Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/91/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: Členovia pozemkového spoločenstva zastúpení na základe , písm. c) pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, právne zastúpeného JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou, so sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava, IČO: 36 068 110, proti žalovaným: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2/ A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., obidvom právne zastúpeným JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom, Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -626 zo dňa 27. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaným voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým uznesením žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

1.1 Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že prvostupňový súd (tomuto uzneseniu predchádzajúcim) uznesením č. k. -513 zo dňa 07.05.2024 konanie zastavil a súčasne nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Konštatoval, že proti predmetnému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie tak žalobca ako aj žalovaný 1/ a 2/, na podklade ktorých Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. -590 zo dňa 27.11.2024 uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil, potvrdil a súčasne uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.2 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplynulo, že konanie vo veci samej začalo na základe žaloby žalobcov, ktorí následne uplatnili svoje procesné práva a subjektívnu vôľu tak, že navrhli zmenu petitu žaloby, ktorú súd povolil a týmto úkonom nanovo žalobcovia vymedzili predmet konania a zároveň určili (zmenili) rozsah prieskumnej povinnosti súdu týkajúcej sa existencie podmienok konania. 1.3 Mal za preukázané, že žalobcovia si boli vedomí ďalších súvisiacich konaní, ich predmetu a strán, medzi ktorými sú tieto konania vedené a žalovaní v prejednávanom spore mali všetky informácie, ktoré im umožňovali posúdiť otázky prípustnosti konania vrátane zjavnej konkurencie s inými vecami, ktoré sa dostali až na úroveň prekážky litispendencie, ktorá je prekážkou neodstrániteľnou a spôsobuje obligatórnu povinnosť súdu konanie zastaviť. Uzavrel, že samotná okolnosť, že si tieto

skutočnosti žalovaní (poznámka odvolacieho súdu: z kontextu rozhodnutia vyplýva, že správne malo byť „žalobcovia“) nesprávne posúdili, čiže sa na podklade správnych a úplných informácií riadili nesprávnym právnym názorom, nebola podľa názoru súdu prvej inštancie právne relevantná na posúdenie rozhodovanej otázky, ktorou bolo zavinenie trov konania a nárok niektorej zo strán na ich náhradu. 1.4 Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že uvedenú situáciu celkom bez pochybností zavinili žalobcovia svojou procesnou aktivitou, ktorej sa mohli vyhnúť, napríklad späťvzatím žaloby ešte pri pôvodnom znení petitu, keď naproti tomu súd nezistil žiadny podiel viny žalovaných 1/ alebo 2/, ktorí napokon na neodstrániteľnú prekážku v konaní aj upozornili a umožnili tak súdu zákonné odstránenie nežiadúceho procesného stavu. 1.5 Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, nakoľko dôvod zastavenia konania vznikol v dôsledku ich procesného návrhu s tým, že žalobcovia po celý čas poznali všetky rozhodujúce skutočnosti, keď naproti tomu žalovaní iba využívali prostriedky procesnej obrany tak, ako im to zaručuje (ďalej aj „“) a na pochybenie žalobcov sami upozornili. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia riadne a včas odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. , d), f) a h) .

2.1

V odvolaní žalobcovia poukázali na to, že oni podali žalobu dňa 24.05.2018, t. j. pred účinnosťou novely , t. j. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2018, pričom pri podaní žaloby vychádzali z právneho názoru vyjadreného v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. , a teda boli v dobrej viere, že pozemkové spoločenstvo má aktívnu vecnú legitimáciu. V tejto súvislosti poukázali na to, že účinnosťou došlo k podstatnej zmene právneho režimu, a to obmedzeniu vlastníctva v prospech spoločenstva na 49 %, ktorá znemožnila pokračovanie o pôvodnom žalobnom návrhu. Taktiež upriamili pozornosť na to, že oni viackrát žiadali súd o spojenie vecí (, , , a to písomnými podaniami zo dňa 08.03.2019, ako aj 21.05.2021 a 01.03.2022 a 13.05.2022), pričom návrhy na spojenie vecí boli prednesené aj na pojednávaní, avšak súd prvej inštancie odmietol procesné návrhy na spojenie vecí, resp. o nich ani nerozhodol. Upriamili pozornosť aj na to, že oni zobrali žalobu späť už dňa 02.04.2019, avšak súd konanie nezastavil, pretože nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby spĺňal požiadavku príslušnej závažnosti. Podľa žalobcov to boli žalovaní, ktorí nesúhlasili so späťvzatím žaloby a trvali na prejednaní sporu, a teda žalovaní odmietli vzniknutú procesnú situáciu riešiť a trvali na pokračovaní v samostatnom konaní. Práve to bol dôvod, prečo boli žalobcovia nútení upraviť svoj žalobný návrh tak, aby sa stal vykonateľný, teda dôvody úpravy žalobného petitu boli podľa žalobcov objektívne.

2.2

Súčasne poukázali na záver odvolacieho súdu prezentovaný v zrušujúcom uznesení č. k. -590 zo dňa 27.11.2024 uvedený v bode 12.1 odôvodnenia tohto uznesenia.

2.3

Žalobcovia potom namietali, že súd prvej inštancie nezohľadnil vývoj právnych predpisov a judikatúry v otázke aktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva, keď nález Ústavného súdu SR sp. zn. sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie pozemkového spoločenstva a vo vzťahu k prejednávanej veci uviedol, že postavenie pozemkového spoločenstva pred účinnosťou bolo nejasné a názory súdov sa rôznili, pričom nejasné znenie zákona a dôvodovej správy k nemu neodôvodňuje, aby výklad zákona nerešpektoval právo na prístup k súdu. Mali za to, že predmetným rozhodnutím ústavný súd uznal, že v čase podania žaloby vo veci samej, t. j. 25.04.2018 neexistoval jednoznačný názor na aktívnu vecnú legitimáciu pozemkového spoločenstva, a preto oni v žalobe sa pôvodne opierali o výklad v prospech prístupu k súdu v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. a až následná zmena zákona a vývoj judikatúry spôsobili neprípustnosť pôvodného žalobného návrhu, ktorí sa žalobcovia snažili v konaní vyriešiť. 2.3.1 Mali potom za to, že ak súd prvej inštancie priznal žalovaným trovy konania voči nim, ktorí boli procesne poškodení vývojom legislatívy a judikatúry, ide o neprimerané a nespravodlivé sankcionovanie žalobcov. 2.4

Súčasne namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením veci a právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v bode 12.1 uznesenia č. k. -590 zo dňa 27.11.2024, keď mali za to, že tým, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s právnymi otázkami, ktoré mu odvolací súd naznačil a rozhodol bez ich vyriešenia, tak sa necítil byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, čo zapríčinilo porušenie ich práva na spravodlivý proces, v čom vzhliadali vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa .

2.5

Taktiež namietali na to, že súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia priznáva aj zavinenie na strane žalovaných, ktorí tiež vedeli o prebiehajúcich sporoch na tom istom súde, avšak následne vyhodnotil, že to boli iba žalobcovia, ktorí procesne zavinili zastavenie konania z dôvodu litispendencie, v čom žalobcovia vzhliadali zmätočnosť a nepresvedčivosť dôvodov vyslovených súdom prvej inštancie. Mali potom za to, že súd vinu v odôvodnení priznal obidvom stranám, avšak následne bez uvedeného dôvodu určil, že sú to žalobcovia, ktorí majú znášať plné následky náhrady trov konania z dôvodu zastavenia konania, a teda nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením svojho rozhodnutia im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.6

Taktiež namietali, že súd nesprávne právne posúdil otázku, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania a tým nesprávne aplikoval ust. s tým, že neposudzoval okolnosti procesného zastavenia konania podľa . Aj keď súd prvej inštancie pripísal zastavenie konania ako procesné zavinenie im, tak oni konali v dobrej viere, a to podľa právneho stavu platného v čase podania žaloby pred účinnosťou a s oporou o nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Keďže nezavinili zastavenie konania, nebolo dôvodné priznať náhradu trov konania žalovaným, nakoľko oni sa snažili predísť vzniku prekážky litispendencie svojimi procesnými návrhmi, a to návrhmi na spojenie vecí, resp. späťvzatím žaloby. V uvedenom vzhliadali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 2.7 Žalobcovia súčasne namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keď mali zato, že tento opomenul vyhodnotiť dôkazy, ktoré svedčia o tom, že oni aktívne navrhovali riešenia vedúce k odstráneniu následnej duplicity v konaní a zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že ešte pri pôvodnom znení petitu navrhovali opakovane spojenie vecí, a taktiež späťvzatie žaloby. Podľa žalobcov súd prvej inštancie taktiež opomenul vyhodnotiť dôkazy, že žalovaní trvali na pokračovaní samostatného konania, čím žalovaní objektívne znemožnili efektívne vyriešenie vzniknutej procesnej situácie. Žalobcovia potom považovali skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že sú to práve oni, ktorí zavinili zastavenie konania, za rozporný s vykonanými dôkazmi, procesnými návrhmi a podaniami a faktickým priebehom konania.

2.8

Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd v súlade s ust. napadnuté uznesenie zrušil, alebo podľa sám vo veci rozhodol a priznal im náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu vychádzali z toho, že žalobcovia (aktuálne členovia v minulosti urbár ako právnická osoba) z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania a to tým, že zmenou žaloby zo dňa 01.03.2022, o ktorej súd rozhodol aj jej pripustením uznesením na č. l. 377 zo dňa 11.04.2022, založili prekážku litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. , ktoré už prebiehalo na základe ich inej (skoršej) žaloby, čo bolo nakoniec aj dôvodom na právoplatné zastavenie konania v prejednávanom spore. Podľa žalovaných to boli potom žalobcovia, ktorí svojím procesným úkonom spôsobili existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, pre ktoré muselo byť konanie ako také zastavené. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázali na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.01.2025, ktorý posudzoval identickú procesnú situáciu založenú na totožných tvrdeniach žalobcov a pri potvrdení zastavenia konania konštatoval, že toto procesne zavinili žalobcovia. 3.1 Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č. k. -590 zo dňa 27.11.2024 v bode 12.1 uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa argumentáciou žalobcov v ich vyjadrení k odvolaniu žalovaných voči výroku II. uznesenia, mali žalovaní za to, že súd prvej inštancie sa s uvedeným správne vysporiadal v bode 5. a 6. odôvodnenia

napadnutého uznesenia. Súčasne uviedli, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu, čo podľa žalovaných súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia aj učinil.

3.1.1

V nadväznosti na uvedené žalovaní k argumentácii žalobcov v ich vyjadrení zo dňa 26.07.2024 k odvolaniu žalovaných voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie (na č. l. 513) zo dňa 23.05.2024, doplnili, že účinný od 01.10.2018 sa netýkal otázky aktívnej legitimácie žalobcov a zdôraznili, že ani obmedzenie pozemkového spoločenstva vlastniť viac ako 49 % podielov nijako nesúvisí s otázkou aktívnej legitimácie členov spoločenstva v konaniach o určenie vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti. Dopnili, že do uvedenej novely bolo dokonca zakázané pre spoločenstvo vlastniť akýkoľvek podiel, a preto argumentácia žalobcov s poukazom na toto ustanovenie a „nevykonateľnosť pôvodného žalobného návrhu“ podľa žalovaných nedáva žiadny zmysel. 3.2 Podľa žalovaných aj do 01.10.2018 bol v ust. jednoznačný v tom, že výbor, resp. pozemkové spoločenstvo je zákonným zástupcom členov vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, a preto žalobu už od počiatku mali podať jednotliví členovia zastúpení spoločenstvom a nie samostatné spoločenstvo, ktoré sa nedôvodne domáhalo svojho vlastníctva v podiele 1/1.

3.3

Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -50 zo dňa 02.07.2013 poukázali žalovaní na to, že tento vychádzal z právnej úpravy a nie a navyše posudzoval otázku aktívnej legitimácie v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nie v spore o určenie vlastníckeho práva. Upriamili pozornosť na to, že v jeho obsahu sú práve odlišné závery, ako tvrdili žalobcovia, t.j. že v takýchto sporoch patrí aktívna legitimácia členovi a nie spoločenstvu, pričom poukázali na stranu 17 posledný odsek tohto nálezu.

3.4

Pokiaľ žalobcovia navrhovali zastavenie tohto konania (späťvzatím zo dňa 02.04.2019), ale s odôvodnením, že sa chcú stále a naďalej súdiť so žalovaným, tak s uvedeným postupom žalovaný 1/ nemohol súhlasiť, keď mal na to vážne dôvody a vážnosť týchto dôvodov uznal i okresný a krajský súd. Podľa žalovaných ich potom žalobcovia nemôžu viniť za vyslovenie nesúhlasu so zastavením konania v roku 2019.

3.5

Žalovaní sa domnievajú, že pokiaľ žalobcovia uviedli, že „nakoniec boli nútení upraviť žalobný návrh tak, aby sa stal vykonateľným“, tak podľa žalovaných majú žalobcovia zrejme na mysli svoje podanie zo dňa 01.03.2022, t. j. zmenu žaloby, ktorou práve oni zavinili vznik prekážky litispendencie so sporom sp.zn. , a teda potrebu zastavenia tohto konania.

3.6

Podľa žalovaných nemožno postup súdu prvej inštancie, ktorý nespojil žalobcami tri začaté súdne konania do jedného, dávať v žiadnom smere za vinu im. V tejto súvislosti poukázali na to, že opravu označenia žalobcov z pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby na členov spoločenstva učinili žalobcovia až podaním zo dňa 13.05.2022, pričom v tomto podaní sa odvolávajú na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.04.2019, z čoho vyplýva, že už viac ako tri roky mali vedomosť, že aktívna legitimácia spoločenstvu nepatrí a napriek tomu ešte takmer tri roky potom žiadali určiť vlastníctvo v podiele 1/1, a to do zmeny žaloby zo dňa 01.03.2022 a viac ako tri roky trvali na tom, že žalobcom je správne spoločenstvo, a to do doplnenia – opravy označenia žalobcu podaním zo dňa 13.05.2022. Žalovaní potom mali zato, že ak by žalobcovia v roku 2019 nepodávali obsahovo identickú žalobu v rámci konania sp. zn. , mohlo dôjsť k meritórnemu prejednaniu tohto sporu. V prejednávanom spore (po zmene žaloby, zmene označenia, atď., čím žalobcovia reflektovali na vývoj rozhodovacej činnosti súdov SR pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie „pozemkového spoločenstva kontra vlastníci spoločných nehnuteľností“ podľa ) toto zmarili samotní žalobcovia a aj z tohto dôvodu je podľa žalovaných nepochybné, kto zavinil zastavenie konania. 3.7

Vo vzťahu k úvahe odvolacieho súdu opierajúcu sa o závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR žalovaní uviedli, že v predmetnej veci išlo o posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie spoločenstva v konaní o náhradu škody a nie v spore o určenie vlastníckeho práva s tým, že žalobcom nebolo žiadnym spôsobom obmedzené právo na prístup k súdu (žaloba spoločenstva nebola zamietnutá formálne len pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) a žalobcovia mohli a mali akokoľvek uplatňovať svoje práva, avšak svojimi duplicitnými až trojitými totožnými procesnými úkonmi v troch rôznych sporoch spôsobili, že v dvoch z nich (sp. zn. a sp. zn. ) nemohlo dôjsť k meritórnemu prejednaniu veci. 3.8 Pokiaľ žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia priznáva aj zavinenie na strane žalovaných, avšak následne vyhodnocuje, že to boli práve žalobcovia, ktorí procesne zavinili zastavenie konania z dôvodu litispendencie, majú žalovaní za to, že z kontextu odôvodnenia v bode 5. v spojení s bodom 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia je nepochybné, že súd prvej inštancie mal na mysli „žalobcov“ a nie „žalovaných“, a teda došlo k zrejmej nesprávnosti, resp. chybe v písaní ohľadne označenia strany sporu. 3.9 Podľa žalovaných by bolo súčasne nespravodlivé, aby súd na nárok na náhradu trov prvostupňového konania, v ktorom bolo vykonaných pomerne dosť úkonov právnej služby právnym zástupcom žalovaných, aplikoval ust. , nakoľko podľa ich názoru neexistujú také výnimočné dôvody, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal uzavrieť, že žalobcovia sú v „spore nevinne“.

3.10

Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

3.11

Pokiaľ žalobcovia súdu zaslali vyjadrenie označené ako „Odvolacia replika zo dňa 08.09.2025“, toto vyjadrenie je de facto iba zopakovaním ich odvolacej argumentácie uvedenej v samotnom odvolaní. 4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcami včas ( ), oprávneným subjektom, t. j. žalobcami, ako stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, keďže súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [ ], preskúmal odvolanie žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z ust. a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne potvrdil. 6. Žalobcovia podali odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu prezumovaného ust. , t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu prezumovaného ust. , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu prezumovaného ust. , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietali odvolatelia (žalobcovia ako aj žalovaní) v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. , prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

8. Odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcami namietaných odvolacích dôvodov, teda to, či súd prvej inštancie na správne a úplne zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemá byť daná odpoveď na každú otázku alebo argument sporovej strany ale iba na tie, ktoré majú relevantný

význam pre rozhodnutie (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Žalobcovia v odvolaní namietali, že prvostupňový súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením svojho rozhodnutia im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V kontexte vyslovených súvislostí odvolací súd v prvom rade pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, , podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balami c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko). 8.1 V konkrétnostiach prejednávanej veci žalobcovia namietali nedostatočnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 5. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, z ktorého žalobcovia vyvodili, že súd prvej inštancie dospel k záveru o zavinení na zastavení konania aj na strane žalovaných (poznámka odvolacieho súdu: pravdepodobne z doslovnej formulácie druhej a tretej vety predmetného bodu odôvodnenia). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka neobstojí, nakoľko uvedenie termínu „žalovaní“ v predmetnej časti odôvodnenia nemožno vnímať inak ako zrejmú nesprávnosť, čo možno vyvodiť zo zvyšnej časti odôvodnenia predmetného uznesenia, ako aj samotnej výrokovej časti tohto rozhodnutia. Je zrejmé, že súd prvej inštancie mal napriek nesprávnemu uvedeniu „žalovaní“ na mysli „žalobcov“, keď z obsahového kontextu odôvodnenia, a to bodu 4., prvej vety bodu 5., ako aj záverov uvedených v bode 6. a 9. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že sa jedná iba o zrejmú nesprávnosť, ktorá však nedosahuje takú intenzitu, že by z odôvodnenia napadnutého uznesenia nebolo zrejmé, prečo (z akých dôvodov) súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak že nárok priznal žalovaným. 9. V konkrétnostiach prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcov poukazujúcou na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -36 zo dňa 08. februára 2024, ktorý sa primárne zaoberal otázkou práva strany sporu na prístup k súdu posudzujúc otázku, či je daná aktívna legitimácia pozemkového spoločenstva alebo či je pozemkové spoločenstvo zákonným zástupcom jednotlivých vlastníkov členov pozemkového spoločenstva. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.04.2019, podľa ktorého „...vo veciach uvedených v totiž nejde o veci spoločenstva ale o veci jednotlivých podielnikov, preto sa v prípadnom súdnom konaní má posudzovať aktívna, resp. pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k jednotlivým spoluvlastníkom, spoločenstvo je v tomto prípade len ich zástupca. Aktívna či pasívna vecná legitimácia tu môže patriť iba spoluvlastníkom, nie spoločenstvu.“. Odkazujúc na uvedené možno čiastočne akceptovať argumentáciu žalobcov, že v čase podania žaloby bola otázka aktívnej vecnej legitimácie členov pozemkového spoločenstva predmetom „dynamického vývoja“, na ktorý reflektovali žalobcovia práve podaním zo dňa 13.05.2022 označeným ako „Doplnenie – oprava označenia žalobcu“, na čo súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania konal so žalobcami ako s členmi pozemkového spoločenstva zastúpenými na základe pozemkovým spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín, a tento postup bol súladný práve so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.04.2019 a v konečnom dôsledku aj so závermi vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR -36 z 08. februára 2024. Nemožno však dospieť k záveru, že bez akéhokoľvek zavinenia na strane žalobcov nastala v konaní procesná situácia, ktorá vyústila do vzniku prekážky litispendencie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia (resp. žalobca, ktorým bolo samotné pozemkové spoločenstvo) sa pôvodne v prejednávanom spore domáhali určenia, že Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín je vlastníkom dotknutých nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/1, pričom v priebehu konania podali návrh na pripustenie zmeny žaloby, v zmysle ktorej sa domáhali, aby súd určil, že vlastníkmi dotknutých nehnuteľností sú jeho členovia (v tom čase žalobcu označeným ako Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín) podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, tak ako sú uvedení v zozname, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohto rozsudku, ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k.

-377 zo dňa 11.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.04.2022. V čase podania návrhu žalobcov na pripustenie zmeny žaloby (ktorý bol podaný viac ako tri roky po nadobudnutí účinnosti ), už žalobcom (aj s poukazom na to, že krátko na to podaním zo dňa 13.05.2022 označeným ako „Doplnenie – oprava označenia žalobcu“ opravili označenie žalobcu), muselo by zjavne zrejmé, že týmto v prípade pripustenia zmeny žaloby vyvolajú v konaní stav smerujúci k vzniku prekážky litispendencie. Možno potom vysloviť, že týmito kontinuálnymi procesnými úkonmi práve žalobcovia vyvolali stav, kedy z hľadiska strán sporu ako aj z hľadiska predmetu konania prebiehali popri sebe dve identické konania (konanie vedené v prejednávanej spore a konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. ). Nakoľko konanie vedené Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. začalo skôr, a to dňa 31.07.2019 a konaním v prejednávanej veci nastala totožnosť predmetu konania až právoplatnosťou uznesenia súdu prvej inštancie č. k. -377 zo dňa 11.04.2022, ktoré sa stalo právoplatné dňa 21.04.2022, došlo k zastaveniu konania v prejednávanom spore. 9.1 Z uvedeného je zrejmé, že v čase vykonávania procesných úkonov žalobcov vedúcich k „stotožneniu“ konaní vedených Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. a sp.zn. už prebiehalo konanie s rovnakým obsahom, o čom mali žalobcovia (ako iniciátori tohto konania) vedomosť. To, že sa žalobcovia podaním žaloby vo veci sp.zn. de facto snažili vo vzťahu k predmetu konania predísť situácii, že by boli v prejednávanom spore neúspešní, nemôže viesť k tomu, že za prípadný neúspech v tomto konaní by neniesli zodpovednosť vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd potom vníma predmetné procesné úkony žalobcov smerujúce k oprave žalobcu a k zmene predmetu konania skôr ako určitú snahu žalobcov o (následné) stotožnenie predmetu týchto konaní ako aj strán s cieľom ich spojenia do jedného konania, aby sa tak predišli prípadnej zodpovednosti za neúspešnosť v prejednávanom spore. Iba na doplnenie je potrebné uviesť, že žalobcovia si pri podaní žaloby, ktorou bolo začaté konanie v prejednávanom spore, museli byť vedomí svojej zodpovednosti za úspešnosť žaloby a prípadné následky spojené s ich neúspechom v spore, a na tejto zodpovednosti (aj pri pripustení vyvíjajúcej sa rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky) sa nemôžu spolupodieľať aj žalovaní. 10. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah odvolací súd potom vyhodnotil ako nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s posúdením veci a právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v bode 12.1 č. k. -590 zo dňa 27.11.2024, keď odvolací súd zdôrazňuje, že predmetný bod odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu predstavuje „iba“ určitý rámec možných právnych úvah, s ktorými (aj s poukazom na vyslovene nesprávne východiská, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri svojom prvom rozhodnutí o práve na náhradu trov konania) sa súd prvej inštancie ako základnými východiskami (premisami) pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mal (pri svojom „novom“ rozhodnutí) zaoberať.

10.1

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie síce stručne ale akceptovateľne uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru o zavinení žalobcov na zastavení konania. Odvolací súd potom reagujúc na odvolacie námietky iba doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „...odôvodnenie rozhodnutí prvého a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. 10.1.1 Pokiaľ žalobcovia namietali, že oni nezavinili zastavenie konania, nakoľko konali v dobrej viere podľa právneho stavu platného v čase podania žaloby (pred účinnosťou ) a s oporou o nález Ústavného súdu SR sp. zn. a argumentovali, že zastavenie konania nastalo pre prekážku litispendencie, ktorú vyvolali okolnosti mimo ich vôle a ktorej sa snažili predísť viacerými návrhmi na spojenie vecí a snahou o späťvzatie žaloby, v čom vzhliadali dôvody pre aplikáciu ust. , odvolací súd sa s touto argumentáciou z vyššie prezumovaných dôvodov nemohol stotožniť. V kontexte predmetnej odvolacej argumentácie žalobcov súčasne upriamuje pozornosť na to, že ani neobsahoval zmenu právnej úpravy týkajúcu sa zastúpenia členov pozemkového spoločenstva samotným pozemkovým spoločenstvom, a v dôvodovej správe k uvedenému zákonu (konkrétne ) iba „upresňoval“ otázku legálneho výkladu postavenia „výboru pozemkového

spoločenstva“ (v dôvodovej správe k pôvodnému zneniu uvádzal: „...V odseku 2 sa ustanovuje aktívna legitimácia výboru v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy v určených záležitostiach.“) a „pozemkového spoločenstva“ (v dôvodovej správe k uvádzal „Ustanovením sa zakladá zákonné zastúpenie členov spoločenstva spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru vo veciach užívania nehnuteľností a obstarávania spoločných vecí plynúcich z ich vlastníctva pred súdmi a orgánmi verejnej moci...“). Uvedená novela zákona sa teda nedotýkala aktívnej vecnej legitimácie členov pozemkového spoločenstva oproti pozemkovému spoločenstvu, na čo (tak ako už bolo vyslovené bode 9. odôvodnenia tohto uznesenia) zodpovedajúcim spôsobom reflektoval súd prvej inštancie tým, že v spore následne konal členmi predmetného pozemkového spoločenstva zastúpenými pozemkovým spoločenstvom. Taktiež iba na doplnenie vo vzťahu k nadobúdaniu podielov na spoločných nehnuteľnostiach, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že do 30. júna 2018 pozemkové spoločenstvá mali zakázané nadobúdať podiely na spoločnej nehnuteľnosti a až od 01. júla 2018 mohli pozemkové spoločenstvá nadobúdať podiel na spoločnej nehnuteľnosti pod podmienkou, že tento podiel nesmie presiahnuť 49 %, keď žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia, že (výlučným) vlastníkom dotknutých pozemkov je práve pozemkové spoločenstvo, a teda ich argumentácia o príčine podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby z dôvodu prijatia (ktorý im mal znemožniť pokračovať o pôvodnom návrhu) sa nejaví ako dôvodná. 11. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako ho prezumuje ust. , odvolací súd nepovažoval ani to, že žalobcovia (v danom čase pozemkové spoločenstvo Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo, Tvrdošín) zobrali žalobu späť, pričom z dôvodu nesúhlasu (v danom čase) žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby, súd prvej inštancie uznesením č. k. -196 zo dňa 19. júla 2019 konanie nezastavil (predmetné uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline, ako odvolacím súdom, uznesením č. k. -229 zo dňa 30. júna 2020). Nemôže byť na ujmu žalovaných pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keď súdy akceptovali ich dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby.

12. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd v žalobcami predložených odvolacích námietkach nevzhliadol také závažné okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť aplikácie . 13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že procesné zavinenie za zastavení konania podľa (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa účinného do 30. júna 2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením. Akcentujúc uvedené východiská je potom možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie v bodoch 4., 5. a 9. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. Je zrejmé, že žalobcovia svojimi procesnými úkonmi v prejednávanom spore vyvolali stav, kedy predmet tohto konania a strany tohto konania boli identickými s predmetom konania a stranami konania vo veci vedenej Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. , čím nastala v prejednávanom spore prekážka litispendencie a konanie teda bolo zastavené z dôvodu zavinenia na ich strane. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , pričom vychádzal z plného úspechu žalovaných v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie. 15. Toto uznesenie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline, dňa 30. septembra 2025 JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu