Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/133/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XXX, D., zastúpenej advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, SNP 10, Hlohovec, proti žalovanej: E. F., nar. XX. XXXXX XXXX, trvalý pobyt D. G. H. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Daniel Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. júna 2024 č. k. -137, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľkou I. J., K. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelou XX.X.XXXX (ďalej len „poručiteľka“), uvedené v listine o vydedení vo forme notárskej zápisnice N 923/2018 zo dňa 4.10.2018, nie sú dané; výrokom II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že poručiteľka v listine o vydedení vydedila žalobkyňu a jej potomkov podľa a písm. b) . Súd prvej inštancie vysvetlil, že vydedením sa rozumie jednostranný prejav vôle poručiteľa, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona a ktorý musí spĺňať nielen formálne, ale i materiálne náležitosti. Takými sa rozumie existencia konkrétneho dôvodu uvedeného v zákone, pre ktorý je charakteristické negatívne správanie sa potomka, v rozpore s dobrými mravmi. Pre platnosť vydedenia v zmysle prvého zákonného dôvodu (/ ) je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné ťažkosti, vzniknuté v dôsledku veku alebo ochorenia, prípadne spôsobené inými okolnosťami, potrebuje pomoc, pričom si sám bez cudzej pomoci neobstará svoje životné potreby a o tieto potreby nie je postarané inak. 1.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal skutkovými tvrdeniami poručiteľky do doby spísania listiny o vydedení, ktorá ako prvý dôvod vydedenia uviedla, že žalobkyňa jej nepomohla v chorobe po ťažkej onkologickej operácii a neprejavila o ňu záujem. Obdobne sa mala zachovať aj pri ťažkom ochorení manžela poručiteľky (otca žalobkyne), pričom v uvedených situáciách (podľa poručiteľky) jej pomáhala len žalovaná a jej manžel. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom strán sporu, svedkov - detí žalobkyne, mal súd preukázané, že poručiteľka napriek nadváhe, prekonaného onkologického ochorenia bola sebestačná a v zásade spôsobilá obstarať si vlastné potreby, tiež potreby svojho manžela, ktorý podľa vyjadrenia rodinných príslušníkov vypovedajúcich v pozícii svedkov, nadmerne pil. O svojho manžela sa poručiteľka starala až do jeho smrti XX.XX.XXXX, v zásade bez cudzej pomoci. Súčasne súd

konštatoval unesenie dôkazného bremena žalobkyňou, preukázaním zdravotnej spôsobilosti žalobkyne a jej schopnosti obstarať si svoje potreby do februára 2018, kedy bola žalobkyňa s rodinou u poručiteľky na oslavu jej menín, ako i na oslave menín syna žalovanej K., do ktorej doby boli rodinné vzťahy dobré. 1.2. Výpoveďou svedka L. M. mal súd preukázané, že poručiteľka nežiadala od žalobkyne pomoc pri starostlivosti o svojho manžela, vypovedal tiež o nákupoch žalobkyne a ich odnose verejnou dopravou (autobusom z D. do D. G.) z nákupných centier Lidl alebo Kaufland, podľa žiadosti poručiteľky. Žalovaná pritom nerozporovala, že žalobkyňa sa zvykla zastaviť a posedieť v domácnosti poručiteľky (s obvyklými zákuskami, ktoré priniesla). Predloženými lekárskymi správami, ako i výsluchom rodinných príslušníkov žalobkyne (manžela a detí) mal súd ďalej preukázané tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom zdravotnom stave svojho manžela, ktorý trpel reumatoidnou artritídou od roku 2012. Súd tak dospel k záveru o nepreukázaní tvrdenia poručiteľky v listine o vydedení, že žalobkyňa nemala nikdy záujem poručiteľke pomáhať, že jej išlo len o majetok a jeho užívanie, v dôsledku čoho nemohol byť naplnený prvý zákonný dôvod vydedenia (už vôbec nie vo vzťahu k deťom žalobkyne, ako vydedeným potomkom). 1.3. Obdobne ani druhý zákonný dôvod vydedenia (/ ), týkajúci sa trvalého neprejavovania opravdivého záujmu, ktorý by potomok poručiteľa prejavovať mal, súd prvej inštancie nemal preukázaný (konkrétne poručiteľka v dôvodoch vydedenia uviedla, že po svadbe si žalobkyňa prišla vypýtať peniaze, ktoré nedostala a preto začala poručiteľku ignorovať, neoznámila jej narodenie svojej dcéry a neprizvala ju na vnučkin krst, otec žalobkyne jej po svojich rodičoch daroval finančný dar v hodnote 50.000,- Sk, a v rámci prebiehajúceho dedičského konania po manželovi poručiteľky a súčasne otcovi žalobkyne, sa táto ako dcéra poručiteľke úplne odcudzila, nehľadala dedičskú dohodu, ktorú jej poručiteľka ponúkla, sabotovala a predlžovala dedičské konanie; prerušila akékoľvek kontakty s poručiteľkou, nepozdravila ju na ulici, k čomu viedla i svoje deti). 1.4. Pri vyhodnotení dokazovania súd prvej inštancie zdôraznil potrebu komplexného posúdenia vzťahu medzi poručiteľom a potomkom, či mal charakter skutočného vnútorného vzťahu, nielen formálne predstieraného, čo možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov. Súčasne sa nedajú opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Prihliadnuť je potrebné i na to, či zo strany potomka šlo o nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu. V kontexte preukázaných individuálnych okolností prípadu súd pripomenul, že neprejavenie opravdivého záujmu má byť potomkom zavinené, keď nestačí len samotná existencia tohto stavu a skúma sa tiež to, či nezáujem nie je dôsledkom absencie záujmu poručiteľa o potomka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Relevantné tu bude správanie sa potomka k rodičovi spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti. 1.5. Hoci nebolo sporné, že žalobkyňa s poručiteľkou vzájomne nevychádzali vždy dobre (ku konfliktu medzi nimi došlo v roku 1993, teda 25 rokov pred spísaním listiny o vydedení), no skutočnosť, že by žalobkyňa trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem preukázaná nebola. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou bolo preukázané, že poručiteľka s manželom (rodičia žalobkyne) a žalobkyňa spolu s rozrastajúcou sa vlastnou rodinou, sa v období rokov 1994 až 2015 primerane stretávali a udržiavali vzťahy minimálne pri príležitosti rôznych sviatkov (narodeniny vnúčat, prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania, a pod.), kedy torty vždy upiekla poručiteľka. Skutočnosť, že žalobkyňa vo veku 18 rokov požiadala o finančnú pomoc rodičov, nemala podľa súdu vecný súvis s vydedením v roku 2018. Za neopodstatnený dôvod pre vydedenie súd považoval poručiteľkou vytýkané nehľadanie dedičskej dohody zo strany žalobkyne (ktorú jej poručiteľka ponúkla v dedičskom konaní po manželovi, čím mala žalobkyňa sabotovať a predlžovať dedičské konanie), pretože ak žalobkyňa ako i poručiteľka nemali záujem o vzájomnú komunikáciu po dobu prebiehajúceho dedičského konania. 1.6. Z vykonaného dokazovania (najmä spisovým materiálom súdu prvej inštancie sp. zn. , i výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou), mal súd preukázané, že k narušeniu vzťahu medzi poručiteľkou a žalobkyňou došlo výlučne z dôvodu rozdielnosti ich názorov, ako dedičiek zo zákona, na vyporiadanie dedičstva po manželovi poručiteľky (súčasne otcovi žalobkyne). Skutočnosť, že žalovaná sa v dedičskom konaní vzdala svojho podielu v prospech poručiteľky, bez povinnosti výplatku, nebola relevantná, pretože žalobkyňa žiadala v dedičskom konaní priznať len to, čo jej zo zákona patrilo (zákonný podiel vo výške 1/3 z dedičstva, t.j. 1/6 spoluvlastníckeho podielu k bytu). Súd preto konštatoval, na základe časovej i vecnej súvislosti, že k vydedeniu žalobkyne zo strany poručiteľky došlo v dôsledku narušenia vzťahov po smrti manžela poručiteľky, v súvislosti s konaním o dedičstve (v priebehu ktorého poručiteľka ponúkla žalobkyni vyplatenie 1/6 hodnoty nehnuteľnosti, s ktorou ponukou žalobkyňa údajne nesúhlasila, ale pod tlakom a v emočnom vypätí nakoniec súhlas vyjadrila, následne po prehodnotení svojho postoja podala odvolanie). V dôsledku uvedeného došlo k rozvráteniu rodinných vzťahov a k strate záujmu o komunikáciu, na strane žalobkyne aj poručiteľky, a preto nemohol byť legitímnym dôvodom pre vydedenie.

1.7. Súd prihliadal aj na vyjadrenie poručiteľky v priebehu odvolacieho konania v dedičskom konaní (podanie zo dňa 6.7.2018 a 30.12.20219), z ktorého vyplývalo, že poručiteľka v konečnom dôsledku nemala záujem pripraviť žalobkyňu, ako svoju dcéru, o jej dedičský podiel po otcovi a v prípade, ak by odvolací súd určil ako vyrovnanie podiel vyšší, v porovnaní s návrhom poručiteľky (3.000 eur), neuvažovala by o „odkúpení“ dedičského podielu a žalobkyňa by si ho mohla ponechať. Uvedené sa vzťahuje na obdobie pred spísaním listiny o vydedení, ako aj po tomto období (poručiteľka sa vyjadrila, že ju nemožno prinútiť k tomu, aby vyplatila dedičský podiel dcére, ponúkla to, čo pokladala za možné a správne). 1.8. Súd prvej inštancie dodal, že podľa výsledkov dokazovania poručiteľka nenadobudla pocit uspokojenia napriek tomu, že sa stala výlučnou vlastníčkou bytu po smrti svojho manžela a otca žalobkyne, a nezískala ho ani po spísaní listiny o vydedení, keďže na narušené rodinné vzťahy so žalobkyňou sa ponosovala aj po uvedenom období (napr. sestre D. M., či známej E. N.). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ( v znení neskorších predpisov), keď úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniam, ku ktorým mal dospieť súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (/ ) a nesprávnym právnym posúdením veci (/ ). Závery súdu prvej inštancie označila žalovaná za rozporné s vykonanými dôkazmi, pričom súd sa podľa nej nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, ktoré si navzájom odporujú. Skutkové poznatky týkajúce sa udalostí v dávnej minulosti sa podľa názoru žalovanej nevzťahujú k rozhodujúcemu obdobiu, v ktorom sa poručiteľka rozhodla urobiť závet. Závery súdu prvej inštancie, že poručiteľka bola sebestačná a v zásade spôsobilá obstarať si vlastné potreby, ako aj potreby svojho manžela, označila žalovaná za rozporné s vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že sa o rodičov starala výlučne žalovaná potvrdili aj svedkyne D. M. a M. C.. Bez ohľadu na závažnosť zdravotného stavu manžela žalobkyne, táto mohla poručiteľke poskytnúť aspoň solidárnu pomoc (prispením na lieky, sprevádzaním k lekárovi, návštevou a pod.). Žalovaná v odvolaní namietala, že súd mal síce preukázané výpoveďou L. M., že žalobkyňa robila nákupy v Hlohovci a nosila ich poručiteľke do D. G., no uvedené sa týkalo rokov 2013 – 2015. Súd mal tiež za preukázané, že žalobkyňa sa zvykla zastaviť a posedieť u poručiteľky s dvoma veterníkmi, avšak opäť ide o obdobie do roku 2015. Žalobkyňa predložila v spore množstvo dôkazov za obdobie do roku 2015, avšak od tej doby do rozhodnutia poručiteľky o vydedení uplynula doba viac ako troch rokov a veľa sa zmenilo. 2.1. Žalovaná nepoprela, že poručiteľka mala so žalobkyňou zložitý vzťah a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že ten vyústil do pasivity a nezáujmu žalobkyne voči poručiteľke (u ktorej zavinenie preukázané nebolo). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo žalovanej zrejmé, aké dôkazy a úvahy viedli k záveru, že žalobkyňa neprejavovala záujem, ktorý ako potomok prejavovať mala, až v rámci dedičského konania. Žalobkyňa prvá iniciovala speňaženie svojho dedičského podielu za byt, hoci mala vedomosť o nepriaznivom zdravotnom stave poručiteľky, ktorá nedisponovala finančnými prostriedkami na vyplatenie tohto podielu. Poručiteľka hľadala možnosti dedičskej dohody, t.j. vyplatenie podielu v zmysle jej finančných možností. 2.2. Súd prvej inštancie neuviedol podľa názoru žalovanej ako dospel k záveru, že k rozvráteniu rodinných vzťahov došlo v dôsledku rozdielnosti názorov žalobkyne a poručiteľky, ktoré sa pretavili do odvolacieho konania v dedičskom konaní, počas ktorého prejavovali obidve strany nezáujem o vzájomnú komunikáciu. Podľa názoru žalovanej poručiteľka robila všetko preto, aby sa vzťahy so žalobkyňou vrátili do normálneho stavu, aby bola ako matka rešpektovaná a bol o ňu prejavovaný záujem. Keďže žalobkyňa bola voči poručiteľke naďalej ľahostajná, bez záujmu o ňu a o poskytnutie pomoci, rozhodla sa poručiteľka vec riešiť vydedením. Na ponuke v súvislosti s dedičskou dohodou žalovaná nevzhliadla nič zlé, čo by mohlo mať za následok neprejavenie záujmu o komunikáciu. S výsledkom dedičského konania bola podľa žalovanej zrejme nespokojná rodina žalobkyne, ktorá ju mala viesť k tomu, aby zanevrela na poručiteľku. Svedeckými výpoveďami bolo tiež preukázané, že žalobkyňa prešla po ulici popri poručiteľke bez pozdravu. Skutočnosť, že by poručiteľka nechcela komunikovať so žalobkyňou, nebola preukázaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila žalovaná za arbitrárne a nepreskúmateľné.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Pre platnosť vydedenia je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné ťažkosti nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby, no súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarane inak. Keďže

dôvody vydedenia musia byť dané v čase spísania listiny o vydedení, súd prvej inštancie sa správne zaoberal skutkovými tvrdeniami do doby spísania listiny o vydedení (4.10.2018). Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že poručiteľka bola spôsobilá obstarať si vlastné potreby, ako i potreby svojho manžela, ktorý podľa vyjadrenia rodinných príslušníkov nadmerne pil. 3.1. Žalobkyňa preukázala, že do februára 2018 boli rodinné vzťahy v zásade dobré. Správne súd vyhodnotil i výpoveď svedka L. M., že poručiteľka nežiadala od žalobkyne pomoc, preukázané boli i nákupy a ich odnos verejnou dopravou pre poručiteľku podľa jej želania. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o nepriaznivom zdravotnom stave manžela od roku 2012. 3.2. Tvrdenie, že žalobkyňa nemala záujem pomáhať poručiteľke a išlo jej len o majetok, nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri posudzovaní existencie dôvodu vydedenia nemožno opomenúť konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem, tiež okolnosti za ktorých k vydedeniu došlo a či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti. Záujem o poručiteľa by mal byť posudzovaný s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Súd nemal preukázané, že by žalobkyňa trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem. 3.3. Z fotodokumentácie bolo zistené, že žalobkyňa so svojou rodinou sa v období rokov 1994 až 2015 primerane stretávali s poručiteľkou a jej manželom, pričom udržiavali vzťahy minimálne pri príležitosti rôznych sviatkov. Žalobkyňa poprela, že prvá iniciovala speňaženie svojho dedičského podielu, ako i to, že poručiteľka hľadala dedičskú dohodu. K narušeniu vzťahov medzi poručiteľkou a žalobkyňou došlo výlučne z dôvodu rozdielnosti ich názorov ohľadne vyporiadania v dedičskom konaní, pričom sa nezhodli v tom, kto za to môže.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie, sú rozhodujúce okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listine o vydedení (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

6. Z listiny o vydedení zo dňa 4. októbra 2018 vyplýva, že dôvodom vydedenia žalobkyne (jej potomkov) bolo neposkytnutie pomoci poručiteľke v chorobe (po ťažkej onkologickej operácii), ako ani pri starostlivosti poručiteľky o jej manžela (otca žalobkyne), ktorú pomoc poručiteľke poskytovala druhá dcéra (žalovaná).

7. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k správnemu záveru o nepreukázaní zákonného dôvodu vydedenia podľa , vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktorým nebolo preukázané také správanie žalobkyne, ktoré by naplnilo zákonný znak vydedenia.

8. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc žalobkyne a neboli tvrdené, ako ani preukázané konkrétne situácie, kedy by bola žalobkyňa o pomoc poručiteľkou požiadaná a následne zo strany žalobkyne odmietnutá. Výpoveďou svedkyne D. M. (sestry poručiteľky), s ktorou mala poručiteľka blízky vzťah, boli preukázané jej spoločné cesty autobusom s poručiteľkou do mesta, kedy poručiteľka opisovala svedkyni náročnú starostlivosť o svojho manžela, pričom na otázku či poručiteľka potrebovala pomoc a od koho, svedkyňa uviedla, že spolu s ďalšou sestrou (z N.) chodili poručiteľke pomáhať, navštevovali ju v čase hospitalizácie v Bratislave, podporovali ju (po príchode z práce žalovanej, aj ona pomohla poručiteľke). Samostatnosť a sebestačnosť poručiteľky preukazovala tiež výpoveď svedka L. M. (ktorý poznal obidve strany sporu), ktorý stretával poručiteľku na mesačnej báze, prípadne raz za dva mesiace, keď šla autobusom k lekárovi do zdravotného strediska v Otrokovciach, pričom pravidelne robila veľké nákupy v Hlohovci. Sama poručiteľka v listine o vydedení pritom potvrdila, že neostala bez pomoci, ale túto jej poskytovala žalovaná ako druhá dcéra, s rodinou. Nešlo preto v prejednávanej veci o situáciu, keď o potreby poručiteľky nebolo postarané inak.

9. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe, či iných závažných prípadoch svojmu rodičovi, musí v prípade zákonného dôvodu vydedenia, spĺňať aj kvalifikačný znak rozporu s dobrými mravmi. Takýmto prípadom by bolo odmietnutie pomoci poručiteľovi (v chorobe, v starobe, a pod.), v prípade dôvodnej požiadavky alebo odkázanosti poručiteľa na túto pomoc, prípadne žiadosti osoby, ktorá pomoc poskytuje, avšak túto nemôže zabezpečiť. To ale nebol daný prípad. Žalovaná vo svojej výpovedi totiž potvrdila, že žalobkyňu ako sestru nekontaktovala v súvislosti s poskytnutím pomoci (č.l. 115). Iné neposkytnutie pomoci poručiteľke v konkrétnej situácii, kedy by bola chorá, nevládna, prípadne sa nachádzala v inom nepriaznivom postavení vyžadujúcom pomoc, ktorej by sa jej nedostalo pre pasivitu či ľahostajnosť žalobkyne, nebolo tvrdené, ako ani preukázané.

