Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-72-2025.pdf
PDF · 138.41 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/72/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu CROSS CONSULT s.r.o., so sídlom Ľubovnianska 6, 851 07 Bratislava, IČO: 45 505 870, zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122 proti žalovanému Babičkin dvor, a.s., so sídlom J. Kráľa 2661, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 45 538 557, zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821 o zaplatenie 20.565,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Cb/148/2024-141 zo dňa 21. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Cb/148/2024-141 zo dňa 21. januára 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,00 % ročne zo sumy 12.000,00 Eur od 7.7.2023 do 25.7.2023, 13,00 % ročne zo sumy 10.000,00 Eur od 26.7.2023 do 24.10.2023, 13,00 % ročne zo sumy 5.000,00 Eur od 25. 10. 2023 do 25.11.2024, 13,00 % ročne zo sumy 12.000,00 Eur od 7. 7. 2023 do 25.7.2023, 13,00 % ročne zo sumy 10.000,00 Eur od 26. 7. 2023 do 25.11.2024, 13,25 % ročne zo sumy 1.800,00 Eur od 15. 9. 2023 do 25.11.2024, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 12.000,00 Eur od 7. 7. 2023 do 25.7.2023, zo sumy 10.000,00 Eur od 26. 7. 2023 do 24.10.2023, zo sumy 5.000,00 Eur od 25. 10. 2023 do 25.11.2024, zo sumy 12.000,00 Eur od 7. 7. 2023 do 25.7.2023, zo sumy 10.000,00 Eur od 26. 7. 2023 do 25.11.2024, zo sumy 1.800,00 Eur od 15. 9. 2023 do 25.11.2024, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, a to do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vo výroku II. vo zvyšnej časti konanie zastavil a vo výroku III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 16.800,- Eur, ktorú žalovaný dňa 25.11.2024 žalobcovi uhradil a v ktorej časti žalobca vzal svoju žalobu späť. V tejto časti preto okresný súd vo výroku II. napadnutého rozhodnutia konanie zastavil. Okrem istiny 16.800,- Eur sa žalovaný domáhal od žalobcu aj zaplatenia úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, v ktorej časti okresný súd žalobe vyhovel vo výroku I. napadnutého rozsudku.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že pôvodný veriteľ žalovaného, a to postupca obchodná spoločnosť 2Friends s. r. o., IČO: 46 132 635 (ďalej aj
„postupca“) uzavrel so žalovaným dňa 24.05.2022 Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola dohoda o tom, že postupca poskytne žalovanému poradenské služby pre projekt s názvom Rekonštrukcia/ výstavba klietkových systémov chovu nosníc Gallus gallus na alternatívne systémy chovu s primeraným zaťažením na plochu a produkcia BIO vajec - projekt I., s registračným číslom 041BB520656 v rámci výzvy č. 52/PRV/2022 (ďalej aj „Mandátna zmluva I.“ alebo „Projekt I.). Projekt bol postupcom v mene žalovaného podaný na Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej aj „PPA“) dňa 24.06.2022 a po jeho schválení podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnej zmluvy I. vystavil postupca dňa 22.06.2023 žalovanému faktúru č. 230100013 na sumu 12.000,- Eur s DPH so splatnosťou 06.07.2023. Faktúra bola doručená žalovanému mailom dňa 22.06.2023, z ktorej žalovaný uhradil čiastočne sumu 2.000,- Eur dňa 25.07.2023, 5.000,- Eur dňa 24.10.2023 a ku dňu podania žaloby bola neuhradená suma 5.000,- Eur. Po podaní žaloby dňa 25.11.2024 uhradil žalovaný žalobcovi aj zostávajúcu časť istiny vo výške 5.000,- Eur.
4. Žalobca ďalej tvrdil, že postupca uzavrel so žalovaným dňa 24.05.2022 Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie poradenských služieb postupcom pre žalovaného pre vypracovanie projektu s názvom Rekonštrukcia/výstavba klietkových systémov chovu nosníc Gallus gallus na alternatívne systémy chovu s primeraným zaťažením na plochu a produkciu BIO vajec - projekt II., s registračným č. 041BB520658 v rámci výzvy č. 52/PRV/2022 (ďalej aj „Mandátna zmluva II.“ alebo „Projekt II.). Projekt postupca v mene žalovaného podal na PPA dňa 29.06.2022 a po jeho schválení podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnej zmluvy II. vystavil dňa 22.06.2023 žalovanému faktúru č. 230100014 na sumu 12.000,- Eur so splatnosťou 06.07.2023. Faktúra bola doručená žalovanému e-mailom dňa 22.06.2023. Žalovaný uhradil z uvedenej faktúry čiastku 2.000,- Eur dňa 25.10.2023, pričom ku dňu podania žaloby bola neuhradená suma 10.000,- Eur, ktorú žalovaný uhradil následne po podaní žaloby dňa 25.11.2024.
5. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 25.08.2023 ďalšiu Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola dohoda o tom, že postupca poskytne žalovanému poradenské služby pre projekt s názvom: Rekonštrukcia chovov nosníc na alternatívne systémy chovu s primeraným zaťažením na plochu a produkcia BIO vajec Projekt III., v rámci výzvy č. 65/PRV/2022 (ďalej aj „Mandátna zmluva III.“ alebo „Projekt III.). Žalovaný uviedol, že projekt bolo potrebné podať na PPA do 31.08.2023. Projekt bol postupcom pripravený, avšak žalovaný dňa 29.08.2023 telefonicky oznámil odstúpenie od podania projektu. Postupca a žalovaný, v mene ktorého konal p. A., sa dohodli, že odmena bude účtovaná v jednej polovici, t.j. 1.800,- Eur s DPH, pričom následne p. A. za žalovaného zaslal postupcovi elektronickú správu, v ktorej oznámil, že s takouto dohodou súhlasí aj konateľ žalovaného p. B.. Na základe takejto dohody vystavil postupca žalovanému dňa 31.08.2023 faktúru č. 230100018 na sumu 1.800,- Eur s DPH so splatnosťou 14.09.2023, ktorá bola doručená e-mailom žalovanému dňa 31.08.2023 a z ktorej ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu sumu a túto uhradil až po podaní žaloby dňa 25.11.2024 v celej výške 1.800,- Eur. Ku dňu 25.11.2024 preto žalovaný uhradil žalobcovi celú pôvodne uplatnenú istinu v súdnom konaní vo výške 16.800,- Eur. V každej mandátnej zmluve uzavretej medzi postupcom a žalovaným bola v článku VI. bod 6.3 dohodnutá zmluvná pokuta v prípade nesplnenia úhrady faktúry v lehote splatnosti vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Žalobca uviedol, že dňa 12.02.2024 uzavrel postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 012024, predmetom ktorej bola pohľadávka vo výške 16.800,- Eur s príslušenstvom, pričom túto pohľadávku si žalobca uplatnil voči žalovanému v súdnom konaní.
6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom pri uplatnení nároku boli nesporné a žalovaný ich nepoprel.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v konaní uplatnil námietku res iudicata vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/141/2023-89 zo dňa 22.04.2024. Tvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti tvrdenej žalobcom, ktorá by ho oprávňovala na uplatnenie zmluvnej pokuty. Faktúru č. 230100026 označil za neoprávnene vystavenú, pretože došlo k zmareniu projektu zastrešeného mandátnou zmluvou. Namietal aj zmluvnú pokutu vo faktúre č. 230100027. Namietal nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu a poukázal na to, že zmluvná pokuta podlieha moderačnému právu zo strany súdu. V súvislosti so zmarením projektu uviedol, že služba, ktorá mala byť poskytnutá, nebola poskytnutá v súlade so zmluvnými podmienkami, pričom žalovaný splnil všetky podmienky Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Bol to postupca, ktorý si nesplnil svoje povinnosti, keďže pri svojej činnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neinformoval žalovaného o povinnosti
predloženia rozhodných podkladov a zamlčal podstatné skutočnosti týkajúce sa listín požadovaných orgánmi štátnej správy.
8. Po vyhodnotení skutkového stavu na základe nesporného tvrdenia žalobcu o uzavretí mandátnych zmlúv, o vystavení faktúr a ich postupných úhrad a o postúpení pohľadávky, okresný súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 16.800,- Eur a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu sa podľa okresného súdu riadi Obchodným zákonníkom. Žalovaný uplatnenú istinu uhradil pred začatím konania a časť v jeho priebehu, čím podľa okresného súdu žalovaný nárok žalobcu de facto uznal. Dohodnutá odplata bola splatná v lehotách uvedených vo faktúrach, pričom v týchto lehotách uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Keďže nemal preukázanú dohodu o výške úrokov z omeškania, okresný súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj „Nariadenie vlády“). Okresný súd konštatoval, že k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 07.07.2023 pri faktúrach č. 230100013 a č. 230100014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 4 % a preto priznal z týchto faktúr úrok z omeškania 13 % ročne, tak ako si ich žalobca uplatnil, s prihliadnutím na čiastočné úhrady zo strany žalovaného. K prvému dňu omeškania pri faktúre č. 230100018, t.j. k 15.09.2023, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 4,25 % a preto bol z tejto faktúry, s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného, priznaný okresným súdom úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne, tak ako ho žalobca uplatnil.
10. Okresný súd uviedol, že pre prípad porušenia povinnosti zaplatiť faktúru v lehote splatnosti si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. V takejto výške okresný súd žalobcovi aj priznal ním požadovanú zmluvnú pokutu, ktorú považoval za obvyklú, nie neprimerane vysokú a preto nepristúpil k jej zníženiu pri aplikácii moderačného práva podľa § 301 ObZ.
11. Okresný súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády.
12. Neprihliadol na žalovaným uplatnenú námietku rozsúdenej veci, keďže v konaní sp. zn. 68Cb/141/2023 nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Neprihliadol ani na námietku premlčania, pretože uplatnený nárok na zmluvné pokuty a úroky z omeškania začal vznikať až v roku 2023 a do uplatnenia nároku na súde ku dňu 22.05.2024 premlčacia doba 4 roky podľa § 397 ObZ neuplynula. Za neúčinné považoval námietky žalovaného o tom, že neeviduje porušenie povinnosti, ktorá by žalobcu oprávňovala k uplatneniu zmluvnej povinnosti a tiež námietku neevidovania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, keďže nešlo o popretie skutkových tvrdení žalobcu. Okresný súd posúdil za irelevantnú aj argumentáciu žalovaného v súvislosti s faktúrami č. 230100026 a č. 230100027, keďže predmet sporu sa týchto faktúr netýkal. Keďže žalobca bol úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne.
14. Podľa žalovaného nedošlo k platnému postúpeniu akéhokoľvek nároku z postupcu na žalobcu. Zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nemohla vzniknúť, keďže samotný postupca nemal nárok ani na odmenu, ani na žiadnu sankciu, keďže postupca si nesplnil svoje povinnosti odborného poradcu a koordinátora. Podľa žalovaného postupca priviedol žalobcu do stavu, v ktorom sa pohyboval medzi neuskutočniteľnými požiadavkami rôznych orgánov, a to na jednej strane PPA a na druhej strane Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ako aj Veterinárnej inšpekcie. Postupca žalovaného dostatočne neinformoval o existencii takéhoto konfliktného stavu a nesplnil si povinnosť konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnym skutočným porušeniam a preto nevznikol dôvod ani na vyvodenie sankcie.
15. Žalovaný v odvolaní namietal, že zmluvná pokuta v tvrdenej podobe je neprimerane vysoká, v rozpore so zásadou rovnosti zmluvných strán. Namietal, aby bol žalovaný postihnutý vysokou sankciou
za situáciu, ktorú nespôsobil a ktorá bola vyvolaná nekvalitným výkonom mandátu. Neúspech projektu vyplýval z toho, že postupca nerozpoznal ako zladiť požiadavky PPA s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nerealizovanie projektu nie je preto zapríčinené žalovaným, ale nedostatkom riadnej súčinnosti zo strany postupcu.
16. Žalovaný zdôrazňoval, že akýkoľvek nárok, ktorý by si mohol postupca nárokovať, čo však žalovaný spochybňuje, nemožno platne postúpiť na žalobcu, ak takýto nárok nikdy nevznikol. Základnou podmienkou postúpenia pohľadávky je jej existencia a spôsobilosť byť predmetom postúpenia. Keďže žiaden platný nárok nevznikol, nebolo možné ho previesť. Žiadne reálne právo neexistovalo, čím žalovaný namietal postavenie žalobcu ako nového veriteľa. Podľa žalovaného nemôže byť platne postúpené niečo, čo nie je spôsobilé byť predmetom pohľadávky. Navyše je absurdné, ak došlo k porušeniu povinnosti zo strany postupcu a k zmareniu celého účelu spolupráce, domáhať sa aj zaplatenia sankčných platieb. Príčina zmarenia projektu je vo vnútornej rozpornosti dvoch okruhov podmienok, ktoré nepomohol nikto žalovanému zosúladiť. Podľa žalovaného, zmluvná pokuta nemôže byť zo strany žalobcu uplatnená, ak samotný postupca nemal žiaden nárok a nemohla ho platne získať tretia osoba, teda žalobca. Tvrdil, že sa vôbec nezakladá aktívna legitimácia žalobcu a celý nárok od začiatku bol neopodstatnený. Sporná dohoda o zmluvnej pokute podľa žalovaného nielenže nebola aktivovaná na základe jeho zavinenia, ale jej výška a spôsob výpočtu je taký neprimeraný, že narúša rovnováhu medzi stranami a takéto jednostranné sankcie sú v rozpore so základnou zásadu rovnosti a spravodlivosti v záväzkovo-právnych vzťahoch. Pokiaľ súd tieto skutočnosti nereflektoval, vzniklo rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so skutkovým stavom ani s právnymi predpismi.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.11.2024 v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa žalobcu v odvolaní žalovaný len mechanicky odcitoval zákonné ustanovenia bez toho, aby argumentoval konkrétne pochybenia a doložil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Pokiaľ žalovaný napádal platnosť postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu, zmluva o postúpení bola podľa žalobcu uzavretá platne a k jej uzavretiu nie je potrebný súhlas dlžníka, námietka žalovaného je preto irelevantná. Existenciu pohľadávky žalobca preukázal predloženými dokladmi v súdnom konaní. Žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti oproti tým, ktoré tvrdil už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, na ktoré žalobca reagoval vo svojom podaní zo dňa 21.08.2024 a s ktorými sa súd vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
18. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nebol zo strany postupcu upovedomený o všetkých zákonných a administratívnych podmienkach pre úspešné schválenie projektu. Postupca vo fáze prípravy aktívne komunikoval so žalovaným a upozorňoval ho opakovane, ktoré dokumenty, povolenia, potvrdenia je potrebné priložiť k žiadosti o nenávratný finančný prostriedok, resp. následne k rozhodnutiu o schválení žiadosti, o čom svedčia mailové správy zo dňa 04.05.2022, 08.05.2022 a 18.06.2022. Žalovaný mal posúdiť, či vie vydokladovať alebo získať od určených inštitúcií potrebné doklady. Bolo práve povinnosťou žalovaného v prípravnej fáze projektu informovať postupcu, že určité požadované doklady nie je schopný predložiť. Postupca sa nezaviazal žalovanému, že projekt bude na 100 % úspešný, pričom je na žalovanom, aby spĺňal všetky podmienky a predložil požadované doklady pre PPA. Podaná žiadosť bola zo strany PPA schválená (vydané rozhodnutie), čím vznikol postupcovi podľa mandátnej zmluvy nárok na odmenu vo vzťahu ku projektu I. a II. podľa faktúry č. 230100013 a č. 230100014. Pripravená žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre projekt III. nebola podaná na základe výslovnej žiadosti žalovaného. Na základe vzájomnej dohody však medzi postupcom a žalovaným bola dohodnutá odmena 1.800,- Eur, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 230100018. Žalovaný pritom zostatok týchto troch neuhradených faktúr vo výške 16.800,- Eur dňa 25.11.2024 uhradil, čím tieto sumy uznal. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil žalobcom uplatnený nárok.
19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.05.2025. Poukázal na to, že v odvolaní explicitne uviedol jednotlivé dôvody, a to nedostatok odbornej činnosti postupcu, existenciu rozporu medzi legislatívnymi a administratívnymi podmienkami, absenciu kvalifikovaného poradenstva zo strany postupcu, nesplnenie informačnej povinnosti v kritickej fáze projektu. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky opätovne zdôraznil absenciu samotného nároku, ktorý pokiaľ neexistuje, nie je čo postúpiť. Opätovne poukázal na protichodné požiadavky viacerých orgánov rozhodujúcich o žiadosti na poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Takýto kolízny stav nebol spôsobený žalovaným, ale objektívnou prekážkou, ktorú mal postupca včas identifikovať a riešiť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uhradením sumy
16.800,- Eur došlo k uznaniu dlhu, je tento záver neopodstatnený, keďže išlo o úhradu za služby, ktoré žalovaný považoval za aspoň čiastočne realizované, teda výlučne vo vzťahu k fakticky vykonaných činnostiam a nie ako potvrdenie právnej bezchybnosti alebo výslovné uznanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania sú samostatné nároky, ktoré musia byť samostatne preukázané.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 16.800,- Eur s príslušným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivo vystavených faktúr s prihliadnutím na dátumy a výšku čiastočných úhrad, ako aj zmluvnej pokuty dohodnutej percentuálnou sadzbou odo dňa splatnosti postupcom vystavených faktúr až do zaplatenia. V priebehu konania žalobca vzal svoju žalobu o zaplatenie istiny 16.800,- Eur späť, vzhľadom na jej úhradu po podaní žaloby dňa 25.11.2024. Predmetom konania ostal uplatnený úrok z omeškania v zákonom určenej výške odo dňa splatnosti jednotlivo vystavených faktúr s prihliadnutím na čiastočné úhrady vykonané zo strany žalovaného a nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá percentuálnou sadzbu za každý deň omeškania vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) odo dňa splatnosti jednotlivo vystavených faktúr s prihliadnutím na dátum ich úhrady.
22. Žalobca odôvodnil svoj nárok vo vzťahu k istine tým, že sa jedná o neuhradenú časť dohodnutej odmeny na základe troch mandátnych zmlúv uzavretých medzi postupcom a žalovaným. Podľa tvrdenia žalobcu následne došlo k postúpeniu tejto pohľadávky dňa 12.02.2024 z postupcu na žalobcu, pričom žalovanému bolo doručené oznámenie o postúpení. Pri Mandátnej zmluve I. a II. na projekt I. a II. boli vystavené faktúry č. 230100013 a č. 230100014 dvakrát po 12.000,- Eur so splatnosťou 06.07.2023 na základe splnenia dohodnutých podmienok podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnej zmluvy I. a II, pretože došlo k podaniu žiadostí a k vydaniu rozhodnutia o ich schválení, pričom na túto okolnosť bola viazaná druhá časť odmeny podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) Mandátnych zmlúv I. a II. Pri Mandátnej zmluve III. na projekt III. mala byť podaná žiadosť dňa 31.08.2023, avšak na žiadosť žalovaného bolo odstúpené od podania tejto žiadosti. Na základe odsúhlasenia medzi postupcom a žalovaným bola vyúčtovaná prvá časť tejto odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. a) Mandátnej zmluvy III. vo výške jednej polovice zo sumy 3,000,- Eur bez DPH, t.j. vo výške 1.500,- Eur bez DPH, s DPH vo výške 1.800,- Eur, faktúrou č. 230100018 so splatnosťou dňa 14.09.2023. Faktúra č. 230100013 vystavená na sumu 12.000,- Eur bola postupne uhrádzaná žalovaným tak, že dňa 25.07.2023 bola uhradená suma 2.000,- Eur, dňa 24.10.2023 suma 5.000,- Eur a po podaní žaloby dňa 25.11.2024 suma 5.000,- Eur. Faktúra č. 230100014 vystavená na 12.000,- Eur bola uhrádzaná žalovaným postupne, a to dňa 25.07.2023 bola uhradená suma 2.000,- Eur a po podaní žaloby dňa 25.11.2024 zvyšných 10.000,- Eur. Faktúra č. 230100018 vystavená na 1.800,- Eur so splatnosťou dňa 14.09.2023 bola uhradená žalovaným v celej výške 1.800,- Eur po podaní žaloby dňa 25.11.2024.
23. Po späťvzatí žaloby v časti istiny 16.800,- Eur predmetom konania ostali úroky z omeškania a percentuálnym spôsobom dohodnutá zmluvná pokuta podľa článku VI. bod 6.3 uvedených mandátnych zmlúv vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou po splatnosti vyššie uvedených faktúr. Žalobcom požadované úroky z omeškania ako aj zmluvná pokuta zohľadňovali dátum splatnosti vystavených faktúr a dátum a výšku čiastočných úhrad vykonaných žalovaným na uvedené faktúry.
24. Podľa § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
25. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj „Nariadenie vlády“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
28. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie vo veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.
29. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe po čiastočnom späťvzatí istiny v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady, ktorých dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené náležitosti na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neporušil vo vzťahu k žalovanému právo na spravodlivý proces. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody podaného odvolania odvolací súd dodáva nasledovné.
30. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny podliehajúci úprave Obchodného zákonníka, ktorý vznikol medzi postupcom a žalovaným na základe troch mandátnych zmlúv týkajúcich sa poradenských služieb, na ktoré sa zaviazal postupca v prospech žalovaného vo vzťahu k projektu I., II. a III.. Okresný súd správne konštatoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky boli nároky z týchto zmlúv postúpené z postupcu v prospech žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2024.
31. Vo vzťahu k Mandátnym zmluvám I. a II. uzavretých dňa 24.05.2022 na projekt I. a II. okresný súd správne uviedol, že odmena mandatára, t.j. postupcu, bola uplatnená podľa článku IV. bod 4.3 písm. b) mandátnych zmlúv. Jedná sa teda o nárok mandatára na druhú časť odmeny, ktorá bola viazaná na schválenie žiadosti o nenávratný finančný prostriedok vo výške 1 % z nenávratného finančného prostriedku. Okresný súd považoval za nesporné, že pri obidvoch uvedených zmluvách boli postupcom podané žiadosti a došlo aj k ich schváleniu zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
32. Vo vzťahu k Mandátnej zmluve III. uzavretej medzi žalovaným a postupcom dňa 25.08.2023 okresný súd správne poukázal na nespornú dohodu o výške odmeny za vypracovanie projektu III., ktorý na výslovný pokyn žalovaného podaný nebol, pričom došlo k dohode medzi postupcom a žalovaným o vyúčtovaní sumy 1.800,- Eur za jeho vypracovanie. Z predložených listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise a z elektronickej komunikácie vyplýva, že sa jedná o nárok na prvú časť odmeny podľa článku IV. bod 3 písm. a) Mandátnej zmluvy III. uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 25.8.2023 dohodnutej vo výške 3.000,- Eur bez DPH, ktorá mala byť uhradená do 14 dní od predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Jedna polovica z takto určenej prvej časti odmeny predstavuje 1.500,- Eur bez DPH, s DPH 1.800,- Eur, pričom došlo k odsúhlaseniu medzi postupcom a žalovaným na takúto čiastočnú úhradu za vykonané práce v súvislosti s podaním žiadosti o nenávratný finančný prostriedok podľa Mandátnej zmluvy III.. Okresný súd správne konštatoval, že uvedené skutkové okolnosti sporné neboli a žalovaný ich nenamietal.
33. Okresný súd správne poukázal aj na to, že všetky uvedené mandátne zmluvy v článku VI. bod 6.3 obsahovali dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá pre prípad nesplnenia úhrady faktúry v lehote splatnosti vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Okresný súd správne uviedol, že sa jedná o zmluvnú pokuta za oneskorenú úhradu splatných faktúr zo strany žalovaného.
34. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca na základe uvedených dvoch mandátnych zmlúv na projekt č. I. a II. vyúčtoval uvedené faktúry dvakrát na 12.000,- Eur a v zmysle Mandátnej zmluvy III. zo dňa 25.08.2023 vyúčtoval časť z dohodnutej prvej časti odmeny vo výške 1.800,- Eur. Takto žalobcom vyúčtované odmeny boli postupne zo strany žalovaného aj v celom rozsahu uhradené.
35. Okresný súd preto dospel k záveru o preukázaní vzniku nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej a vyúčtovanej odmeny, ktorá bola v priebehu konania v celom rozsahu zaplatená, pričom v tejto časti žalobca vzal žalobu späť. Vzhľadom na omeškanie s úhradou takto vyúčtovanej odmeny mal okresný súd preukázaný aj vznik nároku žalobcu na zákonné úroky z omeškania, ako aj na dohodnutú zmluvnú pokutu podľa článku VI. bod 6.3 mandátnych zmlúv. S takýmto skutkovým a právnym zdôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a vzhľadom dôvody odvolania dopĺňa nasledovné.
36. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu žiadneho nároku, pretože postupcovi nevznikol nárok na odmenu a teda nemohol vzniknúť nárok ani na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Keďže nedošlo k vzniku nároku postupcu na odmenu, nemohlo platne dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky, ktorá neexistovala. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.
37. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na vznik nároku postupcu na zaplatenie dohodnutej odmeny mandatára, pričom pri Mandátnych zmluvách uzavretých dňa 24.05.2022 na projekt I. a na projekt II. sa jednalo o druhú časť odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b), ktorá bola viazaná na schválenie žiadosti o nenávratný finančný prostriedok. Podľa žalobcu v zmysle týchto mandátnych zmlúv bola vypracovaná žiadosť a Poľnohospodárskou platobnou agentúrou bola aj schválená, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel. Okresný súd vychádzal z dohodnutých predpokladov pre vznik nároku na druhú časť odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b) Mandátnych zmlúv na projekt I. a II. uzavretých dňa 24.05.2022, pričom žalovaný účinne nepoprel splnenie takto dohodnutých predpokladov pre vznik tohto nároku. Okresný súd potom správne dospel k záveru o vzniku nároku postupcu na zaplatenie tejto časti odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b) Mandátnych zmlúv na projekt I. a II.
38. Okresný súd správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vznik nároku na zaplatenie čiastočnej odmeny podľa Mandátnej zmluvy III. zo dňa 25.08.2023 v sume 1.800,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov vyplýva, že sa jedná o nárok na odmenu mandatára, t.j. postupcu podľa článku IV. bod 4.3 písm. a) Mandátnej zmluvy III., t.j. o nárok na prvú časť odmeny v sume 3.000,- Eur, ktorá mala byť uhradená do 14 dní od predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok na PPA. Vzhľadom na výslovnú žiadosť žalovaného o nepodanie tohto projektu, bola žalobcom tvrdená dohoda o vyúčtovaní jednej polovice z takto dohodnutej prvej časti odmeny, t.j. v sume 1.500,- Eur bez DPH, s DPH vo výške 1.800,- Eur. Ani tieto skutkové tvrdenia žalobcu, o vzniku nároku postupcu ako mandatára na túto časť odmeny na základe vzájomnej dohody a výslovnej žiadosti žalovaného o nepodanie projektu, žalovaný nepoprel. Okresný súd potom správne konštatoval nesporný skutkový stav o vzniku nároku postupcu na zaplatenie odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. b) Mandátnej zmluvy I. a Mandátnej zmluvy II. a na polovičnú výšku odmeny mandatára, t.j. na 1/2 prvej časti odmeny podľa článku IV. bod 3. písm. a) Mandátnej zmluvy III. uzavretej dňa 25.08.2023.
39. Žalovaný síce namietal v odvolaní, že nemohlo platne dôjsť k postúpeniu pohľadávky z dôvodu neexistencie samotného nároku, avšak žiadne dôvody nesprávnosti záverov okresného súdu o vzniku nároku na odmenu postupcu na základe splnenia dohodnutých a žalovaným nepopretých predpokladov podľa čl. IV. bod 3. písm. b) Mandátnej zmluvy I. a II. a čl. IV. bod 3. písm. a) Mandátnej zmluvy III. v odvolaní neuviedol. Všeobecné tvrdenie o zmarení projektu nevykonaním činnosti postupcu s odbornou starostlivosťou nevyvracia správny skutkový a právny záver okresného súdu o vzniku nároku na dohodnutú odmenu podľa článku IV. bod 3. písm. a) a písm. b) uvedených Mandátnych zmlúv. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti posúdenia okresného súdu o vzniku nároku na takto dohodnutú odmenu postupcu.
