Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-12-2025.pdf
PDF · 118.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/12/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. F., zastúpeného: JUDr. Viera Komanová, advokátka so sídlom na ul. 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37787918, proti žalovaným: 1/ D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, D. E. F., 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: JUDr. Stanislav Lampart, advokát so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42420202, 3/ D. I., 4/ J. K., žalovaní 3/ a 4/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17335345, 5/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.1.2022 č. k. 8C/31/2020-166, po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/33/2024 zo dňa 20.2.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
III. Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa priznáva náhrada trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 3., 4. a 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“
2. Súd vec právne posúdil podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXX v k.ú. D. E. F., a to tak, že 4 parcely vytvorené geometrickým plánom D. L. č. 102/2020 zo dňa 20.7.2020 v celkovej výmere
410 m2 budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanými je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXX v k.ú. D. E. F.. Podiel pod B2 6/48 k celku nadobudol v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. Na základe dedičského rozhodnutia zdedil spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zapísaných v zápisnici č. 14, resp. v LV č. XXX a pozemky zapísané v zápisnici č. 17 resp. v LV č. XXX. Okrem uvedených pozemkov mal byť vlastníkom pozemkov resp. podielov, ktoré jeho prababka C. L. predala jeho dedovi J. L. a jeho manželke D. v roku 1938 zmluvou č.d. XXX/XX. Touto zmluvou predala aj podiely, ktoré v čase podpísania kúpnej zmluvy boli evidované na meno D. I., brat C. L., a ostatných spoluvlastníkov. Tieto podiely na pozemkoch nemá zapísané v liste vlastníctva, ako vlastník je stále uvedený D. I.. Uvedené pozemky reálne užíva žalobca, rovnako ako jeho právni predchodcovia. Po tom, čo zistil, že v katastri nehnuteľností nie je zapísaný ako vlastník, resp. spoluvlastník zdedených pozemkov, mal záujem so žalovanými vysporiadať spoluvlastníctvo dohodou, avšak bezúspešne. Preto si dal vypracovať geometrický plán č. 102/2020, z ktorého vyplýva jeho návrh rozdelenia nehnuteľnosti.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu sú na LV č. XXX v k.ú. D. E. F. vedení ako podieloví spoluvlastníci parciel zapísaných na tomto LV v rôznych podieloch. Žalobca je vedený ako spoluvlastník pod B 2 v podiele 6/48 na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX/XX/XXXX. Z tohto osvedčenia vyplýva, že žalobca dedil po svojej matke L. B., M. L., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, podiely v k.ú. D. E. F. v zápisnici č. 14, resp. v LV č. XXX F. XX/XX a v zápisnici č. 17, resp. v LV č. XXX zbytok mpč. 58 a mpč. XXX v podiele 6/48. Z odpovede Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru zo dňa 14.11.2014, mpč. XXX zo zápisnice č. 17 zodpovedajú parcely KN E č. 366/100, č. 366/101, č. 419/100 a č. 419/101, teda parcely zapísané na LV č. XXX v k.ú. D. E. F.. Podľa kúpnej zmluvy evidovanej pod č.d. 931/38 predávajúca C. L. predala synovi J. L. a jeho manželke D. L. nehnuteľnosti zapísané z pozemnoknižnej zápisnici v k.ú. C. N. 14, 17 a 29 pod A I r.č. 2, 4-16, A I r.č. 2 - 14 a II r.č. 1,2, A I r.č. 1, knihované na jej meno pod B 5, 9, 11, B 9 a B 1, 11 a knihované tiež na meno D. I. v zápisnici č. 17 a 29 a na meno ostatných spoluvlastníkov v zápisnici č. 29 jej prislúchajúce nadobudnuté kúpnymi zmluvami zo 23/II. 1894, 29/VII. 1894 a pozost. odovzd. usn. čís. XXX/XX, N. XXXX/XX. V pozemnoknižnej zápisnici č. XX v k.ú. D. E. F. - C. bola pod B 9 evidovaná ako spoluvlastník C. L., M. I. s podielom 1/8 a pod B 23 bola zapísaná kúpna zmluva č.d. 931/38, ktorou bol prevedený podiel C. L. na J. L. (B 23a) a D. L. (B 23b), každému na 1/16. Pod B 24 je v tejto zápisnici záznam o prevode podielu D. L. 1/16 na J. L. zo dňa 1.2.1939. Tieto skutočnosti konštatoval aj Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor v odpovedi žalobcovi zo dňa 20.7.2020.
