Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX/X, D., zastúpený: Odborový zväz KOVO, so sídlom Bajkalská 1625/29A, Bratislava, IČO: 30 804 078, proti žalovanému: Embraco Slovakia s.r.o., so sídlom Odorínska cesta 2, Spišská Nová Ves, IČO: 35 734 132, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, o určenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -149 zo dňa 19.07.2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice č.k. -181 zo dňa 07.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. a II.

II. Odmieta odvolanie voči výroku III.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým čiastočným rozsudkom rozhodol, že okamžité skončenie žalobcu vykonané žalovaným dňa 4.7.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá (výrok I.), zamietol návrh žalovaného, aby súd rozhodol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával (výrok II.), zamietol žalobu v časti o určenie, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi naďalej prácu (výrok III.) a že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch (výrok IV.)

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 31.08.2023, ktorou sa žalobca domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 04.07.2023 je neplatné, že pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy a súčasne sa domáhal náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku s príslušenstvom za každý mesiac od 06.07.2023 do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené na pracovisku dňa 04.07.2023 je neplatné z dôvodu, že žalobca nepostupoval v rozpore so Štandardným operačným postupom - Činnosť technika linky - Technik EM - časť B SK00060 /finálna montáž/ Montáž EM zo dňa 29.11.2022 (ďalej len „ŠOP“). Vyhodnotenie uloženia magnetu žalovaným na zariadenie ako rozporné so ŠOP považoval za účelové, nakoľko ŠOP takúto operáciu nepozná a zároveň mal za to, že ŠOP sa vzťahujú výlučne na činnosť technika linky, pričom on vykonával druh práce „Výroba

– nastavovač“. Poukázal na to, že pracovnom poriadku je nedodržanie ŠOP alebo iného interného predpisu zamestnávateľa kvalifikované ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa , , (ďalej len „“).

4. Za nesporné v konaní považoval: a) že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.02.2024, b) že žalobca v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru pracoval na pozícii Výroba - nastavovač, c) že žalobca umiestnil dňa 30.05.2023 na zariadenie váh na EM linke magnety, d) že žalobcovi bolo pri doručení upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny ponúknuté miesto operátora linky, ktoré žalobca odmietol, e) že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, f) že výroba na EM linke sa v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru už pomaly ukončovala, g) že žalobcovi v minulosti, t.j. od začatia pracovného pomeru do 30.05.2023, nebolo v súvislosti s výkonom svojej práce dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny ani žalobca nebol upozornený na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a h) že žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 06.07.2023, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

5. Naopak sporným v konaní bolo a) či dôvod vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru oprávňoval žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer žalobcu podľa , b) či v dôsledku konania žalobcu dňa 30.05.2024, ktoré spočívalo v daní magnetov na váhy, bola žalovanému spôsobená škoda a v akej výške, c) či sa ŠOP vzťahujú na pracovnú pozíciu žalobcu, t.j. na pracovnú pozíciu výroba - nastavovač.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany dňa 22.05.2004 uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol žalobcovi týmto dňom pracovný pomer na pozícii operátor výroby I., pričom v priebehu trvania pracovného pomeru strany 9 krát menili pracovnú zmluvu. S účinnosťou od 01.12.2018 žalobca pracoval na pozícii Výroba – nastavovač s obsahom pracovnej náplne: „Pracovná pozícia zodpovedá za stav a prevádzku všetkých zariadení na pridelenom pracovisku a zmene s cieľom splniť denné, mesačné a ročné ciele oddelenia. Udržiava zariadenia v prevádzkyschopnom stave s cieľom garantovať základné podmienky pre chod zariadení a plynulú výrobu. Vykonáva zmeny typov a nastavení na príslušnej linke. Zaškoľuje operátorov v oblasti technických znalostí prevádzky a obsluhy výrobných zariadení a usmerňuje ich v tejto oblasti. Odstraňuje prípadné anomálie na strojoch a zariadeniach a v prípade potreby zadáva požiadavky na údržbu strojov a zariadení a monitoruje ich vykonanie. Je nápomocný pri odstraňovaní vzniknutých anomálií v procese (údržba, kvalita, projekty, bezpečnosť ...). Podieľa sa na plánovaní činností v rámci preventívnej údržby v spolupráci s plánovačom údržby a technikom procesu. Riadi realizáciu autonómnej údržby na pridelenej organizačnej jednotke, s cieľom predchádzať vzniku porúch strojov a zariadení.“. Žalovaný listom zo dňa 14.06.2023, ktoré žalobca prevzal dňa 20.06.2023, upozornil žalobcu na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca dňa 30.05.2023 úmyselne pozmenil výsledky nameraných hodnôt stroja na váženie kompresorov na finálnej linke EM tým, že na zariadenie umiestnil magnet a týmto konaním mal žalobca porušiť článok III.2-9 pracovného poriadku - úmyselné poškodenie majetku. Žalobca v upozornení uviedol, že žiadny majetok úmyselne nepoškodil a považuje upozornenie za bezpredmetné. Následne v doplnení upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.06.2023 listom zo dňa 03.07.2023, ktorý žalobca prevzal v ten istý deň, žalovaný oznámil, prečo považuje jeho konanie zo dňa 30.05.2023 za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň uviedol, ktoré ustanovenia predpisov svojím konaním žalobca podľa jeho názoru porušil. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu bolo prerokované zástupcovia zamestnancov, ktorí listom zo dňa 04.07.2023 oznámili svoje pripomienky a nesúhlas so skončením pracovného pomeru žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 04.07.2023 oznámil žalobcovi, že s ním podľa končí okamžite pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odôvodnil tým, že dňa 30.05.2023 žalovaný zistil, že žalobca úmyselne pozmenili výsledky nameraných hodnôt tým, že na zariadenie váh na váženie kompresorov pred a po naplnení olejom umiestnil magnet. Takto pozmenené výsledky nezodpovedajú štandardnému procesu výroby kompresorov, a preto žalovaný nedokáže zákazníkom garantovať požadovanú kvalitu produktu. Žalobcovo úmyselné konanie, ako aj jeho dôsledky sú bližšie popísané a vysvetlené v upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.06.2023 vrátane jeho doplnenia zo dňa 03.07.2023. Žalobca v odpovedi na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 06.07.2023 ako aj v samotnom doplnení listu o okamžitom

