Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)9e1/366115.00d854.pdf
PDF · 113.38 KB
No categories available
3Cdo/61/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 61/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ľ. H., 2/ R. H.,
oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. E. Š., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi
Družstvu P. v likvidácii, so sídlom v B., IČO: X., o určenie neplatnosti vylúčenia
navrhovateľov z družstva a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C
149/2005, o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája
2009 sp. zn. 15 Co 99/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali určenia neplatnosti ich vylúčenia
z družstva na základe uznesenia členskej schôdze odporcu z 3. októbra 2005, eventuálne
žiadali určiť, že uznesenie členskej schôdze odporcu z 3. októbra 2005, ktorým bolo
rozhodnuté o ich vylúčení zo spoločného členstva v družstve, je neplatné.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 23. decembra 2008 č.k. 7 C 149/2005-79
konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že odporca v priebehu konania zanikol výmazom
z obchodného registra dňa 14. októbra 2008, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
(§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p., § 18 ods. 1, 2 a § 19 Občianskeho zákonníka). O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ uznesením z 27. mája
2009 sp. zn. 15 Co 99/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so správnym záverom súdu prvého stupňa, že
odporca výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,
z ktorého dôvodu pre neodstrániteľnú prekážku správne konanie zastavil. Zároveň
v odôvodnení poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 19. októbra 2006 č.k.
33 Exre 354/2006 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. novembra 2006), ktorým zrušil
Družstvo P., Š. č. X, B. likvidáciou (t.j. odporcu) a vymenoval likvidátora. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že súd k zrušeniu odporcu pristúpil z dôvodu, že na základe dohôd
o zániku členstva v družstve uzavretých 24. septembra 2006 piatim členom zaniklo členstvo
v družstve v zmysle § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka, tým klesol počet členov družstva
pod počet určený v § 221 ods. 3 Obchodného zákonníka, čím boli splnené dôvody pre
zrušenie družstva podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Uznesenie krajského súdu navrhovatelia 1/ a 2/ napadli dovolaním, prípustnosť
ktorého odôvodnili odňatím možnosti konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Procesnú vadu
tejto povahy vyvodzovali z toho, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá
zákonným požiadavkám, je neurčité, nepresvedčivé, pretože neobsahuje konkrétne
vysvetlenie, ako sa súd vyporiadal s odvolacími dôvodmi procesnej povahy (z dôvodov vád
podľa § 221 ods. 1 O.s.p.), s namietanou inou vadou konania majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ako i dôvodmi odňatia možnosti konať pred súdom. Odôvodnenie
rozhodnutia je nepreskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pretože z neho nie je zrejmé, ktoré
z navrhovaných dôkazov súd vykonal a ako ich hodnotil, ktoré dôkazy nevykonal a z akých
dôvodov, čím došlo k zaťaženiu rozhodnutia vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a k porušeniu
práv účastníkov garantovaných aj čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V tomto smere poukázali aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Navrhovatelia sa v odvolaní zaoberali procesom likvidácie odporcu, jeho nesúladom so
zákonom a stavom v obchodnom registri so skutočným právnym stavom a nesplnením
podmienok pre zánik spoločnosti. Keďže zrušenie spoločnosti a jej likvidácia a zánik sú
rozdielne právne skutočnosti, ktoré nastávajú z časového hľadiska v rozdielnych okamihoch,
rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za predčasné. Nesprávne je aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní, pretože súd prvého stupňa im svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že im neumožnil vyjadriť sa ku
skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutia, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a navrhnúť
vykonanie ďalších dôkazov za účelom zistenia skutočného stavu ešte na súde prvého stupňa.
Z týchto dôvodov žiadali rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania navrhovateľov vychádzal dovolací súd z toho, že
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je
v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie navrhovateľov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Ich
dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
So zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a argumentáciu dovolateľov
neobmedzil sa dovolací súd len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 O.s.p. O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých
inak dovolanie nie je prípustné.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľov preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľom realizáciu ich
procesných práv.
Je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky
majú procesné nedostatky v postupe súdov (II. ÚS 261/06). Nie každá procesná nesprávnosť,
ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej
prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými
vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť
dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím
dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky
súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje (len) za relevantný dovolací dôvod
(viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nie však tiež za dôvod zakladajúci prípustnosť
dovolania.
Podľa navrhovateľov spočíva nimi vytýkaná procesná vada podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne preskúmateľné a v konaní bolo
porušené ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na spravodlivý súdny proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Pokiaľ navrhovatelia namietajú nedostatky odôvodnenia dovolaním
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne
konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie
(I. ÚS 46/05). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05). Z odôvodnenia dovolaním
napadnutého uznesenia je zrejmé, z akých dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého
stupňa za správne a z akých dôvodov uznesenie o zastavení konania potvrdil. Napadnuté
uznesenie teda obsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia a v uvedenom zmysle nie je
nepreskúmateľné. Navyše, nedostatočná preskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je
dôsledkom a vonkajším prejavom takej procesnej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom
dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); sama vada tejto povahy však nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 111/1998).
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces
neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Navrhovatelia v dovolaní naznačujú, že súdy nižších stupňov vykonané dôkazy
nesprávne vyhodnotili. Nesprávnym hodnotením dôkazov ale súd nezakladá procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p. Obdobne pokiaľ dovolatelia namietajú, že súdy pri rozhodovaní
vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide o námietku, ktorá nepoukazuje na procesnú
vadu v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Z obsahu dovolania navrhovateľov vyplýva aj námietka, že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Činnosť
súdu, pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú právnu normu, sa označuje ako
právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania
možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003
a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).
Pre úplnosť dovolací súd k uvedenej námietke navrhovateľov považuje za potrebné
dodať, že ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť
alebo či môže v ňom pokračovať (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Ak po začatí konania zanikne
právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu
niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Z toho vyplýva, že pokiaľ účastník
občianskeho súdneho konania stratí v priebehu tohto konania spôsobilosť byť jeho
účastníkom, súd podľa povahy veci (hmotnoprávnej povahy predmetu konania) posúdi, či
uvedená skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či možno v konaní
pokračovať. Povaha veci bráni pokračovať v konaní okrem iného vtedy, ak účastník nemá
žiadneho právneho nástupcu, tak ako v danej veci, keď došlo k zániku odporcu dobrovoľným
výmazom z obchodného registra.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že navrhovatelia neopodstatnene
namietajú, že v konaní im postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Keďže v danom prípade nie je dovolanie navrhovateľov podľa § 239 O.s.p. prípustné
a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol ich dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júla 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková