Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-31-2020.pdf
PDF · 104.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, O. nad A., občan SR pr. zast.: JUDr. Viera Komanová, advokátka, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, O. nad A., občan SR, 2/ U. L.ová, nar. XX.XX.XXXX, G. XX, O. nad A., občan SR, žalovaní v 1. a 2. rade pr. zast.: JUDr. Stanislav Lampart, advokát, Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, 3/ O. R. - zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ M. W. - zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 5/ S. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, O. nad A., občan SR v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 3., 4. a 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXX v k.ú. O. nad A., a to tak, že 4 parcely vytvorené geometrickým plánom Miroslava Ščurku č. 102/2020 zo dňa 20.7.2020 v celkovej výmere 410 m2 budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanými je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXX v k.ú. O. nad A.. Jeho podiel pod B2 je 6/48 k celku. Tento podiel nadobudol v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 10D 32/2004. Na základe tohto dedičského rozhodnutia zdedil spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zapísaných v zápisnici č. 14, resp. v LV č. XXX a ďalej pozemky zapísané v zápisnici č. 17 resp. v LV č. XXX. Okrem toho by mal byť vlastníkom pozemkov resp. podielov, ktoré jeho prababka G. S. predala jeho dedovi M. S. a jeho manželke O. v roku 1938 zmluvou č.d. 931/38. Zároveň touto zmluvou predala kupujúcim tiež podiely, ktoré v čase podpísania kúpnej zmluvy boli ešte evidované na meno O. R., ktorý bol bratom G. a ostatných spoluvlastníkov. Je zarážajúce, že tieto podiely na pozemkoch nemá zapísané v liste vlastníctva a súčasnom období napriek kúpe naďalej figuruje ako vlastník O. R.. Pokiaľ sa jedná o reálne užívanie pozemkov, užíva ich tak, ako ich užívali už jeho právni predchodcovia - prababka, jeho dedo s manželkou a následne jeho matka. Keď zistil, že v katastri nehnuteľností nie je zapísaný ako vlastník, resp. spoluvlastník všetkých zdedených pozemkov, ktoré zdedil, mal záujem so žalovanými vysporiadať spoluvlastníctvo dohodou. Jeho konanie však zatiaľ k ničomu nevedie. V záujme vyporiadania podielového spoluvlastníctva si dal vypracovať geometrický plán č. 102/2020. Z neho vyplýva, ako navrhuje rozdeliť nehnuteľnosti tak, ako
ich v skutočnosti reálne užíva. Ďalej popísal, aké diely boli v geometrickom pláne vytvorené z akej parcely s tým, že sa stane vlastníkom podielov, ktoré reálne užívali jeho právni predchodcovia - G. S., M. S., jeho manželka O. a jeho matka S. C.. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal žalobe vyhovieť.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu so žalobou osvedčenie o dedičstve sp. zn. 10D 32/2004, D not 59/2004 zo dňa 15.7.2004, LV č. XXX v k.ú. O. nad A. z 29.1.2016, zmluvu uloženú pod č.d. 931/38, pozemkovú zápisnicu č. 17 v k.ú. O. nad A. - G., 2 odpovede od Okresnému úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru zo dňa 20.7.2020 a zo dňa 14.11.2014, LV č. XXX v k.ú. O. nad A. a geometrický plán Miroslava Ščurku č. 102/2020 zo dňa 20.7.2020.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že nie je pravdou, že nemajú záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale zo strany žalobcu boli predkladané návrhy, ktoré nemohli akceptovať. Poukázali ďalej na skutočnosť, že žalobca navrhuje vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že sa mu prikážu pozemky vo výmere 410 m2, aj keď jeho podiel je iba 135,50 m2. S takým návrhom nemôžu súhlasiť. Je na žalobcovi, aby preukázal rozsah svojho vlastníctva, na čo nepostačuje iba poukaz na jeho právnych predchodcov, ktorí mali viacero právnych nástupcov. Aj naďalej majú záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale tak, aby zohľadňovalo aj ich záujmy.
5. Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“) ako zástupca žalovaných v 3. a 4. rade na neznámom mieste podľa § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. v spojení so zákonom č. 229/1991 Zb. a zákonom č. 180/1995 Z.z. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca doposiaľ nepožiadal SPF o majetkovoprávne vysporiadanie. Petit žaloby považoval za nevykonateľný, pretože žalobca sa nijako nezaoberal majetkovoprávnym vysporiadaním parciel v prospech žalovaných. Ďalej poukázal na to, že z obsahu žaloby nie je jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca v skutočnosti domáha, teda či zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva alebo určenia vlastníckeho práva, keďže udáva, že jeho podiel by mal byť väčší. Vychádzajúc z petitu SPF mal za to, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, k čomu SPF v zásade nemá výhrady, ale uprednostňuje reálne rozdelenie s prihliadnutím na účelné využitie veci, nielen čo do výmery, ale aj hodnoty a kvality pozemkov. Ďalej SPF uviedol, že v časti parciel KN C 334/6 s 352/2 je petit žaloby v rozpore so zákazom drobenia pozemkov podľa § 21 a nasl. zák. č. 180/1995 Z.z. Poukázal tiež na skutočnosť, že podiel žalobcu na sporných parcelách predstavuje 94,75 m2, ale požaduje prikázať parcely v celkovej výmere 410 m2. Nesúhlasil s tým, aby žalobcovi bolo prikázané viac, ako mu podľa LV prináleží. Ak by súd dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné, prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu. Pri primeranej náhrade vychádza SPF najmä zo znaleckých posudkov, ale je potrebné zohľadniť aj trhové ceny. Obec O. na A. predávala nehnuteľnosti v k.ú. O. nad A. za 5 eur za 1 m2. SPF navrhol ako dôkaz zistiť od obce O. nad A., či sú im známe nejaké údaje o neznámych žalovaných, resp. ich dedičoch a podľa spresnenia žaloby zváži ďalšie návrhy.
6. K svojmu vyjadreniu SPF pripojil kúpnu zmluvu z 24.4.2020 a ortofoto snímok sporných parciel.
7. Žalovaný v 5. rade sa k žalobe nevyjadril.
8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike v vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade poprel ich tvrdenia, že mali záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukázal na výsledky svojich šetrení cez katastrálny odbor okresného úradu, na kúpnu zmluvu č.d. 931/38, ktorou jeho prababka predala svoje pozemky jeho starým rodičom M.ovi S. a manželke O., a to aj podiely O.a R.a, ktorý stále vystupuje ako spoluvlastník. Ďalej uviedol, že má vedomosť, že po uvedených právnych predchodcoch získala pozemky jeho matka a po nej ich mal zdediť on. Táto skutočnosť vyplýva z dedičského rozhodnutia 10D 32/2004. V LV č. XXX v k.ú. O. nad A. má však zapísaný iba podiel 6/48 a O. R. 6/48. K vyjadreniu SPF uviedol, že nekontaktoval SPF, ale vzhľadom na nemožnosť uzavrieť dohodu so žalovaným v 1. a 2. rade je potrebné riešiť vec súdnou cestou. Veril, že po dedičskom konaní má zapísané všetky pozemky, a to aj pozemky, ktoré jeho matka získala po svojich rodičoch a aj po O.ovi R.. Ďalej popísal nadobúdanie pozemkov žalovanou v 2. rade v roku 2008 a žalovanými v 1. a 2. rade v roku 2013, keď mohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva. K cene predloženej SPF uviedol, že ide o úplne iné katastrálne územie a cena môže byť rôzna. Prechod na novovzniknutá pozemok je v súčasnosti realizovaný cez susedný pozemok KN E 418/100.
9. Následne žalobca doručil súd návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktorým žiadal prikázať mu do výlučného vlastníctva parcely vytvorené geometrickým plánom č. 102/2020, v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť s tým, že ostatné časti žaloby ostávajú nezmenené.
10. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrili k replike aj spresnenému návrhu. Žalobu po úprave a spresnení považovali za nedôvodnú. Opakovane poukázali na rozpor medzi výmerov pripadajúcou na podiel žalobcu a na výmeru podielu, ktorý žalobca požaduje v tomto konaní. Takisto nie je riešený zvyšok pozemkov, ani ich vlastníctvo, ani čiastky pre ostatných žalovaných. Zároveň poukázali na drobenie pozemkov. Tiež porovnali veľkosť ich podielov a podielu žalobcu s tým, že ak by súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak navrhli novovytvorené parcely prikázať do vlastníctva im a uložiť im zaplatiť ostatným spoluvlastníkom náhradu.
11. SPF v duplike uviedol, že ak súd pripustí zmenu žaloby a predmetom konania bude určenie vlastníckeho práva, tak k argumentácii žalobcu udáva nasledovné. Žalobca podľa jeho tvrdení nie je vlastníkom všetkých zdedených pozemkov. Z PKV č. XX v k.ú. G. vyplýva, že G. S. (údajne prababka žalobcu) bola vedená pod B 9 v podiele 1/8. Predmetom kúpnej zmluvy č.d. 931/38 medzi G. S. a M.om S. a O. S. (údajne starí rodičia žalobcu) bol predaj pozemkov na PKV č. 14, 17 a 29 a zároveň predaj pozemkov vedených na meno O.a R. v PKV č. 17 a 29. Predmetom predaja bol podiel 1/8. Nemožno súhlasiť s tým, že touto kúpnou zmluvou predala predávajúca spoluvlastnícke podiely O.a R.a, pretože žalobca nijako nepreukázal oprávnenie na predaj podielov O.a R.a. Odkaz na údajné kúpne zmluvy z roku 1894 je len tvrdením, ktoré nie je ničím podložené. Doposiaľ tiež nebolo objasnené, kto by mal byť M. S., ktorému mal byť darovaný podiel O. S. (v PKV č. 17 pod B 23b), a to 1/16. Žalobca tiež nijako nepreukázal, že G. S., M. S. a O. S. sú jeho právni predchodcovia, podobne nepreukázal, čo bolo predmetom dedenia dedičky S. C., rod. S. po jej predkoch. Po matke dedil žalobca časť pôvodných parciel uvedených v dedičskom rozhodnutí, pričom je vecou žalobcu zabezpečiť dostatočnú identifikáciu parciel na súčasný stav. Žalobca tiež nijako nezdôvodnil, prečo žiada určiť vlastnícke právo k parcelám v celkovej výmere 410 m2. Tiež neboli preukázané tvrdenia o užívaní sporných parciel. Žalobca má nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi.
12. SPF navrhol vyžiadať úplný list vlastníctva č. XXX v k.ú. O. nad A. a položky výkazu zmien.
13. Obec O. nad A. na základe dožiadania súdu oznámila, že o žalovaných v 3. a 4. rade nemá žiadnu vedomosť, nevie o ich pobyte, úmrtí a ani o právnych nástupcoch. Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor doručil súdu na základe dožiadania úplný LV č. XXX v k.ú O. nad A., ako aj zmluvy, na základe ktorých sú jednotliví spoluvlastníci zapísaní na tomto LV (ktoré vzhľadom na zmenu predmetu sporu nebolo potrebné vykonať ako dôkazy).
14. Na základe výzvy súdu na spresnenie, čoho sa vlastne žalobca spresnením žaloby domáha, reagoval právny zástupca žalobcu podaním, v ktorom uviedol, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k parcelám vytvorených geometrickým plánom č. 102/2020, ktoré užívali jeho právni predchodcovia a teraz ich užíva on. Súd uznesením č.k. 8C/31/2020-136 zo dňa 21.9.2021 pripustil zmenu žaloby v zmysle spresneného návrhu žalobcu, v dôsledku čoho sa predmetom konania stalo určenie vlastníckeho práva s parcelám vytvorených geometrickým plánom č. 102/2020.
15. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Prvé pojednávanie bolo odročené kvôli hospitalizácii právneho zástupcu žalobcu, druhé pojednávanie z dôvodu pandemickej situácie. Na pojednávanie dňa 21.1.2022 sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca (u ktorých bolo vykázané doručenie predvolania v zmysle § 11 ods. 3 C.s.p.) a žalovaná v 2. rade. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili, žalovanú v 2. rade ospravedlnil jej právny zástupca zo zdravotných dôvodov. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej v 2. rade.
16. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj zástupca SPF trvali na svojich doterajších vyjadreniach s tým, že žalobca nijako nepreukázal dôvodnosť žaloby, okolnosti, ako prechádzali na neho podiely a neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v 5. rade uviedol, že predmetom sporu by mala byť aj parcela 334/6, ale tam žalobcovi nepatrí nič. Žalovaní v 1. a 5. rade ešte uviedli, že žalobca nebol za nimi dohodnúť sa.
17. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania ako sú uvedené v bodoch 3 a 6 tohto odôvodnenia, odpoveďou obce O. nad A. a LV č. XXX v k.ú. O. nad A. vyžiadanými súdom (bod 13 tohto odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:
18. Strany sporu sú na LV č. XXX v k.ú. O. nad A. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parciel zapísaných na tomto LV v rôznych podieloch. Žalobca je vedený ako spoluvlastník pod B 2 v podiele 6/48 na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D 32/2004. Z tohto osvedčenia vyplýva, že žalobca dedil po svojej matke S. C., rod. S., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, a to podiely v k.ú. O. nad A. v zápisnici č. 14, resp. v LV č. XXX podiel 38/48 a v zápisnici č. 17, resp. v LV č. XXX zbytok mpč. 58 a mpč. 686 v podiele 6/48. Podľa odpovede Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru zo dňa 14.11.2014, mpč. 538 zo zápisnice č. 17 zodpovedajú parcely KN E č. 366/100, č. 366/101, č. 419/100 a č. 419/101, teda parcely v súčasnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. O. nad A.. Podľa kúpnej zmluvy evidovanej pod č.d. 931/38 predávajúca G. S. predala synovi M.ovi S. a jeho manželke O. S. nehnuteľnosti zapísané z pozemnoknižnej zápisnici v k.ú. G. č. XX, XX a XX pod A I r.č. 2, 4-16, A I r.č. 2 - 14 a II r.č. 1,2, A I r.č. 1, knihované na jej meno pod B 5, 9, 11, B 9 a B 1,11 a knihované tiež na meno O. R. v zápisnici č. 17 a 29 a na meno ostatných spoluvlastníkov v zápisnici č. 29 jej prislúchajúce nadobudnuté kúpnymi zmluvami zo 23/II. 1894, 29/VII. 1894 a pozost. odovzd. usn. čís. 553/98, č. 1694/94. V pozemnoknižnej zápisnici č. 17 v k.ú. O. nad A. - G. bola pod B 9 evidovaná ako spoluvlastník G. S., rod. R.ová s podielom 1/8 a pod B 23 bola zapísaná kúpna zmluva č.d. 931/38, ktorou bol prevedený podiel G. S. na M.a S. (B 23a) a O. S. (B 23b), každému na 1/16. Pod B 24 je v tejto zápisnici záznam o prevode podielu O. S. 1/16 na M.a S. z 1.2.1939. Tieto skutočnosti konštatoval aj Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor v odpovedi žalobcovi zo dňa 20.7.2020.
19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná.
20. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.
23. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Zákon subjektívne vlastnícke právo vymedzuje ako právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V prípade, že je do vlastníckeho práva zasiahnuté, zákon umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj na súde. Jedným z prostriedkom ochrany vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že po zmene žaloby je predmetom konania určenia vlastníckeho práva, teda žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) C.s.p.), pri ktorej sa vyžaduje naliehavý právny záujem, súd v prvom rade skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na podaní žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.
25. Určovacia žaloba podľa § v 137 písm. c) C.s.p. má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné práve prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. Naliehavý právny záujem je teda daný tam, kde sa v dôsledku rozhodnutia súdu zmení právne postavenie žalobcu, teda napr. sa odstráni stav ohrozenia práva či neistoty žalobcu v právnom vzťahu.
26. Žalobca pri zmene žaloby nijako naliehavý právny záujem neodôvodnil. Ustálená judikatúra súdov však dospela k záveru, že v obdobných prípadoch, keď žalobca tvrdí, že mu patrí vlastnícke právo, ale ako vlastník nie je evidovaný napr. v katastri nehnuteľností, je daný naliehavý právny záujem, keďže bez rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcu neisté. Za tohto stavu súd vyvodil, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný.
27. Vzhľadom na námietky žalovaných týkajúcich sa neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu sa súd ďalej zaoberal týmito námietkami. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no tieto nepredložila, resp. hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, resp. navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
28. Žalobca žalobu postavil na tvrdeniach, že mal dediť po svojich právnych predchodcoch parcely vo väčšej výmere, ako ich má zapísané v súčasnosti na LV. V tomto smere však jednak žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal tvrdenia, že G. S., M. S. a jeho manželka O. sú jeho právni predchodcovia, jednak nepreukázal nijako tvrdenia, že by po nich mal nejakým spôsobom dediť prostredníctvom svojej matky, príp. iným spôsobom tieto podiely nadobudnúť a jednak ani to, na základe akého titulu by mal vlastniť podiel, ktorý by mal mať podstatne vyššiu výmeru, než aká pripadá na podiel žalobcu podľa súčasného stavu na LV č. 828. V tomto smere je potrebné dať za pravdu žalovaným a ich zástupcom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne týchto, pre rozhodnutie vo veci podstatných, skutočností.
29. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca je spoluvlastníkom podielu po svojej matke na LV č. XXX vo výmere, ako ho reálne dedil. Z osvedčenia o dedičstve po matke žalobcu pritom vyplýva dedenie pozemkov iba na dvoch zápisniciach, resp. LV, pri PKV č. 17 v podiele 6/48 (ktorý má zapísaný), teda skutočne z nijakého predloženého dôkazu nevyplýva, na základe čoho mohol žalobca žiť v presvedčení, že mal dediť niečo viac. Ak by nejaké pozemky dedila matka žalobcu po svojich právnych predchodcoch (u ktorých, ako bolo uvedené, nebolo nijako preukázané, že by boli predchodcovia žalobcu) a bola by ich vlastníkom aj v čase smrti, tak tieto by mali byť predmetom dedenia. Ak predmetom dedenia neboli, tak sa žalobca nemôže cítiť vlastníkom niečoho, čo nenadobudol. Takisto je potrebné uviesť, že aj keby skutočne G. S., M. S. a O. S. boli právni predchodcovia žalobcu, postupnosť prevodov sporných parciel na žalobcu nebola nijako preukázaná, pričom pri nepreukázaní, koľko právnych nástupcov mali tieto osoby, nemožno jednoznačne určiť, či tieto mohol dediť len a výlučne žalobca. V takom prípade by takisto bolo potrebné žiadať o určenie, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po niektorom z právnych predchodcov žalobcu, aby mohli byť predmetom dedenia a aby nedošlo určením vlastníckeho práva priamo na jedného dediča k obchádzaniu dedičského konania a tým pádom aj prípadných ostatných dedičov.
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci, preto súd žalobu zamietol.
31. K návrhu právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu súd poznamenáva, že nie je povinnosťou v každom prípade takémuto návrhu vyhovieť, pričom vzhľadom na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie bolo u žalobcu a jeho právneho zástupcu vykázané prostredníctvom tzv. fikcie (čo samozrejme nemení nič na tom, že sa predvolanie v zmysle C.s.p. považuje za doručené), súd návrhu na vydanie skráteného rozsudku nevyhovel a rozhodol obyčajným rozsudkom, aby sa žalobca a jeho právny zástupca mohli oboznámiť aj s dôvodmi zamietnutia žaloby.
32. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Trovy konania si uplatnili iba žalovaní v 1. a 2. rade, zástupca žalovaných v 3. a 4. rade a žalovaný v 5. rade si trovy konania neuplatnili. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal plnú
náhradu trov konania voči žalobcovi iba žalovaným v 1. a 2. rade. O výške ich trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalovaným v 3., 4. a 5. rade súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.