Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-11C-36-2017.pdf
PDF · 137.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-11C/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu: Račianka, Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Račianska 1504/11,13, Bratislava, IČO: 31 796 583, zast. JUDr. Jaroslav Málek, advokát, so sídlom Kraskova 2, Bratislava, IČO: 30 818 702, proti žalovanému: UNICO Invest SK s.r.o., so sídlom Pestovateľská 2/134, Bratislava, IČO : 45 459 584, zastúpený: JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, IČO: 36 742 023, o určenie neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje podmienku uvedenú v Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako zhotoviteľom diela a žalobcom ako objednávateľom diela, uvedenú v bode 1.28 a) v znení: "Zjavné vady, t.j. vady a nedorobky, ktoré objednávateľ zistil, resp. mohol zistiť vizuálnou prehliadkou pri preberaní diela. Musia byť reklamované zapísaním v zápise o odovzdaní a prevzatí diela s uvedením dohodnutých termínov ich odstránenia" za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
II. Súd vyhlasuje podmienku uvedenú v Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako zhotoviteľom diela a žalobcom ako objednávateľom diela, uvedenú v bode 1.28 b) v znení: "Objednávateľ je povinný reklamovať skryté vady diela u zhotoviteľa diela najneskoršie do 5 pracovných dní" za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
III. Súd vyhlasuje podmienku uvedenú v Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako zhotoviteľom diela a žalobcom ako objednávateľom diela, uvedenú v bode 1.56 v znení: „V ostatných vzťahoch neupravených touto zmluvou platí Obchodný zákonník" za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 31.05.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému bezplatne odstrániť vady diela na bytovom dome so súp. č. XXXX na F. č.XX a XX v N., realizovaného podľa Zmluvy o dielo zo dňa 21.6.2009 uzavretej medzi MTM systém spol. s r.o. a žalobcom, ktoré boli zistené podľa Odborného stanoviska č.1/2014 zo dňa 10.01.2014 vypracovaného znalkyňou L.. D. V., A.., a to do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29.10.2019 žalobca navrhol zmenu žalobného petitu o neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré súd pripustil uznesením č.k. 11C/36/2017-334 zo dňa 12.12.2019. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2020 žalobca opätovne navrhol zmenu žalobného petitu o neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré súd pripustil uznesením č.k. 11C/36/2017-375 zo dňa 27.05.2020, pričom po pripustení zmeny žaloby, nový petit I, II a III znie: I. Súd určuje, že ustanovenia zmluvy o dielo zo dňa 21.09.2009 medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako dodávateľom diela a žalobcom t.j. Račiankou Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, IČO: 31 796 583 ako objednávateľom diela, so sídlom Račianska 11,13 Bratislava, obsiahnuté v bode 1.28 a/ "Zjavné vady, t.j. vady a nedorobky, ktoré objednávateľ zistil, resp. mohol zistiť vizuálnou prehliadkou pri preberaní diela. Musia byť reklamované zapísaním v zápise o odovzdaní a prevzatí diela s uvedením dohodnutých termínov ich odstránenia" sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda neplatnými zmluvnými podmienkami. II. Súd určuje, že ustanovenia zmluvy o dielo zo dňa 21.06. 2009 medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako dodávateľom diela a žalobcom t. j. Račiankou Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, IČO: 31 796 583 ako objednávateľom diela, so sídlom Račianska 11,13 Bratislava, obsiahnuté v bode 1.28 písm. b/ zmluvy "Objednávateľ je povinný reklamovať skryté vady diela u zhotoviteľa diela najneskoršie do 5 pracovných dní" sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda neplatnými zmluvnými podmienkami. III. Súd určuje, že ustanovenia zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, som sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako dodávateľom diela a žalobcom, Račiankou Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, IČO: 31 796 583, ako objednávateľom diela, obsiahnuté v bode 1.56 zmluvy "V ostatných vzťahoch neupravených touto zmluvou platí Obchodný zákonník a platné právne predpisy" sú neplatnými zmluvnými podmienkami. Petit IV sa týkal bezplatného odstránenia vád diela, ktoré z dôvodu nižšie uvedeného súd ďalej neuvádza. 3. Rozsudkom č.k.11C/36/2017-439 zo dňa 07.10.2021 Okresný súd Bratislava II rozhodol tak, žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II) a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (výrok III). 4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 7Co/27/2022 - 525 zo dňa 28.02.2024 tak, že odvolanie žalobcu proti výroku III. rozsudku odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia petitu IV (týkajúce sa odstránenia vád diela) potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti výroku I. (týkajúci sa určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v petitoch I, II a III) a závislý výrok II. o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Petit IV, ktorý bol súčasťou uznesenia č.k. 11C/36/2017-375 zo dňa 27.05.2020 o pripustení zmeny žaloby (týkajúci sa bezplatného odstránenia vád diela) bol súdom prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu právoplatne zamietnutý a rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2024. 5. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci) z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).
