obohatenie. Jednu z foriem bezdôvodného obohatenia predstavuje majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách ( a nasl. ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v . Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových ( ) alebo z dôvodov formálnych ( ), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa a 38 ).

47. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z . Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z . Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za neho niekto iný a pod.). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka aj súčastí, ako aj príslušenstva k veci v zmysle a . (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. )

48. Odvolací súd tiež poukazuje na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 15.12.2005, podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.

49. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že v predmetnom súdnom spore nie je pasívne legitimovaným subjektom, odvolací sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci prostredníctvom žalobcu spoločnosť YVEX, s.r.o. vykonala platobné transakcie v celkovej sume 20.000,-- Eur v prospech účtu žalovaného na základe piatich prevodných príkazov po 4.000,-- Eur, ktoré boli podpísané konateľom spoločnosti A. B. C., t.j. jedným z konateľov tejto spoločnosti. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina spoločnosti YVEX, s.r.o. odvolací súd zistil, že v čase vykonania prevodných príkazov, t.j. dňa 16.08.2021 v mene tejto spoločnosti boli oprávnení konať konatelia spoločne, a to spôsobom, že v mene spoločnosti konatelia podpisujú spoločne tak, že pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripoja konatelia k napísanému, resp. vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, svojmu menu a priezvisku svoj vlastnoručný podpis. Aj z podpisového vzoru pre právnické osoby a podnikateľské subjekty majiteľa účtu – spoločnosti YVEX, s.r.o. vyplýva, že v mene majiteľa účtu, tejto spoločnosti mali konať obaja konatelia spoločnosti spoločne. Preto pokiaľ prevodný príkaz podpísal len jeden z konateľov spoločnosti YVEX, s.r.o. súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri realizácii príkazov na úhradu nebol dodržaný spôsob konania v mene tejto spoločnosti, keď v rozpore s tieto boli podpísané osobou neoprávnenou konať samostatne a súhlas na ich vykonanie nebol udelený ani vo forme a podobe dohodnutej platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Preto išlo o neautorizované platobné operácie podľa zákona o platobných službách, ktoré zo strany žalobcu nemali byť vôbec zrealizované.

50. Následne súd prvej inštancie správne konštatoval, že v predmetnom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. boli v rozhodnom období oprávnení konať konatelia výlučne spoločne a že pokiaľ konal len jeden z konateľov, prevodné príkazy podpísané len týmto jedným konateľom, nie je možné považovať takýto právny úkon za prejav vôle tejto spoločnosti. Žalobca potom, ako zistil, že predmetné prevodné príkazy na úhradu nemali byť vykonané z dôvodu neautorizovanej platobnej operácie postupoval v súlade s § 11 ods. 1 zákona o platobných službách, keď všetky finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Eur vrátil spoločnosti YVEX, s.r.o., ako to vyplýva aj z mailovej

komunikácie medzi žalobcom a druhým konateľom tejto spoločnosti založenej v spise. Nakoľko žalobca uvedené finančné prostriedky spoločnosti YVEX, s.r.o. vrátil v celom rozsahu z vlastných zdrojov, žalobca v súlade s § 22 zákona o platobných službách požiadal o bankové storno banku žalovaného, t.j. požiadal o vrátenie celej sumy chybne vykonanej platobnej operácie, pričom mu boli zo strany žalovaného vrátené len finančné prostriedky vo výške 12.000,-- Eur z dôvodu, že 8.000,-- Eur sa už na účte žalovaného nenachádzalo. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcu v dôsledku uvedeného postupu došlo preukázateľne k zmenšeniu jeho majetku o 8.000,-- Eur, čím bola daná jeho aktíva vecná legitimácia v spore.

51. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že postupom, ktorým bola suma neautorizovaných platobných operácii vrátená žalobcom spoločnosti YVEX, s.r.o. v celom rozsahu sa docielil stav, ako keby tieto platobné operácie neboli vôbec vykonané, pričom neoprávnene prevedené peňažné prostriedky vo výške 8.000,-- Eur zostali v dispozícii žalovaného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane žalovaného týmto spôsobom došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijal plnenie na základe neplatných právnych úkonov, ktoré nemali byť vôbec vykonané. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore, pričom túto skutočnosť aj dostatočným spôsobom odôvodnil.

52. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predpokladom vzniku zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Preto súd prvej inštancie vyslovil správny názor, že tvrdenie žalovaného, že nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie povinností žalobcu pri poskytovaní platobných služieb, ani za porušenie povinností konateľa spoločnosti YVEX, s.r.o. pri zadávaní predmetných príkazov a v prípade, ak došlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, táto nenastala v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ani v dôsledku toho, že žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť žalovaný, nie je správne. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považoval za preukázané, že v danom prípade došlo k zväčšeniu majetku žalovaného v dôsledku nezákonného postupu, preto žalovanému vznikla povinnosť toto plnenie vydať žalobcovi, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatil.

53. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považoval za právne irelevantné, na aký účel boli peňažné prostriedky žalovanému prevedené. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že podľa názoru žalovaného boli finančné prostriedky poskytnuté na úhradu záväzkov, ktoré mala proti nemu spoločnosť YVEX, s.r.o., na preukázanie ktorých skutočností žalovaný predložil súdu ako dôkaz uznesenie Mestského súdu Bratislava III. sp.zn. -186 zo dňa 06.11.2023, faktúru č. 2001012 zo dňa 31.12.2020 na sumu 4.000,-- Eur, faktúru č. 2101004 zo dňa 30.04.2021 na sumu 4.000,-- Eur, nakoľko sporné prevodné príkazy nemali byť vôbec zrealizované z dôvodu nedodržaného predpísaného spôsobu konania v mene spoločnosti YVEX, s.r.o.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že realizácia prevodných príkazov, ktoré boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. je potrebné považovať za právne úkony, pričom súd prvej inštancie pri posudzovaní týchto úkonov správne vychádzal z názoru vysloveného Krajským súdom v Žiline v zrušujúcom uznesení č.k. -204 zo dňa 09.08.2023, na odôvodnenie ktorého odkazuje odvolací súd aj v tomto odvolacom konaní.

54. Odvolací súd sa nakoniec v súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá proti nemu žiadny hmotnoprávny nárok stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadrením v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to, že financie umiestnené na bežnom účte sú podľa majetkom peňažného a osoby, pre ktorú je daný účet vedený náleží proti príslušnej banke pohľadávka na výplatu predmetných prostriedkov. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovení a nasl. , v ktorých a používa termín „majiteľ účtu“, aj keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu, a teda peňažné prostriedky na ňom uložené sú majetkom peňažného . Za majiteľa účtu je potrebné z pohľadu ustanovení o bežnom a vkladovom účet považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet. Peňažný ústav je povinný prijať na účel peňažné vklady uskutočnené majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech. Pri uskutočňovaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi výlučne pokynmi majiteľa účtu. Oprávnenie majiteľa účtu, ako aj osôb majúcich k účtu dispozičné oprávnenie, spočíva v tom, aby na

základe jeho príkazu boli vyplácané peňažné prostriedky z účtu v peňažnom , prijímané platby na tomto účte, teda jeho oprávnenie predstavuje len pohľadávku z účtu v peňažnom . Z uvedeného je teda zrejmé, že nejde o „vec“, ale o „nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z tohto účtu pri splnení dohodnutých podmienok“, pričom tento istý záver vyplýva aj zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. -204 zo dňa 09.08.2023, na ktoré odvolací súd odkazuje.

55. Vzhľadom na to, že v danom prípade bola preukázaná existencia právneho vzťahu medzi žalovaným, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkon žalobcu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že bolo povinnosťou žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie získané prijatím peňažnej sumy vo výške 8.000,-- Eur na základe neplatných právnych úkonov žalobcovi.

56. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa vecne správny potvrdil.

58. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

59. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).