Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-98-2025.pdf
PDF · 102.44 KB
Case nature
Subarea
26Co/98/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E., F. XXXX/XXX, v konaní právne zastúpený advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, IČO: 42 155 088, so sídlom Galanta, Šafárikova č. 1522, proti žalovanej: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. J. XXX/XX, v spore o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. 35C/38/2025-52 zo dňa 28.mája 2025 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27.5.2025, zapísanou do súdneho registra o 13:18:21 hod. domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. E. a vedených na LV č. XXXX. Súčasne si žalobca podanou žalobou uplatnil aj nárok na náhradu trov predmetného konania.
1.3. Zo súdneho registra súd prvej inštancie zistil, že na okresnom súde je pod sp. zn. 30C/32/2024 vedené konanie (žaloba podaná dňa 25.3.2024) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého vystupujú tie isté sporové strany a vyporiadanie sa týka rovnakých nehnuteľností, aké sú predmetom tohto konania.
1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 161 ods. 1, § 161 ods. 2,3 a § 159 CSP.
1.5. Uzavrel, že dané konanie je potrebné zastaviť pre litispedenciu, s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 150/2010 zo dňa 21.10.2010. Najvyšší súd SR v ňom uviedol, že otázku vlastníckeho práva je súd oprávnený riešiť ako tzv. prejudiciálnu otázku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda v rámci konania určiť, či nehnuteľnosť je alebo nie je v podielovom vlastníctve žalobcu a žalovanej, alebo je iba vo vlastníctve jedného z nich. Konštatoval, že v oboch konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 30C/32/2024 a sp. zn. 35C/38/2025 je daná totožnosť predmetu konania, právneho titulu a strán sporu. Preto konštatoval existenciu prekážky už začatého konania, ktorá je pre neskôr začaté konanie vedené pod sp. zn. 35C/38/2025 neodstrániteľnou prekážkou konania.
1.6. Na základe uvedeného zastavil predmetné konanie, ako konanie ktoré začalo neskôr, s poukazom na ustanovenie § 159 CSP, v spojení s ustanovením 161 ods. 2 CSP, nakoľko otázku vlastníctva
(predmet tohto konania), je súd oprávnený riešiť v rámci skôr začatého konania vedeného pod sp. zn. 30C/32/2024.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva na prejednanie veci v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom tento následok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
2.2. V odvolaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva bol nútený pre správanie žalovanej opustiť, z ktorého dôvodu podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Galanta, pod sp. zn. 30C/32/2024. V rámci procesnej obrany v tomto spore začala žalovaná popierať výhradné pričinenie žalobcu o nadobudnutie predmetných nehnuteľností. Pretože otázku, či sa nehnuteľnosť nachádza vo výlučnom vlastníctve žalobcu, resp. v podielovom spoluvlastníctve strán sporu nie je možné vyriešiť v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, bol žalobca nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou.
2.3. Žalobca inicioval toto súdne konanie aj z dôvodu vyjadreného predbežného právneho posúdenia veci v konaní sp. zn. 30C/32/2024, v ktorom konajúca sudkyňa uviedla, že využije ust. § 142 ods. 2 CSP, teda, že podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada prikázaním veci za náhradu alebo predajom výťažku.
2.4. Žalobca zdôraznil, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd môže (nemusí) skúmať za akých podmienok bola vec nachádzajúca sa v podielovom spoluvlastníctve zaobstaraná a pričinením ktorého zo spoluvlastníkov nadobudnutá. Z uvedeného dôvodu žalobca inicioval konanie o určenie vlastníckeho práva, pričom po podaní tohto druhu žaloby sa súd bude povinný zaoberať vlastníctvom veci žalobcu a určiť, či je vlastníkom nehnuteľností. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Vyhovujúci rozsudok o určení vlastníckeho práva vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o zastavení konania pre prekážku litispendencie.
3. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené, v dôsledku čoho je dôvodné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podstatou prekážky začatého konania je, že o tom istom predmete sporu a medzi tými istými subjektmi nemôže prebiehať konanie na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie
prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania, ktoré podľa § 156 CSP nastáva doručením žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
9. Momentom vzniku prekážky litispendencie je doručenie podania vo veci samej súdu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade podania návrhu v takej veci, o ktorej sa už pred súdom koná, je potrebné pristúpiť k zastaveniu nového konania, ktoré začalo v momente doručenia návrhu. Prekážka litispendencie sa považuje za neodstrániteľnú vadu konania podľa § 161 ods. 2 CSP a to vo vzťahu ku konaniam, ktoré začali neskôr a jeho následkom je zastavenie konania. Pri posudzovaní splnenia tejto procesnej podmienky súd koná vždy ex offo, ak zákon neustanovuje inak.
10. Prekážka litispendencie vedie súd k odmietnutiu vykonávať svoju právomoc a to na základe toho, že už v tej istej veci a medzi tými istými stranami je už na inom súde vedené konanie. Na to, aby nastali účinky litispendencie je potrebné posúdiť, či sú naplnené všetky jej znaky. Pri bližšom posudzovaní charakteristických znakov litispendencie, sa dôraz kladie na totožnosť sporu. Musia byť kumulatívne naplnené dve kritériá, ktorými sú totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu sporu.
11. Pri určovaní totožnosti strán konania sa nevychádza z ich procesného postavenia, teda je irelevantné, aké procesné postavenie majú v skôr začatom konaní. V jednom konaní môže byť niekto žalobcom, kým v druhom konaní bude tento subjekt v postavení žalovaného. Totožnosť strán sporu je daná v prípade, ak tie isté subjekty vystupujú v ďalšom konaní, bez ohľadu na ich procesné postavenie.
12. Pri určovaní totožnosti sporu je smerodajným kritériom aj posudzovanie totožnosti predmetu sporu. O totožnosť predmetu sporu pôjde, ak v neskôr začatom civilnom súdnom konaní sa uplatňuje ten istý nárok, ktorý sa uplatňuje v pôvodnom konaní. Zároveň platí, že nie je možné posudzovať totožnosť nároku len podľa žalobného návrhu, ale aj podľa právneho dôvodu, teda skutkových tvrdení, o ktoré žalobca opiera svoj nárok v konaní. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 280/2010.) Je potrebné poznamenať, že pri žalobnom návrhu nie je podstatná jeho formulácia v jednotlivých žalobách, ale sleduje sa jeho obsahová stránka, t. j. čoho sa žalobca domáha. Prekážka litispendencie sa neuplatní, ak ide o totožnú vec v právnom zmysle, ale strany si k veci uplatňujú odlišné procesné nároky. (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 2659/2005)
13. Na to, aby došlo k vzniku litispendencie samotný žalobný petit by mal byť totožný a to v označení právnych následkov a v druhoch žaloby. Na otázku, či totožnosť druhov žalôb vôbec zakladá prekážku litispendencie neexistuje jednotný názor. Viaceré súdne rozhodnutia potvrdzujú, že konanie začaté na základe určovacej žaloby (kladnej alebo zápornej) nezakladá prekážku litispendencie pre konanie začaté na základe žaloby o plnenie. Naopak to však neplatí, pretože konanie, ktoré sa týka splnenia povinnosti je prekážkou začatého konania o určenie toho, či to právo alebo právny vzťah je alebo nie je. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/100/1, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 2931/99, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/140/2001.)
14. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil z dôvodu prekážky začatého konania na základe odvolania žalobcu, ktorý v podanom odvolaní namietal, že zastavením konania pre prekážku litispendencie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
15. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania (stranou sporu) so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).
16. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi),
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
17. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je zaručiť každému reálny prístupu k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I.ÚS 62/1997, II.ÚS 26/1996). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a ak by súd odmietol konať a rozhodnúť o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I.ÚS 35/1998). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/1994). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/1994). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III.ÚS 7/2008).
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 35C/38/2025 je určenie vlastníckeho k nehnuteľnostiam. Predmetom konania vedenom na súde prvej inštancie pod 30C/32/2024 je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rovnakým nehnuteľnostiam vedených v katastrálnom území D. E. na LV č. XXXX. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, každý v 1.
20. V oboch konaniach vedených na súde prvej inštancie pod sp.zn. 35C/38/2025 a pod sp. zn. 30C/32/2024 vystupujú na strane žalobcu a žalovanej rovnakí účastníci, pričom obe konania prebiehajú súčasne. Žalobca v oboch konaniach poskytuje rovnaké skutkové tvrdenia keď uvádza, že o zabezpečenie predmetných nehnuteľností sa pričinil výlučne on, bez pričinenia žalovanej, avšak v jednom konaní rešpektuje právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností domáhajúc sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kdežto v súdenej veci sa domáha určenia vlastníckeho práva k nim. Práve z tohto dôvodu skúmal odvolací súd totožnosť predmetu konania v oboch sporoch. Prekážka litispedencie sa totiž neuplatní, ak ide o totožnú vec v právnom zmysle, ale strany si k veci uplatňujú odlišné procesné nároky (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 2659/2005). Odvolací súd dospel k záveru, že v oboch prebiehajúcich konaniach sa nejedná o rovnaký predmet sporu, nakoľko v týchto veciach nemožno hovoriť o totožnosti petitu a rozdiel je aj v právnych následkoch a v druhoch žaloby.
21. Konajúci súd v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na námietku žalobcu bude musieť ako prejudiciálnu otázku posudzovať okrem iného aj výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ by dospel k záveru, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, výsledkom tohto sporu bude zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, teda výrok, ktorý nebude zápisu schopný na katastri nehnuteľností pre zápis žalobcu ako výlučného vlastníka nehnuteľností. Naopak v súdenej veci (o určenie vlastníctva) sa žalobca môže domôcť určovacieho výroku o jeho vlastníckom práve. Po podaní tohto druhu žaloby sa súd je povinný zaoberať vlastníctvom veci žalobcu a určiť, či je vlastníkom nehnuteľností. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Vyhovujúci rozsudok o určení
vlastníckeho práva vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou. V tomto smere bola argumentácia žalobcu v podanom odvolaní dôvodná.
22. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že úvahy súdu prvej inštancie pre ktoré zastavil konanie podľa § 159 CSP nie sú správne. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn 3Cdo/150/2010 zo dňa 21. októbra 2010, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade Najvyšší súd SR riešil otázku prerušenia konania pri kolízii žaloby na určenie vlastníctva nehnuteľnosti a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prekážku litispedencie neriešil, ani k nej nedospel.
23. Na záver odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru prekážky konania je potrebné mať na zreteli, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (nález IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 publikovaný pod č. 85/2002). O nedostatok brániaci súdu v konaní pokračovať pôjde teda len vtedy, ak prekážka je takého charakteru, že súd ani pri použití iných procesných ustanovení tento nedostatok nemôže odstrániť a toto mu bráni v konaní pokračovať. Povinnosť prihliadať na prekážky konania neznamená, že súd musí bez ďalšieho priznať existencii prebiehajúceho konania relevanciu vedúcu k okamžitému zastaveniu konania.
24. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
26. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie ustanovenie § 166 CSP, podľa ktorého, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
27. Predpokladom postupu súdu podľa § 166 ods. 1 CSP je, že spojenie veci bude v záujme hospodárnosti konania. Po spojení veci súd rozhodne za splnenia jednej z podmienok, ktorými sú, že konania začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a skutkovo spolu súvisia, alebo konania začali na príslušnom súde na konanie o všetkých nárokoch a týkajú sa tých istých strán sporu. Skutková súvislosť konaní alebo totožnosť strán sporu signalizujú, že obvykle bude spojenie vecí hospodárnym, keďže bude stačiť vykonávať procesné úkony len v jednom z konaní namiesto dvoch. Spojenie veci bude dôvodné aj z dôvodu procesnej ekonómie. Obligatórnosť spojenia vecí za splnenia podmienok podľa § 166 ods. 1 CSP úzko súvisí aj s hospodárnosťou konania.
28. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie vec meritórne prejednať, prípadne zvážiť spojenie vecí v zmysle ust. § 166 CSP.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, podľa výsledku sporu.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci K.. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).