Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoCsp-39-2024.pdf
PDF · 124.94 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX/X, C. D., o zaplatenie 3.630,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 26Csp/50/2023-68 zo dňa 14.5.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 40 ods. 3, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 8.6.2021 (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 8.6.2021 a vecne tým, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2023 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.630,26 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.6.2021 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom Úverovú zmluvu č. 7103105480, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu, ktoré obsahujú sadzobník poplatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca 3.300 eur zo strany žalobcu žalovanému, ktorý tento úver čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s úverovou zmluvou a Úverovými zmluvnými podmienkami. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti a predchádzajúcej výzve, žalobca dňa 31.1.2022 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku istiny úveru a dlžných splátok. Žalovanému bola poskytnutá 15 dňová lehota na splnenie povinností, keďže však žalovaný v tejto lehote dlžnú sumu neuhradil, žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 3.395,85 eur, z úroku vo výške 159,14 eur, opravných úrokov - grace period vo výške 75,27 eur. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Výzvou zo dňa 3.11.2023 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní preukázal, že zmluvu podpísal žalovaný, keďže sa na zmluve nenachádza jeho podpis. Taktiež, aby preukázal podmienky, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená v súlade s § 53 OZ, a aby ozrejmili aj z čoho pozostáva uplatnený nárok v časti označený ako opravné úroky - grace period vo výške 75,27 eur. Žalobca na túto výzvu odpovedal až podaním zo dňa 7.5.2024, v ktorom uviedol, že zasiela súdu výzvu pred zosplatnením úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a žalovaný dňa 8.6.2021 mali uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru formou úverového rámca do výšky 3.300 eur. Výska minimálnej mesačnej splátky bola dohodnutá ako 4 % z dlžnej sumy, minimálne 12 eur. V zmluve bola ďalej uvedená ročná úroková sadzba 26,28 %/11,88 %, RPMN 31 %, priemerná RPMN 22,45 %. V kolónkach, kde sa mali nachádzať podpisy žalovaného sú uvedené čísla 167069 na dvoch miestach a v jednom číslo 769992. Nie je však jednoznačné, či tieto čísla identifikujú žalovaného a na akom základe by mali tieto čísla identifikovať žalovaného. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný mal údajne čerpať úver vo výške 3.395,85 eur, pričom nemal zaplatiť ani jednu splátku úveru. Z toho dôvodu bol listom žalobcu zo dňa 13.12.2021 vyzvaný na úhradu dlžných splátok, pričom mu bolo toto podanie odoslané dňa 13.12.2021. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval, a preto žalobca revolvingový úver mimoriadne zosplatnil ku dňu 31.1.2022 a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od spísania výzvy. Toto podanie bolo žalovanému odoslané dňa 1.2.2022.
5. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok z titulu nezaplateného úveru. Súd prvej inštancie v prvom rade z úradnej povinnosti skúmal, či sú splnené podmienky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, teda či sporové strany sú nositeľmi hmotnoprávnych práv, resp. povinností. Tieto skutočnosti súd skúma aj bez návrhu (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009). Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto splnená bola, keďže zo zmluvy o úvere je jednoznačné, že vystupoval v postavení veriteľa, pričom zmluvu v jeho mene podpisovali na to oprávnené osoby, resp. ich podpis bol nahradený mechanickými prostriedkami podľa § 40 ods. 3 OZ. Ďalej nebolo sporné, že žalobca poskytol dlžníkovi aj peňažné prostriedky, ktoré však neboli vrátené riadne a včas. Preto možno ustáliť, že žalobca je nositeľom hmotnoprávnych práv, kedy oprávnene sa domáha vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.
