Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného REMEDIUM LEGAL s.r.o.., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.365,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.365,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia a 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od 15.11.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Splnením povinnosti plnenia B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H. podľa platobného rozkazu zo dňa 18.2.2025 č.k. -47 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej uloženej týmto rozsudkom.

III. Splnením povinnosti žalovanej uloženej týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H. uložená platobným rozkazom zo dňa 18.2.2025 č.k. -47.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025, domáhal, aby súd uložil žalovanej (pôvodne žalovanej v 1. rade) a B. F. (pôvodne žalovanému v 2. rade) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.365,43 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Právny titul uplatneného nároku predstavuje náhrada škody spôsobenej dopravnou nehodou, za ktorú sú zodpovední žalovaní, a to pôvodne žalovaná v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla a pôvodne žalovaný v 2. rade ako jeho vodič v čase nehody, pričom predmetné motorové vozidlo nebolo v čase nehody poistené, preto túto škodu nahradil poškodenému žalobca, ktorý si zaplatenú sumu voči žalovaným uplatňuje touto žalobou.

2. Okresný súd Prešov platobným rozkazom č. k. -47 zo dňa 18.02.2025 uložil pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 3.365,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia a vo výške 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od 15.11.2022 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto súde a zároveň im uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne nahradili žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 527,22 eur a ostatné trovy konania vo výške 152 eur.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná (pôvodne žalovaná v 1. rade), ktorá namietala, že žalobca pri likvidácii poistnej udalosti a výške odškodnenia nepostupoval v súčinnosti so žalovanou ako prevádzkovateľkou motorového vozidla, ktorá sa preto nemohla vyjadriť jednak priebehu vzniku samotnej dopravnej nehody, ako aj následne k výške vyčíslenej škody. Namieta výšku poskytnutého regresného plnenia a celkové odškodnenie poistnej udalosti. Rozsah poškodenia nebol podľa jej názoru objektívne zistený, nebol ustálený žiadnym odborným vyjadrením, respektíve vyčíslený znaleckým posudkom znalcom z odboru dopravy. Ďalej poukázala že žalovaný v 2. rade iba sám zodpovedá za náhradu škody a to z dôvodu, že motorové vozidlo v čase dopravnej nehody riadil bez jej predchádzajúceho súhlasu a vedomia, teda svojvoľne.

4. Na základe včas podaného odporu s vecným odôvodnením došlo v súlade s k zrušeniu platobného rozkazu voči žalovanej.

5. Voči pôvodne žalovanému v 2. rade B. F. nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť dňa 1.5.2025.

6. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že spôsobenie vzniknutej škody riadne preukázal a to prílohami k podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zo správy o nehode (ktorá je už súčasťou spisu) jasne vyplýva, že pôvodne žalovaný v 2.rade ako vodič predmetného vozidla si je vedomý toho, že predmetnú škodu spôsobil, na znak čoho to výslovne uviedol a podpísal. Žalobca je toho názoru, že mu nie je žiadnym právnym predpisom kladená povinnosť požiadať žalovaných o súčinnosť pri určovaní výšky vzniknutej škody, resp. povinnosť dať na súhlas vyčíslenie výšky vyrátanej škody, a to predovšetkým na to, že sa jedná o odbornú otázku, na ktorú má zodpovedať technik po vzniknutej škode (v tomto smere žalobca poukazuje na „zápis o poškodení motorového vozidla“, v ktorom Servis dňa 08.09.2022 určil a popísal vzniknutú škodu – táto písomnosť je už súčasťou spisu). Na základe zápisu o poškodení motorového vozidla bola následne uskutočnená oprava poškodeného motorového vozidla, čo žalobca preukazuje faktúrou č. 22451512. Napriek tomu, že žalovaná v podaní namieta výšku vypočítaného poistného plnenia - svoje tvrdenia o nesprávnej výške škody, resp. poistného plnenia neopiera o žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali inú výšku škody ako uvádza žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na druhú stranu žalobca súdu zaslal prílohy, oi. „zápis o poškodení motorového vozidla“, v zmysle ktorého je opísaná škoda, ktorá je predmetom konania (vydaná servisom v Prešove dňa 08.09.2022), a zároveň aj „faktúra č. 22451512“, ktorou je zdokladované, že došlo k oprave poškodeného motorového vozidla s popisom vykonaných prác. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že v konaní preukázal nárok, ako aj výšku nároku. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, v zmysle ktorého uviedol, že v konaní nie je pasívne legitimovaná osoba, nakoľko je žalobcovi známy vodič predmetného nepoisteného vozidla, ktorý spôsobil škodu. Žalobca má za to, že žalovaný 1/, ako prevádzateľ predmetného vozidla, ktoré spôsobilo škodu je rovnako zodpovedný ako žalovaný 2/ (vodič) pri spôsobení škody vozidlom, ktoré nemá riadne uzavreté povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona o PZP. Žalobca týmto predovšetkým poukazuje na a nasl. , v zmysle ktorého zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla (žalovaná) za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a zároveň na , v zmysle ktorého zodpovedá vodič (pôvodne žalovaný v 2. rade) za škodu, ktorú spôsobil. Okrem iného žalobca poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých súd rozhodol tak, že v prípade neuzavretia poistnej zmluvy motorového vozidla je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu ako prevádzateľ, tak aj vodič motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu (sp. zn. , R 54/2017) Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že je oprávnený požadovať plnenie, ktoré je uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu aj od žalovaného ako prevádzateľa predmetného riadne nepoisteného motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu, bez ohľadu na skutočnosť, že je vodič daného vozidla známy. Podľa názoru žalobcu žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že pôvodne žalovaný v 2. rade použil vozidlo, ktoré spôsobilo škodu bez vedomia, alebo proti vôli žalovanej, čo je imanentnou povinnosťou žalovaného, ktorý sa chce zbaviť zodpovednosti za škodu v zmysle ust. . Na základe toho žalobca zastáva názor, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno kladené ust. 430 ods. 1 , a to napr. tým, že by preukázala, že v predmetnom čase vzniknutej škody bolo predmetné vozidlo odcudzené pôvodne žalovaným v 2. rade.

7. Žalovaná vo svojej duplike poukázala na to, že sa žalovaní mali vyjadriť k vyčíslenej sume za opravu motorového vozidla, kde by mali šancu namietať niektoré úkony, ktoré boli vykonané v rámci opravy. Nikoho totiž nemožno zaviazať k sume, ktorú neodsúhlasil. V takomto prípade by dochádzalo z jednej strany k zvýhodňovaniu a obohacovaniu na úkor druhej strany, čo v tomto prípade možno považovať za zneužitie práva. V neposlednom rade, pokiaľ by žalovaní namietali výšku opravy, stále by tu bola možnosť ešte pred súdnym konaním dať vyhotoviť znalecký posudok, či vyčíslená suma za opravu je objektívna k spôsobenej škode.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyjadreniami strán sporu, výpisom z Centrálnej evidencie motorových vozidiel, správou o nehode, oznámením škodovej udalosti poškodeným, zápisom o poškodení motorového vozidla, faktúrou týkajúca sa opravy motorového vozidla č. 22451512, potvrdením o úhrade faktúry, výstupom zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, potvrdením o výplate plnenia poškodenej, výpisom z účtu, výzvou na náhradu poistného plnenia adresovanou žalovanej zo 7.9.2022 s doručenkou, výzvou na náhradu poistného plnenia adresovanou pôvodne žalovanému v 2. rade B. F. s doručenkou, výzvou na náhradu poistného plnenia zo 14.10.2022 adresovanou žalovanej s doručenkou, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 01.08.2022 spôsobil vodič B. F. (pôvodne žalovaný v 2.rade), vozidlom zn. PORSCHE s EČV: I. v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. ŠKODA s EČV: J., ktorého držiteľom bola v tom čase Diana Fedorová (ďalej len „poškodená“).

10. Z predloženého výpisu z centrálnej evidencii vozidiel vyplýva, že žalovaná bola ako držiteľ a vlastník motorového vozidla zn. PORSCHE s EČV: I. evidovaná od 08.06.2022 do 10.10.2022.

11. Poškodená oznámila dňa 02.08.2022 škodovú udalosť poisťovni Kooperativa a.s. ako poisťovateľovi.

12. Obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná dňa 08.09.2022 technikom spoločnosti Slovexperta. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla je zrejmé, ktoré diely bolo potrebné vymeniť, ktoré diely bolo potrebné skontrolovať/diagnostikovať, aké práce bolo potrebné vykonať a ktoré diely bolo potrebné lakovať.

13. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal servis CAMEA Car a.s., ktorý následne vystavil poškodenej dňa 07.10.2022 faktúru č. 22451512 týkajúcu sa opravy poškodeného motorového vozidla v celkovej výške 3.365,43 eur. Táto faktúra bola uhradená dňa 07.10.2022.

14. Podľa výpisu zo systému žalobcu nebolo v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 01.08.2022, uzavreté k motorovému vozidlu zn. PORSCHE s EČV: I. povinné zmluvné poistenie.

15. Poškodenej bola zo strany žalobcu poukázaná dňa 05.09.2022 suma 1.171,82 eura a dňa 12.10.2022 suma 2.193,61 eura predstavujúce náhradu za náklady na opravu vozidla.

16. Listom zo dňa 07.09.2022 bola žalovaná vyzvaná na úhrady dlžnej sumy 1.171,82 eur do 07.10.2022. Zásielka bola žalovanej doručená dňa 12.09.2022.

17. Listom zo dňa 14.10.2022 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy 2.193,61 eur do 14.11.2022. Zásielka bola žalovanej doručená dňa 20.10.2022.

18. Rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Prešov zo dňa 14.04.2025 bol žalovanej priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol poskytnutý až do právoplatného skončenia veci. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne spĺňa všetky tri podmienky a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzde, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. V prípade žiadateľky na účely zistenia jej príjmu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalších spoločne posudzovaných osôb a to jej troch nezaopatrených detí. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácie žiadateľky bolo preukázané, že žiadateľka spĺňa zákonom stanovenú podmienku, a to stav materiálnej núdze.

19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

20. Podľa (ďalej len „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa , namiesto prevádzateľ zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

24. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 26. Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

27. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

28. Podľa / , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

29. Podľa , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa . Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

30. Podľa prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

31. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný v 2. rade B. F. ako vodič motorového vozidla zn. PORSCHE, EČV:I., dňa 01.08.2022 zavinil dopravnú nehodu, ktorou bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. ŠKODA, EČV: J., ktorého držiteľom bola v tom čase K. L..

34. Nebolo sporné, že túto škodu postupom podľa uhradil žalobca, keďže k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako to vyplýva z .

35. Súdna prax vychádza z dikcie, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle nie je osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovému vozidlu poistnú zmluvu, ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva nebola uzavretá. Pritom zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa a nasl. nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa , ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.09.1977 publikovaný pod č. 29/1979 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk), je preto na vôli poškodeného (respektíve osoby, na ktorú právo domáhať sa plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne právo regresu) uplatní. To znamená, že žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu v zmysle právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu.

36. V danej veci je zrejmé, že pôvodne žalovaný v 2. rade B. F. bol platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Prešov dňa 18.02.2025, sp. zn. , zaviazaný zaplatiť žalobcovi v zmysle žaloby uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.365,43 eur s príslušenstvom, pričom zodpovednosť tohto žalovaného žalobca odvodzoval z ustanovenia . Vydaný platobný rozkaz voči pôvodne žalovanému v 2. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05.2025, keďže pôvodne žalovaný v 2. rade voči nemu nepodal v zákonnej lehote odpor.

37. Žalobca v žalobe žiadal na zaplatenie vyplatenej náhrady škody v celkovej sume 3.365,43 eura s príslušenstvom zaviazať aj pôvodne žalovanú v 1. rade, pričom jej zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou odvodzoval z a nasledujúcich , keďže v čase dopravnej nehody bola žalovaná prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla.

38. v tomto smere jednoznačne uvádza, že zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravnou nehodou je objektívna a zodpovedá za ňu ten, kto je prevádzkovateľom vozidla, teda buď vlastník alebo držiteľ. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Pôjde o subjekt, na ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme, ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva. Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla značky PORSCHE, bola v čase dopravnej nehody žalovaná. S ohľadom na uvedené je preto podľa názoru súdu potrebné považovať žalovanú za prevádzkovateľa tohto motorového vozidla.

40. Žalovaná sa bránila v konaní námietkou nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že za škodu zodpovedá výlučne vodič B. F., pretože v čase dopravnej nehody riadil motorové vozidlo bez jej predchádzajúceho súhlasu a vedomia ( )

41. Ustanovenie pritom upravuje výnimku zo zákonného uloženia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku výlučne osobe prevádzkovateľa a vo vymedzených prípadoch prenáša zodpovednosť na iné subjekty namiesto prevádzkovateľa. Zákonodarca takto vymedzil situácie, v ktorých by nebolo v súlade so zásadou spravodlivosti uložiť zodpovednosť (resp. výlučnú zodpovednosť) so všetkými následkami jej objektívnej povahy prevádzkovateľovi dopravného prostriedku z dôvodu, že dopravný prostriedok sa dostal mimo sféry pôsobnosti a kontroly prevádzkovateľa tým, že ho iná osoba použila nedovoleným spôsobom (bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli). Zodpovedným subjektom sa na základe právneho prenesenia zodpovednosti z prevádzkovateľa dopravného prostriedku stáva osoba, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa.

42. V súvislosti s tým súd uvádza, že dané tvrdenie žalovaná žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnila a v konečnom dôsledku ani nepreukázala. Možno teda konštatovať, že žalovaná vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuniesla dôkazné bremeno, čo má vo vzťahu k nej negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania.

