Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-16-2025.pdf
PDF · 112.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/16/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, A. D. E., o zaplatenie 912,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8Csp/41/2024-106 zo dňa 18. októbra 2024 vo výrokoch II., III., takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. vo veci samej a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu úveru 815,29 eur, zmluvné úroky 86,09 eur, úroky z omeškania 3,91 eur, poplatky 27,00 eur, úroky z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 815,29 eur od 07.02.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 78,22 eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobu žalobcu o zaplatenie istiny úveru 97,70 eur, o zaplatenie zmluvných úrokov 52,97 eur a o zaplatenie úrokov z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 97,70 eur od 07.02.2023 do zaplatenia zamietol, výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,00 %, žalovanému uložil povinnosť náhradu trov konania zaplatiť žalobcovi, prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 8Csp/41/2024-16 zo dňa 25. marca 2025 súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania 0,28 eur zamietol.
3. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 9, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka, § 54a, § 100 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 101, § 103, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dopĺňací rozsudok č. k. 8Csp/41/2024-16 zo dňa 25. marca 2025 súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 100 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 101, § 103, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ požiadal žalobcu ako veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru 3.900 eur žiadosťou o spotrebiteľský úver č. 1836925373 zo dňa 13.12.2018. Žalobca a žalovaný dňa 13.12.20218 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, dobrá pôžička č. 1836925373, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky 1.100 eur za podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaný mal úver splatiť v 96 splátkach po 18,35 eur mesačne počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.1.20219 a končiac poslednou splátkou splatnou dňa 20.12.2026. Splátky boli splatné vždy 20. dňa v tom ktorom mesiaci. Celkovo mal žalovaný zaplatiť 1.760,39 eur. Žalobca pred poskytnutím úveru skúmal bonitu žalovaného tak, že si overoval jeho pracovný pomer, aj výšku príjmu prostredníctvom Sociálnej poisťovne a rovnako si overoval existujúce záväzky žalovaného zo spoločného registra bankových informácií SRBI. Žalobca upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 9.1.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 131,75 eur s tým, aby túto sumu uhradil do 15 dní odo dňa doručenia upozornenia - výzvy s poučením, že ak k úhrade nedôjde, žalobca je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 6.2.2023 „výzva na úhradu dlžnej sumy“ na úhradu 982 eur a súčasne mu oznámil predčasné splatenie úveru dňom 6.2.2023. Výzva s oznámením o predčasnej splatnosti úveru bola žalovanému doručená dňa 10.2.2023. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 20.2.2024, ktorú žalovanému doručoval na adresu, ktorú má žalovaný uvedenú v registri obyvateľov ako adresu trvalého pobytu. Žalovaný zaplatil celkom 676,78 eur, z tejto sumy žalobca započítal na poplatky sumu 95,16 eur, na úroky 394,61 eur a na istinu úveru 187,01 eur.
5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že splátky v poradí od prvej splátky po splátku splatnú 20.1.2021 (v poradí 25. splátka) a splátka splatná 20.3.2021 (v poradí 27. splátka) sú premlčané, pretože ide o splátky, ktoré sa stali splatné jednotlivo, uplynutím splatnosti tej ktorej splátky. Žalobca žalobu podal na upomínacom súde dňa 12.4.2024, tri roky spätne od dátumu podania žaloby je dátum 12.4.2021. Plynutie premlčacej doby spadá do obdobia COVID - 19, kedy 2 x spočívala, a to v roku 2020 od 27.3.2020 do 30.4.2020, t. j. 41 dní a v roku 2021 od 19.1.2021 do 28.2.2021, t. j. 35 dní. Premlčania doba pri takto jednotlivo splatných splátkach začala plynúť osobitne pri každej tejto splátke, pričom žaloba bola doručená a nárok bol uplatnený na súde až dňa 12.4.2024, teda po uplynutí jednotlivých premlčacích dôb z jednotlivo premlčaných splátok. Žalobca úver vyhlásil za predčasne splatný pre omeškanie splátky splatnej v decembri 2021. V kontexte uvedeného so zreteľom na povinnosť súdu skúmať premlčanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje aj premlčané nároky, vrátane premlčaného príslušenstva (úrokov, vyčíslených úrokov z omeškania a tiež percentuálnej sadzby z premlčanej istiny úveru). Splátky, ktoré nespadali pod predčasné zosplatnenie, sa stali splatnými jednotlivo a jednotlivo sa aj premlčali. Z uplatnenej istiny v sume 912,99 eur predstavuje premlčaná istina sumu 97,70 eur. Žalovaný dlhuje žalobcovi na úrokoch nie žalobcom žiadaných 139,06 eur, ale iba nepremlčanú sumu 86,09 eur. Žalobca si uplatnil na poplatkoch sumu 27,00 eur, ktorá predstavuje sumu 3 x 9 eur za tri listy, ktoré žalobca žalovanému odoslal. Žalobca osvedčil tiež nárok na zaplatenie nákladov spojených s predžalobnou výzvou 78,22 eur prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu. V sume 3,91 eur je uplatnená suma úrokov z omeškania dôvodná. Po vyhlásení predčasnej splatnosti sa žalovaný s plnením dostal do omeškania s úhradou dôvodnej istiny úveru 815,29 eur a tak žalobcov nárok na úroky z omeškania z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti až do zaplatenia dlžnej a dôvodnej istiny úveru je taktiež dôvodný. Súd prvej inštancie dôvodnej žalobe vyhovel (istina úveru 815,29 eur, zmluvné úroky 86,09 eur, úroky z omeškania 3,91 eur, poplatky 27 eur, úroky z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 815,29 eur od 7.2.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 78,22 eur) a v nedôvodnej časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol (zaplatenie istiny úveru 97,70 eur, zaplatenie zmluvných úrokov 52,97 eur a zaplatenie úrokov z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 97,70 eur od 7.2.2023 do zaplatenia).
6. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v rozsahu 74 % (87 % - 13 %).
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví v zamietajúcom výroku II. vo veci samej a vo výroku III. o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vyhlásenie predčasnej splatnosti sa netýka splátok, ktoré sa stali splatnými jednotlivo pred splátkou, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť, nakoľko k zosplatneniu pohľadávky môže dôjsť iba za predpokladu omeškania dlžníka, teda pre splátky, ktoré
sú už splatné a dlžníkom neuhradené. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný nevykonával úhrady v zmysle zmluvy riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky v celom rozsahu. Žalobca dodržal zákonom stanovené podmienky pre zosplatnenie. Žalobca má za to, že nárok nie je premlčaný ani v časti, nakoľko nie je možné z dôvodu zosplatnenia pohľadávky počítať premlčaciu lehotu pri každej jednotlivej splátke, ale je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 103 druhá veta, pričom jeho aplikáciu modifikovala rozhodovacia prax súdov. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/71/2022 zo dňa 25.5.2023. Právne závery súdu prvej inštancie považuje žalobca za zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho neudržateľne zasahujú do jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva vlastniť majetok. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II., III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 912,99 eur s príslušenstvom. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku a právoplatným výrokom I. dopĺňacieho rozsudku č. k. 8Csp/41/2024-146 zo dňa 25. marca 2025 (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 815,29 eur s príslušenstvom a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 0,28 eur zamietol. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostali výroky II., III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 97,70 eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu v časti o zaplatenie sumy 97,70 eur s príslušenstvom pre premlčanie práva zamietol.
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozsudku v napadnutých výrokoch, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutých výrokoch. Odvolací súd s prihliadnutím na uplatnenú odvolaciu argumentáciu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo od právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku dopĺňa iba nasledovné:
12. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku.
13. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
14. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Žalobca vo vzťahu k vadám v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie namietal, že súdu prvej inštancie predložil Upozornenie – Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 9.1.2023 a Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6.2.2023 spolu s potvrdeniami o doručení, ktorými preukázal dodržanie zákonom stanovených podmienok pre zosplatnenie úveru. Uvedená odvolacia argumentácia je zmätočná a nekorešponduje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Súd prvej inštancie totiž považoval za preukázanú žalobcom tvrdenú skutočnosť (viď Vyjadrenie žalobcu bez datovania doručené súdu prvej inštancie dňa 16.9.2024) v rámci prostriedkov procesného útoku, že k platnému zosplatneniu úveru došlo dňa 6.2.2023 a z toho zistenia aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal (ods. 10., 39. rozsudku súdu prvej inštancie). Tieto odvolacie námietky uvádzané žalobcom sú nenáležité.
17. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu a jedinou relevantnou námietkou bolo, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie považoval za premlčané nezaplatené a splatné jednotlivé splátky úveru tri roky pred podaním žaloby na súd dňa 12.4.2024 (od 20.1.2019 do 20.3.2021). Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobca nesúhlasil s počítaním premlčacej doby pri každej jednotlivej splátke do zosplatnenia úveru, počiatok plynutia premlčacej doby celého zostatku úveru s príslušenstvom spájal s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru (v prejednávanej veci dňa 6.2.2023) a zastával názor, že nárok nie je premlčaný ani v časti.
18. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
19. V konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru v dôsledku, že došlo zo strany veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie celého dlhu pre nezaplatenie splátky spotrebiteľského úveru splatnej dňa 20.12.2021 a predčasne zosplatnil spotrebiteľský úver ku dňu 6.2.2023, z ktorých skutočností vychádzal aj súd prvej inštancie (odsek 10., 39. rozsudku súd prvej inštancie).
20. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby a všeobecne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby, pričom táto všeobecná úprava platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou úpravou, t. j. nestanovuje inú dĺžku premlčacej doby, alebo odlišne určuje začiatok jej plynutia.
21. Ustanovenie § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby) v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba vždy samostatne. Uvedené však platí iba vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. V prípade, ak veriteľ využije právo, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) nastane odlišná situácia.
22. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj v danom prípade zosplatnenie úveru nemalo vplyv na splatnosť splátok, ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa stali splatnými v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka pred zosplatnením celého zostatku úveru dňa 6.2.2023 už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam tak začala plynúť u každej samostatne, nakoľko ich splatnosť nie je zosplatnením zvyšku úveru dotknutá. V prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky, vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu (mimo už splatných splátok) nastane odlišná situácia a je potrebné osobitne ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku dlhu (v danom prípade pozostávajúceho zo sumy, splatenie ktorej bolo pôvodne dohodnuté v splátkach splatných od 21.3.2022 do konečnej splatnosti). Súdna prax sa už ustálila na názore, že podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, avšak inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. novembra 2022, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. novembra 2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Cdo/250/2021 z 28. marca 2023). Správne potom postupoval súd prvej inštancie, keď začiatok plynutia premlčacej doby u jednotlivých splatných a nezaplatených splátok úveru (1. – 25., 27. splátka úveru) do zosplatnenia úveru posudzoval u každej samostatne odo dňa ich zročnosti a následne po strate výhody splátok posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby u zosplatneného zostatku úveru v nadväznosti na jeho zosplatnenie. Názor žalobcu, že premlčacia doba ohľadne celého dlhu začala v prejednávanom prípade plynúť dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nemá oporu v zákone, keďže účelom súdom prvej inštancie správne aplikovaného ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je zabrániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžník a motivovať ho k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky, ak nedôjde k jej riadnemu plneniu. Ak právna úprava umožňuje veriteľovi za splnenia zákonných podmienok požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky, potom sa musia aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu tým, že výkon toho práva bude realizovať čo najneskôr. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu z časti za premlčaný, je za tohto stavu veci správne. Odvolacia argumentácia žalobcu o zjavnej arbitrárnosti právnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby nie je opodstatnená.
23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Ako už bolo uvedené vyššie, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.
24. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku uvádzané žalobcom nie sú naplnené.
25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalobca v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej za vecne správny, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu vo veci nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.
27. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. vo veci samej a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).