6. Predmetom konania po zrušujúcom výroku odvolacieho súdu zostalo posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v bode 1.28 a), 1.28 písm. b) a 1.56 Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava (ďalej aj len „právny predchodca žalovaného“), ktoré boli uvedené v petite I, II a III uznesenia č.k. 11C/36/2017-375 zo dňa 27.05.2020.
7. Žalobca sa domáhal, aby súd vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bode 1.28 a), 1.28 písm. b) a 1.56 Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (ďalej aj len „Zmluva o dielo“). Žalobca argumentoval tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský. Žalobca v podaní zo dňa 22.04.2025 uviedol, že pri požadovanom určení neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok dotknutej zmluvy o dielo sa nejedná o určovaciu žalobu podľa 137 ods. 1 písm. c) CSP, preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/151/2021 zo dňa 27.09.2023, ktorým bolo vyslovené, že Zmluva o dielo zo dňa 21.06. 2009 uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko sa v danom prípade jedná o nárok vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za ktorých koná spoločenstvo ako priamy zástupca (§7b zákona č.182/1993 Z. z.), teda spotrebiteľov, uplatnený voči právnemu nástupcovi subjektu, ktorý poskytol svoje práce (vykonanie diela) v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda dodávateľovi. V súvislosti s tým poukázal, že na spotrebiteľa je potrebné hľadieť ako na subjekt, ktorý si svoje práva zo zodpovednosti vady môže uplatniť vždy až do uplynutia záručnej doby tak, ako to upravujú ustanovenia § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. práva spotrebiteľa by nemali byť a nemôžu upravené obmedzujúco tak, ako sú v tomto prípade obmedzené v ustanoveniach bodu 1.28 písm. a) a 1.28 písm. b) Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009. Rovnako ustanovenie bodu 1.56 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa na právne vzťahy neupravené zmluvou má použiť Obchodný zákonník a právne predpisy, je spôsobilé v tomto prípade pre dodávateľa ako podnikateľský subjekt vytvárať podstatne komfortnejšie, ktoré takto výrazne obmedzuje rámec a existenciu práv a povinností žalovaného ku konkrétnemu spotrebiteľovi - žalobcovi. Občiansky zákonník je v takýchto prípadoch vo vzťahu k podnikateľským subjektom podstatne striktnejší a prísnejší, a to práve v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami podnikateľských subjektov snažiacich sa takto často vyhnúť prípadnej zodpovednosti za ich vadné plnenia. Žalobca v podaní zo dňa 18.08.2025 doplnil, že tunajší súd vo veci sp. zn. B2-52C/59/2018, ktorý sa týka iného žalobcu, avšak rovnakého žalovaného a rovnakej zmluvy, určil neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žalobca opätovne poukázal na ustanovenia § 52-§54a Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa, ktorým je aj žalobca, aj keď je právnickou osobou, pretože je zriadený podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako zákona lege specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Žalobca ako právnická osoba je subjektom zriadeným fyzickými osobami a inými osobami, vlastniacimi bytové jednotky a nebytové priestory v tom ktorom obytnom dome, za účelom výkonu špeciálne určených prác, činností a aktivít smerujúcich ku správe dotknutého obytného domu, jeho spoločných častí a zariadení, nebytových priestorov a príslušenstva. Žalobca ako subjekt v súlade so zákonom zabezpečuje najmä plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca nie je právnickou osobou zriadenou podľa Obchodného zákonníka ako subjekt podnikateľský za účelom vykonávania opakujúcich sa podnikateľských činností a prác s cieľom dosiahnutia a tvorby obchodného zisku. Žalobca doplnil, že ustanovenia bodu 1.28 a) a 1.28 b) Zmluvy o dielo majú masívny potenciál pôsobiť obmedzujúco pri uplatňovaní práv žalobcu ako objednávateľa diela voči žalovanému ako právnemu nástupcovi zhotoviteľa diela.