skončení pracovného pomeru uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a že trvá na ďalšom zamestnávaní. V zmysle článku III. 1 bod 2 pracovného poriadku žalovaného sa nedodržanie ŠOP alebo iného interného predpisu zamestnávateľa považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. V zmysle článku III. 2 bod 9 pracovného poriadku žalovaného sa úmyselné poškodenie akéhokoľvek majetku zamestnávateľa alebo poškodenie majetku dodávateľov/ poskytovateľov služieb nachádzajúcom sa v areáli zamestnávateľa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V zmysle článku III. 2 bod pracovného poriadku žalovaného sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj porušenie Etického kódexu. Podľa ŠOP písm. c) technika linky má povinnosť spočívajúcu v kontrole typu a množstva oleja, a to vždy pri zmene modelu a každé 4 hodiny 1 kus vizuálne pomocou odmerného valca. Podľa bodu 1 písm. e) je technik linky zodpovedný za vykonanie opráv chybného plnenia kompresorov na linke. Podľa bodu 1 písm. e) je technik linky zodpovedný za vykonanie opráv chybného plnenia kompresorov na linke. Podľa bodu 6 písm. e) technik linky v prípade vyradenie niektorého zariadenia na kontrolu kvality kompresora na linke má povinnosť informovať jeho nadriadeného. V zmysle bodu 16 písm. e) technik linky v prípade vyhadzovania kompresorov na váhu vynuluje váhu stanoveným postupom a vykoná kontrolu správnosti váženia meracieho mostíka pomocou závaží. V bode 17 je popísaný správny postup pri overovaní množstva oleja odmerným valcom. Konštatoval, že ŠOP neobsahujú informáciu o tom, ako postupovať v prípade, že postup podľa bodu 16 písm. e) nemá efekt a taktiež, že v ŠOP nie je zmienka o používaní magnetov. Zo zápisu stretnutia zástupcov Embraco Slovakia a ZO KOVO Embraco - Slovakia (ďalej len „Zápis zo stretnutia“) uskutočneného dňa 04.07.2023 vo veci okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, mal súd za preukázané, že dňa 30.05.2023 sa vyskytli na EM linke 2 problémy a obidva súviseli s váhami. Umiestnenie magnetov nemalo za následok poškodenie váh, malo za následok ovplyvnenie nameraných hodnôt. Po nahlásení problému s váhami nebol daný žalobcovi pokyn na zastavenie linky. Váhy boli v zlej kondícii, ktorá vyžadovala opravu a samotné odstraňovanie problému na váhach údržbou trvalo približne 4 hodiny. Na druhý deň po odstránení problému (31.05.2023) už nebol hlásený žiadny problém s váhou. Na linke MIDI boli v čase stretnutia nefunkčné váhy. Váhy majú byť kalibrované každé dva roky, pričom váhy, na ktoré žalobca umiestnil magnety, neboli kalibrované dlhšiu dobu, určite viac ako 2 roky. Správne množstvo oleja v kompresoroch je 135 ml +-5 ml. Dňa 15.06.2023 bol robený zásah na linke, ktorý sa týkal zabezpečenia správnej polohy palety pri vážení. Dňa 16.06.2023 bol robený zásah do plničky kvôli problémom s tesnením. Následne toho dňa alebo ďalší deň bol opravovaný prietokomer. Za plnenie oleja zodpovedá plnička oleja a ak bude plniť nesprávne kompresor ostane stáť a nepríde na pozíciu váh. V zázname je tiež uvedené, že p. E. uviedol, že problém s plničkou bol od 30.05.2023 do 16.06.2023.

7. Po konštatovaní, že žalobca podal žalobu na súde včas, t.j. v lehote podľa a že bola splnená aj podmienka prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, súd charakterizoval inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa a zdôraznil výnimočnosť tohto opatrenia. Zamestnávateľ totiž môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh, k času a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu. Konštatoval, že z odôvodnenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom pre ktorý žalovaný pristúpil k okamžitému skončenou pracovného pomeru žalobcu, bola uloženie magnetov na zaradenie váh dňa 30.05.2023. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení vyplynulo, že žalobca dal na váhy magnety preto, aby v čase od nahlásenia problému s váhami do príchodu technológa nemusel na linke prerušiť výrobu kompresorov, nakoľko problém s váhami sa žalobcovi resetovaním váh, t.j. postupom stanoveným v ŠOP nepodarilo odstrániť. Konštatoval, že ŠOP sa vzťahuje aj na prácu žalobcu, keďže obsahom ŠOP sú činnosti technika linky, ktoré všetky vykonáva aj žalobca z pozície nastavovača. Z výsluchu svedka A. F., ktorý pracuje u žalovaného na pozícii údržbár - mechanik viac ako 20 rokov ako aj zo ŠOP, mal súd za preukázané, že žalovaný zabezpečoval kontrolu kvality vyrábaných kompresorov viacerými spôsobmi, a to po ich vyrobení ako aj priebežne počas výroby v jednotlivých fázach výroby kompresoru priamo na výrobnej linke. Po vyrobení sa kompresory vybraté v množstve a druhu podľa daných pravidiel testovali v laboratóriách, či spĺňajú všetky požadované vlastnosti, taktiež v priebehu procesu

