Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-60-2025.pdf
PDF · 72.81 KB
Case nature
Subarea
10C/60/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV vo sporovej veci žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., proti žalovanému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, V., o návrhu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd podanie žalobcu doručené Mestskému súdu Bratislava IV dňa 13.08.2025 o d m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 13.08.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktoré by svojím obsahom mohlo byť podaním vo veci samej - žalobou.
2. Súd sa oboznámil s podaním žalobcu a zistil, že podanie je neúplné a neobsahuje všetky zákonné náležitosti žaloby, nakoľko v ňom absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit rozhodnutia.
3. Súd preto uznesením zo dňa 19.08.2024, č.k.: 10C/60/2025-8 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania a súčasne ho poučil, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, ak pre uvedený nedostatok nebude môcť v konaní pokračovať. Žalobca si predmetné uznesenie prevzal dňa 09.09.2025.
4. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p., ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Každé podanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v § 127 ods. 1 C.s.p., pričom niektoré konkrétne podania musia obsahovať ďalšie osobitné náležitosti, napríklad žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj osobitné náležitosti uvedené v ustanovení § 132 a nasl. C.s.p. Žaloba má vady aj v prípade, ak žalobca neoznačí strany, neopíše pravdivé a úplné rozhodujúce skutočnosti, neoznačí dôkazy na ich preukázanie, neuvedie žalobný návrh alebo nepripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil na odstránenie vád podania. Ak sa návrh na začatie konania v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví, súd takéto podanie odmietne. Súd však podanie odmietne iba v prípade, ak pre vytýkané nedostatky nemôže v konaní pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok.
11. Súd konštatuje, že v predmetnom konaní absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd uznesením zo dňa 19.08.2025, č.k.: 10C/60/2025-8 vyzval žalobcu na odstránenie predmetných vád žaloby a poučil ho o následkoch neodstránenia týchto vád. Aj napriek tomu, že žalobca si predmetné uznesenie prevzal dňa 09.09.2025, podanie v stanovenej lehote, resp. do času rozhodnutia súdu, nedoplnil a žiadnym spôsobom na doručené uznesenie nereagoval.
12. Žaloba žalobcu je nezrozumiteľná čo do opísania rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu poskytnutia ochrany práv a chránených záujmov žalobcu. Neurčitosť a nepreskúmateľnosť rozhodujúcich skutkových tvrdení súd vyhodnotil ako vadu podania, ktorá bráni ďalšiemu konaniu súdu. Podanie vo veci samej musí obsahovať skutkové tvrdenia určité natoľko, aby bolo možné vo veci konať a o správne uplatnenom nároku rozhodnúť. Iba úplné, zrozumiteľné, a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej v žalobe je základom povinnosti tvrdenia, ktorá zaťažuje žalobcu. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opierala. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú strany konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to práve strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
13. V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patrí aj žalobný návrh. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Právna úprava tak v zmysle formalizácie sporového civilného procesu ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh
- petit. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Táto náležitosť žaloby je stanovená obligatórne a ak v žalobe chýba, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Jasný, určitý, zrozumiteľný, no najmä materiálne vykonateľný žalobný návrh je teda bezvýnimočnou osobitnou náležitosťou žaloby. Požiadavka jasného, určitého a zrozumiteľného petitu je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci samej, no najmä pre následnú materiálnu vykonateľnosť rozsudku vo vykonávacom (exekučnom) konaní. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu uvedenie petitu žaloby, nakoľko súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Zároveň aj podľa rozhodovacej praxe vyšších súdnych inštancií najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu
určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 CSP). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011).
14. Súd na tomto mieste uvádza, že neodstrániteľnosť vád predmetného podania spočíva najmä v tom, že v žalobe absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností, rovnako v nej absentuje aj petit. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto konaní ďalej pokračovať, nakoľko nie je možné posúdiť, čoho sa žalobkyňa domáha a na základe jej skutkových tvrdení subsumovať nárok pod príslušné právne normy.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prípade odmietnutia žaloby bol síce de facto úspešný žalovaný, avšak súd mu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli, ani doposiaľ vzniknúť nemohli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.