40. Naopak samotný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2025 v rámci odvolacieho konania jednoznačne uviedol, že uhradil žalobcovi sumu 16.800,- Eur po podaní žaloby, pričom sa jednalo o úhradu za služby, ktoré žalovaný považoval za čiastočne realizované vo vzťahu k fakticky vykonaným činnostiam. Záver okresného súdu o preukázaní nároku postupcu na zaplatenie odmeny mandatára vo výške 16.800,-
Eur na základe uvedených Mandátnych zmlúv teda potvrdil aj samotný žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2025 v rámci odvolacieho konania, keď úhradu v tejto výške považoval za úhradu za fakticky vykonané činnosti.
41. Žalovaný teda žiadnu odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nesprávnosti záverov okresného súdu o vzniku nároku na odmenu postupcu ako mandatára podľa článku IV. bod 3. písm. a) a b) uvedených zmlúv nešpecifikoval. Naopak v podaní zo dňa 14.05.2025 potvrdil, že sa jednalo o úhradu za fakticky vykonané činnosti zo strany postupcu. Tvrdenie žalovaného v odvolaní o neexistencii pohľadávky postupcu, ktorá nemohla byť platne postúpená na žalobcu, nezodpovedá obsahu spisu, vykonanému dokazovaniu a nakoniec ani samotnému tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení v odvolacom konaní zo dňa 14.05.2025. Na tvrdenie o neexistencii nároku postupcu na odmenu a o neplatnosti postúpenia z tohto dôvodu preto odvolací súd neprihliadol.
42. Žalovaný svoje všeobecné tvrdenia o tom, že postupca si neplnil svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou a zavinil zmarenie projektu nekonkretizoval, t.j. neuviedol, akým spôsobom sa toto všeobecné tvrdenie malo vzťahovať na dohodnuté predpoklady na odmenu mandatára podľa článku IV. bod 4.3 písm. a) a b) Mandátnych zmlúv. Na tieto všeobecné tvrdenia preto odvolací súd neprihliadol a neboli spôsobilé zmeniť správny skutkový a právny záver okresného súdu o vzniku nároku postupcu na zaplatenie odmeny mandatára podľa článku IV. bod 3. písm. a) a b) Mandátnych zmlúv I., II., III.
43. Odvolací súd preto neprihliadol ani na tvrdenia žalovaného, že nemohol byť uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, keďže samotný postupca nemal žiaden nárok na odmenu. Ako bolo uvedené, okresný súd správne posúdil existenciu nároku postupcu na odmenu podľa uvedených ustanovení mandátnych zmlúv z dôvodu preukázania splnenia podmienok na vznik tohto nároku. Na tvrdenia žalovaného o nemožnosti postúpenia tejto pohľadávky na žalobcu preto odvolací súd neprihliadol.
44. Žalovaný teda tvrdil, že zmluvná pokuta nemohla byť uplatnená, keďže postupcovi nevznikol žiaden nárok na odmenu a ani na žiadnu sankciu. Ako bolo uvedené, žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody svojho tvrdenia o neexistencii nároku postupcu na odmenu. Pokiaľ preto okresný súd dospel k správnemu záveru o vzniku nároku na zaplatenie odmeny postupcu ako mandatára podľa článku IV. bod 3. písm. a) a b) Mandátnych zmlúv, potom správne posudzoval uplatnenú zmluvnú pokutu podľa článku VI. bod 6.3 Mandátnych zmlúv vo výške 0,05 % denne v prípade nesplnenia úhrady faktúry v lehote splatnosti. Námietka žalovaného o neexistencii nároku na zmluvnú pokutu, vzhľadom na neexistenciu základného nároku na odmenu, je preto irelevantná. Okresný súd správne posúdil vznik nároku na zaplatenie odmeny postupcu, správne posúdil splatnosť jednotlivých faktúr, ktorými bola vyúčtovaná odmena postupcu a správne vyhodnotil aj omeškanie žalovaného s úhradou týchto faktúr s prihliadnutím na dátumy a výšku jednotlivých úhrad.
45. Žalovaný v odvolaní namietal, že zmluvná pokuta v tvrdenej podobe je neprimerane vysoká a v rozpore so zásadou rovnosti zmluvných strán. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Ako bolo uvedené, okresný súd správne posúdil vznik nároku na zaplatenie odmeny mandatára a správne posúdil aj dojednanie zmluvnej pokuty podľa článku VI. bod 6.3 Mandátnych zmlúv, podľa ktorého nárok na zmluvnú pokutu vznikol v prípade omeškania s úhradou vystavených faktúr v lehote splatnosti, a to vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
46. Podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je presné špecifikovanie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečovaný záväzok musí byť vymedzený určite a zrozumiteľne, pričom zmluvná pokuta môže byť dohodnutá ako tzv. jednorazová, t.j. určená buď pevnou sumou alebo určitým podielom z konkrétneho plnenia, alebo môže byť dohodnutá aj ako percentuálne vyčíslenie z určitej sumy v spojení plynutím doby porušovania dohodnutej povinnosti.
47. Podľa odvolacieho súdu dohoda v článku VI. bod 6.3 Mandátnych zmlúv je platným dojednaním o zmluvnej pokute, pretože presne určuje zabezpečovaný záväzok, a to včasné uhradenie vystavených faktúr v lehote splatnosti a zároveň je platne a určite dohodnutý aj spôsob určenia zmluvnej pokuty, a
to percentuálnou sadzbou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej čiastky, čo predstavuje 18,25 % ročne.
48. Žalovaný namietal, že takáto zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a narúša rovnováhu medzi stranami sporu. Žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval svoje tvrdenie o neprimeranosti zmluvnej pokuty.
49. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, umožňujúce súdu moderovať zmluvnú pokutu na návrh strany sporu, ukladá súdu povinnosť prihliadať pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Žalovaný ani len netvrdil, ktoré z uvedených kritérií, t.j. význam alebo hodnota zabezpečovanej povinnosti, odôvodňuje aplikáciu moderačného práva. Odvolací súd nepovažuje v individuálnych okolnostiach prejednávanej veci zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) za neprimerane vysokú vo vzťahu k zabezpečeniu záväzku žalovaného na včasnú úhradu dlžnej sumy. Vo vzťahu ku kritériu hodnoty zabezpečovaného záväzku súd posudzuje, či peňažné vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú by mal dlžník zaplatiť, nie je neprimerané vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Ako neprimeraná zo strany súdu nebola určená ani zmluvná pokuta vo výške 1 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku za každý deň omeškania (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, sp. zn. 2Obdo/39/2010, ale aj Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, str. 1267). Posúdenie pomeru výšky zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečovaného záväzku je dôležitým, avšak nie jediným a výlučným ukazovateľom primeranosti zmluvnej pokuty. Ďalším kritériom je hodnotenie významu zabezpečovaného záväzku. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 zo dňa 17.07.2019 vyplýva: „Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určité časové obdobie. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.“
50. Odvolací súd dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne) nepovažuje za neprimeranú, ktorá nezodpovedá hodnote a významu zabezpečovaného záväzku (zaplatenie peňažného záväzku v dohodnutej lehote splatnosti). Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodnili uplatniť moderačné právo súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka. Pokiaľ preto okresný súd neprihliadol na všeobecné námietky žalovaného uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie o neprimeranosti zmluvnej pokuty, postupoval správne, vzhľadom na absenciu akýchkoľvek konkrétnych tvrdení žalovaného odôvodňujúcich moderačné právo súdu podľa kritérií uvedených v § 301 Obchodného zákonníka. Ani na výhradu o neprimeranosti zmluvnej pokuty preto odvolací súd neprihliadol.
51. Odvolací súd teda neprihliadol na tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní o neexistencii nároku postupcu na dohodnutú zmluvnú odmenu, neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného o neplatnom postúpení nárokov, ktoré podľa žalovaného nemohli byť postúpené pre ich neexistenciu a neprihliadol ani na neodôvodnené výhrady o neprimeranosti zmluvnej pokuty.
52. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom výlučne z dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré v lehote na podanie odvolania uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ, pričom za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na zmenu správneho rozhodnutia okresného súdu, ktorý po čiastočnom späťvzatí istiny žalobe v celom rozsahu vyhovel v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.
53. Žalovaný podal odvolanie výslovne voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho výroku II. o čiastočnom zastavení konania.
54. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu voči nesprávnosti výroku II. o čiastočnom zastavení konania. Čiastočné späťvzatie žaloby, na základe podania žalobcu zo dňa 27.11.2024, bolo doručené súdu pred začatím pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.01.2025. Ani v prípade nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím by sa nejednalo o účinný nesúhlas, keďže na nesúhlas so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu (čiastočnému) žaloby skôr, než sa začalo pojednávanie. Odvolací súd teda konštatuje, že aj keby žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, na takýto nesúhlas sa neprihliada. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu o nesprávnosti výroku II. o čiastočnom zastavení konania a neuviedol ani nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Vzhľadom k tomu, že v odvolaní žalovaného absentuje akákoľvek odvolacia argumentácia o nesprávnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia, žalovaný neumožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania s tým, že aj v prípade uvedenia dôvodov nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby by odvolací súd na takýto nesúhlas nemohol prihliadnuť podľa § 146 ods. 1 CSP. Žalovaný teda neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia, čím neumožnil odvolaciemu súdu jeho prieskum v rámci odvolacieho konania a odvolací súd aj v tejto časti považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne.
55. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho výroku III. o náhrade trov konania, ktorým bol žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
56. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 16.800,- Eur, ktorá bola uhradená po podaní žaloby, bola aj v tejto časti žaloba podaná dôvodne. Žalovaný preto zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v ktorej bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, bol žalobca úspešný podľa § 255 ods. 1 CSP. Pokiaľ preto okresný súd priznal vo výroku III. napadnutého rozhodnutia žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, postupoval správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
57. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
58. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
59. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).