Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-56-2025.pdf
PDF · 160.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/56/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XXX/XX, F. G. F., zastúpeného JUDr. Branislavom Bognerom, advokátom, Vajanského 8, Trenčín, IČO: 40 193 560, proti žalovanému: H. E., nar. XX. XX. XXXX, I. XX/XXX, G., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, IČO: 37 854 925, o zaplatenie 6.242,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/90/2024-186 zo dňa 11. 04. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 638,40 eura s príslušenstvom zastavil (I. výrok), druhým výrokom žalobu zamietol a tretím výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods.1, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.242,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 3 % od 30. 09. 2024 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia (pôvodne právne odôvodnil nárok titulom náhrady škody, čo v priebehu konania korigoval), nakoľko žalovaný užíva pozemky žalobcu bez nájomnej zmluvy, proti vôli žalobcu a bezodplatne. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. území G., zapísaných na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X v podiele 1/2. Žalovaný s manželkou (pôvodne bola žalovaná) sú bezpodielovými vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X a žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XXX/X. Pozemky žalobcu sa nachádzajú bezprostredne vedľa domu a pozemkov žalovaného. Žalovaní bez jeho súhlasu pozemky žalobcu oplotili, pripojili k svojim a asi pred 10 rokmi začali užívať ako vlastné. Bez súhlasu žalobcu nechali zbúrať aj nehnuteľnosti postavené na pozemkoch žalobcu. Žalobca za účelom vyriešenia veci nechal vypracovať geometrický plán, žalovaný nereagoval. Výšku náhrady za požadované obdobie 01. 10. 2021 do 30. 09. 2024 odvodzoval od obvyklej výšky nájmu v intraviláne v obci G. v sume 0,30 eur za m2. Žalovaný nereagoval na výzvy na úhradu nájomného.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že manželstvo žalovaného bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 13. 07. 1989, právoplatným 31. 07. 1989. Poprel ako nepravdivé tvrdenie žalobcu o oplotení pozemkov žalobcu, pripojení k jeho pozemkom a ich užívaní. Rovnako namietal tvrdenie o tom, že nechal zbúrať nehnuteľnosti na pozemkoch žalobcu. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X, táto je vedená ako spoločný dvor. Žalovaný tvrdil, že nijako nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ani mu nebráni v užívaní.
5. Pôvodne žalovaná 2/ (J. E., nar. XX. XX. XXXX, G., I. XX/XXX) oznámila súdu, že sa so žalovaným rozviedla ešte predtým, ako sa on nasťahoval do nehnuteľnosti uvedenej v žalobe. Žalovaná tam nikdy nebývala, ani tam nikdy nemala trvalý pobyt.
6. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní, za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov, pripustil zmenu žaloby nasledovne: žalovaný H. E., trvale bytom I. XX/XXX, XXX XX G. je povinný uhradiť žalobcovi A. B. C., trvale bytom D. E. XX, XXX XX F. G. F. titulom bezdôvodného obohatenia sumu 5.604,00 eur s 8 % úrokom od 01. 10. 2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom súdneho výkonu rozhodnutia na účet žalobcu vedený v K. K. J., IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca vzhľadom na zistenia, že manželstvo žalovaného a žalovanej 2/ bolo rozvedené a žalovaná 2/ v dome najmenej od roku 2003 nebýva, vzal žalobu voči žalovanej 2/ späť. Na základe uvedeného dispozičného úkonu žalobcu súd konanie voči žalovanej 2/ zastavil uznesením zo dňa 14. 02. 2025.
7. Žalobca zobral späť žalobu vo vzťahu k parcele č. XXX, na ktorej stojí jeho znehodnotená stavba a ktorú žalovaný užívať nemôže. Žalobca vzal žalobu späť v sume 638,40 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu urobený pred začatím pojednávania, súd žalobu v tejto časti zastavil, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok I.) v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 CSP.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území G., obec G., okres Topoľčany, zapísaných na LV č. XXX ako pozemky, parcely registra „C“ parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2. Na liste vlastníctva sú zapísané stavby - rodinný dom, a to na parcelách č. XXX, XXX, XXX a XXX. V súčasnosti vo faktickom stave existuje len nehnuteľnosť na parcele č. XXX.
9. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území G., obec G., okres Topoľčany, zapísanej na LV č. XXX ako pozemok, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 661 m2, a to žalobca v podiele 1/2, žalovaný v podiele 5/12. Nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve tretej osoby, L. E. v podiele 1/12. Žalovaný spolu s bývalou manželkou (pôvodne žalovanou 2/) majú zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti v katastrálnom území G., obec G., okres Topoľčany, zapísaných na LV č. XXX ako pozemky, parcely registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 168 m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby zapísanej na LV č. XXX, kat. územie G., ako rodinný dom so súp. číslom XX na parcele č. XXX/X.
10. Z vykonanej miestnej obhliadky súd zistil, že k nehnuteľnostiam strán sporu vedie z verejnej komunikácie prístup po obecnom pozemku. V prednej časti (vzhľadom k verejnej komunikácii) sa nachádzajú pozemky žalovaného aj s rodinným domom, za nimi sú pozemky žalobcu v tvare L, ktoré nadväzujú na pozemky žalovaného. Po ľavej strane (z pohľadu od miestnej komunikácie) je pozemok v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Uvedené vzájomné polohy a rozloženie pozemkov vyplýva aj z geometrického plánu a snímky katastrálnej mapy (č. l. 19, 166, 173 spisu). Za rodinným domom žalovaného je takmer po celej šírke vybudovaná dlažba. Na vydláždenej časti pozemkov sú uložené hnuteľné veci žalovaného - nádrž na vodu, drevený pracovný stôl, plastový stôl, ručný paletový vozík a podobne. Za vydláždenou časťou na pozemku po pravej strane z pohľadu od komunikácie (ktorý zodpovedá parcele žalobcu č. XXX) bola umiestnená záhradná hojdačka žalovaného. Po ľavej strane, ktorá zväčša zodpovedá spoločnému pozemku strán sporu, mal žalovaný drevený stôl a uložené rôzne hnuteľné veci a materiál na hranici so susediacim pozemkom, približne v šírke jedného metra.