8. Žalovaný sa opakovane, a to v písomných podaniach, ako aj v konaní pred súdom na pojednávaniach vyjadril tak, že ak sa žalobca domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok, jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, avšak prípustnosť žaloby z osobitného predpisu nevyplýva. Ak sa žalobca domáha aj určenia neplatnosti zmluvných podmienok, ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a žalobcu je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukázať. Žalovaný má za to, že žaloba o odstránenie vád diela bola zamietnutá, odpadol dôvod skúmať napádané zmluvné podmienky aj ako predbežnú otázku. Žalovaný dodal, že žalobca relevantne nezdôvodnil, prečo by sa malo jednať o neprijateľné zmluvné podmienky. Napokon uviedol, že nešlo ani o formulárovú zmluvu a tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa s obsahom Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 oboznámiť považuje za absurdnú, keď 29.12.2008 podpisoval identickú zmluvu. 9. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 10.04.2025, žalobca k jednotlivým zmluvných podmienkam uviedol, že podmienka v bode 1.28 a) je natoľko prísna, že spotrebiteľ nemôže takto rýchlo, adekvátne a odborne reagovať. K podmienke v bode 1.28 b) uviedol, že spotrebiteľ nevie odborne a rýchlo posúdiť vady, potrebuje sa poradiť s odborníkom. Rovnako podmienka v bode 1.56 nemôže byť akceptovateľná, aj s ohľadom na rozhodnutie NS SR. Žalobca ďalej uviedol, že ak aj by žalovaný tvrdil, že sa jedná o individuálne dohodnuté podmienky, žalobca tvrdí, že ich nemohol ovplyvniť, zmluva mu bola predložená na podpis, dôkazné bremeno je na žalovanom. Žalovaný uviedol, že žalobca sa dovolal ochrany pred neprijateľnými podmienkami, pričom sa odvoláva na už neúčinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Civilný sporový poriadok neumožňuje podanie takej to žaloby. V čase uplatnenia nároku platilo ustanovenie § 302 CSP, podľa ktorého sa neprijateľných a neplatných obchodných podmienok môže domáhať iba právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa, čím žalobca nie je. Uviedol, že žaloba v časti o odstránenie vád bola právoplatne zamietnutá, preto určovací výrok by neprispel k praktickému životu. Za žalobcu podpisoval zmluvu o dielo správca, ktorý je odborne kvalifikovanou osobou a profesionálom. Nejde preto o znevýhodnenie žalobcu. Zmluva bezpochyby nebola predložená len na podpis, strany o zmluve rokovali, podmienky dojednali. Vzhľadom k tomu navrhujem žalobu zamietnuť.
