Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/30/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2./ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX F., obaja zastúpení AK PILÁT s.r.o., so sídlom Jarmočná 369, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 55 938 779, proti žalovaným: 1./ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX F., 2./ I. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX F., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2025 domáhali, aby súd určil, že podiel 1/1 z celku, na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice – katastrálnym odborom, pre okres F. J., obec Košice - Sídlisko KVP, k. ú. K., ktoré sú evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, ako: Byt č. XX, L. X. C., M. N. XX, v stavbe „Obytný dom N. XX“ D. N. XXXX, obytný dom stojaci na parcele registra „C“, parc. č. 3038, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve podielom 2082/100000 z celku, patrí do dedičstva po nebohom O. B., naposledy bytom N. XXXX/XX, XXX XX F. – D. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, zomrelého dňa 8.6.2025.

2. Podaním doručeným súdu dňa 18.9.2025 zobrali žalobcovia v 1. a 2. rade žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadali zastaviť. Uviedli, že požiadali súdneho znalca o poskytnutie predbežnej informácie rozhodujúcej pre rozhodnutie v tejto veci – a síce, či bol poručiteľ (otec žalobcov) v čase uzatvorenia darovacej zmluvy plne spôsobilý na právne úkony. Z predbežnej informácie poskytnutej dopytovaným súdnym znalcom vyplynulo, že napriek prítomnosti ťažkého stupňa závislosti od alkoholu a súvisiacich somatických ťažkostí, neboli u poručiteľa preukázané také závažné psychické poruchy (napr. stredne ťažký alebo ťažký dementný syndróm, delírium, kvalitatívna porucha vedomia), ktoré by forenzne významne znižovali jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Doplnili, že v čase podania žaloby nemali k dispozícii odborné stanovisko znalca a svoje tvrdenia zakladali na dostupnej zdravotnej dokumentácii a domnienkach o schopnosti poručiteľa konať právne úkony. Až následne, po vyžiadaní predbežnej informácie znalca, bolo potvrdené, že poručiteľ napriek ťažkému stupňu závislosti od alkoholu zrejme netrpel takou poruchou psychických funkcií, ktorá by forenzne významne znižovala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Žalobcovia v 1. a v 2. rade konštatovali, že späťvzatie žaloby je dôsledkom nových skutkových zistení, ktoré nebolo možné predvídať v čase podania žaloby. Považujú preto za spravodlivé, aby súd v súlade s ust. nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, keďže žalobu podali v dobrej viere, že skutkový stav bude súdom vyhodnotený inak, a späťvzatie je spôsobené okolnosťami nezávislými od ich vôle.

3. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov v 1. a 2. rade, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobcovia v 1. a 2. rade urobili pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovaných v 1. a 2. rade k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

8. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa Čl. 4 ods. 1, ods. 2 Základných princípov ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12. Podľa Čl. 17 Základných princípov súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

15.1 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.

15.2 Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. 15.3 Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. 15.4 Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

16. Ustanovenie vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.

17. K aplikovateľnosti ust. súd uvádza, že označené ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (ust. ). Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už relatívne ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno ust. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu pozri napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. III. ÚS292/07, či sp.zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. ). Ust. neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. ). Použitie ust. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

18. Zohľadňujúc uvedené zastáva súd názor, že z relevantných okolností prípadu nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo spravodlivé náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade priznať. Bolo vecou žalobcov v 1. a 2. rade obrátiť sa so žalobným nárokom na súd až vtedy, keď budú disponovať dostatočnými dôkazmi na preukázanie nimi produkovaných tvrdení, resp. keď ich indície budú primerane osvedčené. Súdu tak nezostáva iné, než konštatovať, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na základe ktorých by mal súd rozhodnúť o trovách konania podľa ust. .

19. V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcami v 1. a 2. rade, teda na základe ich dispozičného úkonu. Dôvodnosť podania žaloby, ani skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaných v 1. a 2. rade sa v priebehu konania nepreukázala. Možno tak konštatovať zavinenie žalobcov v 1. a 2. rade na zastavení konania a vzniká im tak povinnosť v súlade s vyššie citovaným ust. uhradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2.

rade. Žalovaní v 1. a 2. rade si trovy konania neuplatnili, pričom z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovaným v 1. a 2. rade nejaké trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom vôbec vznikli.

20. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). 21. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia ledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ 22. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ). 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. .

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.