Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-752-2025.pdf
PDF · 120.26 KB
Case nature
Subarea
21Ek/752/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, práv. zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX C. D., o vymoženie 5 399,45 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Juraj Kovács, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 45 029 113, pod sp. zn. 336EX 228/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 135,66 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2025 domáhal od povinných vymoženia 5 399,45 EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2829/OB/021224, ktorý dňa 20.01.2025 vydal Všeobecný rozhodcovský súd SR (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2025 a vykonateľnosť dňa 04.02.2025.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril vykonaním exekúcie dňa 19.03.2025 súdneho exekútora: JUDr. Juraj Kovács, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 45 029 113, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 336EX 228/255.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.04.2025 a návrh na zastavenie podal dňa 14.04.2025, teda v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote a odôvodnil ho nasledovne. O existencii rozsudku som sa dozvedel až potom, ako mi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Po doručení upovedomenia som obratom kontaktoval rozhodcovský súd so žiadosťou o nahliadnutie do spisu. Do dnešného dňa (12.04.2025) som termín nahliadnutia napriek mailom doručenej žiadosti a niekoľkým márnym telefonátom nedostal. Rozsudok som mal možnosť vidieť prvýkrát až potom ako som požiadal súdneho exekútora o jeho doručenie. Je pravda, že adresu trvalého pobytu mám Mojín 24, 979 01 Rimavská Sobota, avšak ako je možné, že ostatná pošta mi riadne na uvedenú adresu chodí, túto riadne preberám, ale rozsudok rozhodcovského súdu mi na adresu doručený nebol. Ak som mimo bydliska, tak o každej doručovanej zásielke ma informuje moja rodina a v konečnom dôsledku aj poštová doručovateľka. Ak by som o existencii rozsudku vedel, vzniesol by som námietku premlčania, nakoľko posledný nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil je splatným dňom 22.12.2016. Vzhľadom na to, že som exekučný titul ani predvolenie na pojednávanie nevidel, predmetnú námietku premlčania vznášam teraz. Je mi v tomto prípade aj známa fikcia doručenia, avšak namietam, že rozhodcovský súd mi akúkoľvek písomnosť doručoval riadne v zmysle CSP. V rozsudku sa okrem iného
uvádza, že mi rozhodcovský súd doručoval výzvu k splneniu záväzku dňa 18.11.2024, čo nie je pravda – žiadnu výzvu som od súdu neobdržal. Rovnako v predmetnej veci namietam príslušenstvo pohľadávky, konkrétne výšku úroku z omeškania a s tým súvisiace trovy exekúcie. Mám podozrenie zo spáchania trestného činu úžery, nakoľko zo sumy 5 399,45 EUR mám v súčasnosti zaplatiť sumu presahujúcu 30 000 EUR? Podľa rozsudku rozhodcovského súdu žalobca svoj nárok uplatnil na súde žalobou zo dňa 02.12.2025. Je zjavné, že konajúci rozhodca ani nevie čo píše. Ak sa mám z uvedeného dátumu domnievať, že išlo len o chybu v písaní a žalobca podal žalobu dňa 02.12.2024, načo potom čakal 9 rokov? Som toho názoru, že exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom je vedené postupom zjavne odporujúcim zákonu. Uvedené skutočnosti nepochybne bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, čím sú v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie voči mne ako povinnému v plnom rozsahu. Na základe toho ja ako povinný navrhujem príslušnému súdu, aby exekúciu voči mne v celom rozsahu zastavil.
4. Oprávnený zaujal k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že o existencii exekučného titulu sa dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie a prvý krát ho videl až dňa 11.04.2025. Ďalej uvádza, že rozhodcovský rozsudok mu nebol zo strany rozhodcovského súdu doručený. V rámci svojej procesnej obrany vznáša námietku premlčania a rozporuje výšku príslušenstva pohľadávky. Má za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. K tomu oprávnený uvádza, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, a už vôbec nie dôvod v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keďže po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku (napr. splnenie záväzku alebo zrušenie exekučného titulu). Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o nedoručení Uznesenia o začatí rozhodcovského konania ako aj rozhodcovského rozsudku oprávnený uvádza, že z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Uznesenie o začatí rozhodcovského konania mu bolo riadne doručované na adresu kde si povinný preberá poštové zásielky (správnosť adresy potvrdil aj sám povinný), pokiaľ tvrdí opak, je na ňom aby uniesol dôkazné bremeno o svojom skutkovom tvrdení. V súvislosti s tým oprávnený poukazuje na to, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka vznikla. Zároveň musí exekučný súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Pokiaľ povinný vznáša námietku premlčania oprávnený uvádza, že táto mala byť riadne uplatnená v základnom – rozhodcovskom konaní. Po vydaní rozhodnutia začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom táto zároveň začala spočívať v okamihu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že pohľadávka ktorá bola priznaná v rámci súdneho alebo rozhodcovského konania bola premlčaná nie je v žiadnom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie. Na prípadné premlčanie pohľadávky možno prihliadať len ak je táto riadne uplatnená v rámci konania v ktorom sa veriteľ domáha prisúdenia tejto premlčanej pohľadávky, nie v rámci vykonávacieho konania. Vo vzťahu k namietanej výške príslušenstva oprávnený uvádza, že táto taktiež nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. V zmysle exekučného titulu bol oprávnenému priznaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžných súm. (18,25 % ročne), čo je v obchodnoprávnych vzťahoch bežná, primeraná a všeobecnými súdmi akceptovaná výška úroku z omeškania. Pokiaľ je aktuálna výška príslušenstva v pomere k vymáhanej istine vyššia, je to len dôsledok pasivity povinného, ktorý mohol a mal riešiť svoje záväzky voči oprávnenému aj bez nutnosti súdnej intervencie, keďže tento si svojho záväzku bol dobre vedomý, o čom svedčí aj to, že svoj záväzok uznal čo do dôvodu a výšky dohodou o uznaní záväzku č. 10642018 zo dňa 02.10.2018. Vzhľadom na uvedené máme za to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, povinný nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie, v nadväznosti na čo žiadame konajúci súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Súdny exekútor sa k návrhom povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2025 nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného
12. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
13. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
14. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
19. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
20. Keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na nedoručenie exekučného titulu, súd dňa 19.05.2025 požiadal pôvodcu exekučného titulu (Všeobecný Rozhodcovský súd SR) o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 2829/OB/021224 v listinnej podobe. Nakoľko pôvodca exekučného titulu (Všeobecný Rozhodcovský súd SR) na prvú žiadosť exekučného súdu nereagoval, dňa 11.07.2025 mu bola adresovaná ďalšia žiadosť o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 2829/OB/021224 v listinnej podobe. Dňa 11.09.2025 bol súdu doručený súdny spis sp. zn. 2829/OB/021224 v listinnej podobe. Z predloženého rozhodcovského spisu vyplýva, že exekučný titul bol povinnému doručovaný na adresu
- A. XX, XXX XX C. D., ktorá je totožná s tou, ktorú má povinný uvedený v Registri obyvateľov SR. Zásielka obsahujúca exekučný titul sa však vrátila Všeobecnému Rozhodcovskému súdu SR ako
„adresát neznámy“. Nad rámec súd uvádza, že na adrese A. XX, XXX XX C. D. má povinný prihlásený trvalý pobyt od 29.04.2013, pričom exekučný titul bol vydaný dňa 20.01.2025. Na rovnakú adresu a s rovnakým výsledkom bola povinnému doručovaná výzva na vyjadrenie k žalobe zo dňa 03.12.2024. Ďalej súd uvádza, že keď povinný podnikal, mal v Živnostenskom registri uvedenú adresu Mojín 24, 979 01 Rimavská Sobota.