43. V tomto smere súd naviac uvádza, že ak žalovaná umožnila vodičovi F. použitie svojho motorového vozidla, nestratila tým postavenie prevádzkovateľa. Stratila na isté obdobie faktickú, ale nie právnu možnosť disponovania vozidlom (mohla ním právne nakladať, napr. scudziť ho). Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla je podmienená alternatívne faktickou alebo právnou možnosťou dispozície s motorovým vozidlom (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2018, sp.zn. ). Žalovaná odovzdaním vozidla vodičovi F. musela počítať i s tou možnosťou, že tento môže disponovať vozidlom počas doby, po ktorú mu ho žalovaná prenechala, a týmto vozidlom môže byť spôsobná škoda, za ktorú bude zodpovedať ako prevádzkovateľ vozidla (viď prevenčná povinnosť podľa ). Dočasné prenechanie motorového vozidla inej osobe na dočasne užívanie alebo na akékoľvek iné účely nemožno podľa názoru súdu klasifikovať ako použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzkovateľa, resp. proti jeho vôli, a tým zakladať vyvinenie prevádzkovateľa v zmysle . (viď obdobne R 70/1969, v zmysle ktorého napriek výpožičke motorového vozidla zostáva prevádzkovateľ motorového vozidla aj naďalej jeho prevádzkovateľom).

44. So zreteľom na uvedené je potrebné prijať záver, že žalovaná nestratila postavenie prevádzkovateľa vozidla, a tým ani zodpovednosť z toho vyplývajúcu podľa a nasl. .

45. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na to, že motorové vozidlo žalovanej nebolo v čase nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia nahradiť poškodenej vzniknutú škodu z poistného garančného fondu. Žalobca preukázateľne uhradil škodu (materiálnu škodu), ktorá vznikla poškodenej vo výške 3.365,43 eur, preto je nepochybné, že mu s poukazom na ustanovenie vznikol nárok na refundáciu vyplatených náhrad voči žalovanej ako prevádzkovateľovi zodpovednému za škodu v zmysle a nasl. .

46. Pokiaľ žalovaná namietala, že pri likvidácii poistnej udalosti a výške odškodnenia nepostupoval žalobca v súčinnosti so žalovanou, pričom z tohto dôvodu dospel k nesprávnej výške škody, resp. regresného plnenia, súd poukazuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu, požiadať žalovanú o súčinnosť pri určovaní výšky vzniknutej škody, resp. jej dať odsúhlasiť výšku vyrátanej škody. V tomto smere sa totiž jedná o odbornú otázku, pričom žalobca rozsah, ako aj výšku, vzniknutej škody preukázal predloženými listinnými dôkazmi (okrem iného aj zápisom o poškodení motorového vozidla zo strany M. M. N. L. O. XXXXXXXX). Žalovaná vo vzťahu k tejto otázke nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie.

47. V súvislosti s uvedenou námietkou súd poukazuje aj na to, že pri opraviteľnom poškodení predmetu predstavuje skutočnú škodu náklad na nutnú opravu, aby sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením (R 17/1962). V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného, vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. (viď nález Ústavného súdu ČR z 19.3.2008, sp.zn. )

48. So zreteľom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.365,43 eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania v súlade s , ako aj nariadenia vlády SR č. , odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému mala žalovaná na základe výziev žalobcu zaplatiť žalované sumy (t.j. 6,25 % ročne zo sumy 1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia a 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od 15.11.2022 do zaplatenia).

49. Keďže na zaplatenie uplatnenej sumy bol zaviazaný platobným rozkazom zo dňa 18.02.2025, č. k. -47 aj pôvodne žalovaný v 2. rade B. F. (ako solidárny dlžník), súd určil, že splnením povinnosti plnenia B. F., nar. XX.XX.XXXX, podľa platobného rozkazu zo dňa 18.02.2025, č. k. -47 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovanej uloženej týmto rozsudkom. Splnením povinnosti žalovanej uloženej týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia B. F., nar. XX.XX.XXXX, uložená platobným rozkazom zo dňa 18.02.2025, č. k. -47.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , CSP a . Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto by mu mal patriť nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd však v tomto prípade aplikoval a náhradu týchto trov žalobcovi nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

54. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. -14)

55. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak na druhej strane je potrebné zaoberať sa majetkovými pomermi a príjmami žalovanej, ktorej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Prešov priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci zo 14.4.2025. Nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol poskytnutý až do právoplatného skončenia veci. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne spĺňa všetky tri podmienky a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzde, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. V prípade žiadateľky na účely zistenia jej príjmu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalších spoločne posudzovaných osôb a to jej troch nezaopatrených detí. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácie žiadateľky bolo preukázané, že žiadateľka spĺňa zákonom stanovenú podmienku, a to stav materiálnej núdze.

56. V zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 2,1-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

57. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná sa spolu so svojou rodinou (3 nezaopatrené deti) nachádza v stave materiálnej núdze, možno prijať záver, že po uhradení všetkých odôvodnených životných potrieb by uhradenie trov konania mohlo žalovanú (a tiež jej neplnoleté deti) ohroziť. Na druhej strane podľa

názoru súdu nepriznanie náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do hospodárskych pomerov žalobcu.

58. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia súd rozhodol tak, že aj úspechu žalobcu, poukazujúc na , vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.