Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Csp/64/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., toho času bytom E. X, F. C., o zaplatenie sumy 7.889,81 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 631,32 eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 315,40 eur od 09.12.2023 do zaplatenia a 9,5% ročne zo sumy 315,92 eur od 09.12.2023 do zaplatenia, všetko v splátkach 50,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 5.2.2024, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.889,81 eur, úrok vo výške 448,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 7.889,81 eur od 9.12.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa 6 Z. z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa , súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní. V zmysle 6 Z. z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrhom na pokračovanie v konaní zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na tunajší súd.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 06.06.2022 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.541,- eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 157,96 eur.

Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 23.11.2023 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9,5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 09.12.2023 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 03.01.2024 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Ohľadne špecifikácie žalovanej sumy žalobca odkazuje na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad (splátkový kalendár). Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 2.054,- eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 8.338,56 eur , ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 209,54 eur, táto suma prestavuje istinu 14.-17. splátky spolu vo výške 209,54 eur. Úrok vo výške 448,75 eur, táto suma prestavuje úrok 14.-17. splátky spolu vo výške 448,75 eur. Zosplatnená istina vo výške 7.680,27 eur, táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 18.- 96. splátku spolu vo výške 7.680,27 eur. Podaním zo dňa 20.11.2024 doplnil žalobca skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity žalovanej. Uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej, čím ide o tzv. refinancovaný úver v zmysle § 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ. V rámci tohto typu úveru zákonodarca nevyžaduje rovnakú mieru odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver ako v prípade iných spotrebiteľských úverov, pretože ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 sa neuplatňujú. Aj napriek flexibilnejšiemu prístupu pri posudzovaní príjmov a výdavkov, žalobca vykonal potrebné predikcie a prepočty, pričom vychádzal z údajov poskytnutých klientom, ako aj z informácií získaných z relevantných registrov. Cieľom bolo zabezpečiť, aby refinancovanie úveru prinieslo klientovi výhodu v podobe zníženia mesačných splátok a nižšieho úroku, čo je v súlade s cieľom refinancovania ako nástroja na zlepšenie finančnej situácie spotrebiteľa. Týmto spôsobom žalobca zabezpečil, že refinancovaný úver bol poskytnutý v prospech žalovanej, pričom si zachoval primeranú opatrnosť a zodpovednosť pri posúdení jej schopnosti splácať nové podmienky úveru. Žalobca vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej z dokumentov: 1. Interný dokument o posúdení bonity 2. Úverová správa z registra NRKI 3. Výpis z bankového účtu za účelom preukázania príjmu a výdavkov 4. Potvrdenie o výplate dôchodkových dávok Žalobca si za účelom overenia bonity žalovanej a zistenia jej finančnej situácie na základe lustrácie v registri NRKI zo dňa 06.06.2022 overoval, či je žalovaná vedená v tomto registri, a s akými záznamami. Z tejto lustrácie vyplýva, že žalovaná v čase podania žiadosti o úver mala ďalšie dva existujúce úvery s výškou mesačných splátok 217,- eur, ktoré riadne splácala. Žalobca pri posudzovaní bonity žalovanej riadne zohľadnil výšku mesačných splátok na výdavkovej strane žalovanej. V danom prípade žalobca preveroval výšku príjmu žalovanej výpisom z jej bankového účtu a potvrdením o výplate dôchodkových dávok zo sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že v čase žiadosti o spotrebiteľský úver poberala žalovaná príjem z dôchodkových dávok v celkovej sume 573,90 eur. Táto suma bola základom pre výpočet maximálneho limitu splátky (MLS). V prvom kroku bol zohľadnený čistý mesačný príjem spotrebiteľa, ktorý mal žalobca overený vo výške 573,- eur. Tento príjem je základným ukazovateľom, na základe ktorého sa následne posudzujú ďalšie faktory splácania úveru. Ďalšou položkou, ktorá vstupuje do výpočtu MLS sú náklady na zabezpečenie základných životných potrieb a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť podľa . ZoSÚ. V čase žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo životné minimum ustanovené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. na sumu 218,06 eur. Vzhľadom na údaje z NRKI, žalovaná už splácala existujúce úvery, pričom splátky dosahovali celkovú hodnotu 217,- eur mesačne. Mesačné splátky existujúcich úverov v celkovej sume 217,- eur boli konsolidované na základe nového úveru v plnej výške. Tzv. vankúš predstavuje hodnotu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver podľa Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017. Vankúš bol vypočítaný v súlade s týmito ustanoveniami zákona ako výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a

životným minimom spotrebiteľa: (573-218,06) x 0,4 = 142,- eur. Žalobca zohľadňoval aj výšku mesačnej splátky 54,- eur, ktorá bola dohodnutá v rámci inej úverovej zmluvy, ktorú mala žalovaná uzavretú so žalobcom. Buffer predstavuje 20 percent zo životného minima klienta a prípadne vyživovaných detí. Žalobca začal ukazovateľ „stress buffer“ používať až v septembri 2022 z dôvodu nepriaznivého makroekonomického vývoja, preto v tomto prípade nebol zohľadnený žiadny dodatočný buffer a do výpočtu MLS bola započítaná nula. MLS = 573 eur - 218,06 eur -217 eur + 217 eur – 54eur – 142eur – 0 eur. MLS = 158,94 eur. Podľa stanovených pravidiel musí byť hodnota MLS vyššia než výška splátky posudzovanej žiadosti, aby mohol byť úver schválený. V tomto prípade bola výška mesačnej splátky posudzovanej žiadosti 157,96 eur, čo je o 0,98 eur nižšie ako vypočítaný MLS. Na základe uvedeného výpočtu a posúdenia schopnosti splácania bol žalovanej poskytnutý úver s mesačnou splátkou, ktorá neprekračuje stanovený maximálny limit splátky a je v súlade s jej finančnými možnosťami. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver, mal k dispozícii údaje tak o jej príjmoch a výdavkoch ako aj o rodinnom stave, zároveň vykonal aj lustráciu v NRKI. Dňa 12.12.2022 žalovaná nahlásila zmenu osobných údajov v rámci telefónneho kontaktu so žalobcom, kedy ako adresu na doručovanie uviedla novú adresu: E. XXX/X, F. C., XXXXX, Slovenská republika. Z tohto dôvodu žalobca adresoval „výzvu na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 17.10.2023 a „výzvu k splateniu celého úveru“ zo dňa 23.11.2023 na adresu E. XXX/X, F. C..

5. Žalobca ako dôkazy predložil Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 3.1.2024, ePotvrdenku, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.6.2022 s prílohou č. 1 (č.l.85), Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Vaša konsolidácia IKO122, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.10.2023, ePotvrdenku, Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 23.11.2023, ePotvrdenku, výpis čerpania splátok a úhrad, výpis z účtu žalovanej (č.l. 64-68), potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok z 30.5.2022 (č.l. 69), interná správa o posúdení bonity (č.l. 73), úverová správa y registra NRKI (č.l. 71-72).

6. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 10.6.2024 do vlastných rúk. Ešte pred otvorením pojednávania dňa 19.2.2025 k veci uviedla, že je ochotná úver splácať, ale v takých vysokých splátkach to nezvláda. Zvládala to ako tak, kým nebola taká vysoká inflácia, ale už teraz je to ťažko. Uviedla, že je starobná dôchodkyňa, dôchodok má vo výške 751,- eur mesačne, ale to až teraz po dvoch zvýšeniach, čo trochu pomohlo. Žije sama v podnájme, ten platí mesačne vo výške 300,- eur. Je veľmi chorá, žila 2,5 roka v zariadení pre seniorov, z toho bola rok ležiaca. Keď sa dala dokopy, nezvládala to tam psychicky a odišla do podnájmu. Má 4 vážne diagnózy, prekonala infarkt, sepsu, reumatickú horúčku a embóliu pľúc. Výdavky na lieky má mesačne 40,- eur. Telefón mesačne platí 24,50 eur, životnú poistku si platí, aby ju mali za čo pochovať. Uviedla, že sa pokúsi obrátiť na žalobcu, aby sa nejako dohodli. Podaním doručeným súdu dňa 4.5.2025 žalobca uviedol, že žalovaná ho kontaktovala so žiadosťou o splácanie dlhu v mesačných splátkach po 50,- eur, avšak vzhľadom na výšku pohľadávky a skutočnosť, že vykonala poslednú úhradu v prospech žalobcu 13.7.2023, t.j. takmer pred dvoma rokmi, žalobca s návrhom žalovanej nesúhlasí.

7. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 10.9.2025, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila zlým zdravotným stavom (potvrdenie č.l. 92) ,

o odročenie pojednávania nepožiadala žiadna zo strán. Z vykonaného dokazovania v konaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 6.6.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo okrem iného poskytnutie účelového úveru žalobcom žalovanej vo výške 8.541,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v 96-tich splátkach vo výške 157,96 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 16,02%, RPMN 17,3%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 15.164,16 eur. V konaní nebolo sporným, že žalobca úver žalovanej poskytol a žalovaná naň uhradila celkom sumu 2.054,- eur. Poskytnutým úverom došlo k refinancovaniu dvoch úverov žalovanej, ktoré mala voči žalobcovi (čiastka k splateniu 1.367,- eur) a spoločnosti 365.bank, a.s. (čiastka k splateniu 3.754,- eur), pričom zvyšok sumy nad rámec refinancovania bol žalovanej vyplatený na jej účet (príloha Zmluvy č.1 - č.l. 85).

12. Listom zo dňa 17.10.2023, označeným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 509,36 eur s upozornením, že ak dlžnú sumu nezaplatí do 15 dní od doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Informácia pre žalovanú obsiahnutá vo výzve bola, že dlžná suma obsahuje nezaplatené úroky 316,57 eur, zmluvné pokuty 36,- eur a istinu 156,79 eur.

13. Žalobca následne listom zo dňa 23.11.2023 - Výzva k splateniu celého úveru, oznámil žalovanej, že v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č. XXXXXXXXXX, ju žalobca vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe Zmluvy vo výške 8.386,56 eur.

14. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 a ž 42.

21. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa , ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

26. Podľa veta prvá účinného v čase vzniku omeškania, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa účinného v čase vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa nariadenia vlády č. , v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

29. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Na základe právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodnou iba v časti a vo zvyšku je potrebné ju zamietnuť. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Zmluva) právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa

príslušných ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( , o spotrebiteľských úveroch), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd tak vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi Zmluvy podľa ustanovení a nasl. a príslušných ustanovení ZoSÚ.

31. Žalobca si voči žalovanej uplatňoval nárok na sumu istiny 7.889,81 eur a úroku 448,75 eur s úrokom z omeškania, ktorý žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok na úhradu istiny a úroku omeškaných splátok č. 14 až 17, celkom vyčíslený žalobcom v sume 658,29 eur (istina v sume 209,54 eur a úrok v sume 448,75 eur), a v zostatku nárok v sume 7.680,27 eur, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas v podobe iba neuhradenej istiny zostávajúcich splátok úveru.

32. Súd dospel k záveru, že žaloba je v časti uplatneného nároku na úhradu nesporne neuhradených a omeškaných splátok úveru č. 14 až 17. dôvodná. V konaní totiž nebolo sporným, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver nesporne vo výške 8.541,- eur. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami sa žalovaná zaviazala splácať v 96-tich mesačných splátkach po 157,96 eur splatných do 15. dňa v mesiaci, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 16,02%, RPMN 17,3%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 15.164,16 eur, úverová zmluva teda obsahovala všetky zákonom určené a požadované povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd tiež vyhodnocoval či žalobca riadne skúmal pred poskytnutím úveru žalovanej jej bonitu, pričom dospel k záveru, že žalobca skúmal príjmové pomery žalovanej (zabezpečil si aj výpis z účtu žalovanej a potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku žalovanej), zisťoval jej rodinný stav (údaje uvedené priamo v Zmluve v podobe toho, že žalovaná je vdova a nemá vyživovacie povinnosti), ako aj jej záväzkové pomery lustráciou v registri NRKI, a teda súd nemá za to, že by došlo k hrubému porušeniu povinnosti žalobcu v tomto smere s dosahom na výšku plnenia uplatňovaného žalobcom. Podrobnejšie a hlbšie skúmanie posudzovania bonity žalovanej žalobcom by v tomto konaní nebolo hospodárnym ani relevantným, keď súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru uskutočnené žalobcom nebolo platným pre neurčitosť výzvy a rozpor so zákonom. Žalovaná nesporne neuhradila žalobcovi splátky úveru č. 14 až 17 riadne a včas, čo potvrdzuje i výpis čerpania splátok a úhrad (č.l. 17), z ktorého vyplýva, že splátka č. 14 splatná 15.8.2023 bola uhradená v sume 0,52 eur a splátky č. 15 až 17 neboli uhradené vôbec. Keďže tak žalovaná dlžnú sumu pozostávajúcu z neuhradenej istiny a úroku splátok č. 14 až 17 dosiaľ nesporne neuhradila, súd jej vo výroku I. uložil zaplatiť žalobcovi sumu 631,32 eur predstavujúcu 4 neuhradené mesačné splátky úveru č. 14 až 17, vo výške á 157,96 eur, po odpočítaní sumy 0,52 eur, ktorá už bola podľa výpisu čerpania splátok a úhrad započítaná na úhradu splátky č. 14. Súd tu žalobcovi nepriznal ním uplatňovanú sumu istiny a úroku splátok č. 14 až 17 celkom vo výške 658,29 eur, keď žalobca v konaní nepreukázal, že by dané 4 omeškané a uplatňované splátky č. 14 až 17 predstavovali dlžnú sumu celkom 658,29 eur, ale pri nespornej výške mesačnej splátky 157,96 eur a uplatňovanom počte 4-och omeškaných splátok bez ďalšieho pri úhrade splátky č. 14 v rozsahu 0,52 eur, mohol žalobcovi priznať iba sumu 631,32 eur. Vo zvyšku uplatňovaného nároku na úhradu omeškaných splátok č. 14 až 17, t.j. vo výške 26,97 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. rozsudku).