11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.604,- eur za užívanie jeho nehnuteľností žalovaným, a to parciel č. XXX, XXX, XXX a parcely č. XXX/X v rozsahu podielu 1 k celku v k. ú. G. v celkovej výmere 467 m2, za dva roky spätne, vo výške 0,50 eur za meter štvorcový. Po zhodnotení tvrdení predkladanými stranami sporu a vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní bolo sporné, či žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobcu, resp. nehnuteľnosť, ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom a sporná bola i náhrada za užívanie nehnuteľnosti. Žalobca si uplatnil náhradu za užívanie nehnuteľností v rôznych vlastníckych režimoch (v jeho výlučnom vlastníctve a spoluvlastníctve). Nárok žalobcu za užívanie nehnuteľností žalobcu v jeho výlučnom vlastníctve súd posudzoval v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Súhlasil so žalobcom, že v prípade, ak si osoba prisvojuje úžitkovú hodnotu veci bez právneho dôvodu, vzniká na jej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať oprávnenej osobe, a to obvykle vo výške nájmu predmetnej veci.
12. Nárok za užívanie časti spoločnej nehnuteľnosti súd posúdil v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný je titulom spoluvlastníctva oprávnený užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok na náhradu vzniká, ak podielový spoluvlastník užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielu. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka (NS SR sp. zn. 4Cdo/298/2008).
13. V danom spore išlo v podstate o zodpovedanie skutkovej otázky, či a v akom rozsahu užíva žalovaný predmetné pozemky. Súd prvej inštancie súhlasil so žalovaným, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia, že žalovaný pozemky užíva a v akom rozsahu. Vo vzťahu k parcelám č. XXX, XXX a XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tieto pozemky užíva žalovaný v celom ich rozsahu tak, ako si žalobca uplatnil žalobou. Medzi stranami bol sporný priebeh hranice medzi parcelou č. XXX/X (zapísanou v BSM žalovaného a bývalej manželky) a parcelou č. XXX/X (obecný pozemok - prístup z verejnej komunikácie) na jednej strane a parcelami č. XXX/X (v podielovom spoluvlastníctve) a č. XXX, XXX a XXX na druhej strane. Žalobca tvrdil, že hranica pozemkov ide kolmo kopírujúc hranicu domu na susednom pozemku (fotografia na č. l. 152), prechádza približne stredom dlažby zhotovenej žalovaným (fotografie č. l. 149, 150). Naopak, žalovaný tvrdil, že hranica medzi jeho pozemkom a pozemkom žalobcu je v mieste, kde končí vybudovaná dlažba, teda že dlažba je na pozemku žalovaného. V danom prípade súd súhlasil so žalovaným, že z predložených dôkazov (satelitná snímka mapy a snímka katastrálnej mapy na č. l. 173, geometrický plán) vyplýva, že hranica pozemku medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X je mierne šikmá a priebeh hranice medzi pozemkom žalovaného (parcela č. XXX/X) a pozemkami žalobcu (parcely č. XXX, XXX, XXX) nie je priamočiary a súbežný s hranicou susedného domu, ako tvrdí žalobca. Skutočný priebeh hranice v priestore nebolo možné presne určiť porovnaním katastrálnej mapy a výsledkov obhliadky, na presné určenie by bolo potrebné geodetické meranie (takýto dôkazný prostriedok bol navrhnutý, žalobca na ňom nezotrval napriek spornosti priebehu hranice, ktorá vyplynula z vykonanej obhliadky). Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, či a v akom rozsahu je dlažba žalovaného položená na pozemkoch žalobcu (parcely č. XXX, XXX, XXX) a v akom rozsahu sú na týchto pozemkoch umiestnené hnuteľné veci. Je možné, že časť dlažby a časť hnuteľných vecí sa skutočne nachádza na pozemkoch žalobcu, avšak rozhodne nie na celej výmere pozemkov (137 m2). Bolo povinnosťou žalobcu tento rozsah preukázať, pretože k bezdôvodnému obohateniu žalovaného by dochádzalo len v rozsahu skutočne užívanej výmery pozemkov žalobcu. Inak povedané, užívanie len časti pozemkov žalobcu žalovaným neodôvodňuje priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi za celú výmeru týchto pozemkov. Súd bez presného zamerania nedokázal vyhodnotiť, či a v akom rozsahu sú veci žalovaného umiestnené na pozemku žalobcu.
14. Vo vzťahu k spoločnej parcele č. XXX/X súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný užíva časť parcely pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel, nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, nakoľko toto právo mu vyplýva zo samotnej podstaty (spolu)vlastníckeho práva. Nadužívanie spoluvlastníckeho podielu bez dohody spoluvlastníkov v rozsahu užívania nehnuteľnosti v podiele iného spoluvlastníka môže zakladať nárok na náhradu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak však žalobca tvrdil, že žalovaný užíva spoločnú nehnuteľnosť aj v rozsahu jeho podielu, táto skutočnosť nebola dokazovaním preukázaná. Žalobca je spoluvlastníkom predmetnej parcely v podiele 1/2 k celku a žalovaný v rozsahu 5/12 k celku. Vykonanou obhliadkou bolo zistené, že žalovaný má umiestnené veci po ľavej strane parcely z pohľadu od miestnej komunikácie (fotografia č. l. 147), pozdĺž hranice so susedným pozemkom v šírke cca 1 meter. Súd prisvedčil žalovanému, že hnuteľné veci sú zložené na rozlohe pozemku, ktorá určite neprevyšuje výmeru podielu pripadajúceho na žalovaného 275 m2 (5/12 z celkovej výmery 661 m2) a zároveň, že časť vecí je zrejme zložená na parcele č. XXX (viď snímku katastrálnej mapy na č. l. 166), ktorá nie je vo vlastníctve ani spoluvlastníctve žalobcu. Spoluvlastnícky podiel je ideálny. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej veci a pod. (R 19/1967). Vzhľadom na uvedené, ani tvrdenia o parkovaní vozidla na spoločnom pozemku, ktoré predkladal žalobca (satelitná snímka mapy na č. l. 133) nepreukazujú tvrdenia žalobcu o užívaní jeho podielu, nakoľko samotný podiel žalobcu nie je reálne v priestore vyčlenený.
15. Aj v prípade, ak by mal súd preukázaný základ nároku (vznik bezdôvodného obohatenia, nadužívanie spoluvlastníckeho podielu), nebolo by možné žalobe vyhovieť z dôvodu nepreukázania výšky náhrady. Žalobca síce správne vychádzal z výšky obvyklého nájmu veci, avšak svoje tvrdenie o výške obvyklého nájomného nijako nepreukázal, pričom pôvodne požadoval plnenie vo výške 0,30 eur/m2 (v samotnej žalobe ako aj vo výzve pred podaním žaloby), po zmene žaloby požadoval plnenie vo výške 0,50 eur/m2 (bez zdôvodnenia tejto zmeny). Výšku obvyklého nájmu 0,50 eur/m2 žalovaný (hoci aj v záverečnom vyjadrení) poprel ako neprimerane vysokú, žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. V danom prípade dôkazné bremeno znáša žalobca.
16. K ostatným tvrdeniam predloženým do konania súd uviedol, že skutočnosť o vykopaných základových pásoch preukázanú nemal (v priebehu obhliadky žalobca na ne neupozornil, z jednotlivých fotografií jednoznačne nevyplývajú). K tvrdeniu, že žalovaný postavil plot na pozemku žalobcu súd uviedol, že nie je súdu zrejmé, o akú časť oplotenia má ísť. Z vyjadrenia svedka M. vyplynulo, že oplotenie medzi jeho pozemkom (susediaci pozemok po pravej strane) a pozemkom žalobcu postavil svedok (fotografia č. l. 155). Z ľavej časti oplotenie nie je vyhotovené, hranicu tvorí múr rodinného domu postaveného na susednom pozemku. Pokiaľ žalobca v úvode konania tvrdil, že mu žalovaný bráni vo vstupe na pozemok, ani táto skutočnosť nebola preukázaná, napokon na tomto tvrdení nezotrval. Žalovaný na obecnom pozemku síce zhotovil bránu od vstupu z miestnej komunikácie, avšak tvrdil, že ju neuzamyká. Žalobca v konečnom dôsledku ani neuvádzal, že pre uzamknutú bránu sa nemohol na svoje nehnuteľnosti dostať. Tvrdenia o tom, že žalobcovi bráni vo vstupe na jeho pozemky pes žalovaného, preukázané neboli. Čo sa týka tvrdenia o zbúraní stavieb žalobcu žalovaným, tieto preukázané neboli, z výsluchu svedka M. vyplýva, že tieto spadli samé následkom ich zlého technického stavu. V zásade zodpovedanie tejto spornej otázky nemá vplyv na uplatnený nárok. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia o zriadení chovu hydiny a kurína na spoločnom dvore, ani o zriadení skleníka (tento sa na pozemku v minulosti síce nachádzal, avšak v čase obhliadky už nie).
17. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, nakoľko si žalobca uplatnil náhradu za dva roky spätne pred podaním žaloby, a teda nárok by premlčaný nebol, a to ani v časti vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého sa uplatňuje dvojročná subjektívna premlčacia doba odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a trojročná objektívna premlčacia doba odo dňa, keď k nemu došlo) a ani v časti náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu).
18. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia o užívaní nehnuteľností žalovaným v žalobcom tvrdenom rozsahu (resp. v konkrétnej časti), ani v preukázaní výšky požadovanej náhrady.
19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že vzhľadom na zamietnutie žaloby, bol v konaní o zaplatenie sumy 5.604,- eur úspešný žalovaný, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov
konania. Rovnako je tomu tak aj v zastavujúcej časti konania v sume 638,40 eur s príslušenstvom titulom zavinenia žalobcu na zastavení konania, keďže žalobca vzal žalobu späť po vlastnom zhodnotení podanej žaloby. Inak povedané, za situácie, keď žalobca vzal žalobu späť, a to nie preto, že dosiahol to, čo v žalobe požadoval, z procesného hľadiska platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi v zmysle zásady úspechu a zásady zavinenia náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku II. a III. podal žalobca odvolanie, a to z dôvodov:
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP),
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP).
21. Žalobca konkrétne namietal, že súd vytýčil termín obhliadky na mieste samom na pojednávaní dňa 14. 02. 2025 na termín 25. 03. 2025 a následne bol termín obhliadky presunutý na deň 01. 04. 2025. Žalovanému teda bol poskytnutý čas presahujúci 1 mesiac (presne 46 dní) na to, aby z predmetných pozemkov patriacich žalobcovi odpratal svoje hnuteľné veci a presunul ich na iné miesto (čo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj urobil). Stav, ktorý bol zistený obhliadkou na mieste samom dňa 01. 04. 2025 nezodpovedá tomu, ako žalovaný v skutočnosti užíval jemu patriace nehnuteľnosti. O tom, že žalovaný pred konaním obhliadky užíval tieto pozemky v podstatne väčšom rozsahu svedčí aj fotodokumentácia predložená žalobcom na pojednávaní dňa 14. 02. 2025. Aj napriek tomu, že žalovaný mal objektívne možnosť pred konaním obhliadky svoje hnuteľné veci z jeho pozemkov vypratať, pri obhliadke bolo zistené, že hnuteľné veci žalobcu (nádrž na vodu, železná hojdačka, záhradný nábytok), ktoré sú uložené na parc. č. XXX zaberajú takmer celú plochu tohto pozemku. Naviac, z fotodokumentácie vyhotovenej súdom počas obhliadky je jednoznačne zrejmé, že na zadnej časti parcely č. XXX žalovaný bez vedomia žalobcu vybudoval základové pásy pre stavbu. Stavebné úpravy (vybudované základové pásy) na pozemku parc. č. XXX boli zrejme viditeľné nielen počas obhliadky, ale sú jasne viditeľné aj na satelitnej snímke predmetných nehnuteľností predloženej súdu. Napriek tomu súd neodôvodnene na túto skutočnosť neprihliadol, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca na existenciu základových pásov v priebehu obhliadky neupozornil. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že úlohou žalobcu nie je upozorňovať súd na skutočnosti, ktoré museli byť pre každého, kto sa na obhliadke zúčastnil zjavné a ktoré jednoznačne vyplývajú z fotodokumentácie vyhotovenej samotným súdom, ako aj z dôkazov, ktoré žalobca predložil ešte pred konaním obhliadky.
22. Zdôraznil, že parc. č. XXX, XXX a XXX sú v jeho výlučnom vlastníctve, takže žalovaný by na ne nemal bez jeho výslovného súhlasu ani vstupovať, a už vôbec nemá právo na týchto pozemkoch bez jeho vedomia vykonávať akékoľvek stavebné úpravy (ukladať dlažbu alebo budovať základové pásy) a používať ich na skladovanie jeho hnuteľných vecí.
23. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XXX/X, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve s veľkosťou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, trval na tom, že žalovaný užíva väčšiu časť tohto pozemku, než by zodpovedal veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný nepoprel, že na tomto pozemku parkoval svoje motorové vozidlo (čo je v konečnom dôsledku viditeľné na fotodokumentácii, ktorú súdu predložil aj na satelitnej snímke) a zároveň pripustil, že pozemok kosil a že ho využíva na skladovanie svojich vecí. Domnieva sa, že žalovaný užíva tento pozemok pre svoje účely v rozsahu, ktorý prekračuje veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu 5/12.
24. Pokiaľ obhliadka mala preukázať rozsah, v akom žalovaný užíval jemu patriace nehnuteľnosti, považuje závery, ktoré súd dovodil z tejto obhliadky na mieste samom zo dňa 01. 04. 2025 za právne bezvýznamné a odporujúce skutočnosti, pretože: a) rozsah užívania pozemkov, zistený pri obhliadke, nezodpovedá skutočnému rozsahu, v akom žalovaný jeho pozemky užíva - žalovaný pred konaním obhliadky mal možnosť prevažnú časť hnuteľných vecí predtým uložených na všetkých parcelách, za užívanie ktorých sa domáha náhrady, odpratať na iné miesto,
b) súd v rozpore s objektívnym stavom na mieste nesprávne interpretoval zistené skutočnosti, resp. účelovo opomenul stavebný zásah vykonaný žalovaným (vybudovanie základových pásov) na jeho parcele č. XXX,
- súd si neodôvodnene osvojil argumentáciu žalovaného o údajnej spornosti priebehu hranice medzi jeho pozemkami parc. č. XXX, XXX a XXX a pozemkom parc. č. XXX/X, ktorý patrí žalovanému.
25. Súdu prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu v priebehu konania opakovane predložil dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú jeho tvrdenia o skutočnom priebehu hranice medzi vyššie uvedenými nehnuteľnosťami žalobcu a žalovaného. Zo satelitnej snímky s vyznačenými hranicami katastrálnych pozemkov vyhotovenej prostredníctvom webového portálu zbgis.skgeodesy.sk, ktorú dňa 04. 04. 2025 predložil súdu, ako aj z geometrického plánu a snímky z katastrálnej mapy jednoznačne vyplýva, že hranica medzi pozemkami prebieha tak, ako ju žalobca označil zelenobielou vytyčovacou tyčou na fotografiách predložených súdu na pojednávaní dňa 14. 02. 2025. Žalovaný počas celého konania nenamietal, že predmetná vytyčovacia tyč, tak ako je zachytená na predloženej fotografii, neoznačuje hranicu jemu patriaceho pozemku. Pokiaľ sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na skutočnosť, že hranica medzi pozemkami parc. č. XXX, XXX a XXX a pozemkom parc. č. XXX/X prebieha mierne šikmo a nekopíruje líniu priečelia vedľa stojacej nehnuteľnosti na parc. č. XXX, túto skutočnosť považuje za marginálnu a nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci a táto drobná chyba v žiadnom prípade nemôže odôvodniť zamietnutie žalobného návrhu v celom rozsahu. Ak pripustí, že hranica medzi pozemkami prebieha mierne šikmo smerom dozadu za líniou priečelia vedľa stojaceho domu (na parc. č. XXX), tak ľavý predný roh parc. č. XXX (pri pohľade od ulice tak, že dom žalovaného je na pravej strane a dom na susednej parcela na ľavej strane) je vzdialený od pomyselnej línie tvorenej priečelím susedného domu necelý 1 meter, pričom línia skutočnej hranice pozemkov XXX, XXX a XXX sa približuje k línii danej koncom domu na parc. č. XXX tak, že pravý predný roh parc. č. XXX sa už nachádza na tejto línii domu. Celková dĺžka hranice pozemkov XXX, XXX a XXX a pozemku XXX/X meria 13 m, takže sporná plocha hranice tvorí trojuholník so stranami 1m a 13m, ktorého plocha je približne 5 m2. V pomere k celkovej výmere pozemkov, ktorých užívanie je predmetom žaloby (467 m2), je výmera tejto spornej časti zanedbateľná a zároveň sporná časť hranice pozemkov sa smerom k parc. č. XXX postupne zužuje tak, že hranica parc. č. XXX je už takmer totožná s líniou susednej stavby.
26. Dlažba, ktorú žalovaný vybudoval pozdĺž hranice svojho pozemku parc. č. XXX/X zjavne zasahuje podstatnou časťou aj na jemu patriace parc. č. XXX, XXX, XXX a bez ohľadu na skutočnosť, či v čase konania obhliadky dňa 01. 04. 2025 na nej boli, alebo neboli uložené hnuteľné veci žalovaného, samotný fakt, že žalovaný uložil bez jeho vedomia dlažbu na jeho nehnuteľnosti preukazuje, že tieto nehnuteľnosti žalovaný bez právneho dôvodu užíva. O oprávnenosti jeho uplatneného nároku ďalej svedčí skutočnosť, že svedok N. potvrdil, že na jemu patriacich nehnuteľnostiach žalovaný postavil a užíval skleník, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel.
27. Pokiaľ ide o stanovenú náhradu za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu vo výške 0,50 eur/ m2/mesiac, žalobca uviedol, že vychádzal pri jej určení z obvyklej ceny nájomného za porovnateľné pozemky v danom mieste a čase. Domnieva sa, že takto stanovená výška náhrady za užívanie je dokonca výrazne podhodnotená. Nájomné vo výške 0,50 eur/m2/mesiac za užívanie pozemkov, ktoré sú evidované ako zastavaná plocha a nádvorie a ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce, je naopak možné považovať za veľmi nízke. Samotnému súdu musí byť z jeho rozhodovacej praxe známe, že výška nájomného za porovnateľné pozemky je oveľa vyššia. Je pravdou, že v čase podania žaloby náhradu vyčíslil sumou 0,30 eur/m2/mesiac, ktorú následne v podaní zo dňa 13. 02. 2025 v rámci návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu zvýšil na sumu 0,50 eur/m2/mesiac. Zdôraznil, že žalovaný v priebehu celého konania stanovenú náhradu nenamietal, a to ani vo výške 0,30 eur/m2/mesiac, ani vo výške 0,50 eur/m2/mesiac. Po prvý raz uplatnil svoje výhrady až vo svojom záverečnom návrhu, teda až po skončení dokazovania vo veci. Naviac, obsah záverečnej reči žalovaného, ktorú právny zástupca žalovaného predložil súdu v písomnej podobe, nie je súčasťou zápisnice z pojednávania zo dňa 11. 04. 2025, ani nebol zverejnený v elektronickom súdnom spise. S obsahom záverečnej reči sa teda žalobca, ani jeho splnomocnený právny zástupca nemali možnosť sa podrobnejšie oboznámiť, ani na túto námietku relevantne reagovať. Súd teda svojim postupom znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uplatnenie námietky voči požadovanej výške náhrady za užívanie pozemkov až po skončení dokazovania vo veci nemôže byť v zmysle ustanovení CSP považované za včasné uplatnenie prostriedku procesného útoku a procesnej obrany. Súd na takúto námietku uplatnenú až po skončení dokazovania vo veci nemá prihliadať.
Poukázal na to, že ak strana uplatnila prostriedok procesného útoku alebo obrany až v záverečnej reči, teda po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania, súd by naň nemal prihliadať. Na základe tejto skutočnosti je preto aj požadovanú výšku náhrady za užívanie jemu patriacich nehnuteľností vypočítanú z obvyklého nájomného vo výške 0,50 eur/m2/mesiac potrebné považovať za nespornú. V závere navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
28. Žalovaný k odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie a uviedol, že ho považuje nedôvodné. S poukazom na ust. § 149 CSP poprel skutkové tvrdenia a právne závery uvedené žalobcom v jeho odvolaní. Namietol ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že by si odpratal svoje hnuteľné veci z predmetných pozemkov pred vykonanou obhliadkou. Stav zistený obhliadkou dňa 01. 04. 2025 zodpovedá užívaciemu stavu.
29. Tiež namietal, že by vybudoval základové pásy na pozemku na zadnej časti parc. č. XXX. V danom prípade sa nejedná o betónové pásy, ale o súčasť oplotenia - oporný múrik, ktoré musel po sťažnostiach susedov vybudovať z dôvodu zosúvania sa pôdy z búraniska. Tento oporný múrik sa nachádza na hranici pozemkov. Oplotenie budoval sused C. M., keďže bez oporného múrika by oplotenie spadlo a nachádza sa aj na pozemku M..
30. Ďalej namietal, že by na pozemok žalobcu ukladal dlažbu a na nej skladoval hnuteľné veci. Dlažba je voľne uložená na jeho pozemku ako chodník, aby nemusel chodiť po blate a táto je voľne uložená na jeho pozemku.
31. K tvrdeniu žalobcu, že počas celého konania nenamietal existenciu vytyčovacej tyče, ktorá má označovať hranicu pozemku patriaceho žalobcovi uviedol, že o žiadnej vytyčovacej tyči nevie, túto si ani nevšimol na fotografii, preto sa k nej ani nemohol vyjadrovať. Pokiaľ sa vytyčovacia tyč nachádza na pozemku, tak túto tam musel niekto, zrejme žalobca, bez jeho vedomia doložiť za účelom manipulácie v rámci tohto súdneho konania. Namietal, že zriadil na pozemku žalobcu skleník. V danom prípade sa jednalo o fóliovník 3 x 3 m2, ktorý bol pred viac ako štyrmi rokmi odstránený - premiestnený na jeho časť pozemku.
32. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a ustálil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke. Žalobca v danej veci neuniesol ťarchu dôkazného bremena, keď tvrdil, že žalovaný mal údajne užívať jemu patriace nehnuteľnosti v rozsahu 467 m2, čím mu malo údajne vzniknúť bezdôvodné obohatenie v sume 5.604,- eur. Žalobca v podanej žalobe mimo iného tvrdil, že bez jeho súhlasu a dohody žalovaný oplotil jeho pozemky (parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č.XXX, parc. č. XXX, ktoré vlastní v celosti a parc. č. XXX/X, ktorú vlastní v jednej polovici) a pripojil ich k svojim pozemkom asi pred 10 rokmi a začal ich užívať ako svoje vlastné. Toto nepravdivé tvrdenie nebolo ničím preukázané. Žalovaný neoplotil pozemky žalobcu a ani ich neužíva. Napokon aj sám žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 06. 02. 2025 (na strane 2 pod písmenom b/ v rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením) priznal, že pozemky žalovaný neoplotil.
33. Rovnako žalovaný vo svojom vyjadrení namietal ako nepravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe, že mal bez jeho súhlasu nechať zbúrať nehnuteľnosti, ktoré boli postavené na parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX. Toto nepravdivé tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené i vypočutými svedkami - starostom obce B. N., ako i svedkom C. M. na pojednávaní dňa 14. 02. 2025, ktorí potvrdili, že nehnuteľnosti schátrali v dôsledku toho, že žalobca ich neudržiaval, za čo bol riešený aj samotnou obcou.
34. Žalobca v návrhu na usporiadanie vlastníckych vzťahov zo dňa 24. 08. 2020, ktoré doložil k žalobe uvádza: „Napriek opakovaným pokusom, do dnešného dňa sa mi nepodarilo uzatvoriť dohodu s pánom H. E., ktorý využíva sčasti pozemky, ktoré sú v mojom výlučnom vlastníctve (parc. č. XXX, XXX, XXX, XX) a sčasti aj pozemok, ktorý máme v spoluvlastníctve 745/1)“. Žalobca tu teda v rozpore s neskoršími tvrdeniami uvádza, že mal predmetné parcely užívať sčasti, a nie v celosti, ako to tvrdí neskôr v žalobe. Vo výzve žalobcu zo dňa 21. 04. 2021 už v rozpore s týmto tvrdením uvádza, že: „Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že užívate pozemky v rozsahu 350 m2.“
35. V písomnom stanovisku žalobcu zo dňa 06. 02. 2025 žalobca tvrdil, že „Predmetom žaloby je náhrada škody, ktorá mi vznikla tým, že žalovaný 1/ H. E. užíva mne patriace nehnuteľnosti (parc. č. XXX, XXX,
XXX a XXX v celosti a parc. č. XXX/X v 1 ) a odmieta mi zaplatiť obvyklé nájomné“. V zmene návrhu na začatie konania zo dňa 13. 02. 2025 už žalobca uviedol, že parc. č. XXX žalovaný neužíva, nevzniká mu za užívanie tohto pozemku bezdôvodné obohatenie, ako je mylne uvedené v žalobe, a v tejto časti vzal žalobca svoju žalobu späť. Žalobca sa teda rozporuplne vyjadroval jednak k rozsahu, v ktorom má žalovaný údajne užívať jemu patriace parcely a tiež rozporuplne k výške nároku za toto údajné užívanie.
36. Žalovaný namietal i koeficient primeranej náhrady stanovený žalobcom 0,50 eur/m2/mesiac, z ktorého vychádzal pri výpočte údajného bezdôvodného obohatenia, ako ničím nepreukázaný a neprimerane vysoký. Žalobca svoje tvrdenie o výške primeranej náhrady 0,50 eur/m2/mesiac nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Okrem toho, je toto jeho ničím nepodložené tvrdenie v rozpore i s jeho vlastnými predchádzajúcimi tvrdeniami, keď vo výzve zo dňa 10. 07. 2024 vychádzal z koeficientu 0,30 eur/m2/ mesiac, rovnako ako v žalobe zo dňa 30. 09. 2024.
37. Vo výzve z roku 2021 uvádzal, že jeho údajné bezdôvodné obohatenie predstavuje 350,- eur ročne. V tejto súvislosti poukázal na ťarchu dôkazného bremena, ktorá zaťažovala žalobcu, teda, že žalobca bol povinný preukázať žalovaný nárok, teda, že žalovaný užíva jemu patriace nehnuteľnosti v rozsahu 467 m2 a aj výšku údajného bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na celkovú výmeru tejto parcely je zrejmé, že žalovaný z nej neužíva ani zďaleka výmeru pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Obhliadka ako i fotografie, ktoré boli súdom vyhotovené, vyvrátili tvrdenie žalobcu, že by užíval 467 m2 patriacich žalobcovi. Žalobca tvrdí, že žalovaný užíva jemu patriace nehnuteľnosti a to parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 95 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 600 m2, v ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel 1-ice, teda výmeru 330,50 m2. Pokiaľ ide o parc. č. XXX/X, táto je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného u každého v 1/2-ici, v žiadnom prípade predmetnú parcelu č.XXX/X neužíva v celosti, dokonca ani v jednej polovici, hoci má právo užívať ako podielový spoluvlastník, rovnako ako má právo túto užívať žalobca, v čom mu nebráni. Uviedol, že spoločnú parcelu nikdy neužíval v celosti, ale iba udržiaval, a to kosením buriny a zeliny 40 rokov a to na jeho náklady, keďže žalobca sa o predmetnú parcelu, rovnako ako ani o stavby, nestaral. Tvrdenie žalobcu o tom, že ju užíva, je nepravdivé. O tom, že táto parcela sa nijako nevyužíva, svedčia aj fotografie z obhliadky. Z pohľadu od miestnej komunikácie na ľavej strane vedľa susednej nehnuteľnosti z ľavej strany má na parc. č.XXX/X na kraji veci v menšej časti ako 2 x 2 metre a tieto má aj na jeho parc. č. XXX, ktorú má v spoluvlastníctve s L. E.. Ako spoluvlastník teda neužíva, ani zďaleka, ani polovicu z predmetnej spoločnej parc. č. XXX/X. Celá ostatná časť parc. č. XXX/X je voľná a prístupná žalobcovi. Pokiaľ ide o otázku, kadiaľ vedie na mieste samom hranica medzi obecnou parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, k tejto sa žalobca a žalovaný na obhliadke mieste samom vyjadrili rôzne, podľa žalobcu je táto hranica daná koncom múru rodinného domu postaveného na susednom pozemku (z ľavej strany z pohľadu miestnej komunikácie), podľa žalovaného je hranica nižšie a je daná koncom dlažby. Žalovaný tvrdí, že veci, nachádzajúce sa na fotografiách, sa nachádzajú na parc. č. XXX/X patriacej žalovanému a jeho bývalej manželke. Poznamenal, že hranica medzi parc. č. XXX/X a XXX/X, nie je kolmá, ale smeruje šikmo. V každom prípade ťarcha dôkazného bremena zaťažovala žalobcu, aby navrhol a trval na vykonaní takých dôkazov, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že by užíval jemu patriace parcely v rozsahu 467 m2, keďže za takejto výmery vychádza pri výpočte údajného bezdôvodné obohatenia. Naopak, je to žalobca, ktorý sa o svoje nehnuteľnosti už celé roky nestará, čím znehodnocuje aj susediace pozemky zaburinením a hlodavcami, ktoré prebehujú na susediace pozemky. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci ako i vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.
38. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
39. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa v odvolaní popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní poukazujú na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ CSP.
40. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, t. j. námietkami týkajúcimi sa nesprávneho procesného postupu, inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a nesprávnym skutkovým zisteniam.
41. K námietkam produkovaným žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd zaujíma nasledovné stanovisko.
42. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, táto je naplnená vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalobca v súvislosti s uvedenou námietkou uviedol, že súd tým, že vytýčil termín obhliadky viac ako mesiac po pojednávaní, umožnil žalovanému odpratať a presunúť na iné miesto hnuteľné veci, a teda stav zistený pri obhliadke nezodpovedá tomu, čo žalovaný v skutočnosti užíval. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu o tom, že obhliadka sa vykonala viac ako mesiac od realizovaného pojednávania. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie, keď najskôr nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul strany sporu a svedkov a následne vykonal navrhnuté dokazovanie (teda i obhliadku na mieste samom), je plne v súlade s postupom aprobovaným CSP. Nie je zrejmé, ako inak mal súd postupovať pri zisťovaní rozsahu ne/užívania nehnuteľností žalovaným. Odvolací súd poukazuje i na to, že žalobca sa prostredníctvom svojho zástupcu k zápisnici z ohliadky vyjadril v podaní zo dňa 04. 04. 2025 (č. l. 172), v ktorom vyjadrení uvedené nenamietal. Pokiaľ by bol konal žalovaný spôsobom, ako predpokladá žalobca, teda pokiaľ by bol presunul ku dňu konania hnuteľné veci na iné miesto, teda mimo pozemkov vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve žalobcu, nevidí súd racionálny dôvod, prečo to žalobca neuviedol vo svojom vyjadrení k vykonanej obhliadke. Naopak, popisuje v ňom, aké hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného sa na jeho pozemkoch nachádzali a tvrdí, že obhliadkou bolo preukázané, že žalovaný užíva jeho nehnuteľnosti v celkovej výmere 467 m2.
43. Rovnako tak žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že pri obhliadke zistil, že žalovaný v zadnej časti parc. č. XXX bez jeho súhlasu vybudoval základové pásy pre nejakú stavbu. Namietal tiež, že súd na uvedené skutočnosti neprihliadol a v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca na ne pri obhliadke neupozornil, pričom mal za to, že nie je jeho úlohou súdu upozorňovať na skutočnosti, ktoré sú z obhliadky zjavné. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedenou námietkou žalobcu, nakoľko pokiaľ žalobca tvrdí, že si až pri samotnej obhliadke všimol, že žalovaný mal vybudovať základové pásy pre stavbu, bolo jeho povinnosťou na to súd upozorniť, pretože súd obhliadkou zisťoval ním tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe, resp. pri výsluchu strán sporu a svedkov. Žalovaný k uvedenej námietke uviedol, že nejde o základové pásy, ale o oporný múrik pri oplotení (ktorý bolo podľa jeho tvrdenia potrebné vybudovať kvôli zosuvu pôdy), a ktorý sa podľa jeho tvrdenia nachádza na hranici pozemkov. Z uvedeného je zrejmé, že na to, aby sa súd mohol vysporiadať s uvedenou námietkou, bolo potrebné, aby žalobca pri obhliadke na uvedené „pásy“ upozornil a v prípade, ak by bolo zrejmé, že sa nachádzajú na hranici pozemkov, bolo potrebné k tomu navrhnúť dokazovanie, ktoré by preukázalo, či ide o základové pásy stavby alebo oporný múrik a či sa nachádzajú na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu a v akom rozsahu.
44. Domnienka žalobcu, že pri spoločnom pozemku žalovaný užíva väčšiu časť, než aká zodpovedá veľkosti jeho podielu, je vyvrátená vykonaným dokazovaním a najmä vykonanou obhliadkou na mieste samom. Pokiaľ zistenia súdu pri obhliadke chcel žalobca vyvrátiť, nestačí svoj nesúhlas postaviť
na domnienkach, ale musí tvrdené skutočnosti preukázať a na ich preukázanie navrhnúť vykonanie dôkazov. Vo vzťahu k námietkam o rozsahu užívanej plochy na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ho neuniesol, čo bol aj dôvod na zamietnutie žaloby, keďže súd mal jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k pozemku v podielovom spoluvlastníctve strán sporu žalovaný neužíva väčšiu časť pozemku, než ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Pokiaľ ide o užívanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovaným, z vykonanej fotodokumentácie je zrejmé, že tieto nie sú užívané na celej ploche pozemku, ako to tvrdí žalobca, a preto ani nemôže žiadať od žalovaného bezdôvodné obohatenie za celú plochu, ktorú žalovaný neužíva. Bolo potrebné, aby žalobca navrhol na preukázanie rozsahu užívania jeho pozemkov vykonanie dokazovania, čo ale neurobil, a preto súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť.
45. Námietku žalobcu, že sa nemohol oboznámiť so záverečnou rečou žalovaného a reagovať tak na jeho námietky (najmä týkajúce sa výšky uplatnenej náhrady za užívanie nehnuteľnosti), súd považoval za nedôvodnú. V rámci prednesu záverečnej reči strany sporu majú právo zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Pokiaľ právny zástupca žalovaného namietal výšku náhrady za užívanie pozemkov v spolu/vlastníctve žalobcu, išlo o jeho vyjadrenie k dokazovaniu, na čo mal nepochybne právo. Okrem toho, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný výšku náhrady za užívanie spochybnil aj v priebehu konania, konkrétne vo svojom podaní zo dňa 03. 04. 2025, v ktorej sa vyjadril k vykonanej obhliadke, kde uvádza..... „V tejto súvislosti namietame i výpočet žalovanej sumy 5604 eur žalobcom, ktorý vychádza z výmery 467m2 a sumy 0,50 eur/m2/mesiac.“ Uvedená námietka teda nebola uplatnená až po vykonaní dokazovania a žalobca mal možnosť sa k nej vyjadriť, nakoľko uvedené vyjadrenie bolo zaslané žalobcovi dňa 07. 04. 2025 na vedomie, čo vyplýva zo spisu súdu prvej inštancie.
46. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
47. Pokiaľ ide o námietky subsumované pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, (t. j. na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd uvádza, že žalobca namieta zistenia pri obhliadke, ktoré ale nenamietal počas konania, ani vo svojom vyjadrení k zápisnici z vykonanej obhliadky a jeho námietky sú len v pozícii jeho tvrdení, ničím nepodložené. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, a to nielen výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, ale aj obhliadkou na mieste samom, pričom pri obhliadke boli prítomné strany sporu a ich právni zástupcovia. Obhliadkou bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vo vzťahu k spoločnému pozemku neužíva väčší rozsah, než zodpovedá veľkosti jeho podielu a pokiaľ ide o užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, k zisteniu jeho rozsahu nenavrhol žalovaný vykonať žiadne dokazovanie, a nie je v schopnostiach a možnostiach súdu tento rozsah určiť, pričom je zrejmé, že žalovaný neužíva takú časť výmery pozemku vo vlastníctve žalobcu, za akú žiada žalobca priznať bezdôvodné obohatenie. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
48. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nevyhnutným predpokladom pre nárok spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník, prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.
49. Súd prvej inštancie konštatoval na základe vyššie uvedených skutočností a tvrdení žalobcu o výlučnom užívaní pozemku žalovaným, že sa prednostne zaoberal tým, či žalovaný skutočne užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný svoju procesnú obranu postavil na tvrdení, že vykonáva svoje vlastnícke právo v rámci svojho spoluvlastníckeho podielu, nie nad jeho rozsah a zároveň, že žalobca v konaní nepreukázal, že by užíval spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah jeho podielu. Podľa súdu prvej inštancie z vykonanej obhliadky jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neužíva vyšší podiel spoločnej nehnuteľnosti, než ktorý zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neposkytol súdu relevantný dôkaz o nadužívaní spoločnej nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X) žalovaným, keď žalobca výsledok vykonanej obhliadky spochybnil len svojim tvrdením, že medzičasom žalovaný vykonal také úpravy, čo do hnuteľných vecí majúcich sa nachádzať na spoločnej nehnuteľnosti, a teda že skutkový stav zistený ohliadkou nezodpovedá situácii pri podaní žaloby. Išlo však len o tvrdenie žalobcu, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal.
50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca neuviedol konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe (okrem porušenia práva na spravodlivý proces, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril), a preto uvedený odvolací dôvod považuje odvolací súd za nenáležitý.
51. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný užíva pozemky v jeho vlastníctve resp. spoluvlastníctve, spolu vo výmere 467 m2 a tiež následne náhrada za užívanie uvedených pozemkov, ku ktorej nepredložil žiadne dôkazy. K tvrdeniu žalobcu, že pri jej stanovení vychádzal z obvyklej ceny nájomného za porovnateľné pozemky v danom mieste a čase, neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by to vyplynulo. Žalobcom prezentovaný názor, že samotnému súdu musí byť z jeho rozhodovacej praxe známe, že výška nájomného za porovnateľné pozemky je oveľa vyššia, je nenáležité a vyjadruje nepochopenie žalobcu, na základe čoho vydáva súd svoje rozhodnutie. Výška náhrady je daná lokalitou, v ktorej sa pozemky nachádzajú, druhom pozemku, časom, v ktorom došlo k jeho užívaniu a teda musí byť vždy daná na základe presne stanovených kritérií. Nemôže byť stanovená na základe „domnienky“ žalobcu, že takto stanovená náhrada je výrazne podhodnotená (ako uvádza žalobca v podanom odvolaní).
52. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie najvyššieho súdu z 24. júna 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že žalovaný užíva zo spoločného pozemku výmeru väčšiu, než pripadá na veľkosť jeho podielu, a tiež, že žalovaný užíva v celom rozsahu sporné pozemky v jeho výlučnom vlastníctve. Bolo povinnosťou žalobcu, aby navrhol súdu na preukázanie svojich tvrdení vykonanie dôkazov, ktoré by to preukázali (hranica pozemkov, veľkosť výmery pozemkov, na ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, ako i dôkazy o obvyklej výške nájmu za pozemky v totožnej lokalite a rovnakom čase). Pretože žalobca žiadne návrhy na vykonanie dokazovania v konaní neprodukoval, súd z vlastnej iniciatívy takéto dôkazy nemôže vykonať a preto správne súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, od ktorých odvodzoval svoj nárok v tomto konaní.
53. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 54. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
57. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).