Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/62/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore maloletej navrhovateľky: Z., proti: F. (protistrana), v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. júla 2021, č.k. -37, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. F. (protistrane) n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. základnej škole ako protistrane náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu maloletej navrhovateľky zastúpenej jej zákonnou zástupkyňou na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala súd, aby protistrane (škole, ktorú navštevuje) uložil, aby sa zdržal protiprávneho konania a upustil od jeho trvania, aby jej neobmedzoval vstup do školského zariadenia bez platného zákonného dôvodu a aby jej bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti, a aby nariadil zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky, a zároveň aby zakázal, aby zasahoval do jej základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného odôvodnila tým, že jej nie je umožnený vstup do školského zariadenia (protistrany) - F. za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou. Vstup nebol navrhovateľke umožnený z dôvodu neprekrytia si horných dýchacích ciest a aj z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 matkou ako zákonným zástupcom. Priamym dôsledkom je podľa navrhovateľky tá skutočnosť, že jej SR garantované právo na vzdelanie, ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené. Je to tak bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že ona i jej celá rodina v tom čase boli úplne zdraví, dodržiavajúc a uplatňujúc svoje základné práva garantované SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca protistrany sa odvoláva na rešpektovanie vydaných nariadení vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej ako „ÚVZ SR“). Protistrana, ako aj zriaďovateľ sa touto cestou dopúšťajú podľa navrhovateľky protiprávneho konania tým, že bez preukázania sa negatívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19 (zákonného zástupcu) jej neumožnia vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu navrhovateľky dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bolo navrhnuté, nie sú splnené. Neodkladné opatrenie tak, ako každé iné rozhodnutie súdu vo veci samej musí byť vykonateľné, to znamená, že v prípade, že k jeho splneniu nedôjde dobrovoľne, musí byť vynútiteľné exekučne. Túto požiadavku prvý a tretí výrok navrhovaného rozhodnutia nespĺňa vôbec. Súd nemôže uložiť škole, aby „sa zdržala protiprávneho konania a upustila

od jeho trvania“, nakoľko takto uložená povinnosť je príliš neurčitá a ako taká potom nie je vynútiteľná, keďže z nej nie je možné určiť, akého konkrétneho protiprávneho konania sa má škola zdržať. Rovnako tretí výrok, ktorým by súd mal škole nariadiť „zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky, a zároveň jej zakázať zásahy do žalobcových základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií“ je neurčitý, príliš široký a nevykonateľný. Rozhodnutie súdu musí byť dostatočne určité na to, aby konanie, ktoré súd nariaďuje alebo zakazuje, bolo zrejmé, konkretizované tak, aby nebolo zameniteľné s iným. Nepostačuje nariadiť zdržať sa všeobecne všetkých zásahov do garantovaných práv. Je potrebné určiť konkrétny zásah do toho ktorého garantovaného práva, jeho opis a toto konanie alebo nekonanie je potom možné zakázať alebo nariadiť. V opačnom prípade nie je možné takéto rozhodnutie vykonať. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je, že nemal osvedčenú potrebu neodkladného zásahu do pomerov strán. Súd prvej inštancie na základe vyjadrenia školy dospel k záveru, že navrhovateľke nie je odopierané právo na vzdelanie. Navrhovateľka má umožnenú domácu výučbu, pokračuje v procese vzdelávania a bude klasifikovaná. Obsahom práva na vzdelanie pritom nie je nárok na prezenčnú formu vzdelávania. Škola môže študentovi umožniť dištančnú formu štúdia v prípade, ak sú na to objektívne dôvody a sú splnené podmienky. Právo na vzdelanie pritom rovnako ako každé iné ľudské právo má svoje medze. Každé právo jednotlivca je obmedzené právami ostatných a v prípade kolízie práv a právom chránených záujmov môžu byť aj základné práva a slobody obmedzené zákonom pri zachovaní ich podstaty a zmyslu ( SR). Škola v tomto prípade postupovala v zmysle rozhodnutia Ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR dodržiavajúc vyhlášku ÚVZ SR (v čase podania návrhu vyhlášky č. 175/2021, ktorá bol medzičasom nahradená vyhláškou č. 206/2021 a následne vyhláškou č. 219/2021). Nie je možné pritom považovať postup školy, ktorú navrhovateľka navštevuje, za nezákonný. Škola sa riadila riadne vyhlásenou vyhláškou ÚVZ SR, ktorý je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len ako „“), ÚVZ SR je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie SR so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností uzavrel, že základná škola

- protistrana neobmedzovala vstup do školského zariadenia navrhovateľke v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho okamžitý zásah súdu nie je potrebný. Navyše, v rámci návrhu navrhovateľka neosvedčila ani skutočnosť, že by sa na ňu vzťahovala výnimka v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky ÚVZ, a teda že by bola osobou so závažnými poruchami autistického spektra alebo osobou so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. Pokiaľ škola podmienila vstup do školského zariadenia prekrytím horných dýchacích ciest, urobila tak na základe platného právneho predpisu, ktorý bol prijatý za účelom ochrany základného ľudského práva na ochranu zdravia, pričom súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že ochrana zdravia veľkého počtu a aj zraniteľných osôb pred ochorením, ktoré zvyšuje úmrtnosť obyvateľstva, musí mať prednosť pred právom navrhovateľky na vzdelanie prezenčnou formou. Súd prvej inštancie ďalej upozornil, že pandémiu ochorenia COVID-19 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 11.03.2020 a táto pandémia zasiahla všetky oblasti Slovenskej republiky, keďže šírenie ochorenia ohrozuje verejné zdravie. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vývoj epidemiologickej situácie v súvislosti s rozšírením ochorenia COVID-19 boli stanovené podmienky pre návrat detí a žiakov do škôl a rozhodujúci bol vývoj epidemiologickej situácie a zabezpečenie hygienických opatrení v nadväznosti na závery Pandemickej komisie SR, Ústredného krízového štábu SR, Vlády SR, ÚVZ SR. Súd prvej inštancie pokladal za dôležité uviesť, že v zmysle Manuálu Covid školského semaforu pre základné školy Ministerstva školstva zákonný zástupca zodpovedá za dodržiavanie hygienicko- epidemiologických opatrení pri príchode žiaka do základnej školy a pri odchode žiaka zo základnej školy, resp. zo školského klubu detí, zo školskej jedálne (prekrytie horných dýchacích ciest vhodne zvolenými osobnými ochrannými pomôckami alebo jej stanovenými ekvivalentmi v súlade s aktuálne platnými opatreniami ÚVZ SR, dodržiavanie rozostupov, dezinfekciu rúk v zmysle aktuálnych opatrení ÚVZ SR). Podmienkami vstupu žiaka do školy v súlade s podmienkami pre jednotlivé okresy v rámci COVIDAUTOMAT-u v súlade s aktuálnym COVID školským semaforom pre základné školy a rozhodnutím ministra školstva č. 2021/13405:1-A1810 zo dňa 13.05.2021 s účinnosťou od 17.05.2021, v spojení s vyhláškou ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest č. 206/2021 V. v. SR sú čestné vyhlásenie o bezinfekčnosti a nosenie rúšok žiakmi v škole alebo školskom zariadení. Rúško je povinné vo vnútorných priestoroch počas celého vyučovania, vo vonkajších priestoroch rúško nemusí byť pri vykonávaní pohybovej aktivity, inak sa rúško vyžaduje aj v exteriéri. K záveru navrhovateľky o neplatnosti vyhlášky ÚVZ SR a jej rozporu s SR súd prvej inštancie uviedol, že ÚVZ SR vyhlášku, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození

verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa 20.03.2021, vydal v rámci svojej právomoci zverenej mu , ktorý ho na to výslovne splnomocňuje. Ustanovenia a sú teda zákonným zmocňovacím ustanovením pre vydávanie vyhlášok ÚVZ SR ako podzákonných predpisov, ktoré konkretizujú všeobecné zmocňovacie ustanovenie pre vydávanie rôznych opatrení na ochranu zdravia, napríklad používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok podľa Povinnosti možno ukladať iba zákonom, na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd [ SR]. Všetky obmedzenia základných práv a slobôd musia vychádzať zo zákona a musí sa pritom dbať na zachovanie podstaty a zmyslu základných práv a slobôd. V modernom právnom štáte a zložito fungujúcej spoločnosti však nie je možné, aby všetky konkrétne životné situácie boli obsiahnuté v zákonoch. Zákony by v takom prípade boli neprimerane rozsiahle a neprehľadné. Preto na konkretizáciu úpravy jednotlivých životných a procesných situácií sú vydávané podzákonné právne predpisy, ktoré upravujú v týchto prípadoch pravidlá a postupy v konkrétnostiach. Príkladom je aj vyhláška ÚVZ SR č. 175/2021 (teraz platná ), ktorá konkretizuje ustanovenie Toto ustanovenie oprávňuje ÚVZ SR, aby vydával opatrenia, teda upravoval práva a predovšetkým povinnosti občanov a štátnych a iných orgánov v prípade ohrozenia zdravia občanov tak, aby sa predišlo ujme na zdraví pokiaľ možno čo najväčšiemu počtu obyvateľov. Nie je možné, aby zákonodarca pri prijímaní zákona myslel na všetky možné situácie a scenáre, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu verejného zdravia, preto zakotvil zmocnenie pre ÚVZ SR ako výkonný orgán, aby v konkrétnej situácii vyhodnotil situáciu a vydal primerané opatrenia. Vzhľadom na tieto dôvody navrhovateľka neosvedčila podľa súdu prvej inštancie potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a ani základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má takáto ochrana poskytnúť. Nebolo zistené akékoľvek porušenie povinností zo strany školy či zanedbania jej povinností vo vzťahu k právnym normám upravujúcim základné prevádzkové podmienky základných škôl po dobu trvania pandémie ochorenia COVID-19 a potrieb dodržiavania protiepidemických opatrení a odporúčaní. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako neurčitý, nedostatočne odôvodnený a nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie tiež upozornil na skutočnosť, že nedôvodným je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že navrhovateľka tento návrh podala dňa 21.06.2021, t.j. 9 dní pred koncom školského roka 2020/2021 a súd pri rozhodovaní v zákonnej 30-dňovej lehote, rozhoduje už v čase ukončeného školského roka. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách konania, a rozhodol podľa v spojení s tak, že protistrane, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej doposiaľ žiadne trovy nevznikli.

2. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto uzneseniu podala obsiahle odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne. Úvodom odvolania poukázala na právne predpisy. Dôraz kládla najmä na právo na vzdelanie. Mala za to, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID-19. Vynucovanie si povinnosti predložiť akýsi právne irelevantný papier o nezákonnom testovaní obyvateľstva zo strany školského zariadenia je nielen hrubá neznalosť , medzinárodných dohovorov, školského zákona a ostatných zákonov, ale aj možné páchanie trestného činu (nátlaku zmysle , obmedzovanie osobnej slobody v zmysle a trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa ). Ani škola, ani policajt či ktokoľvek iný nemá podľa názoru navrhovateľky žiadne zákonné oprávnenie požadovať od ktoréhokoľvek občana predloženie výsledku testu alebo diagnostiky na ochorenie COVID-19, a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Žiaden zákon platný na území SR, ani , resp. č. 160/2021 výslovne neustanovujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov výsledok testu alebo diagnostiky na ochorenie COVID-19. Je potrebné, aby školské zariadenia rigorózne dodržiavali zákonnosť a ústavný princíp, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V žiadnom právnom predpise sa neuvádza, že občan je povinný sa preukazovať kdekoľvek, kedykoľvek, komukoľvek a akýmkoľvek testom na ochorenie COVID-19. Výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu. Z toho dôvodu výsledok takéhoto testu možno považovať za súčasť zdravotnej dokumentácie človeka. Výsledok je súbor údajov o zdravotnom stave, lebo sa považuje za zdravotnú dokumentáciu, ktorých ochrana podlieha špeciálnemu režimu , z ktorého jasne vyplýva, že požadovať informácie o zdravotnom stave nemá žiaden z týchto subjektov. Za pozornosť tiež to stojí, že odoberanie

biologického materiálu z človeka možno považovať za zdravotný výkon. Tým, že vláda a ďalšie subjekty pri testovaní na COVID-19 neposkytuje poučenie a nepožaduje písomne informovaný súhlas dotknutých osôb podľa , porušuje podstatným spôsobom tento zákon. Ak sa dotknutá osoba rozhodne nesúhlasiť v informovanom súhlase, po náležitom poučení, nemôže byť zdravotníkom vykonaný a nemôže byť za to nijako sankcionovaný. Certifikát o vykonanom teste je osobným údajom, ktorý informuje o zdravotnom stave. Navrhovateľka mala za to, že certifikát nespĺňa základné náležitosti, ktoré certifikát musí obsahovať. Zároveň dala do pozornosti, že , ako aj všetky uznesenia vlády predtým prijaté, týkajúce sa plošného testovania a s tým spojených reštrikcií, sú právnymi aktmi, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nemajú teda postavenie normatívneho právneho aktu, ale ide iba o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy - ministerstvá a podobne. Preto z neho nemôžu prijímať záväzky pre fyzickú alebo právnickú osobu, mimo takto definovanej sústavy štátnej správy. Navrhovateľka ďalej upozornila, že uznesenia vlády č. 77/2021 zo dňa 05.02.2021 a č. 160/2021 zo dňa 17.03.2021 nie sú normatívnymi právnymi aktmi. Keďže uznesenia sa neopierajú ani o žiadnu platnú právnu normu, a to predovšetkým na ústavný zákon alebo zákon, sú rozhodnutiami, ktoré nemajú ani nemôže mať právne účinky. Ďalej navrhovateľka podotkla, že vyhlášky č. 47/2021 a č. 132/2021 ÚVZ SR, ktoré zmocňujú školy a školské zariadenia, aby neumožnili na pracovisko vstup osobám bez preukázania sa negatívneho výsledku na ochorenie COVID-19, je v priamom rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s , nariadením GDPR, ako aj so zákonom na ochranu osobných údajov, a ďalšími zákonmi. Žalobkyňa prezentovala názor, že obe vyhlášky ÚVZ sú neúčinné a nie sú všeobecne právne záväzné. Na podporu tohto tvrdenia uviedla rozsiahlu argumentáciu. Následne namietala, že v tomto prípade došlo k absurdnému použitiu , pretože sa nedožadovala vydania neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia, ale podľa ustanovenia . Namietala, že súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces. Opäť prezentovala rozsiahlu argumentáciu, podopretú rozhodovacou činnosťou súdov. Navrhovateľka tiež mala za to, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie poukázal na to, že návrh bol nedôvodný, nakoľko bol podaný 9 dní pred ukončením školského roku. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávala za účelom dodržiavania právnych noriem nielen v školskom roku 2020/2021, ale aj v nasledujúcom. Už pred tým, ako podávala tento návrh, sa opakovane vyjadrovali všetky zainteresované subjekty, že od 01.09.2021 sa bude systém sprísňovať a do hry vstúpi aj očkovanie detí a rodičov. Vzhľadom na to považovala za opodstatnený jej návrh aj od 01.09.2021. Súdu prvej inštancie podľa navrhovateľky musí byť zrejmé, že právne akty ukladajúce neexistujúce povinnosti sú nevykonateľné. Ide o právny nezmysel, ktorý nemá právnu váhu. Súdu prvej inštancie musí byť zrejmé, že to má za následok, že tento nebol nikdy vydaný. Súdu prvej inštancie musí byť tiež zrejmé, že v tejto veci ide o nedovolené vynucovanie neexistujúcej podmienky voči nej, bez splnenia ktorej je dieťaťu odopierané právo na vzdelanie a na plnenie školskej dochádzky. Vynucovaná povinnosť vyhlášky nie je právnou povinnosťou. Na tomto základe žiadala odvolací súd, aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na nové konanie, resp. aby vyhovel jej návrhu.