10. Nedôvodná bola preto odvolacia námietka žalovanej, že záver súdu o sebestačnosti poručiteľky a v zásade jej spôsobilosti obstarať si vlastné potreby, či potreby svojho manžela, nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že výlučnú starostlivosť o svojich rodičov z jej strany potvrdila aj svedkyňa D. M. (sestra poručiteľky), ja namieste konštatovať, že práve táto svedkyňa v súvislosti s vážnym ochorením poručiteľky vypovedala o poskytovaní dostatočnej pomoci a podpory sestrami poručiteľky (po návrate zo zamestnania mala pomôcť aj žalovaná, ktorá na rozdiel od žalobkyne bývala v blízkosti poručiteľky). Na vyššie uvedené závery nemala vplyv sporná skutočnosť, či žalovaná bola nútená dať výpoveď zo zamestnania, s cieľom pomáhať rodičom.

11. Súd prvej inštancie dôvodne tiež považoval za preukázané tvrdenie žalobkyne o nepriaznivom zdravotnom stave jej manžela (na základe lekárskych správ a výsluchov ich detí). Vo vzťahu k argumentu žalovanej v odvolaní, že bez ohľadu na závažnosť stavu manžela žalobkyne, táto mohla poručiteľke poskytnúť aspoň solidárnu pomoc, bolo potrebné vychádzať z nesporných tvrdení (preukázaných aj výpoveďou svedkov sestry poručiteľky D. M. a L. M.) o komplikovanom vzťahu poručiteľky a žalobkyne (po nadviazaní vzťahu žalobkyne so svojim manželom v minulosti), a z toho vyplývajúceho spôsobu ich vzájomného kontaktovania sa, bez absencie odkázanosti na pomoc, či požiadanie o ňu. Žiada sa dodať, že potreby rodiča síce nemožno zúžiť len na podmienku odkázanosti na inú osobu (spoliehajúc sa na súrodenca, ktorý je rodičovi nablízku a má s ním pozitívnejší vzťah), že mu vo všetkom poslúži a zabezpečí ho, no z hľadiska dôvodov vydedenia, uvedené samo o sebe bez vyhodnotenia dlhoročných pomerov v rodine a vzájomných vzťahov, ako to urobil súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (porov. odsek 12 a 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku), nedosahuje intenzitu dôvodu vydedenia neopomenuteľného potomka.

12. Žalobkyňa v spore predložila množstvo dôkazov, dokumentujúcich obdobie rokov 1991 až 2015, s argumentom dôvodu vzťahovej zmeny po uvedenom období (nezhoda pri vyporiadaní dedičstva). Súd prvej inštancie s poukazom na fotodokumentáciu predloženú žalobkyňou, opodstatnene konštatoval primerané stretávanie a udržiavanie vzťahov poručiteľky (jej manžela) so žalobkyňou a jej rozrastajúcou sa rodinou v rokoch 1994 až 2015, ale aj v období po smrti manžela poručiteľky (v roku 2017), kedy bola žalobkyňa s rodinou u poručiteľky na oslave jej menín vo februári 2018, ako i na oslave menín syna žalovanej, kvalifikujúc rodinné vzťahy ako v zásade dobré (t.j. vrátane kalendárneho roka, v ktorom došlo k spísaniu listiny o vydedení, v mesiaci október 2018).

13. V súvislosti s ďalším zákonným dôvodom vydedenia, ktorý mal spočívať v absencii prejavenia opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, bolo nevyhnutné tento záujem posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V konaní boli fotodokumentáciou preukázané rodinné stretnutia, kedy žalobkyňa s rodinou a poručiteľka so svojim manželom sa zišli pri rôznych rodinných oslavách, sviatkoch (narodeniny detí a vnúčat, krstiny, prvé sväté prijímanie, birmovka a pod.). Prejavy rozdielneho prístupu poručiteľky vo vzťahu k žalobkyni a žalovanej (ktorú mala preferovať) zase vyplývali z výpovede sestry D. M., ako aj svedka L. M..

