Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-94-2024.pdf
PDF · 122.85 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/94/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpený advokátom: Mgr. Matej Heringeš, so sídlom Vilová 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. HRÚZ, s.r.o. so sídlom Pionierske nám. 1, Biely Kostol, IČO: 44 012 373, 2. Holand Invest a.s. so sídlom Hlavná 13, Trnava, IČO: 45 715 653, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Volek s.r.o., so sídlom Ulica Spartakovská 6457/1, Trnava, IČO: 56 538 731, 3. PERFORA spol. s r. o., so sídlom Trstínska cesta 19, Trnava, IČO: 34 136 576, zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 237 050, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/20/2023-92 zo dňa 10.5.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a výrokom II. rozhodol, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 137 ods. 1 písm. c) a § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.4.2023 domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, a to Dohody o zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021, Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovaným v 2. a 3. rade. Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému v 3. rade zakázal nehnuteľnosť predať, darovať, zaťažiť ju záložným právom, zaťažiť ju vecným bremenom, zaťažiť ju zabezpečovacím prevodom práva, vložiť ju ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobcom až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 38C/20/2023-31 zo dňa 17.7.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.8.2023.
3. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný v 3. rade je vedený v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, pozemku parc. č. 3301/18, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2200 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. a bol nadobudnutý žalovaným v 3. rade na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 20.7.2021. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný v 1.
rade uzatvorili spolu dňa 24.4.2018 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol záväzok zmluvných strán spoločne uzatvoriť budúcu zmluvu, a to v lehote piatich (5) dní od doručenia písomnej výzvy na jej uzatvorenie ktoroukoľvek zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane po tom, čo dôjde k výmazu poznámky z listu vlastníctva č. XXXX. Predmetom takéhoto prevodu bol vyššie uvedený pozemok za kúpnu cenu 50.600 eur. S ohľadom na rovnaké skutkové tvrdenia strán súd považoval za preukázanú aj skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k uzatvoreniu dohody o zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.4.2018 v celom rozsahu rušia. Skutočnosť, že predložená kópia dohody nie je podpísaná zo strany žalovaného v 1. rade nie je rozhodujúca, keďže ani jedna zo strán podpísanie tejto dohody nepoprela. Súd mal tiež za preukázanú skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy výzvou zo dňa 28.7.2021.
4. Súd prvej inštancie z podanej žaloby vyvodil, že v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, pri rozhodovaní o ktorej je v prvom rade potrebné skúmať a zaoberať sa existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Žalobca v samotnej žalobe sa otázkou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutých právnych úkonov vôbec nezaoberal a svoj postoj k tejto otázke zaujal až vo svojom vyjadrení (duplike), ktoré bolo doručené súdu 9.11.2023. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že naliehavý právny záujem je jasný a zrejmý zo samotného obsahu žaloby. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je zrejmé, že ako oprávnený zo zmluvy o budúcej zmluve sa domáha žalobca určenia neplatnosti dohody o jej skončení, aby sa žalobca mohol jednoznačne a nesporne domáhať nahradenia prejavu vôle kúpy predmetného pozemku, k tomu sa podľa názoru žalobcu musí tiež domáhať neplatnosti kúpnych zmlúv, predmetom ktorých je následný prevod predmetného pozemku zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade vidí žalobca naliehavosť právneho záujmu v tom, že konateľ tejto spoločnosti vedel o tom, že si predmetný pozemok žalobca pripravuje a mieni ho riadne nadobudnúť a teda žalovaný v 3. rade nie je dobromyseľným nadobúdateľom predmetného pozemku, ale iba využil mafiánske praktiky svojich právnych predchodcov, aby predmetný pozemok neoprávnene nadobudol.
5. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke významný, čiže užitočný. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Je preto zrejmé, že ak chce byť žalobca v konaní úspešný musí tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu. Určovaciu žalobu môže podať len ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti žalovanému. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah, či právo existujúce, alebo o takú jeho procesnú, či hmotnoprávnu situáciu, ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po právnej stránke skutočnosti, či účastníci majú vecnú legitimáciu a či na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom sa v konaní jedná alebo ktorého právnej sféry sa právny vzťah alebo právo týka. Naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde sa dá žalovať na splnenie povinnosti. Okrem uvedeného platí, že právny záujem žalobcu na požadovanom určení musí byť podľa zákona kvalifikovaný, a teda naliehavý. Naliehavosť sa v tomto prípade chápe tak, že právny záujem musí mať dostatočnú intenzitu. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je tomu tak najmä v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu bez ďalšieho dokazovania vo veci samej vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v prípade ak žalobca podá voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie opravný prostriedok.
6. Keďže v prejednávanej veci predmetom žaloby je určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov, súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení a dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem. Samotné určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov totiž nevyjasňuje právne postavenie strán sporu, nakoľko ani prípadné vyslovenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov by nevyriešilo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalobcom. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že úspech v tomto konaní je predpokladom na to, aby sa žalobca mohol v osobitnom konaní domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade s uzavretím kúpnej zmluvy. V skutočnosti žalobcovi doposiaľ nič nebránilo v tom, aby podal žalobu o nahradenie prejavu vôle s tým, že príslušný súd by neplatnosť napadnutých právnych úkonov v tomto konaní posúdil ako predbežnú otázku. Takýto postup žalobcu by v skutočnosti viedol k reálnej ochrane jeho práv, pretože výsledkom konania o nahradenie prejavu vôle by bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným v 1. rade, a následne by mohol byť uskutočnený aj vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností. Rovnako bol žalobca oprávnený podať žalobu na plnenie v zmysle ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu budúcej zmluvy, môže sa dotknutá zmluvná strana domáhať náhrady vzniknutej škody. V takomto konaní by príslušný súd tiež ako predbežnú otázku posudzoval platnosť dohody o zrušení zmluvy o budúcej zmluve a v prípade, ak by mal za to, že takáto dohoda je neplatná, mohol by priznať náhradu škody. V prípade, ak si môže súd otázku platnosti či neplatnosti zmluvy predbežne posúdiť, nemôže túto otázku určiť ani vo výroku svojho rozhodnutia, o to viac platí, že ak možno žalovať priamo na plnenie, nemá právny význam viesť osobitné konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie mal za to, že v takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nie je. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol bez toho, aby sa otázkou platnosti napadnutých právnych úkonov vôbec zaoberal.
7. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté stranami, a to výsluch F. G., F. C. G., H. D., ako aj štatutárnych zástupcov žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade z dôvodu ich nadbytočnosti, keďže mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe a vykonanie navrhnutých dôkazných prostriedkov nemohlo odstrániť tento nedostatok žaloby. Vzhľadom na túto skutočnosť vykonanie dokazovania by viedlo k neopodstatnenému vytváraniu trov konania, čo by bolo v rozpore s čl. 17 CSP, podľa ktorého súd je povinný konať hospodárne bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
8. O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s poukazom na úspech žalovaných v konaní, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca konštatoval, že naliehavý právny záujem je zrejmý, keď vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa musí domáhať neplatnosti dohody o skončení zmluvy o budúcej zmluve, aby sa mohol domáhať plnenia z tejto zmluvy a vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade sa žalovaný musí domáhať neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými sa zmenilo vlastníctvo k predmetnému pozemku, aby sa mohol domáhať plnenia zo zmluvy o budúcej zmluve. Takéto vymedzenie naliehavého právneho záujmu je viac než dostačujúce pre posúdenie ďalších aspektov predmetného sporu ako aj pre vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov. Súd prvej inštancie podľa žalobcu zámerne neuznal jasný a zrejmý naliehavý právny záujem, aby sa vecou ďalej nemusel zaoberať. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že hlavným dôvodom pre jeho neakceptovanie zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu je údajná skutočnosť, že žalovaný by asi mohol podať žalobu o nahradenie prejavu vôle alebo v zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka, čo by údajne skutočne viedlo k akejsi inej ochrane práv žalovaného. Súd prvej inštancie vo svojom nesprávnom posúdení veci opomenul skutočnosť, že návrhom disponuje najmä žalobca, ktorý sa rozhodol postupovať tak, že najprv potrebuje, aby súd určil, že Dohoda o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je základnou prekážkou uplatnenia ďalších neurčených práv, je neplatná. Až
potom vie žalobca urobiť rozhodnutie, či bude postupovať smerom k nahradeniu prejavu vôle alebo k náhrade škody. Súd prvej inštancie svojím účelovým posúdením miery naliehavosti právneho záujmu hrubo zasiahol do autonómnej dispozície žalobcu a dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje ďalšie procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa uspokojil s nesprávnym a nezákonným hodnotením naliehavosti právneho záujmu a následne už nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 18.6.2024 navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalobcu označili za nedôvodné. Ak totiž žalobca tvrdí, že Dohoda o zrušení zmluvy o budúcej zmluve je neplatná, mal možnosť podať priamo žalobu o plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorá žaloba má podľa ustálenej právnej judikatúry prednosť a možnosť jej podania v zásade vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení práva. Obdobne to platí i v súvislosti s požadovaným určením, že žalobcom označené dve prevodné zmluvy sú neplatné. Ani na tomto určení totiž nejestvuje žiaden naliehavý právny záujem.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.4.2023 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, a to Dohody o zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021, Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovanými v 2. a 3. rade.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na § 137 ods. 1 písm. c) CSP, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom dospel k záveru, že v danej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, keďže predmetom žaloby je určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov a samotné určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov nevyjasňuje právne postavenie strán sporu, nakoľko ani prípadné vyslovenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov by nevyriešilo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalobcom.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je čo do výroku vecne správny.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
18. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili v zmysle ustanovenia § 382 CSP k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. d) CSP, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie nebolo použité. Strany sporu sa k uvedenému ust. mali možnosť vyjadriť, ktorú možnosť aj využili.
21. Žalovaní v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 6.8.2025 vyjadrili súhlas k možnému použitiu § 137 písm. d) CSP. Uviedli, že neplatnosť právneho úkonu, ktorej vyslovenia sa žalobca podanou žalobou domáha, je právnou skutočnosťou. Predošlá právna úprava neobsahovala ustanovenie, ktoré by explicitne upravovalo žalobu o určenie právnej skutočnosti a súdna prax často k takýmto žalobám pristupovala ako k žalobám určovacím. Súčasná právna úprava však explicitne možnosť domáhať sa určenia určitej právnej skutočnosti obsahuje, preto zámer aplikovať na posúdenie žaloby žalobcu § 137 písm. d) CSP možno hodnotiť ako oprávnený. Z pohľadu merita veci je podľa žalovaných v 1. a 2. rade nepochybné, že kvalifikovanie žaloby žalobcu ako žaloby podľa § 137 písm. d) CSP nemá spôsobilosť privodiť vo veci rozhodnutie v prospech žalobcu. Určenie neplatnosti právnych úkonov nemá v prejednávanej veci za následok, že súd určí, aký je aktuálny právny stav. Určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle podanej žaloby by malo za následok iba konštatovanie stavu minulého, avšak na prítomnosti by takéto prípadné rozhodnutie nemalo žiaden vplyv. Inými slovami, prípadné konštatovanie neplatnosti právnych úkonov v prejednávanej veci by žiadnym spôsobom nemalo výpovednú hodnotu o aktuálnych vlastníckych pomeroch vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti. Takéto prípadné rozhodnutie nie je spôsobilé privodiť zmenu zápisu v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností. Ak by bola vyslovená neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol vykonaný zápis zmeny v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností, a v kontexte podanej žaloby aj neplatnosť Dohody zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021, ide o situáciu, kedy má žalobca k dispozícii žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka neplatnosti právnych úkonov je v takom prípade posudzovaná ako otázka predbežná. Žalobca sa preto procesne nesprávne domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, keďže možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu mu nevyplýva z hmotného práva, t. j. z osobitného právneho predpisu, ako to predpokladá § 137 písm. d) CSP. Ak by aj súd posúdil obsahovo žalobný návrh znejúci na určenie neplatnosti právneho úkonu ako návrh na (určenie) napr. vlastníckeho práva žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti, takáto žaloba by opäť musela byť zamietnutá, pretože žalobca sa v prejednávanej veci domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý vo vzťahu k nemu samotnému nebol spôsobilý sám o sebe spôsobiť zmenu v osobe vlastníka, t. i na základe Dohody zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021 sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca tu mal nepochybne možnosť domáhať sa žalobou nahradenia prejavu vôle z titulu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 24.4.2018, kedy by súd skúmal aj prípadnú žalobcom tvrdenú neplatnosť Dohody o zrušení zmluvy z 22.4.2021. To však neurobil, pričom súdu nezostáva nič iné, než žalobnému návrhu nevyhovieť.