6. Na druhej strane však súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je splnená pasívna vecná legitimácia žalovaného. Z úverovej zmluvy totiž nevyplýva, kto predmetnú zmluvu podpisoval v postavení dlžníka. V úvodných ustanoveniach sú síce označené osobné údaje žalovaného, na zmluve sa však nenachádza jeho vlastnoručný podpis. Kde by sa mal nachádzať podpis žalovaného, sú uvedené len čísla, pričom tieto čísla sa ani nezhodujú na všetkých miestach. Preto súd dôvodne pochyboval o skutočnosti, či úverová zmluva bola skutočne podpísaná žalovaným. Z toho dôvodu súd vyzval žalobcu, aby preukázal, že zmluvu podpisoval žalovaný. Žalobca si však túto povinnosť nesplnil, pričom on niesol dôkazné bremeno, aby preukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobca teda ani nepreukázal, ale ani len netvrdil, na základe čoho dospel k záveru, že čísla uvedené v kolónkach slúžiacich na podpis dlžníka jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností majú identifikovať žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že mu je zrejmé, že zmluva bola uzatváraná prostriedkami diaľkovej elektronickej komunikácie, avšak aj v tom prípade žalobca nesie bremeno tvrdenia a taktiež aj dôkazné bremeno, aby preukázal, akým spôsobom bola zmluva uzatváraná, podpísaná a akým spôsobom zabezpečil identifikáciu dlžníka, ktorý zmluvu podpisoval, takým spôsobom, aby nebola možná jeho zámena inou osobou.
7. Spotrebiteľská úverová zmluva má byť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. uzavretá písomne, pričom podľa § 40 ods. 3 OZ je táto podmienka splnená vtedy, ak je podpísaná konajúcou osobou, prípadne je jej podpis nahradený mechanickými prostriedkami. V prípade žalovaného však nie je splnená ani jedna z týchto podmienok, keďže namiesto jeho podpisu na zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.6.2021 sa nachádzajú len čísla, pričom na základe nich súd nie je schopný jednoznačne identifikovať žalovaného, pričom jeho spôsob identifikácie súdu ani nie je zrejmý. V dôsledku týchto skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže žalobca nepreukázal, dokonca ani len netvrdil, akým spôsobom identifikoval žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol celom rozsahu, keďže žalobca nepreukázal, že spotrebiteľský úver skutočne poskytoval žalovanému a nie tretej osobe. Keďže už samotná absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
odôvodňovala zamietnutie žaloby v celom rozsahu, súd sa so zvyšnými skutočnosťami a argumentmi žalobcu nezaoberal, keďže neboli schopné ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci.
8. Žalovanému, ktorý bol úspešný v predmetnom spore v plnom rozsahu, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. Keďže mu však zo spisu nevyplýva vznik žiadnych trov konania, súd prvej inštancie rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca využil pri uzatváraní zmluvy moderné technologické prostriedky, nie je posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zložené na správnom posúdení. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Žalovaný žiadnym spôsobom svoju pasívnu legitimáciu nenamietal a žiadnymi argumentmi sa v sporovom konaní nebránil. Žalobca predložil súdu prvej inštancie žalobný návrh opierajúci sa o úverovú zmluvu uzatvorenú prostredníctvom Správcu financií a podpísanú sms správou, ktorá tvorí vygenerované čísla namiesto podpisu. Uzatváranie úverových zmlúv so spotrebiteľským prvkom nie je upravené v jednom právnom predpise, a preto ak chce dodávateľ uzavrieť so spotrebiteľom akúkoľvek zmluvu, musí rešpektovať minimálne ustanovenia z. č. 40/1964 Z. z., 129/2010 Z. z., 250/2007 Z. z. a 102/2014 Z. z. Keďže úverové zmluvy prostredníctvom správcu financií sú uzatvorené na diaľku a sú opatrené tzv. elektronickým podpisom, je potrebné, aby dodávatelia produktov na diaľku rešpektovali ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z. Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje pojem uzatvorenie zmluvy na diaľku, a to konkrétne v ustanovení § 2, ktorý znie nasledovné: (1) Zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. Predmetný zákon ráta a zároveň umožňuje, aby zmluvné strany mohli uzavrieť úverovú zmluvu diaľkovou komunikáciou bez ich fyzickej prítomnosti aj prostredníctvom webového sídla, čím Správca financií jednoznačne je, pričom samotný proces uzatvorenia úverovej zmluvy prebieha takto: 1. Klient má v ponuke na výber z viacerých produktov, napr. úverovú zmluvu, revolvingový úver a pod.; 2. Pokiaľ si klient vyberie nejaký z produktov, Správca financií žiada od klienta, aby vyplnil ďalšie údaje, takže opäť prebehne verifikácia a následne potom mu je predložená úverová zmluva