Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/67/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a členiek senátu JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o., so sídlom Martin, Zvolenská 4014/31, IČO: 53 057 368, proti žalovanej D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -203 zo dňa 17. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po pripustení jej zmeny domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Považská Bystrica, v obci C., k.ú. C., vedené Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako pozemok parcela registra „C“ – parcelné číslo XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, parcelné číslo XXX/X – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 116 m2, parcelné číslo 360 – záhrada o výmere 143 m2 a stavby – rodinného domu, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X. Žalobkyňa dôvodila tým, že žalovaná ako obdarovaná sa správala voči žalobkyni a jej rodinným príslušníkom tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy, na základe čoho ju žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 28.03.2024 na vrátenie daru, čo žalovaná odmietla. Primárne súd skúmal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na danom určení. S poukazom na to, že žalovaná je ku dňu rozhodnutia súdu na LV č. XXX, k.ú. C. vedená ako vlastníčka daných nehnuteľností a žalovaná vlastnícke právo žalobkyne k daným nehnuteľnostiam popiera, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže výrokom súdu v prípade preukázania dôvodnosti nároku žalobkyne by sa zosúladil faktický stav so stavom právnym. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, ktorá vzhľadom na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2015, na základe ktorej previedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, na svojho druha, ktorý následne kúpnou zmluvou zo dňa 09.03.2015 previedol nehnuteľnosti znovu na žalovanú, v dôsledku čoho malo dôjsť k zániku vecno-právnych účinkov darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2004. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. považoval za podstatné, že v danom čase je možné od obdarovaného získať späť hodnotu, ktorú on získal darovaním, t. j. samotný predmet daru. Pre možnosť vrátenia predmetu daru, ktorého vlastníkom v čase uplatnenia tohto práva je obdarovaný, nie je podstatné, na základe akého právneho titulu ním je (či na základe darovania alebo iného právneho dôvodu). K námietke žalovanej o nedoručení výzvy na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024

v súlade s ust. uviedol, že sa v danom prípade jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Predpokladá sa, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície, už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil i s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Pokiaľ bolo súdom zistené, že v období doručovania výzvy na vrátenie daru mala žalovaná reálnu možnosť oboznámiť sa s týmto právnym úkonom dňa 08.04.2024 a následne až do 23.04.2024, keďže zásielka bola uložená na pošte až do 23.04.2024 a žalovaná nepreukázala, že v období od 08.04.2024 do 23.04.2024 z objektívnych dôvodov nemala reálnu možnosť oboznámiť sa s doručovanou výzvou na vrátenie daru, súd konštatoval, že tento jednostranný právny úkon žalobkyne – výzva na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, sa žalovanej dostala do sféry jej dispozície dňa 08.04.2024 a od tohto okamihu prejav vôle žalobkyne pôsobil voči žalovanej. K námietke premlčania súd uviedol, že možnosť vrátenia daru netrvá neobmedzený čas. Obmedzením je všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá vyplýva z a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz na súde žalobou, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 29.01.2013). Čo sa týka výzvy na vrátenie daru, tento úkon musí obsahovať jasnú a zrozumiteľnú požiadavku na vrátenie daru obdarovaným, pričom nesmie vzniknúť pochybnosť o tom, komu je adresovaný, akej darovacej zmluvy sa týka a aký dar má byť vrátený. K platnosti právneho úkonu darcu z hľadiska určitosti je však rovnako nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa nastanú právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie vlastníckeho práva ex nunc. Viazaný petitom žaloby zameral dokazovanie na preukázanie tých skutkových okolností, ktoré žalobkyňa vymedzila v jednostrannom právnom úkone – výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, ktorú adresovala žalovanej. Uviedol, že strany sporu sú v rodinnom vzťahu – žalobkyňa je matkou žalovanej. Darovacia zmluva o prevode nehnuteľností bola uzatvorená dňa 20.01.2004. Zároveň došlo k uzavretiu dohody o zriadení vecného bremena v prospech žalobkyne, jej manžela a matky žalobkyne, spočívajúcom v spoločnom doživotnom bezplatnom užívaní a bývaní v darovaných nehnuteľnostiach. Zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne a jej manžela bolo zmluvou zo dňa 10.08.2022 zrušené. Súd pri posudzovaní správania sa obdarovaného, sa zaoberal princípom vzájomnosti. Mal preukázané, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli v minulosti dynamické. Spory medzi stranami sporu potvrdili svedkovia B. F., G. D., ako i H. I.. Naopak, z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou, resp. medzi žalovanou a G. D., v období od 25.10.2023 do 20.03.2024 vyplynulo, že ich vzťahy boli dobré, vzájomne sa navštevovali a pomáhali si. Žalobkyňa varila, piekla aj žalovanej, žalovaná robila nákupy. V správach si prejavovali pozitívne city, trávili spolu čas – chodili na prechádzky, na cintorín. Žalobkyňa vypovedala, že bola to žalovaná, kto jej pomáhal so zariaďovaním rodinného domu a vyberaním materiálu. Žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 vytkla žalovanej, že jej viackrát na verejnosti, aj doma vulgárne nadávala a tiež aj jej manželovi. Súd mal v konaní za preukázané, že obe strany sporu používali vo vzťahu k tej druhej, resp. k im blízkym osobám aj hrubé vulgarizmy. Ich používanie bolo súčasťou ich bežnej komunikácie. To, že dcéra vo vzťahu k matke používa vulgarizmy, nie je v súlade s etickými a morálnymi hodnotami a možno to charakterizovať ako konanie odporujúce dobrým mravom. Rovnako nemožno za morálne a etické považovať ani to, ak sa rovnako vulgárne vyjadruje matke k dcére, a to ani v prípade, že sa jej nepáči, aký život žalovaná vedie (viedla). Pokiaľ teda aj matka – žalobkyňa používa (používala) voči dcére – žalovanej vulgarizmy rovnakej intenzity, ako žalovaná voči žalobkyni, ťažko rovnaké správanie žalovanej voči matke možno považovať za dôvod, ktorý by zakladal právo domáhať sa vrátenia daru. Za bližšie nekonkretizovaný dôvod na vrátenie daru súd považoval dôvod, že žalovaná žalobkyni a jej manželovi odcudzila náradie a stavebný materiál, preto v tejto časti je daný jednostranný právny úkon v zmysle neplatný. Žalobkyňa nekonkretizovala ani vo výzve uvedený dôvod na vrátenie daru spočívajúci v tom, že žalovaná na nich neustále vyvíja psychický tlak, aby odišli z domu. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa odišla bývať

z rodinného domu č. XXX bez toho, aby ju žalovaná vyháňala, odišla bývať z tohto domu do svojho nového domu, na ktorom dostavaní sa žalovaná podieľala sumou 25.000,- eur s tým, že žalobkyňa, jej manžel a žalovaná podpísali zmluvu o zrušení vecného bremena, k uzatvoreniu ktorej nedošlo pod psychickým tlakom alebo na základe vydierania žalovanej. Intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov nedosahuje ani tvrdenie žalobkyne, že žalovaná zakázala vlastnej sestre chodiť do domu a jej synovi B. najskôr zakázala u nich bývať a následne ich navštevovať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná síce nesúhlasila s tým, aby B. F. v dome č. XXX býval, napriek jej nesúhlasu však v uvedenom rodinnom dome spolu so žalobkyňou a jej manželom preukázateľne býval až do mája 2020, teda jeho prítomnosť žalovaná v dome tolerovala. Výsluchom svedka B. F. bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že žalovaná bránila jej vnukovi B. v tom, aby ju navštevoval. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že pri osobnom kontakte s vnukom B. ju žalovaná urážala, žalobkyňa neuvádza konkrétnosti, tieto nešpecifikoval ani svedok B. F., ktorý potvrdil, že medzi žalobkyňou a žalovanou padli aj vulgarizmy, preto sa nedá posúdiť, či správanie žalovanej bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a či dosahovalo takú intenzitu, odôvodňujúcu vrátenie daru, preto v tejto časti je výzva na vrátenie daru neurčitá, a teda v zmysle v danej časti neplatná. Nepreukázaným zostalo tvrdenie žalobkyne, ktorá sa domáhala vrátenia daru aj z dôvodu, že žalovaná sa o dom nezaujíma a s darovaným majetkom nenakladá hospodárne. Naopak, bolo preukázané, že žalovaná dom zrekonštruovala. Súd vyslovil, že ak by sa aj žalovaná skutočne o dom nestarala a nechala ho napríklad aj schátrať, čo v konaní preukázané nebolo, nebol by to dostatočný dôvod na domáhanie sa vrátenia daru. Akcentoval, že aktom darovania predmetného domu sa jeho výlučnou vlastníčkou stala žalovaná, čím sa žalovaná stala jedinou osobou oprávnenou rozhodovať o tom, či sa s predmetným domom stane. Dokonca ho môže aj proti vôli žalobkyne predať. Žalobkyňa, ani jej manžel v čase výzvy na vrátenie daru neboli oprávnení z vecného bremena, spočívajúceho v bezplatnom užívaní a bývaní v rodinnom dome č. 148, teda žalovaná nemala právnu povinnosť postarať sa o zachovanie predmetnej nehnuteľnosti ani z dôvodu, aby túto nehnuteľnosť mohli žalobkyňa a jej manžel užívať na základe práva z vecného bremena. Nebolo preukázané, že by správanie alebo konanie žalovanej voči žalobkyni alebo jej manželovi bolo v súvislosti so zrušením vecného bremena nátlakové, prípadne, že by žalovaná žalobkyňu vydierala. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k zrušeniu vecného bremena došlo pod psychickým donútením, resp. na základe vydierania, žalobkyňa neuviedla, o aké konkrétne vyhrážky malo ísť, ani nepreukázala, že sa jej žalovaná vyhrážala. Naopak, výpoveďou žalobkyne bolo preukázané, že táto sa podieľala na kreovaní dohody o zrušení vecného bremena. Z SMS komunikácie vyplynulo, že o pripravovaných zmluvách ohľadne zrušenia vecného bremena a výstavby nového rodinného domu vedela, komunikovalo sa o tom aj na návšteve u svedkyne C. B., z výpovede ktorej vyplynulo, že v apríli 2022 bol u nej na návšteve G. D. spolu so žalovanou a žalobkyňou. V období krátkou pred podpisom zmluvy o zrušení vecného bremena boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou dobré, bezkonfliktné. Nebolo preukázané, že čase podpisovania zmluvy o zrušení vecného bremena dňa 10.08.2022 sa viedlo hocijaké súdne konanie voči žalobkyni alebo jej manželovi. Hoci v zmluve o zrušení vecného bremena sa uvádza, že toto sa ruší bezodplatne, v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa podieľala na dostavbe nového rodinného domu žalobkyne sumou 25.000,- eur. Predala totiž G. D. rodinný dom č. 146 (v konaní bolo nesporné, že jeho vlastníkom je v súčasnosti on, predtým to bola žalovaná), z ktorého suma 25.000,- eur bola použitá na kúpu materiálu na dostavbu rodinného domu žalobkyne. Vykonané dôkazy nenasvedčujú ani tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná proti vôli prinútila žalobkyňu odsťahovať sa do nového rodinného domu. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že žalovaná všetko zbúrala, vyháňala ich, napádala, chodila im po dome, otvárala okná, dvere, vnuka vyhadzovala, volala policajtov, vyháňala jej druhú dcéru, keď prišla z Anglicka, pričom spávali u brata v maringotke, žalobkyňa musela 10 rokov právať v pivnici, lebo jej žalovaná nedovolila mať práčku v kúpeľni, súd uviedol, že tieto nie sú relevantné, keďže týmito skutočnosťami nie je odôvodnená výzva na vrátenie daru. Zároveň však súd konštatoval, že tieto žalobkyňou uvádzané skutočnosti sa stali pred 16.05.2021, to znamená, že vzhľadom na námietku premlčania by súd nemohol vo svojom rozhodovaní na to prihliadať, keďže právo domáhať sa vrátenia daru by už bolo premlčané. Vzhľadom na dátum podania žaloby 16.05.2024, by súd mohol prihliadať len na tie skutky, resp. správanie žalovanej, ktoré by dosahovali intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, ak by tieto boli vykonané v období od 16.05.2021 do 16.05.2024. Nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaná sa voči nej, resp. členom jej rodiny správala tak, že tým hrubo porušila dobré mravy a žalobkyňa si voči žalovanej ako obdarovanej úspešne neuplatnila právo na vrátenie daru, nebolo preukázané, že vlastníčkou daných nehnuteľností je žalobkyňa, súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovanej v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej odvolacej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne napadnuté rozhodnutie zmenil a vo veci sám rozhodol. Uplatnila odvolací dôvod podľa . Vyslovila nesúhlas s argumentáciou súdu, že neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala nevhodné správanie žalovanej voči nej, a to, že jej žalovaná sťažovala bývanie. Žalovaná chcela, aby ako rodina v dome bývali a stretávali sa. Vzťahy boli vážne narušené, preto sa domáhala vrátenia daru. Podstatným pre rozhodnutie v danej veci sú vulgárne a dehonestujúce vyjadrenia žalovanej na adresu žalobkyne, ktorá je jej matkou, a to aj pred svedkami a tiež nátlak k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena, čo nemožno hodnotiť inak, ako konanie, ktoré má povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Uviedla, že nemôže byť v súlade s dobrými mravmi stav, keď sa žalobkyňa vo veku 70 rokov so zdravotnými problémami, s dlhmi (spôsobených žalovanou), bez úspor a s nízkym príjmom dobrovoľne rozhodne odísť zo svojho domova, kde prežila väčšinu svojho života, ešte viac sa zadlžiť a stavať nový rodinný dom, do ktorého sa môže presťahovať. Rozhodnutie vzhľadom na vytýkané skutočnosti označila za arbitrárne, prekvapivé a nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli v minulosti dynamické, čo potvrdili aj svedkovia, ku ktorým skutočnostiam bola vznesená námietka premlčania, nakoľko išlo o okolnosti, ktoré boli vytýkané žalobkyňou žalovanej ešte pred prvou výzvou na vrátenie daru zo dňa 09.04.2021, na druhej strane SMS správami v období od 25.10.2023 do 23.2024 bolo preukázané, že boli ich vzťahy dobré, vzájomne sa navštevovali, pomáhali si, prejavovali si pozitívne city, chodili na prechádzky... tak ako bolo konštatované v bode 79 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vulgárne nadávanie žalobkyňa bližšie z časového a miestneho hľadiska nešpecifikovala, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v tejto časti bol právny úkon žalobkyne neurčitý. Aj keď bolo preukázané, že žalovaná mala voči žalobkyni použiť vulgarizmy, rovnako používala vulgarizmy voči žalovanej žalobkyňa, ktorú komunikáciu súd vyhodnotil ako súčasť ich bežnej komunikácie, a preto žalovaná poukázala na princíp vzájomnosti. Ďalšie dôvody, uvádzané vo výzve, ktoré žalobkyňa nekonkretizovala, súd správne vyhodnotil ako neurčité, a teda v zmysle za neplatné. Vykonané dokazovanie súd správne vyhodnotil tak, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaná svojím správaním voči žalobkyni hrubo porušila dobré mravy, a preto, keď žalobkyňa úspešne neuplatnila právo na vrátenie daru, vlastníčkou daných nehnuteľností je žalovaná. Vyslovila názor, že žiadnym spôsobom hrubo neporušila dobré mravy k žalobkyni ako svojej matke. Žalobkyňa vo veci podania výzvy na vrátenie daru, ako aj žaloby bola ovplyvnená práve bývalým partnerom žalovanej pánom D., ktorý voči žalovanej vedie sporové konanie. Inak si žalovaná nevie vysvetliť obrat v jej správaní, keď pred výzvou viac ako rok spolu dobre vychádzali, komunikovali a navzájom si pomáhali.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

5. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Keďže odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle s. 2 odkazuje. 6. V prejednávanom spore sa žalobkyňa žalobným petitom, upraveným so súhlasom súdu uznesením zo dňa 21.11.2024 domáha určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Považská Bystrica, v obci C., k.ú. C., vedené Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako pozemok – parcela reg. „C“ – parcelné číslo XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, parcelné číslo XXX/X na tom skutkovom základe, že odvolala dar poskytnutý žalovanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2004. Dôvodom odvolania daru bolo správanie žalovanej voči žalobkyni, ktoré napĺňalo znaky predpokladané v , a teda sa jedná o také správanie voči žalobkyni, ktorým žalovaná ako obdarovaná hrubo porušovala dobré mravy. V dôsledku tohto negatívneho správania sa žalovanej, listom zo dňa 28.03.2024 odvolala dar a žalovanú vyzvala na vrátenie daru. Aj keď žalobkyňa poukazovala na zánik právneho vzťahu z darovania, keďže v dôsledku hrubého porušenia dobrých mravov obdarovanou

voči žalobkyni a jej manželovi vyzvala žalovanú na vrátenie daru, súd meritórne nerozhodoval o vrátení daru, ani o vlastníckom práve žalovanej. Predmetom konania bolo určenie, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa.

7. V dôsledku vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutky, resp. správanie, tvrdené žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 nedosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Zároveň súd po vykonanom dokazovaní uviedol, ktoré tvrdenia žalobkyne, obsiahnuté vo výzve na vrátenie daru, boli neurčité, z dôvodu, že žalobkyňa ich vo výzve nekonkretizovala. Jednalo sa o všeobecné tvrdenia, ktoré pre neurčitosť nebolo možné preskúmať, preto v bode 82., 83. a 85. odôvodnenia konštatoval, že výzva je v danej časti v zmysle neplatná.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa . Je tak zrejmé, že spochybňuje skutkové závery súdu prvej inštancie. Namieta záver súdu, že neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala nevhodné správanie žalovanej voči nej, a to, že jej žalovaná sťažovala bývanie. Uviedla, že nebol naplnený účel darovania. Podstatným sú vulgárne a dehonestujúce vyjadrenia žalovanej k matke a tiež nátlak k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena. Namietala, že súd neposúdil správanie žalovanej z dôvodu ktorého odvolala dar ako konanie, ktoré má povahu hrubého porušovania dobrých mravov.

9. Odborná literatúra, aj ustálená súdna prax sú za jedno v tom, že k zániku darovacieho vzťahu, t. j. obnove vlastníckeho práva darcu k veci, dôjde na základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému, smerujúceho k vráteniu daru. V konaní o určenie vlastníckeho práva k darovanej veci, ktorá je dôsledkom naplnenia dispozície právnej normy ( ) súd svojím rozhodnutím len deklaruje vznik a zánik práv a povinností darcu a obdarovaného ku dňu doručenia kvalifikovanej výzvy. Právny úkon odvolania darovania nevyžaduje pre platnosť písomnú formu, možno ho uskutočniť aj ústne, avšak k platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti, je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa , nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. k zrušeniu darovacej zmluvy a obnoveniu jeho vlastníctva ex nunc, t. j. doručením prejavu vôle.

10. Identifikáciou nevhodného správania obdarovaného voči darcovi vo výzve k vráteniu daru (prípadne žalobe) je daný okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Správanie, pre ktoré darca obdarovaného nevyzval k vráteniu daru, je z hľadiska opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku právne irelevantné. Správanie obdarovaného, v dôsledku ktorého sa darca domáha vrátenia daru, je skutkovou okolnosťou (ktorá je predmetom dokazovania).

11. Predpokladom uplatnenia je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Právo na odvolanie darovania zakladá nielen nevhodné správanie obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom rodiny darcu. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ust. . Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

12. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci.

13. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z článku 15 Základných princípov , normatívne rozvinutá v znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

14. Z hľadiska posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho rodiny odvolací súd akcentuje, že úvaha súdu o tom, či skutkové zistenia, týkajúce sa správania obdarovanej osoby opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby podanej v zmysle , je v každej jednotlivej veci založená na vysoko individuálnych (odlišných) okolnostiach, charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri posúdení a hodnotení týchto individuálnych okolností postupujú súdy vždy diferencovane, pričom nezotrvávajú (nemôžu zotrvávať) na určitých striktných hraniciach.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil v procese dokazovania, ani v procese hodnotenia dôkazov, keďže vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a každý vykonaný dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, v súlade s procesnými pravidlami dokazovania. V dôsledku toho dospel k správnemu záveru, že správanie obdarovanej nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.

16. Odvolací súd uvádza, že nie je povinný rozhodovať v súlade so skutkovým (ani právnym) názorom strany sporu. Povinnosťou súdu je, aby sa v rámci odôvodnenia rozsudku vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie.

17. Súd prvej inštancie sa v danej veci dôsledne zaoberal tým, či konanie žalovanej, vytýkané žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, resp. v žalobe napĺňajú znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Dôvodne konštatuje, že žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od výzvy na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, čím vymedzila predmet sporového konania, k čomu odvolací súd dodáva, že dôvody pre odvolanie daru možno precizovať v žalobe alebo v konaní pred súdom. Dôvody pre odvolanie daru – konkrétne skutočnosti, v ktorých žalobkyňa videla hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanou, najmä v odvolaní akcentované vulgárne a dehonestujúce vyjadrenia na adresu žalobkyne, ktorá je jej matkou a nátlak na podpísanie zmluvy o zrušení vecného bremena, neboli v konaní preukázané. Z dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli v minulosti dynamické. Medzi matkou a dcérou – obdarovanou pretrvávali spory, o ktorých vypovedali svedkovia B. F., G. D., ako i H. I.. V období krátko pred podaním žaloby a v období od 25.10.2023 do 20.03.2024 zo vzájomnej SMS komunikácie medzi stranami sporu, resp. žalovanou a G. D. bolo preukázané (bod 79. odôvodnenia), že ich vzťahy boli dobré, vzájomne sa navštevovali, pomáhali si – žalobkyňa varila, piekla aj žalovanej, žalovaná robila nákupy, písali si a v správach si prejavovali pozitívne city, trávili spolu čas, chodili na prechádzky, na cintorín. Vzájomnú pomoc pri zariaďovaní rodinného domu potvrdila vo svojej výpovedi samotná žalobkyňa. Tak ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, bola to práve žalobkyňa, ktorá prestala so žalovanou komunikovať z dôvodu, že nebola spokojná so životom, aký žalovaná vedie potom, ako prestala žiť s G. D.. Je pravdou, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaná používala voči žalobkyni hrubé vulgarizmy, napriek tomu, že to žalovaná popierala, a nakoľko súd mal preukázané, že žalovaná v slovnej komunikácii so žalobkyňou používa vulgarizmy, z hľadiska princípu vzájomnosti dôvodne skúmal, či sa obdobne nevhodne nesprávala samotná žalobkyňa, čím teda posudzoval vec v súlade so všeobecne akceptovanými zásadami rozhodovania o žalobách, ktorými sa darca domáha vrátenia daru, a na ktorých sa ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu v súvislosti s riešením otázky intenzity a sústavnosti porušovania dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi. Posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , sp. zn. ). Zo súdnej praxe tiež vyplynulo (R 111/1998), že „ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania, svedčiaci aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“. Tak ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalobkyňa na jednej strane popierala vulgarizmy vo vzťahu k žalovanej, no napokon sama uviedla, že hrubé vulgarizmy používala, a to aj vo vzťahu k partnerom žalovanej, ktorých žalovaná doviedla do domu. Odvolacia

argumentácia, že vulgárne a dehonestujúce vyjadrenia žalovanej na adresu žalobkyne majú povahu hrubého porušovania dobrých mravov, tak nebola opodstatnená.

18. Ani argumentácia žalobkyne, že žalovaná značnou intenzitou a sústavne vyháňala žalobkyňu a jej manžela z domu, hoci v ňom mali na základe darovacej zmluvy zriadené vecné bremeno (právo doživotného užívania a bývania) a na žalobkyňu bol vyvíjaný nátlak k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena, nemala sa následok, pre ktorý by bol daný dôvod hodnotiť správanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

19. Aj keď súd prvej inštancie vychádza zo správnej úvahy, že vnímanie skutočnosti, že došlo k zrušeniu vecného bremena a vysťahovania sa z rodinného domu, žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 neuviedla a nakoľko platí, že správanie, pre ktoré darca obdarovaného nevyzval na vrátenie daru, je irelevantné, čo však súvisí s dôvodom „neustále na nás vyvíja psychický tlak, aby sme odišli z domu“, súd správne zameral dokazovanie na zistenie skutočností, za ktorých sa žalobkyňa vysťahovala z nehnuteľnosti, v ktorej mala zriadené doživotné právo bezplatného užívania. Vyhodnotením vykonaného dokazovania konštatoval, že dôkazy nenasvedčujú tvrdeniu žalobkyne, že ju žalovaná proti jej vôli prinútila odsťahovať sa do nového rodinného domu. Rozhodujúcim je predovšetkým objektívne hľadisko, až potom nastupuje úvaha, ako takéto správanie pociťoval sám dotknutý darca. Uvedené však neznamená, že len subjektívne presvedčenie darcu o tom, že obdarovaný sa voči nemu zachoval nevďačne, samé osebe postačuje pre záver o hrubom porušení dobrých mravov. Súd prvej inštancie správne posudzoval všetky skutkové okolnosti správania sa obdarovanej, ako aj samotnej darkyne, a to v závislosti na tom, z akých dôvodov, z akých príčin, v akých časových súvislostiach žalobkyňa uzavrela zmluvu o zrušení vecného bremena a za akých okolností a z akých dôvodov sa odsťahovala do novopostaveného rodinného domu. Bez akýchkoľvek pochybností a námietok bolo v konaní preukázané, že zmluve o zrušení vecného bremena zo dňa 10.08.2022 (1,5 roka pred výzvou na vrátenie daru) predchádzali niekoľkomesačné rokovania ohľadne jej uzavretia. Žalobkyňa sa o obsah dohody o zrušení vecného bremena zaujímala, podieľala sa na jej kreovaní a dožadovala sa bývania v nehnuteľnosti do doby, kým ich nový rodinný dom bude dostavaný. Tieto skutkové závery vyplynuli z výpovede žalobkyne, z SMS komunikácie, z výpovede svedkov G. D., C. B.. Uzavretie zmluvy o zrušení vecného bremena nesúviselo s tvrdením žalobkyne, že žalobkyňa zmluvu podpísala len preto, aby žalovaná zrušila trestné stíhanie voči jej manželovi. Takéto tvrdenia v konaní preukázané neboli. V súvislosti s tvrdeným nátlakom, smerujúcim k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena, odvolací súd tiež akcentuje, že žalobkyňa nekonkretizovala, v čom spočíval na ňu vyvíjaný nátlak, ako sa prejavoval, ako konkrétne prebiehal. Žalobkyňa svoje tvrdenie o nátlaku k podpísaniu zmluvy o zrušení vecného bremena, ani tvrdené hrubé urážky a vyháňanie z domu neprecizuje ani v odvolacom konaní. Uvedené tvrdenia žalobkyne nie sú presvedčivé aj vzhľadom na to, že deň pred podpisom zmluvy o zrušení vecného bremena žalovaná spolu so žalobkyňou zavárali a aj následne po uzavretí zmluvy slušne komunikovali, stretávali sa, vzájomne si pomáhali, blahoželali si, trávili spoločný čas, ktoré skutkové závery žalobkyňa v odvolaní nespochybňuje. Za daných okolností, z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v podanom odvolaní s úspechom nespochybnila skutkové zistenia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . Vychádzajúc z princípu procesného úspechu v konaní, úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).