Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-125-2024.pdf
PDF · 127.79 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/125/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 70/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. rodená C. narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. otec - I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B., v konaní právne zastúpený: JUDr. Milota Klemaničová, advokátka, so sídlom Dr. Bokesa 17, Pezinok, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 17.09.2024, sa otec maloletého dieťaťa domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol zmenený Rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 - 40P/25/2023, zo dňa 22.11.2023, tak, že by bolo výživné z doterajšej sumy 350,- Eur znížené na 210,- Eur mesačne, s účinnosťou od 17.09.2024. Svoj návrh odôvodnil tým, že na strane povinného otca došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v znížení príjmu u jeho zamestnávateľa G.. za posledných 6 mesiacov na priemernú sumu 1.158,- Eur. Jeho základná mzda sa znížila na sumu 855,- Eur mesačne a pohyblivá zložka mzdy vzhľadom na nízke množstvo objednávok zamestnávateľa klesla najmenej o 400,- Eur. Otec je presvedčený, že aj na strane maloletého nastala zmena pomerov, keď teraz navštevuje súkromnú materskú školu E., kde je poplatok nižší ako za súkromné jasle. Otec namieta aj skutočnosť, že maloletý by mohol navštevovať aj štátne predškolské zariadenie, kde by bol poplatok výrazne nižší, okrem toho sa znížili náklady na starostlivosť o maloletého, odpadla potreba kupovania plienok a náklady na špeciálnu stravu pre vekovo najmladšie deti. Podľa výpočtu v zmysle metodiky by mala byť výška výživného určená v sume 208,44 Eur. Otec sa s maloletým stretáva každý druhý víkend od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Namietal aj skutočnosť, že matka maloletého nevyužíva svoj potenciál, nesnaží sa o zvýšenie svojej životnej úrovne a tým aj životnej úrovne syna, keď má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, ale pracuje ako recepčná s mesačným príjmom 852,- Eur.
2. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 - 40P/25/2023 - 81, zo dňa 22.11.2023, tak, že bola schválená rodičovská dohoda, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky; obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; styk otca s maloletým nebol upravený, otec sa môže s dieťaťom stretávať neobmedzene, na základe dohody rodičov; otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou
350,- Eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 16.02.2023 do 22.11.2023 spolu v sume 2.500,- Eur sa otec zaviazal zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
3. Ako dôkazy súdu priložené k návrhu predložil: potvrdenie o príjme otca, rozsudok.
4. Matka sa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 18.10.2024 a žiadala návrh otca zamietnuť a výživné zvýšiť zo sumy 350,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že náklady maloletého vzrástli jeho vekom, stále navštevuje súkromnú materskú školu, kde je mesačný poplatok od januára 2025 v sume 570,- Eur. Vzhľadom na vyjadrenia pediatra maloletý nebol prijatý do štátneho zariadenia, preto je súkromná materská škola nevyhnutnosťou. Deklarovaný príjem otca nie je podľa matky objektívny, čo vie z obdobia spolužitia s navrhovateľom, pretože otec časť zárobku dostával „na ruku“. V reakcii na vyjadrenie otca, že matka pri hľadaní si lepšie plateného zamestnania nevyužíva dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, argumentovala tým, že pre ňu je prioritou zamestnanie, ktoré jej časovo umožňuje dieťa ráno odovzdať a poobede vyzdvihnúť zo škôlky, a tiež to, že sa dokáže o dieťa postarať v čase jeho ochorenia a zamestnávateľ jej to umožní; čím je vylúčené lepšie platené zamestnanie vyžadujúce si vyššie pracovné nasadenie, služobné cesty a disponibilitu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, príjmami oboch rodičov, lekárskymi správami maloletého, nájomnou zmluvou matky, a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
6. Z výsluchu navrhovateľa/otca maloletého súd zistil, že na základe lekárskeho nálezu zo dňa 08.09.2025 z L. a záveru CT vyšetrenia chrbtice zo dňa 08.09.2025 navštevuje odborného lekára/ neurológa, zatiaľ je v štádiu, že čaká na odborné vyšetrenie. Predchádzajúce zamestnanie v spoločnosti G. ukončil dohodou dňa 01.10.2024 zo zdravotných dôvodov. Je zamestnaný v spoločnosti K + S, s.r.o., kde je jeho priemerný čistý mesačný zárobok asi 600,- Eur a okrem toho brigádnicky pracuje v kuriérskej firme, spolu dosahuje čistý mesačný zárobok asi 1.100,- Eur. Syn S. je jeho jediná vyživovacia povinnosť. Býva v dvojizbovom byte v jeho výlučnom vlastníctve v D., za účelom kúpy ktorého si zobral hypotéku vo výške 120.000,- Eur, mesačne spláca splátku vo výške 488,- Eur. Za byt platí mesačné náklady 100,- Eur, 40,- Eur komunálny odpad ročne, daň z nehnuteľnosti 10,72 Eur ročne, poistenie nehnuteľnosti ročne 63,- Eur, strava 250,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 50,- Eur, drogéria 30,- Eur, telefón, internet a TV 45,- Eur mesačne; vlastní osobné motorové vozidlo zn. BMW, rok výroby 2005, zákonná poistka 180,- Eur ročne, náklady na pohonné hmoty na dochádzanie do práce 150,- Eur mesačne. Finančne mu vypomáha rodina formou daru. Brigáduje zatiaľ asi 3 - 4 mesiace, denne asi 3 - 4 hodiny každý pracovný deň. Jeho pracovná doba v spol. T. je taká, že začína o 18:00 hod. a vracia sa domov o 02:00 hod. alebo 03:00 hod. ráno, jazdí na nákladnom aute, prenáša balíky pre D.. Na brigádu chodí o 14:00 hod. a potom plynule ide do práce. Už sa mu stalo, že prišiel domov ráno o 06:00 hod., závisí to od objemu zásielok. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, zatiaľ absolvoval iba základné vyšetrenia, ale predpokladá aj budúce náklady na rehabilitácie. Vlastní motorku zn. Yamaha, ktorú si kúpil za nadobúdaciu cenu 6.500,- Eur pred 5 rokmi.
7. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.05.2025 doplnil svoju výpoveď tým, že dôvod, pre ktorý bol nútený zmeniť zamestnávateľa, súviseli s jeho zdravotnými problémami s chrbticou, keď v predchádzajúcom zamestnaní - sťahovacej firme, bol nútený zdvíhať ťažké bremená, čo poškodilo jeho zdravie. Otec kupuje maloletému oblečenie a hračky, pretože matka mu dieťa nedávala dostatočne zbalené, ale tieto veci si už necháva potom u seba, aby ich mal k dispozícii pre maloletého. Matkou vyčíslené náklady na maloletého naposledy v sume 1.300,- Eur považuje za nadhodnotené, pretože matka neuviedla, že s nimi žije v spoločnej domácnosti aj jej partner, ktorý by sa mal podieľať aj na nákladoch na domácnosť. Ďalej namietal skutočnosť, že matka si prenajíma nadštandardný byt v rozlohe 104 m2, čo nie je na bývanie potrebné a do nákladov za bývanie zahrnula aj prenájom garážového státia, hoci nemá vodičský preukaz a nevlastní motorové vozidlo. Hoci matka argumentuje tým, že dieťaťu bol diagnostikovaný atypický autizmus, nevylučuje to možnosť jeho prijatia do štátneho predškolského zariadenia, čím sa výrazne znížia náklady spojené s platením súkromného predškolského zariadenia. Tieto peniaze by bolo vhodnejšie radšej investovať do terapií a lepšej diagnostiky dieťaťa za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu. Namietal ďalej, že v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa matka zatiaľ neoslovila príslušný správny orgán a nepožiadala o hmotnú alebo peňažnú pomoc, či systematickú odbornú pomoc.