výroby oddelenie kvality kontrolovalo jednotlivé komponenty ako aj technici linky vždy po zmene druhu vyrábaných kompresorov a tiež každé 4 hodiny kontrolovali odmernými valcami vizuálne množstvo oleja v kompresore. Okrem toho na EM linke boli ako kontrolný mechanizmus využívané tiež váhy, ktoré vážili kompresory pred naplnením oleja a po naplnení oleja. Vzhľadom na nepretržitú prevádzku žalovaného (5 dní, 24 hodín) a veľké množstvo vyrobených kompresorov (10000 ks denne) dochádzalo k postupnému opotrebovaniu váh a následnej postupne zväčšujúcej sa nepresnosti váženia, ktorá spôsobovala to, že váha „vyhadzovala“ kompresory na opravárenské stanovisko hoci boli naplnené správnym množstvom oleja. Postup stanovený v ŠOP - resetovanie váh, nebol vzhľadom na reálne opotrebenie jednotlivých komponentov po čase už účinný a problém s „vyhadzovaním“ kompresorov na opravárenské stanovisko nebol spôsobilý odstrániť. Konkrétny čas opravy váh závisel od momentálnej vyťaženosti zamestnancov vykonávajúcich opravy strojov u zamestnávateľa. Aby sa nemusela na čas od nahlásenia poruchy do príchodu technológa resp. údržby zastavovať výroba na linke, nastavovači umiestňovali na váhy magnety, ktoré skreslili výsledky váženia tak, aby kompresor nebol „vyhodený“ na opravárenské stanovisko. O tejto praxi nastavovačov vedelo oddelenie údržby ako aj technológ, ktorého vo funkcii približne pred 2 rokmi nahradil terajší technológ p. E..

8. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na vedomosť zodpovedných zamestnancov za opravy strojov a zariadení na výrobných linkách (oddelenie údržby a predchodca terajšieho technológa) o tom, že nastavovači si pri probléme s váhami vypomáhajú magnetmi, aby nemuseli na čas do opravy váh odstavovať výrobu na linke, túto vedomosť mal aj žalovaný. Žalovaný napriek vedomosti o tejto praxi voči nej nijako nezakročil, a to až do 30.05.2023, kedy o tejto praxi získal vedomosť súčasný technológ p. E. po privolaní k problému na váhach žalobcom na EM linku. Súd konanie žalobcu dňa 30.05.2023 vyhodnotil ako oprávnené konanie s vedomím, že umiestnením magnetov na váhy postupuje v súlade s doterajšou dlhodobou a tolerovanou praxou platnou u žalovaného. Konštatoval, že týmto konaním sa žalobca nemohol dopustiť žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Mal za to, že u vedená prax nebola ani v rozpore so ŠOP, keďže ŠOP obsahoval v prípade vyradenia niektorého zariadenia na kontrolu kvality kompresora na linke iba povinnosť informovať nadriadeného a nie povinnosť linku zastaviť, čo podľa názoru súdu súviselo s tým, že vyradenie jedného kontrolného zariadenia nespôsobí automaticky riziko neodhalenia nekvalitne vyrobených kompresorov. Zdôraznil, že išlo o krátkodobé (na čas od nahlásenia poruchy do príchodu zodpovedných zamestnancov na linku) provizórne riešenie problému váh, ktoré správne olejom naplnené kompresory z dôvodu svojho opotrebenia, teda neopodstatnene, vyhadzovali na opravárenské stanovisko. Mal za to, že váhy neboli takým zariadením, ktorého vyradenie malo za následok zastavenie linky nakoľko váhy ako jeden z kontrolných mechanizmov nebol funkčný dlhodobo na vedľajšej linke, hoci bol jej súčasťou. Zdôraznil, že zo zápisu zo stretnutia jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi pokyn na zastavenie linky ani nebol daný. Neinformovanosť p. E. o danej praxi jeho predchodcom na uvedenom závere nič nemení, nakoľko vedomosť právnickej osoby nezaniká, keď v právnickej osobe prestane pôsobiť fyzická osoba majúca takúto vedomosť. Taktiež bolo preukázané, že oddelenie údržby túto vedomosť malo celý čas. K námietke žalovaného, že uvedenú vedomosť potvrdil iba žalobca a p. F. súd uviedol, že zákon nepredpisuje, koľko dôkazov je potrebných na preukázanie danej skutočnosti, a preto súd môže konštatovať preukázanie určitej skutočnosti už z vykonania jedného dôkazu. Napokon na preukázanie toho, že predchádzajúci technológ a oddelenie údržby nemali vedomosť o danej praxi žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu. Súd nepovažoval argumentáciu žalovaného o nešpecifikovanom probléme, ktorý mala mať plnička oleja v období od 30.05.2023 do 16.06.2023 za spôsobilú zmeniť jeho závery. Zápis zo stretnutia totiž preukazuje, že v daný deň 30.05.2023 nebol problém s plničkou, keď p. E. uviedol, že v daný deň boli na danej linke iba 2 problémy a obidva súviseli s váhami. Súd neskorší zápis, v ktorom je uvedené, že plnička mala problémy s tesnením od 30.05.2023 do 16.06.2023 vyhodnotil vzhľadom na skoršiu informáciu o tom, že dňa 30.05.2023 sa vyskytli na linke iba 2 problémy súvisiace s váhou ako omyl v zápise. Súd v tomto kontexte zdôraznil, že aj keby nešlo o omyl už samotná skutočnosť, že údajný problém bol odstránený až na 17. deň potom, ako sa mal vyskytnúť, pričom výroba tieto dni riadne prebiehala, preukazuje, že nemohlo ísť o žiadny významný kvalitu kompresorov ohrozujúci problém.

9. Súd vzhľadom na uvedené žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu vykonaného žalovaným dňa 04.07.2023 a vyslovenie, že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá, vyhovel. Doplnil, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadne spôsobenie škody spôsobené v dôsledku vytýkaného konania žalobcu. Každý kompresor má svoje výrobné číslo a je preto možné zistiť, či kompresory vyrobené v čase, kedy boli magnety umiestnené na váhe, sú vadné resp. boli vyrobené nekvalitne. Nakoľko sa jednalo o krátkodobé len niekoľko hodinové provizórne riešenie problému, žiadna

veľká škoda nemohla hroziť aj v prípade, že by všetky ostatné kontrolné mechanizmy u žalovaného zlyhali. S prihliadnutím na osobu žalobcu, ktorému v minulosti, t.j. od začatia pracovného pomeru do 30.05.2023, nebolo v súvislosti s výkonom jeho práce dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny ani upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a na výnimočnosť opatrenia, ktorým okamžité skončenie pracovného pomeru je, žalovaný ani nemohol z dôvodu konania žalobcu dňa 30.05.2023 s ním okamžite skončiť pracovný pomer. Konštatoval, že konanie žalobcu totiž samo o sebe nedosahuje potrebnú intenzitu na postup podľa .

10. Vo vzťahu k návrhu žalovaného, aby súd určil, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával súd uviedol, že zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré ho vedú k úvahe, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával. Súd uzavrel, že tento predpoklad nebol naplnený, nakoľko žalovaný nepreukázal skutočnosť, že nie je možné od neho požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Keďže v konaní bolo nesporné, že pred daním okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to pri doručení upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný ponúkol žalobcovi prácu na pozícii operátora linky, súd považoval tvrdenia žalovaného o strate dôvery za účelové. Hlavne však v konaní nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktoré by bolo vôbec spôsobilé vyvolať stratu dôveru v žalobcu, nakoľko postupoval v súlade so ŠOP a zaužívanou a zo strany žalovaného tolerovanou praxou. Súd preto žalobu zamietol v časti o návrhu žalovaného, ktorým žalovaný žiadal, aby súd vyslovil, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

11. Súd žalobu aj v časti o určenia, že žalovaný je povinný žalobcovi prideľovať naďalej prácu zamietol, z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Konštatoval, že povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu v čase trvania pracovného pomeru vyplýva z , a preto v prípade určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a trvania pracovného pomeru nie je potrebné ešte osobitne ďalším výrokom určovať povinnosť žalovanému ako zamestnávateľovi prideľovať žalobcovi ako zamestnancovi naďalej prácu.

12. V záujme hospodárnosti konania rozhodol čiastočným rozsudkom najskôr o prvých troch uplatnených nárokoch (žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žaloba o určenie povinnosti prideľovať prácu a žaloba o vyslovenie, že nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby žalobcu naďalej zamestnával) keďže predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je právoplatné rozhodnutie o prvom a treťom nároku majúc za to, že boli splnené podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku, keďže tieto uplatnené nároky (prvé tri) sa v priebehu konania po vykonanom dokazovaní stali nespornými a boli dostatočne preukázané.

13. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa vyčerpá celý predmet tohto konania.

14. Opravným uznesením č.k. -181 zo dňa 07.11.2024 súd prvej inštancie opravil výrok I. napadnutého rozsudku tak, že tento správne znie takto: „Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu vykonané žalovaným dňa 04.07.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá.“

15. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu (tzn. proti I., II. a III. výroku) podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa rbitrárnosť rozhodnutia súdu, ktorý svoje závery nezohľadnil zo všetkých relevantných hľadísk. Mal za to, že súd svojvoľne len na základe tvrdenia žalobcu a výpovede svedka p. F. uviedol, že o využívaní magnetov vedeli všetci. Uviedol, že p. E. o žiadnych magnetoch na váhach nevedel, pretože ak by o tom vedel, tak by voči takejto praktike žalobcu zasiahol, nakoľko ako skúsený technológ takýto spôsob opravy váh nepovolil a vedel, že takým konaním môže dôjsť k pozmeneniu hodnôt nameraného oleja tak, aby nevykazovalo žiadne odchýlky hoci by tam reálne boli. Výpoveď p. F., ktorý u žalovaného už niekoľko rokov nepracuje vo výrobe žalovaného ako údržbár ale pôsobí na pozícií predsedu odborového zväzu považoval za účelovo zameranú na ochranu zamestnanca. Navyše vzhľadom na viaceré zmeny, najmä týkajúce sa automatizácie zariadení, nemožno výpoveď tohto svedka o procesoch u žalovaného považovať za dôveryhodnú. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal z tvrdení strán, len sa jednostranne

