Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28C-20-2021.pdf
PDF · 110.23 KB
Case nature
Subarea
28C/20/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore maloletej žalobkyne: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou Z. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou Motešice so sídlom Machnáčska 77, Motešice, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.06.2021 bol súdu doručený návrh maloletej žalobkyne zastúpenej jej zákonným zástupcom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému - škole, ktorú maloletá navštevuje, uložil, aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania, jej neobmedzovala vstup do školského zariadenia bez platného zákonného dôvodu a aby jej bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti, a nariadil zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky, a zároveň, aby zakázal, aby zasahoval do jej základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií. 2. Žalobkyňa svoj návrh okrem iného odôvodnila tým, že dňa jej nie je umožnený vstup do školského zariadenia žalovaného - Základná škola s materskou školou Motešice za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou z dôvodu neprekrytia si horných dýchacích ciest a aj z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 matkou ako zákonným zástupcom, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že jej ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené a to bezplatného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že žalobkyňa a jej celá rodina v tom čase boli úplne zdraví, dodržiavajúc a uplatňujúc svoje základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca žalovaného sa odvoláva na rešpektovanie vydaných nariadení vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Žalovaný ako aj zriaďovateľ sa touto cestou dopúšťajú protiprávneho konania, tým, že bez preukázania sa negatívneho RT - PCR/ antigénovým výsledkom testu na ochorenie COVID-19 (zákonného zástupcu) jej neumožnia vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky, opierajúc sa o vyššie popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto podania na vydanie neodkladného opatrenia.
3. V obsahovo rozsiahlom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa poukázala na tieto právne predpisy: článok 3, 6, 8, 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 12 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, článok 3, článok 8 ods. 1, článok
14ods. 1, článok 24, článok 45, článok 52, článok 53, článok 54 Charty základných práv Európskej únie, článok 28 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 1 ods. 1, článok 1 ods. 2, článok 2 ods. 3, článok 2 ods. 2, článok 7 ods. 5, článok 13 ods. 1 písm. a), článok 16, článok 19, článok 23, článok 42, článok 46 ods. 1, článok 152 ods. 4, článok 154c ods. 1, článok 154c ods. 2 Ústavy SR, § 11 Občianskeho zákonníka, § 3 písm. c), d), § 144 ods. 1, § 145 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní,§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), § 2 ods. 6, § 25 ods. 1 zákona č.576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 5 písm. d), § 16 ods. 1, § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 18/2018Z. Z. o ochrane osobných údajov, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3, § 5 ods.2, § 13 písm. e),§ 19 ods. 1 a 2, zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, § 1aa zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,§ 59b ods. 1, 2, zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, článok 1 ods. 1, 2 Zásad vydávania Vestníka vlády SR, § 3, § 186 ods. 1Civilného sporového poriadku, § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
4. Zákon č. 245/2008Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej v texte len (školský zákon“) v ust. § 3 ods. 1 písm. c), d) stanovuje, že výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, zákazu všetkých foriem diskriminácie. Podľa § 145 ods. 1 školského zákona práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z §145 ods. 2 školského zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého žiaka. Konanie žalovaného a jej zamestnancov prekročilo zákonnosť vyššie uvedených právnych predpisov, pričom závažným spôsobom zasiahlo do základných ľudských práv, ktoré má každý občan garantované medzinárodnými dohovormi, chartami EÚ, Ústavou SR a zákonmi SR, ktoré sú svojou právnou silou nadradené uzneseniam vlády SR, resp. podzákonným aktom ÚVZSR a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania neumožnilo žalobkyni účasť na vzdelávaní prezenčnou formou bez platného zákonného dôvodu, čím ohrozili jej mravnú výchovu a vystavili ju nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej bránili a dodnes bránia v povinnej školskej dochádzke, pričom takéto konanie sa považuje za trestný čin podľa ust. § 211 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. V slovenskom právnom poriadku totiž neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého, by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID- Ani škola, ani policajt, či ktokoľvek iný nemá žiadne zákonné oprávnenie požadovať od ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, v tomto prípade navrhovateľky ako žiaka (resp. jej zákonného zástupcu) predloženie výsledku testu/ diagnostiky na ochorenie COVID-19 a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Žiaden zákon platný na území Slovenskej republiky, ani uznesenie vlády SR č. 160/2021 výslovne neustanovujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov Slovenskej republiky výsledok testu/diagnostiky formou PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19. Z vyššie uvedeného uznesenia tiež nevyplýva povinnosť študentom (a ich zákonných zástupcom) preukázať sa negatívnym testom na ochorenie COVID-19 ako esenciálna podmienka účasti žiaka na vyučovaní prezenčnou formou. Žalobkyňa súčasne podotýka, že Vyhláška č. 132/2021 ÚVZ SR, ktorá ukladá školám a školským zariadeniam aby neumožnili resp. zakázali na pracovisko vstup osobám bez preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID -19 je v priamom rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s Ústavou SR, nariadením GDPR ako aj zákonom na ochranu osobných údajov, Zákonníkom práce a ďalšími zákonmi. Žalobkyňa odkazuje aj na Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014. Vyhláška je všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach. Je to právny predpis nižšej právnej sily ako je zákon. Ak vyhláška UVZ SR nepodlieha tvorbe v súlade s požiadavkami zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nemôže ísť o právny predpis, ktorý by svojimi účinkami bol normatívnym právnym aktom zaväzujúcim fyzické alebo právnické osoby na území SR. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 132/2021 je v rozpore so zákonom č. 400/2015 Z. z., je neúčinná a nie je všeobecne právne záväzná. Konvertovanie všeobecne nezáväzných opatrení do „všeobecne záväzných vyhlášok“ vydávaných dokonca v mimoriadnej situácii a núdzovom stave je právnym nezmyslom, ktorý obchádza Ústavu SR, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., zákon č. 400/2015 Z. z.. Žalobkyňa odkazuje aj na Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10.12.2014.V Dohovore o ľudských právach a základných slobodách, ktorý svojou právnou silou má prednosť pred Ústavou SR, sú ustanovené absolútne ľudské práva, ktoré nie je možné obmedziť dokonca ani za vojnového stavu, nie to ešte za núdzového stavu. Medzi ne patria napríklad spôsobilosť na práva a povinnosti, zákaz mučenia,
resp. krutého a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, právo na súdnu ochranu vo veciach ľudských práv a slobôd, prezumcii a neviny, či ľudská dôstojnosť vo význame samotného pilieru ľudských práv - človek je vždy subjekt práva nie jeho objekt. Absolútne práva sú neobmedziteľné a nemôžu byť porušené ani v kritických situáciách, a to ani v prípade, ak ide o ohrozenie života alebo zdravia iných ľudí či bezpečnosť štátu napr. v boji proti terorizmu. Relatívne práva sú obmedziteľné, a to za predpokladu, že ich obmedzenie prejde tzv. ústavným testom proporcionality, ktorý spravidla predvída sama ústava. Žalobkyňa vo svojom návrhu čestne prehlásila, že toho času je ona, ako aj jej zákonný zástupca, bez akýchkoľvek príznakov nejakého respiračného ochorenia, pričom v slovenskom právnom poriadku stále platí prezumpcia bezinfekčnosti. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych rozhodnutí či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je v konečnom dôsledku protiústavné. Z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19, alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. Žalobkyňa teda poukazuje na skutočnosť, že v praxi nemôže od nej požadovať certifikát a prekrytie horných dýchacích ciest školské zariadenie a jej zamestnanci či predstaviteľ obchodnej prevádzky, ale ani policajt. Vychádzajúc z garancií, ktoré v súvislosti s právom na vzdelanie garantuje každému dieťaťu bez rozdielu Dohovor o právach dieťaťa a právny poriadok Slovenskej republiky vrátane Ústavy Slovenskej republiky, zastáva navrhovateľka názor, že testovanie žiakov (a ich zákonných zástupcov) na ochorenie COVID -19 ako podmienka prístupu k vzdelaniu a účasti na školskom vyučovaní prezenčnou formou je hrubo protiústavná, protizákonná, ktorá nemá obdobu nikde v demokratickom svete a nie je v súlade s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa testu na COVID-19 ( ako aj jeho zákonného zástupcu), ktorý nemá so školou žiaden právny vzťah vo vzťahu ku vzdelaniu dieťaťa, nakoľko plniť si povinnú školskú dochádzku má len samotné dieťa. Žalobkyňa tiež poukazuje na rozhodnutia nemeckých súdov a názory expertov z rôznych oblastí, podľa ktorých riziko zdravotných problémov spôsobených prekrytím dýchacích ciest je vyššie ako riziko nákazy ochorením COVD-19 bez prekrytia dýchacích ciest. Podľa nemeckého súdu nemecká vláda nedostatočne preukázala primeranosť opatrení na ochranu zdravia nosením rúšok u detí. Žalobkyňa ďalej rozsiahle opisuje možné zdravotné komplikácie pri nosení rúšok či respirátorov, spochybňuje existenciu koronavírusu, nákazlivosť ochorenia, spoľahlivosť jeho zisťovania a účinnosť nosenia rúšok pri znižovaní chorobnosti. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovanému zaslala dňa 25.04.2021 výzvu na upustenie od protiprávneho konania. Na predmetnú výzvu žalovaný odpovedal vyjadrením, v ktorom uvádza, že sa školské zariadenie plne pridŕža vyhlášok ÚVZ.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila predžalobnú výzvu zo dňa 24.04.2021 adresovanú žalovanému, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 05.05.2021, list - prevzatie zodpovednosti za prípadné zmeny v zdravotnom a psychickom vývoji dieťaťa s doručenkou, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.05.2021.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 219/2021 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška ÚVZ“) podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie
horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
13. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) vyhlášky ÚVZ použitie respirátora podľa odseku 1 možno nahradiť použitím inej preventívnej ochrannej pomôcky, a to použitím rúška, šálu alebo šatky v prípade žiakov v škole alebo v školskom zariadení.
14. Súd sa oboznámil s dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, z ktorých mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
15. Dňa 24.04.2021 žalobkyňa zaslala žalovanému predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 05.05.2021, v ktorom uviedol, že riaditeľka školy je povinná zabezpečovať prevádzku školy, výchovu a vzdelávanie žiakov v súlade s príslušnými zákonmi, ale aj usmerneniami príslušných orgánov. Riaditeľstvo školy sa riadi všetkými vydanými nariadeniami, ktoré platia počas vyhláseného núdzového stavu. Doposiaľ o nezákonnosti vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo o nezákonnosti opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky nebolo rozhodnuté. Preto tak nedochádza k žiadnemu nezákonnému dodržiavaniu povinnosti prekrývania si horných dýchacích ciest. Nakoľko už od 03.05.2021 sa nemusí žiak ani jeho zákonný zástupca preukazovať negatívnym testom, túto časť predžalobnej výzvy považuje za bezpredmetnú. Žalobkyni bolo umožnené vzdelávanie vo forme nielen dištančného, ale aj formou prezenčného vzdelávania. Dištančného vzdelávania sa zúčastňovala podľa platného rozvrhu a tak túto formu vzdelávania využila v plnom rozsahu. Nakoľko nevyužila možnosť prezenčného vzdelávania po otvorení školy pre primárne vzdelávanie, škola postupovala v súlade s nariadeniami a usmerneniami MŠVV a Š SR a vzdelávanie zabezpečila náhradnou formou prezenčného vzdelávania pomocou pracovných listov. Vedúci pedagogický zamestnanec školy zabezpečil pravidelný prísun printových materiálov na vzdelávanie žalobkyne ako aj spätnú väzbu s triednym učiteľom a následnú kontrolu vypracovaných zadaní. Všetky vymeškané hodiny sú v súlade s nariadeniami MŠVV a Š SR ospravedlnené. Triedny učiteľ ich eviduje v triednej knihe ako v prípade ochorenia dieťaťa. To znamená, že vymeškané hodiny sa počítajú do druhého polroku školského roka 2020/21 od 01.02.2021 do doby návratu na prezenčné vzdelávanie.
16. Na list - prevzatie zodpovednosti za prípadné zmeny v zdravotnom a psychickom vývoji dieťaťa doručeného žalovanému dňa 18.05.2021 žalovaný zaslal žalobkyni vyjadrenie zo dňa 28.05.2021, v ktorom uviedol, že odhliadnuc od toho aký má kto názor na faktickú účinnosť prijímaných opatrení a to aj na úseku opatrení súvisiacich s prekrytím dýchacích ciest, aký má kto názor na účinnosť na ich prekrytie používaných respirátorov, rúšok či iných ochranných prostriedkov, pokiaľ opatrenia vydané na to zmocneným orgánom a na základe zákona, ktorý je súčasťou právneho poriadku SR platia, je tieto povinná každá osoba zdržujúca sa na území SR dodržiavať a v prípade ich porušenia sa vystavuje zmieneným sankciám a to pokiaľ ide o štatutárneho zástupcu školy ako aj učiteľov a iných zamestnancov školy aj sankciám v oblasti pracovnoprávnej. Aj v súčasnosti účinná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR pamätá na prípady zdravotne postihnutých osôb, na ktoré sa povinnosti uložené v súvislosti s prekrytím dýchacích ciest nevzťahujú, nejde však (našťastie) o prípade žalobkyne a preto sa na ňu povinnosti podľa § 2 ods. 3 v súčasnosti účinnej vyhlášky č. 206/2021 Z.z. plne vzťahujú a štatutárna zástupkyňa školy ako aj ďalší učitelia a zamestnanci majú nielen právo ale aj povinnosť ich vyžadovať. Preto požiadavka v smere vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti za zmeny v zdravotnom a psychickom vývoji žalobkyne nie je (okrem tohto, že je nezrealizovateľná, pretože nikto nemôže vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči vlastnej osobe) oprávnená.
17. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
18. Súd po preskúmaní návrhu žalobkyne dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bolo navrhnuté, nie sú splnené. Neodkladné opatrenie tak, ako každé iné rozhodnutie súdu vo veci samej musí byť vykonateľné, to znamená, že v prípade, že k jeho splneniu nedôjde dobrovoľne, musí byť vynútiteľné exekučne. Túto požiadavku prvý a tretí výrok navrhovaného rozhodnutia nespĺňa vôbec. Súd nemôže uložiť škole, aby „sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania“, nakoľko takto uložená povinnosť je príliš neurčitá a ako taká potom nie je vynútiteľná, keďže z nej nie je možné určiť, akého konkrétneho protiprávneho konania sa má škola zdržať. Rovnako tretí výrok, ktorým by súd mal škole nariadiť „zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky, a zároveň jej zakázať zásahy do žalobcových základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií“ je neurčitý, príliš široký a nevykonateľný. Rozhodnutie súdu musí byť dostatočne určité na to, aby konanie, ktoré súd nariaďuje alebo zakazuje bolo zrejmé, konkretizované tak, aby nebolo zameniteľné s iným. Nepostačuje nariadiť zdržať sa všeobecne všetkých zásahov do ústavou garantovaných práv. Je potrebné určiť konkrétny zásah do toho ktorého ústavou garantovaného práva, jeho opis a toto konanie alebo nekonanie je potom možné zakázať alebo nariadiť. V opačnom prípade nie je možné takéto rozhodnutie vykonať.
19. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je, že nemal osvedčenú potrebu neodkladného zásahu do pomerov strán. Súd na základe vyjadrenia školy dospel k záveru, že žalobcovi nie je odopierané právo na vzdelanie. Žalobkyňa má umožnenú domácu výučbu, pokračuje v procese vzdelávania a bude klasifikovaná. Obsahom práva na vzdelanie pritom nie je nárok na prezenčnú formu vzdelávania. Škola môže študentovi umožniť dištančnú formu štúdia v prípade, ak sú na to objektívne dôvody a sú splnené podmienky. Právo na vzdelanie pritom rovnako ako každé iné ľudské právo má svoje medze. Každé právo jednotlivca je obmedzené právami ostatných a v prípade kolízie práv a právom chránených záujmov môžu byť aj základné práva a slobody obmedzené zákonom pri zachovaní ich podstaty a zmyslu (čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky). Škola v danom prípade postupovala v zmysle rozhodnutia Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dodržiavajúc vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (v čase podania návrhu vyhlášky č. 175/2021, ktorá bol medzičasom nahradená vyhláškou č. 206/2021 a následne vyhláškou č. 219/2021). Nie je možné pritom považovať postup školy, ktorú žalobca navštevuje (ďalej iba ako „škola“) za nezákonný. Škola sa riadila riadne vyhlásenou vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ako „Úrad verejného zdravotníctva“), ktorý je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.17. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon č. 355/2007 Z. z.), Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že žalovaný neobmedzoval vstup do školského zariadenia žalobkyni v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho okamžitý zásah súdu nie je potrebný. Naviac, v rámci návrhu žalobkyňa neosvedčila ani skutočnosť, že by sa na ňu vzťahovala výnimka v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky ÚVZ a teda že by bola osobou so závažnými poruchami autistického spektra alebo osobou so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. Pokiaľ škola podmienila vstup do školského zariadenia prekrytím horných dýchacích ciest, urobila tak na základe platného právneho predpisu, ktorý bol prijatý za účelom ochrany základného ľudského práva na ochranu zdravia, pričom súd považuje za potrebné uviesť, že ochrana zdravia veľkého počtu a aj zraniteľných osôb pred ochorením, ktoré zvyšuje úmrtnosť obyvateľstva, musí mať prednosť pred právom žalobkyne na vzdelanie prezenčnou formou.
20. Je potrebné skonštatovať, že pandémiu ochorenia COVID-19 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 11.03.2020 a táto pandémia zasiahla všetky oblasti Slovenskej republiky, keďže šírenie
ochorenia ohrozuje verejné zdravie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vývoj epidemiologickej situácie v súvislosti s rozšírením ochorenia COVID-19 boli stanovené podmienky pre návrat detí a žiakov do škôl a rozhodujúci bol vývoj epidemiologickej situácie a zabezpečenie hygienických opatrení v nadväznosti na závery Pandemickej komisie SR, Ústredného krízového štábu SR, Vlády SR, Úradu verejného zdravotníctva SR. Súd tiež považuje za dôležité uviesť, že v zmysle Manuálu Covid školského semaforu pre základné školy Ministerstva školstva zákonný zástupca zodpovedá za dodržiavanie hygienicko-epidemiologických opatrení pri príchode žiaka do základnej školy a pri odchode žiaka zo základnej školy resp. zo školského klubu detí, zo školskej jedálne (prekrytie horných dýchacích ciest vhodne zvolenými osobnými ochrannými pomôckami alebo jej stanovenými ekvivalentmi v súlade s aktuálne platnými opatreniami ÚVZ SR, dodržiavanie rozostupov, dezinfekciu rúk v zmysle aktuálnych opatrení ÚVZ SR). Podmienkami vstupu žiaka do školy v súlade s podmienkami pre jednotlivé okresy v rámci COVIDAUTOMAT-u v súlade s aktuálnym COVID školským semaforom pre základné školy a rozhodnutím ministra školstva č. 2021/13405:1-A1810 zo dňa 13.05.2021 s účinnosťou od 17.05.2021, v spojení s vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len „ÚVZ SR“), ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest č. 206/2021 V. v. SR zo dňa 13. mája 2021 účinnou od 17. mája 2021 (§ 2 ods. 3 písm. a) vyhlášky) sú čestné vyhlásenie o bezinfekčnosti a nosenie rúšok žiakmi v škole alebo školskom zariadení. Rúško je povinné vo vnútorných priestoroch počas celého vyučovania, vo vonkajších priestoroch rúško nemusí byť pri vykonávaní pohybovej aktivity, inak sa rúško vyžaduje aj v exteriéri.