3. Protistrana sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle a nasl. a až a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa . Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, ako to uviedol už i súd prvej inštancie, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiť pred začatím

konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

11. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. . Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

13. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

14. V tomto prípade sa navrhovateľka domáha neodkladným opatrením o.i. umožnenia vstupu do školského zariadenia, pričom má za to, že vyhlášky vlády SR a ÚVZ SR sú neplatné. Nie je preto možné jej brániť v práve na vzdelanie tým, že má povinnosť preukazovať sa pred vstupom do školského zariadenia negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, resp. že má povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty.

15. Právo na vzdelanie sa priznáva každému a zahŕňa právo na prístup k vzdelaniu a tiež právo na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne vzdelania. Rovnoprávny prístup ku vzdelaniu má zabezpečiť, že každý uchádzač o vzdelanie musí byť vo veci posudzovania splnenia podmienok posudzovaný tak ako ostatní uchádzači, a to bez ohľadu na jeho rasu, pohlavie, vek a pod., čo vychádza z , ktorý zaručuje generálnu ochranu pred diskrimináciou. V tomto kontexte boli tieto záväzky Slovenskej republiky zakomponované i do o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v platnom znení, pričom významným ustanovením je jeho , ktorý vymedzuje práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Práva žiaka sú vymedzené v ust. - 3 školského zákona, ku ktorým sa radia i právo na rovnoprávny prístup ku vzdelaniu, bezplatné vzdelanie v základných školách, a tiež právo na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom

a hygienicky vyhovujúcom prostredí. Naproti tomu povinnosti žiaka upravuje ods. 3 tohto ustanovenia a k nim zaraďuje i jeho povinnosť neobmedzovať svojim konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy i vzdelávania (písm. a/) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní (písm. f/) a rešpektovať pokyny zamestnancov školy, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi (písm. h/).

16. Právo na vzdelanie pri zachovaní povinností kladených vyhláškami na ochranu verejného zdravia je pre navrhovateľku zachované. Tieto povinnosti, ktoré chránia verejné zdravie, sú namieste. Je vedecký podložené, že ochorenie COVID-19 spôsobuje smrť a v súčasnej dobe je to notorietou, nad ktorou sa netreba bližšie pozastavovať. Ak preto štát prijme opatrenia na ochranu verejného zdravia pred týmto ochorením, napr. povinnosťou nosenia rúšok, resp. povinnosťou podstúpiť test na zistenie prítomnosti uvedeného ochorenia, nemožno potom akceptovať tézu, za súčasného predpokladu, že opatrenia neohrozujú zdravie ľudí, že tieto opatrenia by sa vymykali racionálnemu zmýšľaniu a neslúžili by na ochranu verejného zdravia. Sama navrhovateľka netvrdila (a teda ani neosvedčila) počas celého konania, že prekrytie horných dýchacích ciest, resp. absolvovanie testu na prítomnosť ochorenia COVID-19 predstavuje pre ňu zdravotné riziko, následkom čoho by bola od tejto povinnosti oslobodená (tak, ako to predpokladá § 2 ods. 2 vyhlášky ÚVZ SR č. 219/2021).

17. Nemožno opomenúť, že právo navrhovateľky na prístup ku vzdelaniu je naďalej zabezpečené, a to za rovnakých podmienok ako u všetkých žiakov v celej Slovenskej republike v období pandemickej situácie. Odvolací súd tak nenachádza dôvod, pre ktorý by práve u navrhovateľky malo dôjsť k porušeniu jej práva na vzdelanie, keď za tento nemožno považovať len samotnú skutočnosť, že navrhovateľka sa odmieta podrobiť prekrývaniu horných dýchacích ciest v priestoroch školy, ktorej je žiačkou. Je nevyhnutné si uvedomiť, že nebezpečné prenosné ochorenie COVID-19 ohrozuje zdravie obyvateľstva, pri ktorom ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne a trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách ľudí a nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. SR garantuje nielen právo na vzdelanie, ale taktiež právo na život a na ochranu zdravia, ktoré v zmysle judikatúry ústavného súdu sa považujú za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd. Znamená to, že pokiaľ právu na vzdelanie konkuruje právo na život a ochranu zdravia, nemožno povýšiť právo navrhovateľky ako jednotlivca nad právo ostatných žiakov a zamestnancov školy byť chránení pred šírením nákazlivej choroby, čo je v súlade s , ako i ustanoveniami Školského zákona.

18. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne citoval relevantné právne predpisy - zákony, vyhlášky vlády SR i ÚVZ SR, od ktorých žalovaný odvodzuje svoje oprávnenie vyžadovať od žiakov pred vstupom do školského zariadenia negatívny test na ochorenie COVID-19, resp. povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty. Správne súd prvej inštancie i ozrejmil, že na tieto vyhlášky existuje zákonné zmocnenie. Preto odvolací súd nebude na tomto mieste znova tieto úvahy rekapitulovať.

19. Nie je podľa odvolacieho súdu možné stotožniť sa s názorom, že vyhlášky vlády SR, resp. ÚVZ SR sú neplatné. Skúmanie súladu nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, prislúcha jedine Ústavnému súdu SR podľa SR. Všeobecný súd si preto nemôže sám utvoriť záver, že vyhláška vlády SR, resp. ÚVZ SR je neplatná (resp. „nulitná“, ako ju označuje navrhovateľka). Všeobecnému súdu sa nedostáva zákonné, resp. ústavné zmocnenie na uvedené skúmanie. Úloha Ústavného súdu SR je v tomto prípade nezastupiteľná. To zodpovedá jednak povahe právneho štátu, jednak praktickým a neudržateľným záverom v prípade prijatia opačnej tézy. Absurdnosť názoru navrhovateľky by so sebou niesol ten efekt, že akýkoľvek občan by sa mohol obrátiť na súd s tvrdením, že uložená povinnosť podzákonným právnym predpisom nezodpovedá zákonu, resp. prameňu práva vyššej právnej sily, a súd by mal povinnosť preskúmať tento súlad. Nie je potom vylúčené, že by sa jednotlivé názory súdov rôznili, čo by však nebolo prospešné pre fungovanie celého právneho systému (a zákonite by sa takáto rôznosť názorov musela pretaviť v konečnom a záverečnom názore subjektu, najskôr súdu, na ten účel zriadený). Nevraviac už o tom, že takýto postup by bol narušením trojdelenia moci v štáte (keďže súdnej moci by sa inak javila správnosť vyhlášky než moci zákonodarnej a výkonnej, čím by súdna moc získala výsadné postavenie, ergo určovala by, ktorý všeobecne záväzný právny predpis ostane súčasťou právneho poriadku). Preto je na tieto otázky v štáte kreovaný Ústavný súd SR. Jeho záver je

potom záväzný i pre súdy. Doposiaľ uvedené vyhlášky neboli predmetom prieskumu Ústavným súdom SR podľa SR. Sú teda súčasťou právneho poriadku.

20. Z toho záveru nutne plynie, že protistrana sa nedopúšťa proti navrhovateľke protiprávneho konania, ak vyžaduje splnenie povinností plynúcich z vyhlášok vlády SR a ÚVZ SR, ako to navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí. Práve naopak, škola dodržiava platné a účinné právne predpisy. Tým sa do práv navrhovateľky vonkoncom nezasahuje.

21. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila, že by sa škola voči nej dopúšťala akejkoľvek diskriminácie (resp. segregácie) v plnení školských povinností. Ak škola požaduje od všetkých žiakov rovnako (nediskriminačne) plnenie povinností uložených všeobecne záväznými právnymi predpismi, nekoná voči navrhovateľke nerovnako (diskriminačne). Týmto postupom škola ani neodopiera navrhovateľke právo na vzdelanie. 22. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o tom, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základnej a nutnej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia.

23. Preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ( ).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že protistrane, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).