pridržiaval výpovede žalobcu a svedka F., pričom neodôvodnil, prečo jeho výpoveď považoval za hodnovernú, čím sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu. Poukazujúc na znenie a al na svojom názore, že konaním žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a to zvlášť hrubým spôsobom. Mal za to, že je nepochybné, že ŠOP sa vzťahujú na pozíciu žalobcu a teda žalobca vedel ako má postupovať pri opravách, ktoré sa vyskytnú na váhach. Zo ŠOP absolútne nevyplýva a nie je tam uvedené nič ohľadom používania magnetov na váhach a žalobcom zvolený postup bol jeho individuálnym riešením. V ďalšom namietal nesprávne posúdenia straty dôvery medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pretože v rámci konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi bola ponúknutá iná práca na pozícií operátora linky. Žalovaný má na uskutočnenie ponukovej povinnosti formálny proces, ktorý ale v tomto prípade dodržaný nebol, pretože z oficiálneho procesu by bola vyhotovená zápisnica zo stretnutia. Zotrval na názore, že dôvera medzi zamestnancom a zamestnávateľom je natoľko narušená, že nie je možné od zamestnávateľa požadovať aby zamestnanca aj naďalej zamestnával. Žalobca svojím konaním stratil u zamestnávateľa všetku dôveru a aj v aktuálnej situácií ho považuje za nespoľahlivého zamestnanca. K strate dôvery došlo aj na základe toho, že žalobca u žalovaného pracoval vyššie 19 rokov, a presne vedel ako má postupovať pri jednotlivých opravách na linkách a aj napriek tomu sa týmito postupmi neriadil, ignoroval ich. Ak už raz došlo k strate dôvery nie je v takýchto prípadoch možné ju ani v budúcnosti obnoviť. Namietal, že súd v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia hodnotil technické zariadenia na vedľajšej linke a vyvodil z toho nesprávny skutkový záver, že váhy nie sú až také potrebné, pretože ani na vedľajšej linke váhy nefungovali. Vzhľadom na odlišnosť liniek na výrobu kompresorov nachádzajúcich sa u žalovaného, spočívajúcu v rozdielnych konštrukciách a rozdielnych komponentov z ktorých sú konštruované, nemožno tvrdiť, že to čo sa na jednej linke používa automaticky sa musí používať aj na druhej linke. Zdôraznil, že jednou z náplní práce žalobcu bolo kontrolovať stav oleja v kompresore a žalobca bol zodpovedný za prevádzku zariadenia, ktoré mu bolo pridelené a to práve na linke EM3. Váhy na linke EM3, na ktorej žalobca pracoval boli potrebné a práve žalobca bol zodpovedný za ich správne fungovanie. Mal za to, že aj v tomto smere súd vychádzal len z tvrdenia žalobcu a výsluchu svedka p. F. nezohliadniac argumenty žalovaného. Nestotožnil sa ani s názorom súdu o nespornosti skutočnosti, že výroba na EM linke sa v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru už pomaly ukončovala. Do dňa podania odvolania nebol žiaden zamestnanec prepustený z dôvodu, že EM linka končí. Zdôraznil, že pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné aby vznikla zamestnávateľovi škoda. Dôležitejším ako vznik škody je strata dôvery, ku ktorej došlo aj v tomto prípade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alternatívne aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny závisí síce od zamestnávateľa, avšak dané oprávnenie má zákonné limity, ktorými sú zohľadňovanie intenzity porušenia právneho predpisu, vnútorného predpisu, pracovnej zmluvy a dodržiavanie princípu hodnotenia porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľom nie prísnejšie ako právne predpisy. Nie teda každé porušenie pracovnej disciplíny deklarované ako závažné aj závažným je, a preto je pri posúdení stupňa závažnosti jej porušenia potrebná značná dávka individuality. Ohľadom pracovnej disciplíny a hodnotenia intenzity jej porušenia citoval viaceré súdne rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný od podania žaloby dňa 28.08.2023 až doteraz nijakým spôsobom nepreukázal, že konaním žalobcu došlo k vzniku škody, ktorá by v prípade úmyselného poškodenia majetku zamestnávateľa žalobcom, na ktorý dôvod sa žalovaný odvoláva v okamžitom skončení pracovného pomeru, vznikla. Hoci každý kompresor má svoje číslo a tak ho je možné dohľadať a tak vyčísliť škodu, žalovaný v konaní uvádza len škodu hypotetickú. Tvrdenia žalovaného o vzniku škody v podobe zmluvných pokút či poškodenia dobrého mena sú len hypotézami, pričom ak by tieto nastali, žalovaný má viacero možností ako sa domáhať ochrany svojich práv. Bol toho názoru, že vznik škody je jednou z rozhodujúcich skutočností pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny. K narušeniu dôvery uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi bola dňa 15.05.2024 pri doručovaní upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny ponúknutá práca operátora, nebola zo strany žalovaného v konaní nijakým spôsobom spochybnená a žalovaný uvedené spochybnil až v podanom odvolaní. Mal za to, že medzi stranami konania nedošlo k narušeniu dôvery v takom rozsahu ako uvádza žalovaný. Argumentáciu žalovaného o strate dôvery práve s prihliadnutím na dĺžku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného považoval za nezohľadňujúcu osobu zamestnanca, jeho postavenia a doterajší postoj k práci. U žalovaného došlo k zastaveniu linky EM3 a ako sám uviedol žalovaný, zamestnancom bola na týchto linkách ponúknutá iná práca. K argumentácii

žalovaného o jednostrannom pridržiavaní sa výpovede žalobcu a svedka p. F. súdom prvej inštancie v otázke využívania magnetov na pracovisku uviedol, že súd na posúdenie vedomosti žalovaného o používaní magnetov vykonal všetky predložené dôkazy zo strany žalobcu i žalovaného, ktorý však na preukázanie svojich tvrdení nepredložil resp. nenavrhol žiadneho svedka. Opätovne poukázal na náplň jeho práce v pozícii výroba- nastavovač, kedy jeho úlohou bolo zabezpečiť a vytvoriť také podmienky aby zariadenia, na jemu zverenom oddelení, boli v prevádzkyschopnom stave a vykonávali plynulú výrobu. Z pracovnej zmluvy mu vyplýva povinnosť odstraňovať anomálie na strojoch, sledujúc naplnenie zámeru výroby potrebných kusov komponentov v stanovenom výrobnom pláne. Uviedol, že p. F. pozná výrobné procesy a prax u žalovaného aj v súčasnosti, keďže inak by nemohol vykonávať funkciu zástupcu zamestnancov. Zároveň odborová organizácia vykonáva u žalovaného kontrolnú činnosť, má právo vyžadovať informácie a zástupca zamestnancov je účastný pri riešení BOZP. Vypočutie p. F. žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nenapádal a o jeho tvrdenia sa sám opieral vo svojom vyjadrení k výsluchom zo dňa 10.07.2024. Účelovo napáda dôveryhodnosť tohto svedka až v podanom odvolaní. Odvolávanie sa žalovaným na nedodržanie postupov podľa ŠOP samo o sebe podporuje tvrdenie, že konanie žalobcu nedosahovalo intenzitu zakladajúcu možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Porušenie ŠOP je v pracovnom poriadku uvádzané ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. K namietanému posudzovaniu technologických postupov zo strany súdu uviedol, že sám žalovaný predložil v konaní listinný dôkaz - Stretnutie zástupcov Embraco Slovakia a ZO KOVO Embraco - Slovakia zo dňa 04.07.2023 na stretnutí ktorom žalovaný poukázal na nedôležitosť váženia kompresorov, keď samotnú váhu nekalibroval v dvojročnej periodicite, čo bolo potvrdené i p. E.. Výroba na linke EM3 bola ukončená a zamestnancom bol ponúknutý výkon iných druhov prác, a preto žalovaný nebol nútený rušiť pracovné miesta. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

17. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Zdôraznil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je možné aj v prípade, keď zamestnanec poruší pracovnú disciplínu so závažnosťou, ktorá nie je priamo spojená so vznikom materiálnej alebo inej škody. Ak raz došlo medzi zamestnávateľom a zamestnancom k nezvratnej strate dôvery, ktorá je kľúčová pre ich pracovný vzťah, obnovenie dôvery už nie je možné, čo by mal súd zohľadniť. Opätovne uviedol, že žalobcovi neponúkol žiadnu inú vhodnú prácu a dané tvrdenie nebolo počas súdneho konania ničím preukázané. Za podstatné považoval, že p. E. mu v rámci internej komunikácie potvrdil, že o používaní daných magnetoch nevedel. Tento fakt je uvedený ako dôkaz v súdnom konaní, pričom tvrdenia žalobcu, že tento fakt mu nebol známy, a že neexistuje žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by preukázal pravdivosť tvrdení p. E. považuje za zavádzajúce. Uviedol že, svedok p. F. má síce v zmysle právo vyžadovať informácie od zamestnancov, avšak nepôsobí ako údržbár a nezúčastňuje sa na školeniach, ktoré sú určené pre údržbárov a ako predseda odborov sa a nezúčastňuje bežného pracovného procesu, a tým pádom nemá priame skúsenosti s aktuálnymi procesmi vo výrobe. Svedok, ktorý bol mimo výrobného procesu počas tohto obdobia, nemá plnú predstavu o tom, ako sa tieto procesy za desať rokov vyvinuli. Zdôraznil, že výroba na linke EM v čase ukončenia pracovného pomeru pokračovala a spoločnosť prijímala nových zamestnancov, a preto jednoznačne prepustenie žalobcu nebolo spojené s žiadnym plánovaným znižovaním výroby alebo zatváraním linky. Aj keby bola výroba na linke ukončená žiadnym spôsobom to nemá vplyv na prejedávanú vec. Podľa ŠOP platných v danom čase sa váhy mohli kontrolovať pomocou závaží alebo aj vynulovaním váhy a v prípade vyradenia niektorého zariadenia na kontrolu kvality kompresora na linke bolo potrebné informovať svojho nadriadeného. Použitie týchto dvoch metód poskytuje viaceré možnosti na kontrolu presnosti váhy, čím sa zabezpečuje dôkladné overenie, že váhy naozaj fungujú podľa predpísaných štandardov. Kalibrácia váhy je samozrejme dôležitým krokom, ale ako je uvedené, nie je jediným spôsobom na overenie správnosti jej fungovania váhy, avšak je dôležité vykonávať i testovanie pomocou závaží alebo vynulovanie váhy, ktoré poskytujú ďalšie záruky, že váha funguje správne a že výsledky váženia sú presné.

18. Žalobca v odvolacej duplike v podstatnom zotrval na svojich vyjadrení, pričom zdôraznil, že vo svojich vyjadreniach neuviedol, že jediným predpokladom pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je vznik škody ale bol to sám žalovaný, ktorý vymedzil dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru ako úmyselné poškodenie majetku žalovaného bez toho, aby preukázal, že konaním žalobcu došlo k vzniku škody. Mal za to, že jeho samotné konanie nedosahuje taký stupeň intenzity, pre ktorý by mohol zamestnávateľ uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie zamestnanca, musí byť závažného charakteru, aby došlo k narušeniu dôvery medzi zamestnávateľom a zamestnancom, avšak v danom prípade, konanie spočívajúce v nahlásení problému, následným uložením magnetov na váhu do príchodu p. E., nemožno považovať za závažné

porušenie pracovnej disciplíny z pohľadu posúdenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Poukázal na skutočnosť, že si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, nakoľko zamestnávateľ mu do uvedeného konania nijakým spôsobom nevytýkal neuspokojivé plnenie pracovných úloh či porušovanie pracovnej disciplíny. Namietal, že v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, žeby žalovaný neposkytol súdu internú dokumentáciu, v ktorej p. E. deklaruje nevedomosť o použití magnetov na váhach, v snahe spochybniť tvrdenia žalobcu. Vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s vyjadreniami súdu o tom, že žalovaný mal vedomosť o používaní magnetov na váhach, nakoľko predchodca pána E. túto vedomosť mal a taktiež o tejto praxi vedelo aj oddelenie údržby a v tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že žalovaný tak, ako žalobca, mal možnosť predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. K postupu podľa ŠOP platného v čase konania žalobcu uviedol, že ako z jeho výsluchu ako aj z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca postupoval v súlade so ŠOP ako aj zaužívanou tolerovanou praxou u žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal, žeby žalobca najprv váhy nevyresetoval. Zdôraznil, že z listinného dôkazu predloženého žalovaným -Stretnutie zástupcov Embraco Slovakia a ZO KOVO Embraco - Slovakia zo dňa 04.07.2023, jasne vyplýva, že o probléme na linke žalobca informoval p. E., ktorý po odstránení magnetov z váhy oznámil žalobcovi, aby z dôvodu zlej kondície váh privolal údržbu, ale odstavenie linky nenariadil. Kalibrácia váhy znamená preskúšanie váhy výrobcom v celom rozsahu váživosti. Pri kalibrácii sa skontroluje či váha váži v požadovanej presnosti a v prípade, že nie, dôjde k jej správnemu nastaveniu, zároveň o kalibrácii sa vystavuje aj certifikát, ktorý by garantoval správnosť meraní na váhe. Žalovaný vedomý si viacstupňovej kontroly každého kusu kompresora, preto váhy nekalibroval.

19. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 03.03.2025 zotrval sa svojej predchádzajúcej právnej argumentácii.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou (iba v rozsahu vyhovujúceho výroku I. a zamietajúceho výroku II. je žalovaný oprávnenou osobou), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( záveru, že odvolanie žalovaného voči výrokom I. a II. nie je dôvodné a odvolanie voči výroku III., ktorým súd žalobu v časti o určenie, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi naďalej prácu zamietol je potrebné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.09.2025 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.09.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia CSP a a contrario.

22. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa , spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec). Samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz ,ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

23. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné

skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a nasl. .

24. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

25. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

26. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

27. Z účelu odvolania vyplýva, že nie každej strane sporu prislúcha právo podať odvolanie. Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom III., ktorým súd zamietol žalobu v časti o určenie, že žalovaný je povinný prideľovať žalobcovi naďalej prácu, žalovanému žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalovaný nebol vo vzťahu k tomuto výroku oprávnený podať odvolanie. Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného proti výroku III. v zmysle ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

29. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s a každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver (s výnimkou právneho posúdenia otázky voľných pracovných miest), pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

32. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v prevažnej časti stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce správnosť napadnutého rozsudku a skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

33. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia a závery, ktoré prijal, vysvetlil preskúmateľným spôsobom, zodpovedajúco správne aplikovaným a interpretovaným právnym normám pokiaľ išlo o záver súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru so žalobcom a nepreukázaní tvrdení žalovaného o existencii dôvodov, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo žiadať ďalšie zamestnávanie žalobcu.

34. Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a 5.

35. Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

36. Ako vyplýva z judikatúry, povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru ( ods. l písm. b) ) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami , ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( ods. l písm. b) a ods. l písm. e), časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pre voľbu a použiteľnosť prostriedku postihu porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

37. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom ( ). Z ZP vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol

určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Výklad prejavu vôle ( ) môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nemožno „nahradzovať“ alebo „doplňovať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju (porov. napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.11.1996, sp. zn. , uverejnený pod č. 35 v časopise Súdna judikatúra, roč. 1998, a obdobnej veci sa týkajúci napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.10.1996 sp. zn. , uverejnený pod č. 29 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1997).

38. Ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu skutočností. Pri zisťovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliadne najmä k osobe žalobcu ako zamestnanca, ako aj k osobe žalovaného ako zamestnávateľa, k funkciám, ktoré zastávali, k dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, ako aj k tomu, či svojim konaním žalobca spôsobil žalovanému škodu.

39. Súd prvej inštancie sa v bodoch 22 až 24, 29 a 30 odôvodnenia dostatočne vysporiadal s otázkou závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer a odvolací súd na predmetné závery v plnom rozsahu odkazuje.

40. K odvolacej námietke žalovaného, ktorou sa nestotožnil so zamietnutím jeho návrhu o určenie, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby ďalej žalobcu zamestnával, ako i súvisiacej námietke o nepreukázanosti tvrdenia žalobcu o tom, že mu žalovaný ponúkol inú vhodnú prácu odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie námietky nie sú dôvodné.

41. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

43. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

44. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár k § 149). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a 154). Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k § 150). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

46. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu. Bolo preto v záujme žalovaného, v konaní kvalifikovane zastúpeného advokátom, aby mal súd prvej inštancie k dispozícii všetky skutočnosti/tvrdenia ako i dôkazy potrebné na uskutočnenie podrobného vecného preskúmania dôvodnosti nároku už pred prvým pojednávaním vo veci.

47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v žiadnom zo svojich podaní ani na žiadnom pojednávaní účinne nepoprel žalobcovo tvrdenie, že mu pri podpise doručenia upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny bola ponúknutá pracovná pozícia operátora. K uvedenému tvrdeniu žalobcu žalovaný v priebehu konania nezaujal žiadne stanovisko a po prvý krát sa k uvedenému tvrdeniu vyjadril až v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie preto v napadnutom rozsudku vzhľadom na vyššie uvedené správne konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalobcovi bolo pri doručení predmetného upozornenia ponúknuté miesto operátora linky, ktoré odmietol. Následne na základe nespornosti tohto tvrdenia žalobcu súd taktiež správne vyhodnotil ako nedôvodný protinávrh žalovaného podľa , ktorým žiadal aby súd rozhodol, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Ak by žalovaný považoval namietané konanie žalobcu (uloženie magnetov na váhy) za závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru, neponúkol by žalobcovi prácu na pozícii operátora linky. Žalovaný preto v konaní nepreukázal dôvody, vedúce k záveru, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával.

48. V upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný uviedol, že žalobca úmyselne pozmenil výsledky nameraných hodnôt, tým že na zariadenie (váhy) umiestnil magnety, čím porušil článok III.2-9 pracovného poriadku – úmyselné poškodenie majetku. V oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný odôvodnil skončenie pracovného pomeru tým, že dňa 30.05.2023 zistil, že žalobca úmyselne pozmenili výsledky nameraných hodnôt tým, že ste na zariadenie váh na váženie kompresorov pred a po naplnení olejom umiestnili magnet, pričom takto pozmenené výsledky nezodpovedajú štandardnému procesu výroby kompresorov a preto zamestnávateľ nedokáže zákazníkom garantovať požadovanú kvalitu produktu. Uviedol, že úmyselné konanie žalobcu, ako aj jeho dôsledky sú bližšie popísané a vysvetlené v upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.06.2023 vrátane jeho doplnenia zo dňa 03.07.2023. Ďalej poukázal na znenie časti III. 2, bod 9 (a tiež i 12) Pracovného poriadku, v zmysle ktorého sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny pre ktoré má zamestnávateľ právo okamžite skončiť so zamestnancom pracovný pomer považuje úmyselné poškodenie akéhokoľvek majetku zamestnávateľa alebo poškodenie majetku dodávateľov / poskytovateľov služieb nachádzajúcich sa v areáli zamestnávateľa. Napriek takto vymedzenému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, žeby v dôsledku vytýkaného konania žalobcu bola spôsobená škoda a jeho argumentácia bola založená len na hypotetickej škode, ktorá by mohla v budúcnosti vzniknúť. V konaní nebolo sporným, že každý vyrobený kompresor má svoje výrobné číslo, na základe ktorého je možné zistiť, či kompresory vyrobené v čase, kedy boli magnety umiestnené na váhe, sú vadné resp. boli vyrobené nekvalitne a teda aj či v dôsledku ich vád došlo k vzniku škody. Napriek uvedenému, žalovaný ani v odvolacom konaní netvrdil, že reálne došlo k vzniku škody.

49. V ďalšom namietal, že súd dospel k nesprávnemu záveru o vedomosti žalovaného o umiestňovaní magnetov na váhy nastavovačmi len na základe tvrdenia žalobcu a výpovede svedka p. F., ktorého dôveryhodnosť spochybnil. Odvolací súd považuje i túto odvolaciu argumentáciu za nedôvodnú.

50. Jedným z dôkazných prostriedkov je svedecká výpoveď upravená v a nasl. . Predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Svedkom môže byť aj zaujatá osoba, teda osoba, ktorá má na výsledku sporu záujem. Svedok je preto osobou nezastupiteľnou a nezameniteľnou (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 742). Ak súd zistí okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť svedkovu dôveryhodnosť, vezme ich do úvahy pri hodnotení svedeckejvýpovede. Dôveryhodnosť svedka súd hodnotí s prihliadnutím na jeho pomer k stranám sporu aj k prejednávanej veci, k jeho rozumovej aj duševnej úrovni a k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá. Rovnako zohľadňuje správanie svedka pri výsluchu (jeho presvedčivosť, ochotu odpovedať na otázky, plynulosť výpovede,

istotu a pod.) aj poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (súlad svedeckej výpovede s inými dôkazmi). K záveru o nedôveryhodnosti svedka môžu viesť len závažné rozpory v jeho výpovedi, resp. rozpory medzi výpoveďami svedkov navzájom a tvrdeniami protistrany v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania, či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, by viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania. Svedok môže odoprieť výpoveď iba v prípadoch uvedených v .

51. Žalovaný v podanom odvolaní na jednej strane namietal dôveryhodnosť svedeckej výpovede p. F., dôvodiac, že p. F. už vyše 10 rokov pôsobí ako predseda odborov u žalovaného a nepracuje vo výrobe, a preto vzhľadom na zmenu výrobných procesov, avšak na druhej strane sám v konaní, konkrétne vo vyjadrení k výsluchom, poukazoval na jeho svedeckú výpoveď a na jej základe vystaval časť svojej argumentácie. V predmetnom vyjadrení sám žalovaný uviedol, že „aj technici aj nastavovači si boli vedomí, že používanie magnetov nie je v súlade so ŠOP a že to môže skresliť výsledky váženia“, čím sám pripustil, že zamestnanci zaradení na týchto pracovných pozíciách mali vedomosť o využívaní magnetov na váhach. Taktiež odvolací súd zdôrazňuje že vypočutie svedka p. F. žalovaný v konaní nijakým spôsobom nenamietal a až v podanom odvolaní napáda dôveryhodnosť a pravdivosť jeho výpovede. Súd prvej inštancie v odôvodení rozhodnutia (bod 22) konštatoval, že zamestnanci zodpovední u žalovaného za opravy strojov a zariadení na výrobných linkách (oddelenie údržby a predchodca terajšieho technológa) mali vedomosť o tom, že nastavovači si pri probléme s váhami vypomáhajú magnetmi, aby nemuseli na čas do opravy váh odstavovať výrobu na linke, a preto uzavrel, že túto vedomosť mal aj žalovaný, pričom následne uviedol, že vedomosť o tejto praxi získal dňa 30.05.2023 i súčasný technológ p. E. po privolaní k problému na váhach žalobcom na EM linku. Námietka žalovaného, že súd konštatoval vedomosť technológa Šiveca o týchto praktikách preto nie je pravdivá.

52. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v konaní nenavrhol na preukázanie skutočnosti, že zamestnanci žalovaného pracujúci na úseku zodpovednom za opravy strojov a zariadení na výrobných linkách a zamestnanci zaradení na rovnakej pracovnej pozícii ako žalobca nemali vedomosť o tom, že nastavovači si pri probléme s váhami vypomáhajú magnetmi, aby nemuseli na čas do opravy váh odstavovať výrobu na linke, a teda na preukázanie toho, že takýto postup nebol u žalovaného zaužívanou a tolerovanou praxou žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že za situácie, keď sú tvrdenia strán konania ohľadom určitých skutočností sporné a na preukázanie, tej ktorej spornej skutočnosti navrhne vykonať dôkaz len jedna zo strán, súd môže konštatovať preukázanie určitej skutočnosti už z vykonania jedného dôkazu.

53. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd už považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, za dodržania pravidiel formálnej logiky, dospel k správnym skutkovým zisteniam, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne právne posúdil. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. ako vecne správny potvrdil na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s .

55. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

56. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. V súlade s cit. ustanoveniami odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).