5. Po zmene žaloby, ktorej predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na podaní žaloby v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/20156 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca pri zmene žaloby nijako naliehavý právny záujem neodôvodnil. Ustálená judikatúra súdov dospela k záveru, že v prípadoch, keď žalobca tvrdí, že mu patrí vlastnícke právo, ale ako vlastník nie je evidovaný napr. v katastri nehnuteľností, je daný naliehavý právny záujem, keďže bez rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcu neisté. Za tohto stavu súd vyvodil, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný. Súd sa ďalej vzhľadom na vznesené námietky žalovaných zaoberal unesením dôkazného bremena žalobcom. Uviedol, že žalobca svoju žalobu postavil na tvrdeniach, podľa ktorých mal dediť po svojich právnych predchodcoch parcely vo väčšej výmere, ako ich má zapísané v súčasnosti na LV. V tomto smere však žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal tvrdenia, že C. L., J. L. a jeho manželka D. sú jeho právni predchodcovia, nepreukázal tvrdenia, že by po nich mal dediť prostredníctvom svojej matky, príp. iným spôsobom tieto podiely nadobudnúť. Preto dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca je spoluvlastníkom podielu po svojej matke na LV č. XXX, pričom z osvedčenia o dedičstve po matke žalobcu vyplýva dedenie pozemkov na dvoch zápisniciach v podiele 6/48, ktorý je zapísaný. Zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu nevyplýva, na základe čoho mal dediť viac. V prípade, že C. L., J. L. a D. L. boli právni predchodcovia žalobcu, postupnosť prevodov sporných parciel na žalobcu nebola nijako preukázaná. V takom prípade by bolo potrebné žiadať o určenie, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po niektorom z právnych predchodcov žalobcu. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci, súd žalobu zamietol. K návrhu právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu súd uviedol, že nie je povinnosťou v každom prípade takémuto návrhu vyhovieť, pričom žalobca a jeho právny zástupca sa môžu oboznámiť s dôvodmi zamietnutia žaloby.
6. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Zástupca žalovaných 3/ a 4/ a žalovaný 5/ si trovy konania neuplatnili.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že prvoinštančnému súdu bolo oznámené, že jeho právna zástupkyňa bola hospitalizovaná z dôvodu covidu, bola a je aj v súčasnosti PN, takže ak jej bolo do elektronickej schránky doručované predvolanie na ďalšie pojednávanie, vedomosť o ňom nemala. Existovala objektívna príčina neprevzatia zásielky (hospitalizácia, následná PN) a vtedy súd nemôže postupovať tak, že platí fikcia doručenia. Ako vyplýva z ustanovenia § 111 ods. 3 CSP fikciu doručenia možno použiť len v prípade, že nie je možné zásielku doručiť na známu adresu, čo však nie je tento prípad. Jemu osobne predvolanie na pojednávanie doručené nebolo. Žiadnym spôsobom nebol o termíne pojednávania informovaný. Poukázal zároveň na skutočnosť, že v konaní predložil listinné dôkazy, z ktorých je možné zistiť, že zdedil pozemky po svojich právnych zástupcoch. Nesúhlasil s názorom, že na preukázanie jeho vlastníctva nepostačuje iba poukázanie na právnych predchodcov, ktorí mali viacerých právnych nástupcov. Už v roku 2004 vyvíjal aktivitu, aby kataster chybu opravil, čo sa mu však podarilo len čiastočne. Kataster napriek tomu, že eviduje verejné listiny, tieto mu odmietol vydať, a preto požiadal súd, aby si vyžiadal z katastra kompletnú PKV č. XX, k.