s uvedením všetkých údajov; 3. Klient má možnosť skontrolovať jeho údaje v zmluve, prečítať zmluvne dojednania v pokoji svojho domova bez časového ohraničenia; 4. Treba zdôrazniť, že v každom kroku prípadného uzatvorenia zmluvy môže klient uzatvorenie zmluvy kedykoľvek prerušiť; 5. Ak klient pristúpi k uzatvoreniu zmluvy a súhlasí s dojednaním, Správca financií vyžiada od klienta predloženie dvoch dokladov totožnosti, výpis z bankového účtu a faktúru za mobilný telefón, kde bude uvedené jeho meno; 6. Bez predloženia dokladov v 5. bode nie je možné schválenie úverovej zmluvy zo strany dodávateľa; 7. Ak klient predloží všetky doklady, je zmluva odoslaná na oddelenie schvaľovania zmlúv; 8. Pokiaľ nie sú žiadne pochybnosti o pravosti dokumentov a správnosti údajov, zasiela spoločnosť klientovi SMS s kódom, ktorý potom následne zadá do Správcu financií; 9. Po aktivovaní kódu sa objaví upozornenie, že ďalším kliknutím bude klient viazaný ustanoveniami úverovej zmluvy a stane sa pre neho záväzná, pričom má klient možnosť stále odmietnuť návrh úverovej zmluvy; 10. Ak klient teda zadá kód, ktorý mu bol poslaný v SMS a potvrdí uzavretie zmluvy, stane sa zmluva záväzná pre obe zmluvne strany. Žalobca má za to, že priebeh uzatvorenia zmluvy je v súlade ustanoveniami zákona č. 102/2014 Z. z.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 1789/2005 zo dňa 25. 2. 2006 a Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 15Co 875/2015 zo dňa 29.3.2016 a tiež odlišné stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze zo dňa 24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012, v ktorom poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 pís. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2023 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.630,26 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a závislého výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže žalobca nepreukázal, dokonca ani len netvrdil, akým spôsobom identifikoval žalovaného, ktorého vlastnoručný podpis sa nenachádza na spotrebiteľskej úverovej zmluve zo dňa 8.6.2021, v takej miere, aby ho nebolo možné zameniť inou osobou, a taktiež nepreukázal, že spotrebiteľský úver skutočne poskytoval žalovanému a nie tretej osobe.
14. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalobcu nesprávne konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a to s poukazom na skutočnosť, že v prejednávenej veci išlo o tzv. zmluvu uzatváranú so spotrebiteľom na diaľku.
15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je čo do výroku vecne správny. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby odchýliť.
19. Súd prvej inštancie správne ustálil a nebolo sporným, že predmetná zmluva o úvere predstavuje spotrebiteľsky právny vzťah, ktorý sa spravuje ust. § 52 a nasl. OZ a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere spravujúcu sa zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 8.6.2021. Súd prvej inštancie tiež správne vychádzal z toho, že v zmysle ním aplikovaného ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a nadväzne na to, že v zmysle § 40 ods. 3 OZ sa pre platnosť písomného právneho úkonu vyžaduje, aby bol podpísaný konajúcou osobou.
20. Podľa obsahu spisu predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným mala byť uzavretá prostriedkami diaľkovej elektronickej komunikácie (na čo poukázal aj súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a preto sa na ňu vzťahujú i ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom k 8.6.2021, kedy mala byť zmluva podpísaná). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ktorého aplikácie sa domáha žalobca v podanom odvolaní) sa na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných služieb podľa § 2 písm. b) zákona č. 266/2005 Z.z., zákon č. 102/2014 Z.z. nevzťahuje. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. sa potom zmluvou na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a sprostredkovateľom a poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, pričom finančnou službou podľa písm. b) bod 7 tohto ustanovenia je služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Podľa písm. e) tohto ustanovenia prostriedkom diaľkovej komunikácie sa na účely tohto zákona rozumie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
21. Podľa § 40 ods. 4 OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
22. Podľa už konštantnej súdnej praxe pod pojmom elektronický podpis je nevyhnuté okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napríklad jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu (Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sži 3/2010, 4Asan 3/2016, 2Sžo 505/2009).
23. I keď súd prvej inštancie na vec neaplikoval vyššie citované ustanovenia, odvolací súd je toho názoru, že postup podľa § 382 CSP (podľa ktorého ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili) v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje iba za doplnenia aj iných právnych noriem, takže výsledok konania je totožný s výsledkom konania pred súdom prvej inštancie a z uvedenej (ani nerozhodnej) doplnenej právnej kvalifikácie nemožno vyvodiť odňatie možnosti konať pred opravným súdom. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie vecnej legitimácie strán sporu s poukazom na súdom prvej inštancie správne aplikované ust. § 40 ods. 3, § 52 ods. 1 až 4 OZ a § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase poskytnutia úveru.
24. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1.7.2008).
25. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju
žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010).
26. Pred rozhodnutím o uplatnenom nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje právo. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, na základe čoho dospel k záveru, že čísla uvedené v kolónkach slúžiacich na podpis dlžníka na úverovej zmluve jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností majú identifikovať žalovaného.
27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. V normatívnej podobe je táto povinnosť premietnutá v čl. 8 základných princípov CSP, v zmysle ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť skutkové tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že nenavrhla dôkazy na preukázanie jeho pravdivosti alebo že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj ust. § 132 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 185 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP).
28. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V nadväznosti na vyššie uvedené potom platí, že hodnotenie dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
29. S poukazom na vyššie uvedené závery súdnej praxe, vzhľadom na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá prostriedkami diaľkovej komunikácie, nemohla obsahovať vlastnoručný podpis žalovaného, avšak musela obsahovať nejakú formu označenia schopného identifikovať odosielateľa. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil ku skúmaniu, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal práve žalovaný. Súd prvej inštancie tiež správne vychádzal z toho, že aj keď bola zmluva uzatváraná prostriedkami diaľkovej elektronickej komunikácie, aj v takom prípade žalobca nesie bremeno tvrdenia a taktiež aj dôkazné bremeno, aby preukázal, akým spôsobom bola zmluva uzatváraná, podpísaná a akým spôsobom zabezpečil identifikáciu dlžníka, ktorý zmluvu podpisoval, a to takým spôsobom, aby nebola možná jeho zámena inou osobou.
30. Súd prvej inštancie pritom dospel k správnym skutkovým záverom, že žalobca v konaní nepreukázal, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal práve žalovaný, keď žalobca ani na výzvu súdu neodôvodnil a nepreukázal akým spôsobom možno identifikovať žalovaného s číselným označením spotrebiteľa uvedeným na zmluve, t. j nepreukázal, že úver poskytol práve žalovanému. Samotný žalobca pritom uviedol, že na identifikáciu vyžaduje dva doklady totožnosti, výpis z bankového účtu a faktúru za mobilný
telefón s menom spotrebiteľa. Nič z toho však v priebehu sporového konania nepredložil, a to napriek tomu, že ho súd prvej inštancie ešte pred rozhodnutím vo veci samej vyzval na preukázanie skutočnosti, že zmluvu podpísal žalovaný. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že žalobca je povinný riadne odôvodniť žalobu a preukázať ním tvrdené skutočnosti, pričom žalobca doteraz nepreukázal, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá zo zákona musí mať povinne písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorej podmienkou je v zmysle § 40 ods. 3 a 4 OZ podpis, uzavrel žalovaný a že jemu boli poskytnuté peňažné prostriedky. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
31. V nadväznosti na súdom prvej inštancie použitý § 53 ods. 9 OZ odvolací súd tiež dopĺňa, že v danej veci zo žalobcom predložených listín vyplýva, že výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 13.12.2021 a ani samotné predčasné zosplatenie úveru zo dňa 31.1.2022 neobsahujú špecifikáciu splátky, pre ktorú sa dlh žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere predčasne jednorazovo zosplatňuje. Uvedené má za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 v spojení s § 37 ods. 1 OZ. Z tohto dôvodu preto žalobcovi nevzniklo právo požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021, sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023 , sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023).
32. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04), teda aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň konštatuje, že nezistil existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní žalobcu, ktorý by mal pre danú vec podstatný význam.
33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej i v závislom výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
34. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Keďže si ale žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a v súvislosti s odvolacím konaním mu preukázateľne a účelne nevznikli žiadne výdavky ako to predpokladá § 251 CSP (v konaní nebol zastúpený advokátom a v súvislosti s odvolacím konaním mu poplatková povinnosť nevznikla), odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
35. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).