14. Okrem uvedenej úrovne vzťahov a preferencií v rodine, ďalšou významnou skutočnosťou bola udalosť majetkovoprávneho vyporiadania dedičiek po smrti manžela poručiteľky a otca žalobkyne v dedičskom konaní. Rozdielnosť názorov a predstáv žalobkyne a poručiteľky (v pozícii dedičiek v prvej zákonnej dedičskej skupine) na spôsob vyporiadania dedičstva, viedli v roku 2018 k vážnemu narušeniu rodinných vzťahov, dôsledkom čoho bol potom žalovanou stranou tvrdený nezáujem o akýkoľvek kontakt či komunikáciu s poručiteľkou zo strany žalobkyne, preukazovaný aj výpoveďami svedkov (E. N., M. C., K. K. N.). Podľa výpovede svedkyne D. M., ako i svedka K. K. N. sa poručiteľka rozhodla odkázať majetok výlučne žalovanej, v období nespokojnosti s vyporiadaním a výplatkom z dedičstva po svojom manželovi

(svedok sa zoznámil s poručiteľkou s tým, že mala problémy v dedičskom konaní, a doporučil jej spísanie závetu a notárskej zápisnice, prípadne aj listiny o vydedení, aby nevznikali spory). Uvedená udalosť teda poručiteľku významne ovplyvnila, že sa rozhodla pre spísanie listiny o vydedení. Preukázané sťažovanie si na nezáujem žalobkyne a v odvolaní tvrdený záujem poručiteľky stretnúť sa so žalobkyňou (keď sa nechcela súdiť o dedičstvo), nasvedčujú snahe docieliť či presadiť svoj záujem pri riešení majetkovoprávnych záležitostí. Obdobne obmedzenie či zánik kontaktov žalobkyne s poručiteľkou, či nevšímanie si poručiteľky, bolo preukázateľne dôsledkom nezhôd v súvislosti s vyporiadaním dedičstva (po manželovi poručiteľky a otcovi žalobkyne), vzhľadom na sledovanie vlastných práv a nárokov.

15. S poukazom na vyššie uvedený preukázaný skutkový stav v danej veci, nebolo možné konštatovať preukázanie naplnenia materiálneho znaku neprejavovania opravdivého záujmu o poručiteľku zo strany žalobkyne, ako jej dcéry, majúci za následok prísnu sankciu, ktorú inštitút vydedenia spája s trvalým a skutočným nezáujmom potomka o poručiteľa. Názorové rozdiely a predstavy na majetkové usporiadanie dedičstva, boli vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, významnou okolnosťou, ktorá negatívne poznačila vzájomný vzťah i kontakty žalobkyne a poručiteľky.

16. Súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, keďže nebolo preukázané také správanie či nekonanie žalobkyne, ktoré by materiálne napĺňalo dôvod vydedenia podľa ustanovenia (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a sp. zn. ).

17. Odvolacia námietka žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci nemohla s poukazom na vyššie uvedené dôvody obstáť. Rovnako tak nedôvodné namietanie nedostatočného vyporiadania sa súdom prvej inštancie s predloženými dôkazmi a svedeckými výpoveďami.

18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správne závery.

19. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

20. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ), čo nebol daný prípad.

21. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená tiež právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. ).

22. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. , RUIS R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

23. Iné právne významné odvolacie námietky žalovanou v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd (prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje teda ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

24. Odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, ktorej podľa vznikol nárok na náhradu trov konania, voči žalovanej v konaní neúspešnej. Žalobkyni bol preto priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

25. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa v spojení s , vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

26. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.