Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/61/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ľ. H., 2/ R. H.,

oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. E. Š., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi

Družstvu P. v likvidácii, so sídlom v B., IČO: X., o určenie neplatnosti vylúčenia

navrhovateľov z družstva a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C

149/2005, o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali určenia neplatnosti ich vylúčenia

z družstva na základe uznesenia členskej schôdze odporcu z 3. októbra 2005, eventuálne

žiadali určiť, že uznesenie členskej schôdze odporcu z 3. októbra 2005, ktorým bolo

rozhodnuté o ich vylúčení zo spoločného členstva v družstve, je neplatné.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 23. decembra 2008 č.k. -79

konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že odporca v priebehu konania zanikol výmazom

z obchodného registra dňa 14. októbra 2008, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania

(, , , a ). O trovách konania

rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ uznesením z 27. mája

2009 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so správnym záverom súdu prvého stupňa, že

odporca výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,

z ktorého dôvodu pre neodstrániteľnú prekážku správne konanie zastavil. Zároveň

v odôvodnení poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 19. októbra 2006 č.k.

(ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. novembra 2006), ktorým zrušil

Družstvo P., Š. č. X, B. likvidáciou (t.j. odporcu) a vymenoval likvidátora. Z odôvodnenia

tohto rozhodnutia vyplýva, že súd k zrušeniu odporcu pristúpil z dôvodu, že na základe dohôd

o zániku členstva v družstve uzavretých 24. septembra 2006 piatim členom zaniklo členstvo

v družstve v zmysle , tým klesol počet členov družstva

pod počet určený v , čím boli splnené dôvody pre

zrušenie družstva podľa . Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil v spojení s

Uznesenie krajského súdu navrhovatelia 1/ a 2/ napadli dovolaním, prípustnosť

ktorého odôvodnili odňatím možnosti konať v zmysle Procesnú vadu

tejto povahy vyvodzovali z toho, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá

zákonným požiadavkám, je neurčité, nepresvedčivé, pretože neobsahuje konkrétne

vysvetlenie, ako sa súd vyporiadal s odvolacími dôvodmi procesnej povahy (z dôvodov vád

podľa ), s namietanou inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ako i dôvodmi odňatia možnosti konať pred súdom. Odôvodnenie

rozhodnutia je nepreskúmateľné ( ), pretože z neho nie je zrejmé, ktoré

z navrhovaných dôkazov súd vykonal a ako ich hodnotil, ktoré dôkazy nevykonal a z akých

dôvodov, čím došlo k zaťaženiu rozhodnutia vadou podľa a k porušeniu

práv účastníkov garantovaných aj a .

V tomto smere poukázali aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Navrhovatelia sa v odvolaní zaoberali procesom likvidácie odporcu, jeho nesúladom so

zákonom a stavom v obchodnom registri so skutočným právnym stavom a nesplnením

podmienok pre zánik spoločnosti. Keďže zrušenie spoločnosti a jej likvidácia a zánik sú

rozdielne právne skutočnosti, ktoré nastávajú z časového hľadiska v rozdielnych okamihoch,

rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za predčasné. Nesprávne je aj rozhodnutie súdu

prvého stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní, pretože súd prvého stupňa im svojím

postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že im neumožnil vyjadriť sa ku

skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutia, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a navrhnúť

vykonanie ďalších dôkazov za účelom zistenia skutočného stavu ešte na súde prvého stupňa.

Z týchto dôvodov žiadali rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr, či ich opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania navrhovateľov vychádzal dovolací súd z toho, že

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je

v zmysle prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie navrhovateľov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Ich

dovolanie preto nie je v zmysle a prípustné.

So zreteľom na veta druhá a argumentáciu dovolateľov

neobmedzil sa dovolací súd len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle

O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých

inak dovolanie nie je prípustné.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľov preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľom realizáciu ich

procesných práv.

Je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky

majú procesné nedostatky v postupe súdov (). Nie každá procesná nesprávnosť,

ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej

prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými

vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája priamo prípustnosť

dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím

dôvodom ( ). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje (len) za relevantný dovolací dôvod

(viď ustanovenie ), nie však tiež za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Podľa navrhovateľov spočíva nimi vytýkaná procesná vada podľa

v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne preskúmateľné a v konaní bolo

porušené ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Pokiaľ navrhovatelia namietajú nedostatky odôvodnenia dovolaním

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (). Z odôvodnenia dovolaním

napadnutého uznesenia je zrejmé, z akých dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého

stupňa za správne a z akých dôvodov uznesenie o zastavení konania potvrdil. Napadnuté

uznesenie teda obsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia a v uvedenom zmysle nie je

nepreskúmateľné. Navyše, nedostatočná preskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je

dôsledkom a vonkajším prejavom takej procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom

dovolaní ( ); sama vada tejto povahy však nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a prípustnosť dovolania podľa (viď R 111/1998).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

Navrhovatelia v dovolaní naznačujú, že súdy nižších stupňov vykonané dôkazy

nesprávne vyhodnotili. Nesprávnym hodnotením dôkazov ale súd nezakladá procesnú vadu

v zmysle Obdobne pokiaľ dovolatelia namietajú, že súdy pri rozhodovaní

vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide o námietku, ktorá nepoukazuje na procesnú

vadu v zmysle ustanovenia

Z obsahu dovolania navrhovateľov vyplýva aj námietka, že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Činnosť

súdu, pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú právnu normu, sa označuje ako

právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).

Pre úplnosť dovolací súd k uvedenej námietke navrhovateľov považuje za potrebné

dodať, že ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť

alebo či môže v ňom pokračovať ( ). Ak po začatí konania zanikne

právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu

niet, súd konanie zastaví ( ). Z toho vyplýva, že pokiaľ účastník

občianskeho súdneho konania stratí v priebehu tohto konania spôsobilosť byť jeho

účastníkom, súd podľa povahy veci (hmotnoprávnej povahy predmetu konania) posúdi, či

uvedená skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či možno v konaní

pokračovať. Povaha veci bráni pokračovať v konaní okrem iného vtedy, ak účastník nemá

žiadneho právneho nástupcu, tak ako v danej veci, keď došlo k zániku odporcu dobrovoľným

výmazom z obchodného registra.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že navrhovatelia neopodstatnene

namietajú, že v konaní im postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Keďže v danom prípade nie je dovolanie navrhovateľov podľa prípustné

a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol ich dovolanie ako procesne neprípustné ( v spojení

s ), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková