Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/18/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa A. C. XXX, o zaplatenie 2.150,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -118 zo dňa 6.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.150,45 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.278,14 eur od 6.1.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania, zamietol (výrok I.), a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho mal za preukázaný z vykonaného dokazovania, pričom ustálil, že právny predchodca žalobcu (Československá obchodná banka, a.s.) a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 3.5.2005 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu bankou s výškou úverového limitu 200,- eur, výškou úrokovej sadzby 19,50% p.a., debetnou úrokovou sadzbou 25% p.a., úrokom z omeškania 5% p.a. s tým, že úver mohol byť čerpaný od 4.5.2016. Žalovaný ako dlžník bol povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému bolo poskytnuté povolené prečerpanie, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov, a tiež splatiť vyčerpanú výšku úveru najmenej jedenkrát v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, najneskôr však do dvanástich mesiacov po poslednom splatení. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením záväzkov zo zmluvy, preto banka listom zo dňa 2.5.2021 vyhlásila celý úver dňom 30.4.2021 za splatný a vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2022 banka postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovanému na žalobcu, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom banky zo dňa 22.9.2022.

3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , , , (), (, v texte aj len ), , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v texte aj len ZoSÚ), o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok.

4. Nadväzne prvoinštančný súd skonštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.150,45 eur s príslušenstvom, pričom žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie.

5. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Keďže zmluva o bežnom účte, ako i zmluva o povolenom prečerpaní je formulárovou zmluvou, ktorej text bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Vzhľadom na to, že žalobca nie je pôvodným nositeľom hmotnoprávneho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom sporu, sa súd prioritne zaoberal skúmaním vecnej legitimácie súčasného žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo ku dňu 12.9.2022 k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy zo spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

7. V zmysle ust. je základným predpokladom prípustnosti predčasného zosplatnenia úveru existencia dohody o tom, že veriteľ je oprávnený uplatniť si voči spotrebiteľovi takéto právo. Súd prvej inštancie za účelom preskúmania existencie takejto dohody vychádzal z listín predložených žalobcom a dospel k záveru, že medzi postupcom a žalovaným k uzatvoreniu takejto dohody nedošlo. Obchodné podmienky v čl. VI. ods. 1, ods. 2 písm. a) síce obsahujú ustanovenie, podľa ktorého je banka oprávnená kedykoľvek po tom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností predpokladaných v čl. VI. ods. 1, oznámiť dlžníkovi, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné, tieto podmienky však neboli podpísané žalovaným, preto na ne nemožno hľadieť ako na dohodu v zmysle ust. . Pre platnosť dohody sa vyžaduje súhlas oboch strán, teda podpis spotrebiteľa vyjadrujúci jeho súhlas a vôľu pristúpiť k záväznosti takémuto ustanoveniu. Keďže predmetná listina podpísaná nebola, súd dospel k záveru, že medzi postupcom a žalovaným nebola platne uzavretá dohoda v zmysle ust. , v dôsledku čoho postupca nemohol úver predčasne zosplatniť. Ak úver nebol platne zosplatnený a zároveň v konaní nebolo tvrdené ani preukázané iné platné skončenie právneho vzťahu medzi postupcom a žalovaným, postúpenie pohľadávky z postupcu na žalobcu je v zmysle ust. ZoSÚ vylúčené, a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle ust. pre rozpor so zákonom.

8. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd v spore z úradnej povinnosti (ex offo), preto v spotrebiteľskom spore je žalobca (postupník) povinný nielen tvrdiť, ale súčasne aj preukázať splnenie zákonných podmienok postúpenia spornej pohľadávky za účelom posúdenia, či sporná pohľadávka bola na neho postúpená platne. Len samotné tvrdenie splnenia zákonných podmienok postúpenia pohľadávky nie je postačujúce, pretože bez ich preukázania nie je možné posúdiť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na prípadnú absolútnu neplatnosť ktorej musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

9. K predloženému uznaniu dlhu súd prvej inštancie uviedol, že uznanie dlhu ( ) ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba ( ). Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav bude mať účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

Prvoinštančný súd mal za to, že spôsob, akým došlo k uznaniu dlhu je nekalá obchodná praktika. Predovšetkým uznanie dlhu neinicioval dlžník ale žalobca, ktorý nie je veriteľom žalovaného (v konaní nebolo preukázané platné postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu). Ide o vopred pripravený formulár, ktorý mohol žalovaný jedine podpísať. Žalovaný uznal dlh vo výške 2.930,- eur, teda vo výške v akej v tom čase reálne neexistoval, pričom nebolo preukázané platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, teda v čase uznania dlhu žalobca pohľadávku nevlastnil, preto žalovaný voči nemu nemal dlh, ktorý by bolo možné uznať.

10. Prvoinštančný súd rozhodol postupom podľa ust. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. nárok na náhradu trov konania, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný, nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

11. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené (lanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v zmysle zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolateľ po poukaze na znenie ust. a zdôraznil, že z dikcie ustanovení je zrejmé, že veriteľ môže uplatniť právo podľa iba vtedy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach, v dôsledku čoho na vec ani nemožno aplikovať ust. , resp. .

13. Odvolateľ pokračoval, že právny predchodca žalobcu ČSOB a.s. Bratislava uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, v zmysle ktorej strany dohodli, že na základe žiadosti majiteľa účtu sa postupca zaväzuje vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu, ktoré aj bolo dňa 4.5.2016 povolené v sume 200,- eur, maximálne do výšky 6.000,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a tak právny predchodca podaním z 2.5.2021 vyzval žalovaného v zmysle na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. Žalobca má za to, že v zmluve absentovala medzi zmluvnými stranami dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Medzi zmluvnými stranami bolo dojednané povolené prečerpanie a nie klasický splátkový úver, ide o úver, ktorý sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu dlžníka v časti prevyšujúcej kreditný zostatok, dochádza k čerpaniu úveru dlžníkom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. V zmluve teda absentuje akékoľvek uvedenie mesačnej splátky. Nemožno teda hovoriť o tom, že bolo plnenie v splátkach dojednané. V zmysle došlo výzvou zo dňa 2.5.2021 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu jeho práva, keď od dlžníka požadoval splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného. Na základe uvedeného odvolateľ je názoru, že prvoinštančný súd v odôvodnení nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle a na vec opomenul aplikovať . Medzi stranami preto nebola potrebná dohoda o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nakoľko na vec ani nie je možné aplikovať , a teda je nesporné, že pôvodný veriteľ stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom zaslaním podania z 2.5.2021.

14. V ďalšej časti odvolania žalobca vyslovil názor, že odôvodnenie je zmätočné, nepreskúmateľné a nemajúce oporu v zákonných ustanoveniach. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalobcovi z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý relevantný dôvod, pre ktorý súd aplikoval zákonné ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. pojednávajúce o povinnosti súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

15. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že obchodné podmienky neboli podpísané žalovaným, a tak na dojednanie o zosplatnení nemožno nazerať ako na dohodu podľa , nakoľko na platnosť dohody sa vyžadoval súhlas oboch strán. Odvolateľ napriek tomu, že nesúhlasí s aplikáciou na daný prípad, poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, napr. Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. , Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. , Ústavného súdu SR sp. zn. , Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

16. Žalobca sa tiež nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pri uzatvorení dohody o uznaní dlhu a úhrady pohľadávky došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike v zmysle o ochrane spotrebiteľa... s tým, že takýto záver súdu je predčasný a nepreskúmateľný. Žalovaný mal dostatočný priestor na oboznámenie sa s obsahom dohody a následne bolo na jeho uvážení, či dohodu podpíše. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o nekalej obchodnej praktike. Žalovaný mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem, uzatvoriť ju a vysloviť svoj súhlas svojim podpisom. Ak by žalovaný nesúhlasil s dohodou, resp. mal výhrady voči jej obsahu, mal možnosť dohodu nepodpísať a odmietnuť. Predmetná dohoda pritom neobsahuje žiadne zložité ani pre spotrebiteľa zavádzajúce právne formulácie a rovnako tak uznávaný záväzok je v dohode riadne a nezameniteľne špecifikovaný, spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania záväzku. Žalobca zastáva názor, že nemožno mať pochybnosti o platnosti uznania záväzku žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky novelizovať. Poukázal aj na pojednávajúci o právnej istote. V tejto súvislosti príkladmo poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ako i na právny názor generálneho prokurátora v obdobnej veci, ktorý v obdobnej veci VI./1 Pz 38/15/1000-7 podal mimoriadne dovolanie, v ktorom zastal názor, že uznanie nepremlčaného dlhu so súčasným uzavretím dohody o plnení v splátkach, nemôže byť považované za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

17. V závere odvolateľ poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne, ako akékoľvek iné právne inštitúty; ako i na rozsudok NS ČR sp. zn. a tiež komentár označeného Občanského zákonníku, podľa ktorého aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené v odvolaní žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na náhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania.

18. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutia ( ).

20. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 2.150,45 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v podobe povoleného prečerpania bežného účtu, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu Československá obchodná banka, a.s. Bratislava ako veriteľom a dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom.

21. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd v danom prípade viazaný ako rozsahom, tak i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť danosť odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní popísanom vyššie, so zameraním na otázku, či došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu, a či je teda daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore. Prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku argumentoval v podstate tým, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore, keďže postúpením danej pohľadávky došlo v rozpore s ZoSÚ, pretože nedošlo k jej účinnému zosplatneniu, teda pohľadávka v čase postúpenia nebola splatná, keďže medzi postupcom a žalovaným nebola platne uzavretá dohoda v zmysle , čo bránilo predčasnému zosplatneniu pohľadávky.

22. Prvoinštančný súd správne ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola v zmysle § 2 písm. d) a e) ZoSÚ uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania.

23. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 10 ods. 1 písm. b) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, musí obsahovať okrem iného i povinnosť spotrebiteľa, kedykoľvek zaplatiť takýto úver na požiadanie veriteľa v plnej výške.

24. V zmysle súdom prvej inštancie správne použitého § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere možno previesť, ak sa prechádza alebo postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda prevoditeľná je iba splatná pohľadávka.

25. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom, z obsahu spisu vyplýva, že medzi ČSOB a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 3.5.2005 uzavretá zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, v rámci ktorej žalovaný dňa 4.5.2016 podal veriteľovi žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 200,- eur. V nadväznosti na to bola medzi stranami uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ČSOB povolené prečerpanie bežného účtu k predmetnej žiadosti (č.l. 22) v ktorej bol v bode I. stanovený úverový limit 200,- eur a doba trvania zmluvy na dobu neurčitú. Podľa bodu II.2 tejto zmluvy čerpanie úveru a jeho splácania sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu dlžníka v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru dlžníkom a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Podľa čl. II. bod 6 dlžník je povinný splatiť vyčerpanú výšku úveru najmenej jedenkrát v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, najneskôr však do 12 mesiacov po poslednom splatení. Podľa III.1. dlžník je povinný úver v plnej výške splatiť kedykoľvek na požiadanie banky.

26. Z citovaných, ale ani z iných ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, nevyplýva, že by bolo dohodnuté plnenie úveru v splátkach, naopak z dohody vyplýva platenie úveru okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet dlžníka a na požiadanie veriteľa.

27. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu potom nie je zrejmé, prečo s poukazom na ním aplikované ust. veta prvá , v znení: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.“ vychádzal zo skutočnosti, že v danom prípade išlo o plnenie v splátkach. Tento svoj záver prvoinštančný súd ničím bližšie neodôvodnil, pričom ani necitoval dané znenie cit. ust. , iba na tento paragraf odkázal (ods. 30 odôvodnenia).

28. Keďže v danom prípade podľa výsledkov dokazovania nešlo o plnenie v splátkach, aplikácia súdom prvej inštancie použitého ust. neprichádzala do úvahy a bezzákladným bol potom aj záver súdu prvej inštancie o nemožnosti postupcu predmetný úver predčasne zosplatniť pre neexistenciu platnej dohody v zmysle .

29. Žalovaný mal povinnosť úver zaplatiť podľa dojednania v cit. bode II.2.,6.,12., 7. a II. 1. zmluvy zo 4.5.2016 v spojení s Obchodnými podmienkami (nie v splátkach), pričom požiadaním banky a určením splatnosti (30.4.2021) podľa cit. zmluvných ust. a bolo oznámenie banky z 2.5.2021 (č.l. 27). K postúpeniu pohľadávky došlo až následne k 12.9.2022.

30. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že sa v tejto súvislosti nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o predčasnom zosplatnení dlhu nemôže byť platne dojednaná v obchodných resp. všeobecných obchodných podmienkach spotrebiteľom nepodpísaných. Naviac v danom prípade povinnosť zaplatiť úver v plnej výške kedykoľvek na požiadanie banky, korešpondujúca s cit. § 10 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bola dojednaná priamo aj v texte samotnej zmluvy v poukázanom bode III.1.

31. Ust. prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) požaduje pre platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu ( ), v zmysle ktorej sa pre platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby. Zároveň však ustanovenie umožňuje, aby časť obsahu zmluvy bola určená aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

32. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej jednoznačne konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) boli obsiahnuté v jedinom dokumente (odpoveď na prejudiciálne otázky č. 1 a 2). Podmienkou však je, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala jasné s zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti alebo trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti a že zároveň tieto iné písomnosti alebo trvalé nosiče boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vnútroštátny poriadok SR, ako ani európska smernicová úprava spotrebiteľských úverov nevyžaduje zakotvenie všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v jedinom dokumente, ani nevylučuje použitie všeobecných obchodných podmienok. Je preto prípustné, aby okrem samotnej zmluvnej listiny boli zmluvné podmienky (vrátane obligatórnych náležitostí) obsiahnuté aj v ďalších zmluvných dokumentoch, avšak podmienkou je riadna inkorporácia týchto dokumentov do zmluvy, t. j. jasný, zrozumiteľný a transparentný odkaz na všetky dokumenty tak, aby bolo zjavné, o ktoré konkrétne dokumenty ide a že sú súčasťou zmluvy a zároveň musia byť tieto dokumenty transparentné, t. j. spotrebiteľovi musí byť zrejmé o ktoré konkrétne dokumenty ide a musí byť preukázateľne informovaný o ich obsahu, teda príslušné obchodné podmienky, či iné listiny na ktoré zmluva odkazuje musia byť spotrebiteľovi známe, resp. priložené k zmluve pri jej podpise tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

34. Z obsahu oznámenia o poskytnutí spotrebiteľského úveru, resp. zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu zo dňa 4.5.2016 ( č.l. 22 a nasl. spisu) pritom jednoznačne vyplýva, že súčasťou zmluvy, okrem žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, sú aj obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu a všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré zároveň podľa záverečného prehlásenia v zmluve žalovaný aj osobne v listinnej podobe prevzal. Možno teda uzavrieť, že v danom prípade došlo k riadnej inkorporácii týchto dokumentov do predmetnej zmluvy, keďže zmluva obsahuje jasný, zrozumiteľný a transparentný odkaz na tieto dokumenty a spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere nie sú správne a odvolanie je v tomto rozsahu dôvodné.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, po skonštatovaní, že bol naplnený ním uplatnený odvolací dôvod v zmysle v spojení s písm. b) , potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne komplexne posúdiť nárok žalobcu, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), z ostatných v spotrebiteľskej veci relevantných hľadísk, za tým účelom vykonať nielen relevantné navrhnuté dôkazy ( ), ale i dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ), skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne aj o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).