Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Co-31-2026.pdf
PDF · 116.28 KB
Case nature
Subarea
29Co/31/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, proti žalovaným: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H., 2. I. J., G., K.: XX XXX XXX, G. G. L. G. XX, F., 3. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M. XXX/XX, J. C., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy a právnych úkonov smerujúcich k realizácii dražby, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 28C/87/2025-77 zo dňa 18.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
29Co/31/2026-
ICŠ: 2325204007
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou, podanou súdu prvej inštancie dňa 12.12.2025, domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil neplatnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 21.06.2018 a právnych úkonov žalovaného v 2. rade smerujúcich k realizácii dražby nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú C. D., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo vchode č. 0, postaveného na parc. reg. C KN parc. č. 11/16 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/17 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/35 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/45
- zastavaná plocha a nádvorie, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 283/10 000 - in k celku. Žalobkyňa dňa 22.01.2026 podala na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil žalovanému v 3. rade povinnosť strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 21.06.2018 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným v 1. rade ako veriteľom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 19.419,49 eur, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému v 1. rade v lehote do 31.01.2019 spolu s dohodnutým úrokom vo výške 500,- eur. V ten istý deň uzavrela žalobkyňa ako záložca so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, ktorým na zabezpečenie svojho záväzku zriadila v prospech záložného veriteľa ťarchu na nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú C. D., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo vchode č. 0, postaveného na parc. reg. C KN parc. č. 11/16 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/17 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/35 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/45
- zastavaná plocha a nádvorie, s spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 283/10.000 - in k celku. Vklad tejto záložnej zmluvy povolil Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 16.07.2018 pod č. V 2926/2018. V bode 7.4 čl. VII záložnej zmluvy žalobkyňa splnomocnila žalovaného v 1. rade k výkonu záložného práva vrátane vykonania právneho úkonu súvisiaceho s predajom zálohu. Dňa 17.01.2019 žalobkyňa odvolala v súlade s § 33b Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v záložnej zmluve zo dňa 21.06.2018 v celom rozsahu. Žalobkyňa dňa 07.06.2023 podala na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa pôvodne domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade v zastúpení žalobkyne ako predávajúcej a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k zálohu, je neplatná. V priebehu konania žalobu zmenila tak, že žiadala, aby súd určil, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa. Okresný súd Galanta žalobu zamietol, pričom Krajský súd v Trnave dňa 19.11.2025 rozhodnutie potvrdil. Následne začali žalobkyni prichádzať listy, aby opustila predmetný byt, inak aktuálny vlastník podá žalobu na jeho vypratanie. Žalobkyňa nepredpokladá, že predmetný byt nadobudol žalovaný v 3. rade za účelom vlastného bývania, ale je tu reálne nebezpečenstvo, že ho nadobudol za účelom jeho ďalšieho predaja a získania zisku, čomu nasvedčuje dohodnutá kúpna cena vo výške 49.100,- eur, ktorú považuje žalobkyňa za značne podhodnotenú. Okrem toho žalovaný v 1. rade podal žalobu na Okresný súd Galanta pod sp. zn. 30C/35/2025, kde žiada od žalobkyne zaplatiť 13.490,07 eur s príslušenstvom, napriek tomu, že previedol vlastnícke právo k bytu, čím uspokojil svoju pohľadávku o niekoľkonásobne viac. V predmetnej nehnuteľnosti žije žalobkyňa (dôchodkyňa), jej dcéra s partnerom a tromi maloletými deťmi. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018 spočíva v ohrození bývania a ďalšej existencie jej šesťčlennej rodiny, užívajúcej predmetný byt. Z tohto dôvodu žalobkyňa zároveň podáva aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/41/2025-346 zo dňa 19.11.2025, mailovú komunikáciu s N. I., návrh na urovnanie, uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 22C/119/2023-90 zo dňa 17.12.2025 o pokračovaní v konaní, predvolanie na pojednávanie na deň 05.02.2026 k sp. zn. 22C/119/2023.
2. Súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z toho, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku (vo veci samej) musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
3. Súd prvej inštancie si pripojil spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/50/2023, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, v znení jej zmeny, domáhala určenia vlastníckeho práva voči žalovanému v 3. rade k predmetnej nehnuteľnosti. Po vykonaní dokazovania Okresný súd Galanta vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 26C/50/2023 - 276 zo dňa 21.11.2024 tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyhodnotil, že napádaná zmluva o pôžičke je platná, vrátane záložnej zmluvy ako aj kúpnej zmluvy, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, t. j. právny úkon smerujúci k výkonu záložného práva. Uvedené rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 24Co/41/2025 - 346 zo dňa 19.11.2025. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2025.
4. Súd prvej inštancie nemal z obsahu spisu osvedčené skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku (vo veci samej) musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 21.6.2018, záložnej zmluvy zo dňa 21.6.2018 a právnych úkonov smerujúcich k realizácii dražby. Žalobkyňa však nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti napádanej zmluvy o pôžičke,
ani záložnej zmluvy a ani existenciu akejkoľvek prekážky, ktorá by bránila žalovanému v 1. rade vo výkone záložného práva priamym predajom zálohu. Žalobkyňa v tomto konaní používa tú istú argumentáciu ako v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/50/2023, v ktorom nebola úspešná. Žalobkyňa neosvedčila, že by jej svedčal akýkoľvek právny titul predmetnú nehnuteľnosť užívať. Naopak žalovaný v 3. rade ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má legitímne právo svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu vykonávať. Súd teda nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Súd prvej inštancie zároveň z podaného návrhu žalobkyne nemal osvedčenú hrozbu vzniku škody alebo inej ujmy. Súčasne nebola splnená ani podmienka proporcionality, keď nariadením neodkladného opatrenia by sa obmedzilo vlastnícke právo žalovaného v 3. rade neprimeraným spôsobom. Uloženie povinnosti žalovanému v 3. rade, aby strpel užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia a znamenalo by nedôvodné a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade.
5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (vyhodnotiac odvolanie podľa jeho obsahu) zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. a), b), e), g), f), h) CSP. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2025 sp. zn. 24Co/41/2025 súd prvej inštancie bezodkladne začal konanie o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom už dňa 06.03.2026 má byť vyhlásený rozsudok vo veci vypratania. Žalobkyňa má za to, že súd konal arbitrárne, bez náležitého zohľadnenia skutkového stavu veci, keď v dôsledku pôžičky vo výške 19.419,49 eur hrozí žalobkyni a jej rodine strata nehnuteľnosti v hodnote približne 75.000,- eur. Poukázala pritom na výrazný nepomer medzi výškou poskytnutej pôžičky a hodnotou zabezpečenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa opakovane prejavila snahu riešiť vzniknutú situáciu splácaním záväzku, avšak k dohode so žalovanými nedošlo. Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.06.2018 uzavrela v časovej tiesni a pod tlakom okolností, v snahe uhradiť iný záväzok, pričom má za to, že táto zmluva, ako aj s ňou súvisiaca záložná zmluva a právne úkony spojené s dražbou sú neplatné. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov spočíva v bezprostrednom ohrození jej bývania a existencie jej šesťčlennej rodiny, ktorá predmetný byt užíva. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaný v 3. rade predmetnú nehnuteľnosť neužíva na bývanie, neplní si povinnosti spojené s jej užívaním a existuje dôvodná obava, že nehnuteľnosť nadobudol za účelom jej ďalšieho prevodu so ziskom. Nasvedčuje tomu aj kúpna cena vo výške 49.100,- eur, ktorá je podľa žalobkyne výrazne nižšia ako trhová hodnota nehnuteľnosti, odhadovaná minimálne na 75.000,- eur. Z uvedených dôvodov žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby jej a členom jej rodiny bolo priznané právo užívať predmetný byt až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy zo dňa 21.06.2018 a právnych úkonov súvisiacich s dražbou. Žalobkyňa namietala, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne vychádzal z tvrdenia uvedeného v rozhodnutí Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/50/2023, podľa ktorého sú predmetné zmluvy platné, hoci predmetom uvedeného konania nebolo posudzovanie platnosti zmlúv, ale určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ani hrozbu vzniku ujmy a že nebola splnená podmienka proporcionality. Podľa názoru žalobkyne je však hrozba vzniku nenahraditeľnej ujmy zrejmá, keďže jej a jej rodine bezprostredne hrozí strata bývania. Žalobkyňa má za to, že existuje reálne riziko, že ešte pred rozhodnutím vo veci samej (vedenej na Okresnom súde Galanta sp. zn. 28C/87/2025) dôjde k vyprataniu nehnuteľnosti a jej následným opakovaným prevodom na ďalšie osoby, čím sa výrazne sťaží alebo znemožní ochrana práv žalobkyne.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumentáciu žalobkyne predostretú v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobkyne a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. V zmysle § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca
strana žiada. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.
19. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe (ktorú podal alebo mieni podať) je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne, je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
20. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája, a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva, t. j. splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a či v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný navrhovateľom tvrdenému porušeniu jeho práv, aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru.
21. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie vedenom pod sp. zn. 28C/87/2025 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil neplatnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 21.06.2018, a právnych úkonov žalovaného v 2. rade smerujúcich k realizácii dražby nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú C. D., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo vchode č. 0, postaveného na parc. reg. C KN parc. č. 11/16 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/17 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/35 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/45 - zastavaná plocha a nádvorie, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 283/10 000 - in k celku. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 28C/87/2025.
22. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie koná bez riadneho zohľadnenia skutkového stavu, poukazuje na výrazný nepomer medzi výškou pôžičky a hodnotou nehnuteľnosti, namieta
neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018, ktorú uzavrela v časovej tiesni a pod tlakom, ako aj neplatnosť súvisiacej záložnej zmluvy a právnych úkonov spojených s dražbou. Návrh odôvodňuje ohrozením bývania šesťčlennej rodiny, ktorá predmetnú nehnuteľnosť užíva. Ďalej uvádza, že žalovaný v 3. rade nehnuteľnosť neužíva a namieta nesprávne právne posúdenie veci.
23. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podanému podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP) odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu právneho titulu, z ktorého by bolo možné vyvodiť jej oprávnenie predmetnú nehnuteľnosť užívať. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/50/2023 domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie v danom konaní ustálil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ previedol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade ako kupujúceho (v konaní sp. zn. 26C/50/2023 ako žalovaný v 2. rade), ani existenciu žiadnej prekážky, ktorá by bránila žalovanému v 1. rade vo výkone záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti, žalobkyňa teda nepreukázala, že by jej svedčalo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Súd preto uzavrel, že napádaná kúpna zmluva je platná, pričom za platné vyhodnotil aj uzavretú zmluvu o pôžičke i záložnú zmluvu. Súd prvej inštancie preto rozsudkom č. k. 26C/50/2023-276 zo dňa 21.11.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/41/2025-346 zo dňa 19.11.2025 žalobu zamietol.
24. K odvolacej námietke žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z rozhodnutia č. k. 26C/50/2023-276 zo dňa 21.11.2024, hoci v danom konaní sa platnosť zmlúv neposudzovala, ale riešilo sa vlastnícke právo, odvolací súd uvádza, že súd posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy ako predbežnú otázku a dospel k záveru, že obe zmluvy obsahujú podstatné náležitosti a ako také sú platné. Posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke bolo v predmetnom konaní nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že zakladá existenciu hlavného záväzku vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako zmluve akcesorickej. Za situácie, keď sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a jej žaloba o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti bola právoplatne zamietnutá, bolo potom nutné konštatovať neosvedčenie podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a nedôvodnosť námietok žalobkyne vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe uvedeného odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že uloženie povinnosti žalovanému v 3. rade (aby strpel užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou) by daného skutkového stavu znamenalo nedôvodné a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade.
25. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v tomto konaní, ktoré je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, neosvedčila skutočnosti, ktorými odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, jej naliehavosť a nevyhnutnosť. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia pri tomto návrhu na základe dôkazov predložených žalobkyňou preukázaná nebola.
26. Neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. K odvolacej argumentácii žalobkyne poukazujúcej na dôležitosť inštitútu neodkladného opatrenia spojeného s cieľom dosiahnutia požadovanej súdnej ochrany je potrebné uviesť, že poskytnutie procesnej ochrany porušeného alebo ohrozeného práva neodkladným opatrením je možné len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v posudzovanej veci splnené neboli.
27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
28. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o trovách konania prvoinštančného) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o čiastkové rozhodnutie v konaní majúcom pokračovať, v ktorom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
30. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
29Co/31/2026-
ICŠ: 2325204007
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).