33. Súd žalobu následne vo výroku II. zamietol aj vo zvyšku uplatňovaného nároku vo výške 7.680,27 eur predstavujúceho nárok na úhradu predčasne zosplatneného úveru. Keďže žalobca si vo veci uplatňoval nárok na zaplatenie predčasne zosplatneného úveru pre omeškanie žalovanej s úhradou splátok, súd vo veci skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok úveru podľa v spojení s platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru a s tým spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa a výzvy k splateniu celého úveru podľa . Je v záujme ochrany žalovanej ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku, pričom súd je v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu uplatňujúceho si v konaní nároky z predčasne zosplatneného úveru v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení v spojení s .

34. Účelom právnej úpravy v ust. je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko

trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. .

35. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že žalobca neuviedol v liste zo dňa 17.10.2023, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa v spojení s , splátku úveru, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní, a pre neuhradenie ktorej jej hrozilo zosplatnenie úveru. Rovnako žalobca v liste zo dňa 23.11.2023, ktorým využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa v spojení s neuviedol, pre omeškanie žalovanej so zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

36. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru z tohto dôvodu nie je platné, pretože veriteľ - žalobca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa . Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá predchádzala tomuto vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva žalobcu zo dňa 17.10.2023, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bola žalovaná v omeškaní s jej zaplatením, a pre ktorú, v prípade jej neuhradenia jej hrozí predčasné zosplatnenie úveru.

37. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či neuvedenie konkrétnej splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom 3/2025) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa .)“

38. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z vety druhej o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa alebo )“.

39. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. januára 2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn. zo dňa 6. septembra 2023 sa Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa musí obsahovať identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok ( v spojení s ) a plynutia premlčacej doby ( a ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. , uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. , uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. a uviedol, že aj keď je v týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, tak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na .

40. Aj v uznesení sp. zn. z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

41. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 31. júla 2024.

42. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva v zmysle v spojení s . Ak upozornenie veriteľa na možnosť využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon neurčitý a dôsledkom toho podľa neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v (absentuje platné a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru), a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa neplatný.

43. Uvedené závery vyslovuje súd vedomý si skutočnosti, že samotný v , prípadne v , a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí, ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

44. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa upozorní dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa (teda na zosplatnenie celého úveru), pretože stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom. Dlžníkovi-spotrebiteľovi musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky, a tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

45. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s na to, že je v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie, teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“ uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo (ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace, nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa totiž nemá byť prostriedkom, ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do pozornosti, že v rámci rozhodovacej činnosti sa už zaoberal otázkou režimu straty výhody splátok, pričom uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn. , , , )“.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle v spojení s , dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.11.2023 ako neplatný právny úkon podľa pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, keďže neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

