Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28CoEk-25-2025.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoEk/25/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, Ulica Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, D., pre vymoženie 119,- eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Javorová 7, Šaľa, pod sp. zn. EX 989/12, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27Er/835/2012-19 zo dňa 3. júla 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s tým, že o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“) a vecne tým, že dňa 29.03.2019 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXX povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 19D/103/2016, Dnot 65/2017 zo dňa 23.05.2017 právoplatne zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Vzhľadom na to, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie s odkazom na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2011, sp. zn. 6MCdo/8/2011 a sp. zn. 6MCdo/9/2011 dospel k záveru, že podmienky ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP boli splnené, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 EP a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Namietal, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na dedičov povinného. Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza
právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť. Neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pretože posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len vtedy, ak povinný právne existuje. Ust. § 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017 ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku právnej subjektivity povinného, a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi mu nemožno uložiť ani podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017, keďže povinný v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už zomrel, neexistoval, a z toho dôvodu súd už nemohol posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však povinný už právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému neprizná.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že prípustnosť odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, aj keď dôvody odvolania nesmerujú proti samotnému výroku, ale len proti odôvodneniu výroku o zastavení exekúcie, je potrebné vyvodiť zo zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 553/2021-38 zo dňa 27.04.2022. V citovanom náleze ústavný súd konštatoval, že aj keď je pravdou, že podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, nemožno prehliadnuť ten fakt, že dôvod, resp. dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavuje, sú rozhodujúce pre rozhodnutie o trovách exekúcie, resp. o tom, kto a v akej výške tieto trovy znáša. Dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavuje, môže byť dôležitý napr. aj pre posúdenie (ne)existencie prekážky rozsúdenej veci. Okrem toho tým, že podľa § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017 je odvolanie proti tam označeným rozhodnutiam o zastavení exekúcie prípustné, v prípade využitia tohto riadneho opravného prostriedku subjektom na jeho podanie oprávneným (v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané) výrok rozhodnutia o trovách exekúcie napriek tomu, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie zákon (Civilný sporový poriadok a ani Exekučný poriadok) odvolanie výslovne nepripúšťa, celkom logicky
nemôže nadobudnúť právoplatnosť skôr ako (nosný) výrok o zastavení exekúcie, od ktorého je výrok o trovách exekúcie závislý. V okolnostiach preskúmavanej veci odvolacím súdom použité právne predpisy neboli interpretované ústavne akceptovateľným spôsobom a pri ich aplikácii došlo k zásadnému popretiu ich účelu a významu, keď ich interpretáciou len na základe, že dôvod zastavenia exekúcie, prípadne jeho rozsah vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie nebol vyjadrený, dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa smeruje len proti jeho odôvodneniu, a z tohto dôvodu toto odvolanie ako neprípustné odmietol. Rovnako je podľa názoru ústavného súdu ústavne neakceptovateľný názor odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie za predpokladu súčasného podania odvolania sťažovateľom proti jeho výroku o zastavení exekúcie. Ak je totiž prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) EP v znení účinnom do 31.03.2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu z 23.05.2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu, a preto hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.
11. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou výroku o zastavení exekúcie ako aj výroku o trovách exekúcie.
12. Z obsahu spisu a lustráciou v registri obyvateľov odvolací súd zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 19D/103/2016-48 zo dňa 23.05.2017 zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb. Predmetné uznesenie nadobudlo v tejto časti právoplatnosť 29.05.2017.
13. Dôvodom zastavenia dedičského konania bola nemajetnosť povinného, a teda vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.03.2017. Podľa už ustálenej judikatúry, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2011, sp. zn. 7MCdo/5/2011). Odvolacia námietka oprávneného, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 preto nebola dôvodná.
14. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 EP).
15. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd prvej inštancie musel uložiť povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora oprávnenému, pretože § 203 ods. 2 prvá veta EP jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (porov. už cit. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.5.2011, sp. zn. 7MCdo/5/2011). Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na procesný neúspech oprávneného tak, že súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že povinný zomrel a súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania žiadnu neuplatnil, ani mu z obsahu spisu žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli. Odvolací súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
18. Odvolací súd len dodáva, že v danej veci v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinného od 1.1.2020 došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), keďže ku dňu, keď sa mala stará exekúcia zastaviť zo zákona (k 1.1.2020) súd rozhodoval o zastavení exekúcie, v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).