8. Z výsluchu matky súd zistil, že jej čistý mesačný príjem je asi 1.800,- Eur. Spolu s maloletým a svojím partnerom býva v 3 - izbovom prenajatom byte na O. za ktorý platí 500,- Eur mesačne, druhú polovicu 500,- Eur platí jej partner C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zamestnaný v spol. F.., jeho čistý mesačný príjem je 1.500,- Eur. Maloletý S. navštevuje D. kde platí mesačne 576,- Eur, je tam zahrnutá aj strava, za stravu pre dieťa doma vynakladá asi 80,- Eur mesačne, náklady na dieťa uviedla matka nasledovné: oblečenie a obuv 33,- Eur mesačne, zdravotná starostlivosť 35,- Eur mesačne, plienky 10,- Eur mesačne; na námietku otca, prečo nemôže ísť do štátnej materskej školy uviedla, že to zatiaľ nie je možné, pretože nie je odplienkovaný a komunikatívny na takej úrovni, aby mohol ísť do škôlky. Nepravidelné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého sú napr. posteľ 80,- Eur, bicykel 60,- Eur, kolobežka 30,- Eur, hračky ročne 300,- Eur, výlety iba po Slovensku, nechodia do zahraničia a neboli nikde na dovolenke. Ak niekde idú autom, využívajú auto jej priateľa, a vtedy mu matka prispieva na pohonné hmoty. Maloletému šetrí každý mesiac po 50,- Eur. Zatiaľ s maloletým absolvovala tieto vyšetrenia: zadarmo v Špecializovanom centre poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom v C. pedopsychiatrické vyšetrenie v E. zo dňa 15.03.2025 za poplatok 50,- Eur, K. v Bratislave za poplatok 112,- Eur, vyšetrenie obsahuje klinickú psychológiu, špeciálnu logopédiu, pozostáva zo štyroch sedení a lekárskych správ, spolu 6 hodín vyšetrení a potom sa určí, či bude maloletý viac absolvovať logopedickú alebo psychologickú terapiu. Okrem bežných nákladov má matka tiež náklady na lekársku starostlivosť, a to gynekologický problém, kde platí raz za tri mesiace za lieky 135,- Eur, cytologické vyšetrenie každých 6 mesiacov 60,- Eur, vyšetrenie u zubára vo výške 160,- Eur ročne, pretože má posunutú sánku a musí si aplikovať násadu, s ktorou spáva, absolvuje kvôli tomu röntgen a raz ročne vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou, kde jej zamestnávateľ prepláca náklady do 100,- Eur, všetko naviac si už platí sama. Nevlastní nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo, ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Nikto z rodiny matke nepomáha, maloletý nechodí nikde ani na prázdniny. Matka si ďalej platí ročnú električenku 250,- Eur, mobil 30,- Eur, internet 7,- Eur, oblečenie a obuv 30,- Eur mesačne spolu aj s kozmetikou. Otec si maloletého berie každý druhý víkend posledné dva mesiace od soboty do pondelka, majú pekný vzťah, dieťa sa na neho teší. Okrem výživného mu nič mimoriadne nekúpi, matka nemá o tom vedomosť, pretože domov si nič neprináša. Navrhla, aby otec platil výživné v sume 400,- Eur mesačne, doplatil zročné výživné a podieľal sa v polovici na všetkých zvýšených nákladoch spojených so zdravotnou starostlivosťou o dieťa. Podľa ponúk práce stiahnutých z internetu za predpokladu, že má uchádzač základné vzdelanie, sú príjmy vyššie, ako dosahuje navrhovateľ. Na námietku otca týkajúcu sa nákladov na nájom 3 - izbového bytu, ktorý je zbytočne veľký, argumentovala tým, že za seba a dieťa platí iba náklady 500,- Eur, čo je výhodnejšie akoby si sama prenajímala 1 - 1,5 izbový byt, kde sa mesačný nájom pohybuje v rozmedzí 600 - 700,- Eur. 9. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca spoločnosti T. je čistý priemerný mesačný zárobok otca 627,- Eur.
10. Podľa daňového priznania otca za rok 2024 je suma nezdaniteľného časti základu dane v sume 4.234,86 Eur.
11. Podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne, a. s. je priemerný čistý mesačný zárobok matky v spoločnosti I.. v sume 1.800,- Eur.
12. Zo záverov vyšetrenia Špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami so sídlom v C. zo dňa 14.02.2025 vyplýva, že u dieťaťa bol konštatovaný stredný stupeň symptómov v kontexte poruchy širšieho autistického spektra., komunikácia oslabená, reč vokálna. Pri sociálnej interakcii bol maloletý ťažko motivovateľný, s krátkodobou výdržou pri práci, nedostatočne modulovaným očným kontaktom. Prevláda u neho mechanická hra, problém s porozumením a výrazné manierizmy rúk.
13. Podľa čl. III bod 1 Nájomnej zmluvy zo dňa 30.12.2024, kde je na strane nájomcu matka a jej partner, je nájomné stanovené vo výške 1.000,- Eur.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20170701> sa použijú primerane.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
18. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.).
25. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 26. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania, vyplýva, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce...“
27. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B3 - 40P/25/2023 - 81, zo dňa 22.11.2023, tak, že bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 350,- Eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 16.02.2023 do 22.11.2023 spolu v sume 2.500,- Eur sa zaviazal zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
28. Súd pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 350,- Eur na sumu 210,- Eur a pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 350,- Eur na sumu 400,- Eur, postupoval podľa § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností; ako aj z ust. citovaného § 75 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. 29. Dôležitým kritériom pri posudzovaní výšky výživného bolo usmernenie určené pre výpočet výživného uvedené v Metodike výpočtu výživného rodičov k deťom, stanovené výškou 18% z čistého mesačného príjmu povinného otca pre vek dieťaťa 5 rokov - predškolský vek. Pre určenie správnej výšky vyživovacej povinnosti je nevyhnutné tabuľku používať nasledujúcim spôsobom v uvedenom poradí: 1. určenie čistého príjmu povinného rodiča 2. priradenie životnej etapy dieťaťa 3. zohľadnenie počtu vyživovacích povinností rodiča 4. zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. Čistým príjmom sa pri práci s tabuľkou rozumie čistá mzda, t. j. hrubá mzda po odpočítaní zálohy na daň z príjmov fyzických osôb, a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Do príjmu patria aj príplatky za prácu nadčas, vo sviatok, v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a v noci, osobné ohodnotenie, prémie, odmeny, odmena za pracovnú pohotovosť. Ďalej je potrebné spravidla zahrnúť aj všetky ďalšie príjmy, ktoré povinnému môžu prichádzať z iných zdrojov, ako sú napríklad výsluhové dôchodky, príjmy z prenájmu, odmeny z autorských práv a ďalšie zdaniteľné príjmy. Taktiež sa do príjmu započítavajú vybrané sociálne dávky, napríklad dávky nemocenského poistenia, peňažná pomoc v materstve, rodičovský príspevok, opatrovateľský príspevok, odmena platená osobe zabezpečujúcej starostlivosť z príspevku na starostlivosť, starobný, sirotský, vdovský a vdovecký a invalidný dôchodok alebo príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Počas roka môžu nastať rôzne výkyvy v jednotlivých mesiacoch, a preto je potrebné vyhodnocovať obdobie aspoň 12 mesiacov, najlepšie 18 mesiacov, a z nich urobiť priemer. Spočítajú sa teda čiastky čistého príjmu za každý jednotlivý mesiac a následne sa táto čiastka vydelí počtom mesiacov. So získaným priemerom sa ďalej pracuje. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb je situácia špecifická. Je vhodné podotknúť, že hrubý fakturovaný príjem nie je možné stotožňovať s príjmom osoby. Tabuľku je možné v týchto prípadoch primerane použiť len za predpokladu, že je možné z dostupných dokladov aspoň rámcovo určiť priemerný čistý mesačný príjem takej osoby. Pri podnikateľoch je potrebné rozlišovať, či ide o fyzickú osobu oprávnenú podnikať alebo spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, v ktorých by mal rodič nejakú majetkovú účasť či funkciu. Na účely získania listín preukazujúcich ich príjem je potrebné si živnostníkov a spoločnosti označovať ako účtovné jednotky. Dôležitým, čo si treba v daňových priznaniach všímať na účely určenia príjmu, je to, aké mal daňový subjekt zaevidované nie len príjmy, ale i výdavky a dopytovať sa, čo všetko je vo výdavkoch zahrnuté, ďalej si treba všímať základ dane a daň na úhradu, či je tu daňový preplatok resp. nedoplatok. Výšku výdavkov za posudzovaný zdaňovací rok je vhodné v prípade potreby porovnať aj s výdavkami za rok predchádzajúci posudzovanému zdaňovaciemu roku. Pokiaľ sa súdu nepodarí vôbec určiť príjem a rodičia sa nedohodli, súd si ustáli potencionálny príjem pre povinného rodiča. Ďalším krokom je zaradenie dieťaťa do príslušnej životnej etapy, ktorá je primárne daná stupňom vzdelania, vek dieťaťa je len orientačný. Pokiaľ napríklad sedemročné dieťa chodí do predškolského zariadenia, alebo využilo možnosť odkladu školskej dochádzky, spadá do 1. životnej etapy. Ďalej je nevyhnutné zohľadniť počet vyživovacích povinností rodiča voči všetkým jeho deťom, bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu sa o ne prípadne stará, či s nimi žije v spoločnej domácnosti. To znamená, že sa určí, koľko má rodič detí, voči ktorým stále má vyživovaciu povinnosť, započítava sa aj dieťa, ktorého výživné sa vyčísluje. Prípadné vyživovacie povinnosti voči iným príbuzným osobám sa nezohľadňujú. Ďalej je potrebné zohľadniť aj mieru starostlivosti o dieťa, respektíve aj styk s ním. Rozhodujúce by pri tom nemalo byť označenie typu osobnej starostlivosti, ale skôr to, v akej miere sa rodič, ktorého vyživovacia povinnosť voči dieťaťu je riešená, o dieťa reálne stará a obstaráva jeho obvyklé potreby. S vyššou mierou faktického zapojenia rodiča sa ním poskytovaná čiastka výživného znižuje. Ako už bolo uvedené vyššie, vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, rozsah a formu ich zapojenia do obstarávania obvyklých potrieb dieťaťa je vhodné vyjasniť materiálne u každého z nich, a to opäť bez ohľadu na formálne označenia formy starostlivosti a rozsah styku. Ak sa robí konkrétny výpočet výšky výživného u oboch rodičov, čo je relevantné najmä v prípade striedavej starostlivosti a výhradnej osobnej starostlivosti jedného rodiča s rozšíreným stykom druhého z rodičov, je možné po uskutočnení tohto výpočtu so zohľadnením rozsahu zapojenia každého z rodičov zvážiť v rámci mimosúdnej dohody určité zjednodušenie. Podľa neho by pre účely faktickej realizácie mohol byť určený len rozdiel medzi čiastkami výživného vyčísleného pre jednotlivých rodičov, a nemuselo tak dochádzať k permanentnému presunu rovnakých čiastok. Ako pomocné kritérium pre určenie miery zapojenia je možné využiť počet dní v mesiaci, ktoré dieťa trávi s rodičom, ktorého vyživovacia povinnosť je riešená. Ak nie sú v priebehu roka alebo inak vymedzeného obdobia dni rovnomerne rozdelené, je možné pracovať s priemerným mesačným počtom dní. Započítané by malo byť najmä také zapojenie rodiča v rámci starostlivosti a styku, ktoré je spojené typicky s celodenným pobytom dieťaťa u tohto rodiča, vrátane noci a tiež s pravidelnou úhradou jeho obvyklých potrieb pri starostlivosti a styku (napríklad oblečenie, platby v škole
za stravovanie a pravidelné školské a záujmové aktivity), nielen príležitostné výdavky (napríklad darčeky, návštevy kultúrnych zariadení a pod.). Rozsah zapojenia spravidla nebude nijak zohľadňovaný v situácii, keď je rodičovi, ktorý nemá dieťa v starostlivosti, určený styk s dieťaťom v úplne minimálnom rozsahu (napr. 3 dni v mesiaci). Započítavaný by spravidla nemal byť ani relatívne široko upravený styk, pokiaľ všetky obvyklé potreby aj naďalej zabezpečuje rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti. Mala by vždy byť rešpektovaná konkrétna životná situácia rodiča aj dieťaťa a dôvody, pre ktorý bol zvolený určitý model starostlivosti o dieťa (napr. vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa či jeho zdravotnému stavu voľba iného ako celodenného pobytu a pod.). Zohľadňovanie miery starostlivosti a styku nemôže predstavovať len mechanický prepočet dní strávených s rodičom, ktorého vyživovacia povinnosť je riešená. Pokiaľ sa zistí, že počet dní strávených s rodičom, nezodpovedá ani rámcovej miere, v akej sa tento rodič reálne podieľa na obstarávaní obvyklých potrieb dieťaťa, nemal by sa prepočet podľa počtu dní vôbec použiť. V takom prípade by sa skôr malo prihliadať k reálnemu podielu rodiča na obstarávaní obvyklých potrieb dieťaťa. V prípade viacerých detí je potrebné výpočet urobiť vo vzťahu ku každému dieťaťu samostatne.
30. V posudzovanom prípade otec deklaroval čistý mesačný príjem dosahovaný súčtom príjmu u zamestnávateľa a brigádami spolu v sume 1.100,- Eur. Jeho posledný pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa G.. skončil dohodou k 01.10.2024 z dôvodu, že išlo o sťahovaciu firmu a otec začal mať problémy s chrbticou, prečo túto prácu už ďalej nemohol vykonávať.
31. Priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji bola podľa údajov poskytnutých Štatistickým úradom SR za 1. štvrťrok 2025 bola 1.901,- Eur; podľa ponúk práce z internetu je pre pracovnú pozíciu predavač - pokladní v Lidli nástupná mzda 1.420,- Eur mesačne + kredit na nákup v Lidli v hodnote 40,- Eur a príplatky; ponuka pracovného miesta obsluhy čerpacej stanice v Rovinke -1.400 - 1.600,- Eur mesačne. 32. Deklarovaný zárobok otca 1.100,- Eur súd preto nepovažoval za základ pre výpočet výživného, ani za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného, pretože pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného vychádzal zo zásady potencionality príjmov, kedy súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Navrhovateľ žije v Bratislavskom kraji, kde je dlhodobo najvyšší počet pracovných ponúk a najvyššia priemerná mesačná mzda. Je preto potrebné zdôrazniť, že aj s prihliadnutím na zdravotné obmedzenia otca brániace mu ďalej pokračovať v práci v sťahovacej firme, existuje množstvo pracovných ponúk, kde aj bez vysokoškolského vzdelania môže otec dosiahnuť zárobok netto aspoň 1.500,- Eur tak, ako ho dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa a v riadnej pracovnej dobe.
33. Pri posudzovaní nákladov, ktoré matka vynakladá v spojení so starostlivosťou o dieťa, je najvyšší náklad platba za súkromnú materskú školu v sume 576,- Eur, zahŕňajúca stravu v škôlke. V danom prípade nemožno súhlasiť s argumentáciou otca, že maloletý môže navštevovať štátne predškolské zariadenie, keď aj podľa záverov vyšetrení maloletý nie je dostatočne komunikatívny a celkom odplienkovaný, čo bráni tomu, aby ho do štátneho zariadenia prijali. Tejto úvahe nasvedčujú aj závery vyšetrenia Špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami so sídlom v C. zo dňa 14.02.2025, z ktorých vyplýva, že u dieťaťa bol konštatovaný stredný stupeň symptómov v kontexte poruchy širšieho autistického spektra, s oslabenou komunikáciou. Matka preto nemá inú možnosť, ak chce pracovať, ako to, že dieťa bude navštevovať súkromnú materskú školu, kde má vzhľadom na nižší počet detí zabezpečený špeciálny prístup. Ďalej matka mesačne vynakladá na stravu pre dieťa doma asi 80,- Eur, oblečenie a obuv 33,- Eur, zdravotná starostlivosť 35,- Eur, plienky 10,- Eur, pomerná časť nákladov na bývanie pripadajúca na dieťa 250,- Eur, spolu pravidelné mesačné náklady 984,- Eur. Okrem toho má matka tieto nepravidelné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého: zakúpenie postele 80,- Eur, bicykel 60,- Eur, kolobežka 30,- Eur, hračky ročne 300,- Eur, výlety iba po Slovensku, maloletému šetrí mesačne 50,- Eur. Náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou spojenou s diagnostikou maloletého: pedopsychiatrické vyšetrenie v E. zo dňa 15.03.2025 za poplatok 50,- Eur, Dialogcentrum s.r.o. za Tehelnej 26 v Bratislave za poplatok 112,- Eur.
34. Ak by sme vychádzali len z bežných mesačných preukázaných nákladov maloletého v sume 984,- Eur a nezahŕňali do nich nepravidelné výdavky, možno konštatovať, že pomery na strane maloletého
aj v spojení s diagnostikovaním autizmu a z toho vyplývajúcou nemožnosťou nastúpiť do štátneho predškolského zariadenia sa od posledného rozsudku zo dňa 22.11.2023 zmenili v tom, že náklady spojené so starostlivosťou o dieťa ešte vzrástli, aj v spojení so súčasným rastom cien potravín a energií. Výživné, ktorým otec prispieva na maloletého, nepokryjú ani polovicu z bežných mesačných výdavkov na maloletého. Otec sa o dieťa stará iba 4 dni v mesiaci, kedy si ho berie na víkendy, preto je dieťa 26-27 dní v mesiaci v starostlivosti matky, čo je výrazný nepomer. Súd zohľadnil mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom, keď otec okrem platenia výživného a starostlivosti o dieťa 4 dni v mesiaci nekupuje maloletému oblečenie ani obuv, ktorým by finančne odbremenil matku, ale ak aj maloletému niečo kúpi, necháva si to na využitie na čas, keď je dieťa u neho a tieto veci nenechá používať aj matku. Každopádne, zníženie výživného by bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a znamenalo by ešte väčšiu finančnú záťaž matky ako doteraz. Súd zdôrazňuje, že ide o jedinú vyživovaciu povinnosť otca, preto aj túto skutočnosť zobral pri rozhodovaní do úvahy.
35. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Z rovnakých dôvodov zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, keď príjem otca - ani potencionálny, v čase rozhodnutia súdu neposkytoval priestor na zvýšenie výživného.
36. Ďalšie argumenty účastníkov súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.