22. Žalovaný v 3. rade v podaní zo dňa 18.8.2025 uviedol, že použitie ustanovenia § § 137 písm. d) CSP je bezpredmetné, nakoľko v konaní chýba naliehavý právny záujem žalobcu. Nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu bez ďalšieho dokazovania vo veci samej vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý záujem existoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Naliehavosť sa v tomto prípade chápe tak, že právny záujem musí mať dostatočnú intenzitu. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícií iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je tomu tak najmä v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Podľa žalovaného v 3. rade je odvolanie žalobcu nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
23. Žalobca v podaní zo dňa 8.9.2025 v nadväznosti na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že sa v tejto veci jedná o to, či tu právo je alebo nie je, kedy má byť aplikované ust. § 137 písm. d) CSP. Tento postup je podľa žalobcu potrebný aj vzhľadom na to, že sa v petite žaloby domáha faktického určenia, či tu právo je alebo nie je a či súčasný vlastník je alebo nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
24. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti troch právnych úkonov - Dohody o zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021, Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovanými v 2. a 3. rade, čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP (a nie pod § 137 písm. c) CSP, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie). V tejto súvislosti sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že sa žalobou domáha „faktického“ určenia, či tu právo je alebo nie je, keďže podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom a v prejednávanej veci je z jasne formulovaného petitu žaloby zrejmé, že sa ňou žalobca domáha určenia právnej skutočnosti. Žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP je však prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a Občianskeho zákonníka). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný.
26. Podaná žaloba o určenie neplatnosti Dohody o zrušení zmluvy zo dňa 22.4.2021, Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a Zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalovaným v 2. a 3. rade je teda nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá (ako už bolo konštatované vyššie) môže byť v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP podaná iba, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň nejde ani o iný druh žaloby, než sú uvedené v ustanovení § 137 CSP, ktorý je prípustný za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, na usporiadanie práv a povinností, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Rozlišovacím kritériom pre takýto iný druh súkromnoprávnej žaloby, s petitom neuvedeným v ustanovení § 137 CSP, je právny dôvod tvrdeného práva.
27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalobu z dôvodu, že vymedzenie naliehavého právneho záujmu bolo viac než dostačujúce pre posúdenie ďalších aspektov predmetného sporu ako aj pre vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, odvolací súd uvádza, že rozhodovať o určení právnej skutočnosti možno len za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právna úprava nepripúšťa rozhodovať o určení právnej skutočnosti za podmienky danosti naliehavého právneho záujmu, ten je pri rozhodovaní o určovaní právnej skutočnosti právne irelevantný. Keďže žiaden osobitný predpis (hmotné právo) v preskúmavanom prípade žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú predmetom sporu, nepripúšťa, je takáto žaloba procesne neprípustná a nemožno jej vyhovieť. Z uvedených dôvodov tak bolo namieste zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Ak
súd zamietne žalobu o určenie pre jej procesnú neprípustnosť, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.
28. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04).
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej i v závislom výroku II. o náhrade trov konania (keď vo vzťahu k výroku II. žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).