ú. D. E. F., z ktorej by bolo možné zistiť, ako sa realizovali zápisy vlastníckeho práva. Súd však takýto dôkaz nevyžiadal. V ďalšom uvádzal tvrdenia týkajúce sa šetrenia políciou vo vzťahu k notárskemu osvedčeniu pozemkov, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca. Vyjadril názor, že mu bola odobratá možnosť konať pred súdom a brániť svoje záujmy. V konaní nebolo preukázané, že Slovenská pošta, a.s. doručila oznámenie o uložení zásielky. Dňa 15.12.2021 súdu prvej inštancie predložil žiadosť o vyžiadanie podkladov z katastra, ktorými, okrem iných, by preukázal jeho vlastnícke právo. Súd však nevykonal navrhnutý dôkaz, nesprávne vyhodnotil neprevzatie zásielky, nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za zákonné a spravodlivé. K porušeniu procesných predpisov sa nevedeli vyjadriť, avšak predpokladajú, že súd postupoval zákonne a žalobcu na jeho právach nijako neukrátil. Žalobu považujú za nedôvodnú, napriek časovému priestoru žalobca svoj nárok nijako nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe a odvolaní. V rámci dedičského konania zdedil pozemky, ktorých sa v tomto konaní domáha. Má za to, že je dostatočne preukázané, že žalobca získal spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zákonným spôsobom. Predmetné pozemky zároveň dlhodobo užíva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike poukázali na svoje vyjadrenia v konaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
11. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.12.2022 č.k. 16Co/8/2022-213, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podal dovolanie žalobca písomným podaním zo dňa 6.3.2023. V ňom poukázal na porušenie ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože mu bolo znemožnené uplatniť svoje procesné právo na aktívny prístup v dokazovaní a bránení svojho práva na vlastnenie majetku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva videl v tom, že nebol ako sporová strana na pojednávanie riadne predvolaný, vypočutý, napriek tomu súd realizoval pojednávanie a vo veci rozhodol. Na pojednávaní dňa 21.1.2022 sa totiž zisťoval skutkový stav veci. Existoval však dôvod pre postup súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, pretože jeho právna zástupkyňa bola v čase od 16.10.2021 do 1812.2021 hospitalizovaná na covidovom oddelení O. E. M. - P. s následnou práceneschopnosťou až do 31.5.2022 a objektívne nemohla prevziať predvolanie na pojednávanie, ktoré jej bolo doručované do elektronickej schránky dňa 15.12.2021. Zásielka jej bola úspešne doručená až 31.12.2021 o 00:15 hod. Vedomosť o práceneschopnosti prvoinštančný súd mal, telefonicky ho informoval o tom, že pojednávanie určené na 17.12.2021 je z tohto dôvodu zrušené a mal naňho aj telefonicky kontakt. Navrhoval najvyššiemu súdu, aby rozsudok Krajského súdu v Prešove v celom rozsahu bol zrušený a vrátený na opätovné rozhodnutie.
12. K podanému dovolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí poukázali, že sa stotožňujú s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktorý v bode 20. odôvodnenia podrobne vyvrátil tvrdenia žalobcu.
13. Následne Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.2.2025 sp.zn. 5Cdo/33/2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.12.2022 sp.zn. 16Co/8/2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že ak odvolací súd v bode 15. rozhodnutia dospel v spojitosti s bodom 20. rozhodnutia k záveru, že nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces strany sporu, jeho rozhodnutie neobsahuje dôvody, na základe ktorých považoval predvolanie právnej zástupkyne za doručené riadne a včas. Z tohto dôvodu, vzhľadom na dôvodnosť dovolacieho dôvodu, v zmysle § 420 písm. f) CSP dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na rozhodnutie.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), následne po tom, čo Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 20.2.2025 sp.zn. 5Cdo/33/2024 zrušil rozsudok krajského súdu, tento opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, oboznámil sa s celým spisovým materiálom a listinným materiálom nachádzajúcimi sa v spise a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Niet pochýb o tom, že žalobca sa domáha určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkov tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 102/2020 zo dňa 20.7.2020, a to pozemku parcely č. 334/6 o výmere 33 m2, pozemku parcely č. 344 o výmere 309 m2, pozemku parcely č. 345/2 vo výmere 60 m2 a pozemku parcelné č. 352/2 o výmere 8 m2.
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu podľa § 379 CSP, ako aj právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), preskúmal v danej veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, dôvody odvolania, berúc do úvahy aj všetok listinný materiál nachádzajúci sa v spise, na základe ktorého vykonal dokazovanie prvoinštančný súd tento opätovne preskúmal, ako aj odôvodnenie napadnutého prvoinštančného rozhodnutia zo dňa 25.1.2020 sp.zn. 8C/31/2020 (berúc do úvahy aj pokyn dovolacieho súdu) konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.
17. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jeho bodu 15., vyplýva vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že boli porušené jeho procesné práva na prístup k súdu, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne procesný stav dokumentoval, vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov, pričom prvé pojednávanie bolo odročené kvôli hospitalizácii právnej zástupkyne žalobcu. Druhé pojednávanie bolo odročené z dôvodu pandemickej situácie a na pojednávaní dňa 21.1.2022 (bolo vyhlásené aj rozhodnutie), keď konštatoval, že sa nedostavil žalobca, jeho právna zástupkyňa (u ktorej mal vykázané doručenie predvolania v zmysle § 111 ods. 3 CSP) a tiež sa nedostavila žalovaná 2/. Poukázal, že žalobca a jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili, žalovanú 2/ ospravedlnil jej právny zástupca zo zdravotných dôvodov. Preto vec prejednal aj v neprítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a žalovanej 2/.
18. Po zrušení rozhodnutia krajského súdu najvyšším súdom, odvolací súd opätovne podrobne skúmal procesnú aktivitu žalobcu v konaní a zistil, že vo vzťahu k jeho námietke je dôvodné konštatovať (vyplýva to aj z obsahu spisu), že nedošlo zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces, či nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Z obsahu spisového materiálu bezpochyby vyplýva, že žalobca dňa 19.8.2020 splnomocnil advokátku JUDr. Vieru Komanovú na zastupovanie vo veci, a to na celé konanie tak, ako to vyplýva aj z plnej moci nachádzajúcej sa na č.l. 5 tohto spisu.
20. Prvé pojednávanie prvoinštančným súdom bolo vo veci vytýčené na 27.10.2021. Predvolanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 23.9.2021, ako to vyplýva z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 140. Po tomto doručení došlo zo strany syna právnej zástupkyne žalobcu
k e-mailovému oznámeniu súdu do spisu o tom, že právna zástupkyňa žalobcu bola 17.10.2021 hospitalizovaná, nemá možnosť zabezpečiť substitučné zastúpenie a z tohto dôvodu žiadala odročiť pojednávanie na 27.10.2021. Dňa 22.10.2021 prvoinštančný súd v rámci zisťovania procesných podmienok konania úradným záznamom, vzhľadom na e-mailové podanie syna právnej zástupkyne žalobcu, kontaktoval osobne žalobcu, ktorý bol dotazovaný, či žiada odročenie pojednávania vzhľadom na hospitalizáciu jeho právnej zástupkyne alebo či súhlasí s pojednávaním bez jeho účasti, ktoré bolo vytýčené na 27.10.2021. Žalobca oznámil súdu, že si preverí u právnej zástupkyne, či má zabezpečeného zástupcu na pojednávanie a následne oznámil, že jeho právna zástupkyňa nie je schopná zabezpečiť zástupcu vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav a požiadal o odročenie pojednávania.
21. Následne prvoinštančný súd vo veci vytýčil druhé pojednávanie na deň 17.12.2021, predvolanie bolo elektronicky doručené právnej zástupkyni žalobcu 10.11.2021 s fikciou doručenia. Toto pojednávanie však bolo odročené na základe žiadosti zástupcu žalovaného 3/ a 4/ (Slovenský pozemkový fond). Následne prvoinštančný súd vytýčil dňa 15.12.2021 tretí termín pojednávania na deň 21.1.2022, ktoré bolo opätovne elektronicky doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 31.12.2021 s fikciou doručenia. Zároveň prvoinštančný súd úradným záznamom ohľadom doručovania zásielky na č.l. 163 konštatoval, že vzhľadom na rozdielne potvrdenia pošty týkajúce sa doručenia zásielok, ktoré obsahovali jednak odročenie pojednávania, ale aj výzvy súdu, kontaktoval poštu, pričom bolo mu oznámené, že došlo ku chybe pri vrátení zásielok po uplynutí odbernej lehoty, preto tieto počítačovo boli znovu prijaté a odoslané späť a žalobca sa bol na pošte pýtať ohľadne týchto zásielok po odbernej lehote, preto mu neboli doručené. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd následne po tom, čo vo veci vytýčil v poradí tretí termín pojednávania na deň 21.1.2022 (a to dňa 15.12.2021 č.l. 157), tieto zásielky elektronicky doručoval zástupcovi žalovaného 3/ a 4/, zástupcovi žalovaných 1/ a 2/, elektronicky právnej zástupkyni žalobcu a doručoval aj žalobcovi (ako vyplýva z informácie o výsledku tohto elektronického doručovania) termín pojednávania, pričom z tohto elektronického doručenia a jeho výsledku vyplýva, že v jednom prípade vyplýva, že listina nebola doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote a v druhej informácii z pošty o výsledku doručovania žalobcovi bola informácia, že mu bola dňa 13.1.2022 listina doručená. Prvoinštančný súd doručoval elektronicky žalobcovi aj výzvu zo dňa 17.12.2021 ohľadom jeho žiadosti na doplnenie listinných materiálov spisu, kde opätovne aj vo vzťahu k tejto výzve bola informácia o výsledku doručenia poštou o tom, že v jednom prípade bola doručená dňa 13.1.2022 a v druhom prípade doručená nebola z dôvodu, že si zásielku neprevzal. Možno mať za to, že úradný záznam nachádzajúci sa v spise na č.l. 163 prvoinštančným súdom bol spracovaný za účelom overenia si okolností doručovania zásielky žalobcovi.
22. Predovšetkým je však dôvodné poukázať na to, že na vytýčený termín pojednávania dňa 21.1.2022 (č.l. 164) prvoinštančný súd v zápisnici z pojednávania konštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, u ktorých je predvolanie riadne a včas doručené v zmysle § 111 ods. 3 CSP.
23. Preto ak žalobca sa následne nestotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu ako uvádyal vo svojom písomnom odvolaní zo dňa 16.2.2022 (teda v čase, kedy právna zástupkyňa žalobcu, podľa tvrdenia žalobcu už nebola hospitalizovaná v nemocnici, ale pretrvávala jej práceneschopnosť), odvolací súd nepovažoval tieto námietky žalobcu za dôvodné.
24. Je nespornou skutočnosťou (ako vyplýva aj z obsahu spisu), že v čase vytyčovania termínu pojednávania na deň 21.1.2022, prvoinštančným súdom bol termín pojednávania, vytyčovaný síce dňa 15.12.2021, ale elektronicky doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 31.12.2021, to znamená v čase, kedy už nebola hospitalizovaná, a objektívne sa mohlo dostať do jej dispozície oznámenie o tomto termíne pojednávania.
25. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
26. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
27. V zmysle § 29 ods. 3 Zákona o e-governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta, formou elektronickej doručenky odosielanej odosielateľovi.
28. Podľa § 34 Zákona o e-governmente elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.
29. Podľa § 30 ods. 5 Zákona o e-governmente údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
30. Podľa § 32 ods. 4 Zákona o e-governmente, ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.
31. Podľa § 32 ods. 5 Zákona o e-governmente elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
32. Podľa § 32 ods. 2 Zákona o e-governmente úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o e-governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.
34. Podľa § 33 ods. 2 Zákona o e-governmente návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
35. Z obsahu listín nachádzajúcich sa v spise je nepochybné, že ak v prípade prvého vytýčeného termínu pojednávania zo strany prvoinštančného súdu toto bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalobcu, tento sa mal následne spravovať v zmysle príslušných ustanovení § 183 ods. 3 CSP a byť si vedomý povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia § 183 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
36. Bezpochyby tento nepriaznivý zdravotný stav na strane právnej zástupkyne žalobcu v čase vytýčenia prvého pojednávania trval, bola hospitalizovaná v O. E. Q. P. do 18.12.2021 s pretrvávajúcou práceneschopnosťou do 31.5.2022. Hospitalizácia v nemocnici je zaiste stav, kedy advokátovi je objektívne znemožnené prijímať elektronicky zásielky vzhľadom k jeho nepriaznivému zdravotnému stavu. Pokiaľ však bolo vytýčené pojednávanie na deň 21.1.2022, právna zástupkyňa žalobcu sa mohla s ním oboznámiť tak, ako aj v prípade, keď jej bol elektronicky doručovaný rozsudok prvoinštančného súdu, v čase trvania práceneschopnosti, ktorý jej bol elektronicky doručený a následne aj elektronicky ňou bolo podané odvolanie.
37. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že samotná práceneschopnosť právnej zástupkyne žalobcu nebránila elektronicky komunikovať so súdom a byť oboznámená s obsahom jej elektronicky doručovaných správ. Na strane žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu bolo preukázať, že existovali také dôvody a objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné ani v tomto čase zásielku preberať, oboznamovať sa a rovnako tak nebolo možné ani postupovať v zmysle § 183 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne, a preto konštatuje, že na strane žalobcu nedošlo zo strany prvoinštančného súdu k takému pochybeniu, ktoré by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu, resp. jeho prístup k súdu.
38. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Zároveň dáva do pozornosti princíp novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorým je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu, v zmysle ktorého Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, uplatňoval princíp procesnej aktivity a od pôvodného žalobcu vyžadoval preukázať žalobný nárok, označiť a predložiť rozhodujúce dôkazy a rovnako byť zodpovedný za procesnú aktivitu v zmysle splnenia aj procesných podmienok súdu pre konanie o veci samej.
39. Odvolací súd v skúmaní procesnej aktivity žalobcu zistil, že žalobca podaním doručeným súdu 15.12.2021 (č.l. 158) žiadal o doplnenie k súdnemu spisu kompletnú majetkovú podstatu PKV XX k.ú. D. E. F. - C., mpč. XXX, parc. KNC XXX, XXX, XXX z dôvodu, že kataster mu odmieta vydať listiny týkajúce sa vydržania. Súd žalobcu výzvou zo dňa 17.12.2021 vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy bližšie špecifikoval, čo presne žiada doplniť do súdneho spisu, keďže PKV č. XX bola pripojená k žalobe, pričom sa javí, že je kompletná. Žalobca však na výzvu doručenú mu 13.1.2022 nijako nereagoval.
40. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania preto správne konštatoval, že strany sporu sú na LV č. XXX v k.ú. D. E. F. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parciel zapísaných na tomto LV, pričom žalobca je vedený ako spoluvlastník pod B 2 v podiele 6/48 na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca dedil po svojej matke L. B., M. L., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX. Podľa kúpnej zmluvy prababka žalobcu C. L. predala synovi J. L. a jeho manželke D. L. nehnuteľnosti zapísané z pozemnoknižnej zápisnici v k.ú. C. N. 14, 17 a 29 pod A I r.č. 2, 4-16, A I r.č. 2
- 14 a II r.č. 1,2, A I r.č. 1, knihované na jej meno pod B 5, 9, 11, B 9 a B 1,11 a knihované tiež na meno D. I. v zápisnici č. 17 a 29 a na meno ostatných spoluvlastníkov v zápisnici č. 29 jej prislúchajúce nadobudnuté kúpnymi zmluvami zo 23/II. 1894, 29/VII. 1894 a pozost. odovzd. usn. čís. 553/98, č. 1694/94. Žalobca však v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by po svojej matke mal dediť aj pozemky, ktoré jeho matka zdedila po svojich právnych predchodcoch. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého len na základe tvrdení žalobcu, podľa ktorých má byť právnym nástupcom C. L., J. L. a D. L., neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa týchto svojich tvrdení. Nepreukázal, že vlastníctvo sporných pozemkov malo prejsť zo starého otca a jeho manželky na matku žalobcu a následne mal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v rámci dedičského konania nadobudnúť žalobca.
41. Na základe uvedených zistení odvolací súd žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nemohol považovať za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
42. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 453 ods. 3 CSP a priznal úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, teda žalovaným 1/ a 2/, ktorým trovy preukázateľne aj z obsahu spisu vznikli a vyplývajú. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).