21. K záveru žalobkyne o neplatnosti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a jej rozporu s Ústavou Slovenskej republiky súd uvádza, že Úrad verejného zdravotníctva SR vyhlášku, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa 20.03.2021 vydal v rámci svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 355/2007 Z. z., ktorý ho na to výslovne splnomocňuje. Ustanovenia § 5 ods. 4 písm. k) a § 59b zák č. 355/200 Z. z. sú teda zákonným zmocňovacím ustanovením pre vydávanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva ako podzákonných predpisov, ktoré konkretizujú všeobecné zmocňovacie ustanovenie pre vydávanie rôznych opatrení na ochranu zdravia, napríklad používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok podľa § 48 ods. 4 písm. r) zák. č. 355/2007 Z. z. Povinnosti možno ukladať iba zákonom, na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky). Všetky obmedzenia základných práv a slobôd musia vychádzať zo zákona a musí sa pritom dbať na zachovanie podstaty a zmyslu základných práv a slobôd. V modernom právnom štáte a zložito fungujúcej spoločnosti však nie je možné, aby všetky konkrétne životné situácie boli obsiahnuté v zákonoch. Zákony by v takom prípade boli neprimerane rozsiahle a neprehľadné. Preto na konkretizáciu úpravy jednotlivých životných a procesných situácií sú vydávané podzákonné právne predpisy, ktoré upravujú v týchto prípadoch pravidlá a postupy v konkrétnostiach. Príkladom je aj vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 175/2021 (teraz platná vyhláška č. 219/2021), ktorá konkretizuje ustanovenie § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. Toto ustanovenie oprávňuje Úrad verejného zdravotníctva, aby vydával opatrenia, teda upravoval práva a predovšetkým povinnosti občanov a štátnych a iných orgánov v prípade ohrozenia zdravia občanov tak, aby sa predišlo ujme na zdraví pokiaľ možno čo najväčšiemu počtu obyvateľov. Nie je možné, aby zákonodarca pri prijímaní zákona myslel na všetky možné situácie a scenáre, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu verejného zdravia, preto zakotvil zmocnenie pre Úrad verejného zdravotníctva ako výkonný orgán, aby v konkrétnej situácii vyhodnotil situáciu a vydal primerané opatrenia.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a ani základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má takáto ochrana poskytnúť. Nebolo zistené akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovaného, či zanedbania jeho povinností vo vzťahu k právnym normám upravujúcim základné prevádzkové podmienky základných škôl po dobu trvania pandémie ochorenia Covid - 19 a potrieb dodržiavania protiepidemických opatrení a odporúčaní. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako neurčitý, nedostatočne odôvodnený a nedôvodný zamietol. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že nedôvodným je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že žalobkyňa tento návrh podala dňa 21.06.2021, t.j. 9 dní pred koncom školského roka 2020/2021 a súd pri rozhodovaní v zákonnej 30-dňovej lehote, rozhoduje už v čase ukončeného školského roka.
23. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodoval aj o trovách konania, a rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému doposiaľ žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.