48. Súd tak nemohol žalobcovi priznať ním uplatňovaný nárok na zaplatenie neuhradeného, predčasne zosplatneného úveru, a tak žalobu v časti prevyšujúcej vo výroku I. priznaný nárok na zaplatenie neuhradených splátok 14-17 zamietol, keďže zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, a preto mu voči žalovanej dosiaľ nárok na úhradu predčasne zosplatneného úveru v žalobcom uvádzanej sume (7.680,27 eur ako predčasne zosplatnená istina splátok) nevznikol. Žalobca v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok na úhradu danej sumy odvodzoval od jednotlivých už splatných splátok úveru, ale svoj nárok v časti o zaplatenie sumy 7.680,27 eur špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu (súčasne nepoznajúc ani výšku istiny jednotlivých splátok úveru, keď v žalobe je uvedená iba celková suma splátky 157,96 eur, pričom žalobca si po predčasnom zosplatnení uplatňoval už iba istinu splátok) než aký bol určený žalobným návrhom, a teda by svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu a konaním a rozhodovaním nad rámec žalobcom pôvodne skutkovo vymedzených nárokov iba z iniciatívy súdu by súčasne porušil princíp rovnosti sporových strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

49. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal; povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia . V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“.

Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn. zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. októbra 2012).

50. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplýva, že v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné, a napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

51. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok (keď žalobca si v konaní pritom uplatňoval nárok iba na istinu po zosplatnení) bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok na úhradu istiny a úroku omeškaných splátok č. 14 až 17, celkom vyčíslený žalobcom v sume 658,29 eur, a v zostatku nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas v podobe iba neuhradenej istiny. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ ( ).

52. Súd žalobcovi okrem sumy 631,32 eur predstavujúcej istinu a úroky splátok č. 14 až 17 priznal aj zákonný úrok z omeškania z tejto dlžnej sumy od žalobcom uplatňovaného dátumu, keď žalovaná v deň 9.12.2023 už bola v omeškaní s úhradou daných uplatňovaných splátok úveru (ktoré boli splatné 15.8.2023, 15.9.2023, 15.10.2023 a 15.11.2023), a to v súlade s vykonávacím predpisom, keď žalovaná sa do omeškania s úhradou dostala vždy v deň nasledujúci po splatnosti. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 314,50 eur (splátka 14 v sume 157,96 eur mínus už uhradených 0,52 eur a splátka 15 v plnej výške) a 9,50% ročne zo sumy 316,92 eur (splátky 16 a 17 á 157,96 eur) od 9.12.2023 do zaplatenia, keď výška základnej úrokovej sadzby ECB bola v období splatnosti splátok 14 a 15 vo výške 4,25 % ročne a v čase splatnosti splátok 16 a 17 4,50% ročne. Vo zvyšku uplatňovaného nároku na úroky z omeškania súd žalobu zamietol.

53. V priznanej časti nároku súd umožnil žalovanej úhradu pohľadávky v splátkach (ýške 50,- eur mesačne, ktoré pôvodne žiadala od žalobcu, keď v konaní zobral do úvahy jej postavenie spotrebiteľky v spojení s tým, že mal v konaní za nesporné jej zlé majetkové a príjmové pomery (žalovaná je vdova a starobná dôchodkyňa, ktorej jediným príjmom je dôchodok, z ktorého vynakladá 300,- eur iba na nájom a taktiež má pravidelné výdavky na lieky), a rovnako aj nepriaznivý zdravotný stav (keď žalovaná nesporne prekonala viacero vážnych diagnóz), pričom pri splátkach vo výške 50,- eur mesačne bude žalobcovi priznaná pohľadávka uhradená za približne rok, čo zodpovedá i judikatúrnemu pravidlu umožnenia splácania dlhu v splátkach, pričom žalobca nebude

takýmto postupom nijako vážne zasiahnutý. Ak by pritom žalovaná riadne neuhradila ktorúkoľvek zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého dlhu.

54. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

55. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

58. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

59. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia v spojení s , keď žalobca sa žalobou domáhal úhrady sumy istiny s vyčísleným úrokom vo výške celkom 8.338,56 eur, priznaná mu bola suma 631,32 eur, a teda úspech žalobcu v konaní predstavuje 7,5%, čomu zodpovedá úspech žalovanej 92,5%. Z uvedeného vyplýva nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 85% trov konania. Súd však žalovanej s poukazom na nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, pretože jej v konaní takéto trovy nevznikli. Súd mal za to, že bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovanej uvedeným spôsobom za použitia (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().