21. Súd vychádzajúc z bodu 19. tohto uznesenia a opierajúc sa o ustanovenie § 25 ods. 1 ZRK dospel k právnemu záveru, že Všeobecný Rozhodcovský súd SR ako pôvodca exekučného titulu postupoval pri doručovaní správne a v súlade s už spomenutým § 25 ods. 1 ZRK. Všeobecný Rozhodcovský súd SR v čase doručovania exekučného titulu resp. výzvy na vyjadrenie k žalobe nedisponoval inou adresou žalovaného (povinného) akou je A. XX, XXX XX C. D., pričom adresa, ktorú mal žalovaný (povinný) uvedenú v Živnostenskom registri je totožná s adresou jeho trvalého pobytu. Exekučný súd teda konštatuje, že rozhodcovský súd si zákonom uloženú povinnosť pri doručovaní riadne splnil a rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnom konaní riadne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa riadnym exekučným titulom. K uvedenému súd ešte dodáva, že súd nemá povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu (účastníkov konania, resp. ich zástupcov) - každý je tak zodpovedný za to, čo má uvedené vo verejných registroch, či už v registri obyvateľov, obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Ak sa aj osoba dlhšiu dobu nezdržiava na adrese evidovanej vo verejnom registri, je najmä v jeho záujme, aby si zabezpečila na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom alebo využila tzv. časové doposielanie písomností na adresu, na ktorej sa zdržiava.
22. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola rámcová kúpna zmluva č. 16/27 2016, ktorú dňa 07.10.2016 povinný ešte ako živnostník uzavrel s oprávneným. Z uvedené je zrejmé, že spor medzi oprávneným (žalobcom) a povinným (žalovaným) mal obchodnoprávny a nie spotrebiteľský charakter.
23. Námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobcom (oprávneným) v základnom konaní bolo možné podľa Obchodného zákonníka uplatniť výlučne v konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu a nič na tom nemení ani to, že exekučný titul nebol žalovanému (povinnému) doručený. Aj tomto bode súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul bol žalovanému (povinnému) doručovaný na adresu – A. XX, XXX XX C. D., teda adresu, na ktorej má povinný od 29.04.2013 trvalý pobyt a bola uvedená aj ako miesto podnikania povinného (žalovaného) v Živnostenskom registri v čase, keď ešte vykonával podnikateľskú činnosť. Po právoplatnom skončení základného konania, v tomto prípade rozhodcovského konania so spisovým označením 2829/OB/021224 je možné uplatniť len námietku premlčania pohľadávky judikovanej exekučným titulom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2025 a vykonateľnosť dňa 04.02.2025. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.03.2025, teda pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty.
24. Prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie povinný namieta aj výšku úroku z omeškania a s tým súvisiace trovy exekúcie. Úrok z omeškania bol oprávnenému právoplatným a vykonateľným exekučným titulom priznaný vo výške 0,05 % denne, čo predstavuje 18,25 % ročne. Výšku úroku z omeškania, ktorú povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta však sám on uznal a to konkrétne v dohode o uznaní záväzku č. 10642018, ktorú povinný dňa 02.10.2018 uzavrel s oprávneným. Predmetnú dohodu o uznaní záväzku č. 10642018 zo dňa 02.10.2018 pripojil oprávnený už k návrhu na vykonanie exekúcie. V článku 1 bode 1.3 dohode o uznaní záväzku č. 10642018 zo dňa 02.10.2018 je výslovne uvedené, že dlžník (povinný) sa v prípade porušenia dohody zaväzuje zaplatiť plynúci úrok z omeškania 0,05 % denne a zmluvnú pokutu 0,05 % denne odo dňa nasledujúceho po splatnosti právneho titulu resp. titulov do zaplatenia. Je teda zrejmé, že Všeobecný Rozhodcovský súd SR ako pôvodca exekučného titulu priznal žalobcovi (oprávnenému) nárok na úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu v takej výške, akú samotný povinný (dlžník) uznal v dohode o uznaní záväzku č. 1064201 zo dňa 02.10.2018 t. j. vo výške 0,05 % denne (18,25 % ročne). Aktuálna výška príslušenstva v pomere k vymáhanej istine je vyššia len z dôvodu pasivity povinného. Samotná suma celkového nároku oprávneného uvedeného v upovedomení o začatí exekúcie by nebola taká vysoká, keby zo strany povinného dochádzalo k čiastočným úhradám. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na prvú vetu ustanovenia § 35 ZRK, v zmysle ktorej, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
25. Keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nešpecifikoval, či namieta výšku trov exekúcie oprávneného alebo výške trov exekúcie súdneho exekútora, súd sa vyjadrí k výške trov exekúcie oprávneného aj k výške trov súdneho exekútora. V časti „F) Trovy exekúcie - oprávnený“ návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na trovy exekúcie v celkovej sume 294,95 EUR (súdny poplatok vo výške 25 EUR + trovy právneho zastúpenia vo výške 269,95 EUR). Suma 25 EUR predstavuje súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie a je pevne stanovená v zákone o súdnych poplatkoch. Čo sa týka trov právneho zastúpenia vo výške 269,95 EUR, oprávnený si trov právneho zastúpenia v súvisiace s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
26. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet trov exekútora - odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada vo výške 50 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 EUR).
27. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 2 945,24 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 2 344,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 50 EUR (sumy vrátane dane z pridanej hodnoty).
28. V danom prípade výška vymáhaný nárok pozostáva zo sumy istiny vo výške 5 399,45 EUR, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 8 210,83 EUR, kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 8 210,83 EUR, trov oprávneného pri exekúcii v sume 25 EUR, trov súdneho konania oprávneného vo výške 1 325,39 EUR a trov právneho zastúpenia pri exekúcii v sume 269,95 EUR, v čoho dôsledku ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje celkový vymáhaný nárok oprávneného sumu vo výške 23 441,45 EUR. Predmetná suma predstavuje základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 23 442 EUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 2 344,50 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 2 344,50 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 50 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, ktorá je stanovená v sume 100 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 2 945,24 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 2 344,50 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 550,74 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora pri situácii splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku boli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z..
29. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške
5 889,86 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 4 688,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 100 EUR (vrátane sumy dane z pridanej hodnoty).
30. V danom prípade výška tak ako bolo uvedené vyššie základ na určenie odmeny predstavuje sumu vo výške 23 441,45 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 23 442 EUR. V zmysle § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 4 688,50 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 4 688,50 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 100 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 5 889,86 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 4 688,50 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 100 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 1 101,36 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli pri situácií splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.. Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej vyššie uvedenej situácií) zákonne.
31. K námietke povinného o nedôvodnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že ju nepovažoval za právne relevantnú. V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, sú povinní v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinný zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinných proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.
32. Povinný podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepreukázal existenciu skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto nemá súd inú možnosť ako návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
33. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
34. Súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
35. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
38. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
39. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
40. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
41. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
45. V súvislosti s podaným návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 135,96 EUR pozostávajúce z jedného polovičného úkonu právnej služby v sume 95,45 EUR, jedného režijného paušálu za rok 2025 v sume 14,84 EUR a DPH (23 %) v sume 25,67 EUR. Exekučný súd konštatuje, že trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený nevyčíslil v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty vymáhaného plnenia t.j. istiny vo výške 5 399,45 EUR má oprávnený nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie v sume 135,66 EUR (95,45 EUR + 14,84 EUR + 23 % DPH).
46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie od povinného v celkovej výške 135,66 EUR, a to z dôvodu, že oprávnený bol v tomto exekučnom konaní v čase rozhodovania o návrhu povinného v celom rozsahu úspešný, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie. Trovy oprávneného vo výške 135,66 EUR budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.