10. Podaním zo dňa 03.09.2025 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vznáša námietku absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že žalobca sa domáha svojho nároku vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009. Žalovaný uzatvoril s MTM System s.r.o. dňa 02.09.2013 Zmluvu o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, z ktorej si v tomto konaní žalobca uplatňoval nároky zo zodpovednosti za vady. Zo Zmluvy o prevode vyplýva, že sa prevádzajú práva a povinnosti existujúce aj budúce. Obsahom Zmluvy o prevode však nie je prevod samotných zmlúv. Na žalovaného teda nemohla prejsť samotná Zmluva o dielo vo vzťahu k zmluvným podmienkam, ktorej si žalobca uplatňuje určovací nárok, t.j. že by ako zmluvná strana do Zmluvy o dielo namiesto MTM Systém s.r.o. vstúpil žalovaný. Zmluvnou stranou teda stále ostal MTM System s.r.o., zo Zmluvy o dielo prešli na žalovaného iba nároky a záväzky, ktoré sa od nej oddelili, prípadne sa oddelia. Naviac, na rozdiel od neformálneho súhlasu veriteľa, postačujúceho pri prevzatí záväzku resp. dlhu (§531 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je na zmenu zmluvy uzatvorenej písomne v súlade so všeobecnými princípmi zmluvného práva vyjadrenými aj v ustanovení v § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebný písomný úkon, v tomto prípade žalobcu, ktorý tu absentuje. Žalobca by písomne musel súhlasiť so zmenou zmluvnej strany. Preto si žalobca môže (ako aj učinil) uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady voči žalovanému, keďže svojim konaním vyjadril neformálne súhlas s prevzatím dlhu. Nárok na určenie neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok si voči žalovanému uplatňovať nemôže, nakoľko zmluvná strana príslušnej zmluvy o dielo zostáva stále MTM Systém s.r.o. Napokon žalovaný zdôraznil, že ako zo Zmluvy o prevode vyplýva, všetky práce sú dokončené, preto sa mu nejaví, že by na nároku uplatnenom žalobou bol nejaký praktický význam. 11. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 07.10.2025 strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, žalobca uviedol, že je nedôvodná a poukázal na čl. 2 a č. 3 Zmluvy o prevode práva a povinnosti. Pokiaľ ide o znenie o Zmluvy o dielo, žalobca je spotrebiteľ, poukazuje na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých žalovaný nepreukázal, že podmienky boli individuálne dojednané. Žalovaný uviedol, že trvá na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, zo Zmluvy o prevode nevyplýva, že by prešla celá zmluva, ale iba oddelene nároky. 12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o dielo zo dňa 21.06.2009 (č.l.33), Zmluva o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013 (č.l.50), Dodatok č. 1 zo dňa 25.10.2013 (čl.53). 13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: 13.1. Dňa 21.06.2009 uzatvorili žalobca a právny predchodca žalovaného Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zateplenie bytového domu (ďalej len „Zmluva o dielo“). 13.2. Dňa 02.09.2013 uzatvorili žalovaný a jeho právny predchodca MTM systém s.r.o. Zmluvu o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, a to v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.10.2013 ( ďalej len „Zmluva o prevode“). 13.3. V Čl. I. Zmluvy o prevode je uvedené, že MTM System s.r.o. realizoval na základe prísl. Zmluvy o dielo stavebné práce na objektoch, kde pod bodom (11) je uvedený N. F. XX-XX N. na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2019 (upresnenie dátumu zmluvy je v dodatku č.1) Všetky stavebné práce sú ukončené a odovzdané. Zo zmluvných vzťahov pripadá do úvahy najmä vysporiadanie nárokov zo záručných vád a príp. reklamácií, prípadne aj ďalšie práva, záväzky a pohľadávky. 13.4. V Čl. II. Zmluvy o prevode sa zmluvné strany dohodli, že MTM System s.r.o. prevádza na UNICO Invest SK spol. s r.o. všetky a akékoľvek existujúce ako aj budúce práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky z vyššie uvedených zmlúv a UNICO Invest SK spol. s.r.o. s týmto prevodom súhlasí. Prevod podľa tejto zmluvy je bezodplatný. 13.5. V Čl. III piaty odsek Zmluvy o prevode je uvedené, že zmluvné strany sú si vedomé, že prevod záväzkov prevádzajúceho vyžaduje súhlas príslušného odberateľa/objednávateľa, bez ktorého nie je takýto prevod záväzkov možný. 14. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov: 15. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o dielo, t.j. v rozhodnom období, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 20. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 21. Podľa § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti. 22. Podľa § 653 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. 23. Podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov. 24. Podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania. 25. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 26. Aplikáciou citovaných právnych predpisov na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v prevažujúcej miere dôvodná. 27. V prvom rade sa súd zaoberal posúdením charakteru Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., IČO: 35 864 478, so sídlom Hlaváčikova 2, 841 05 Bratislava, ako zhotoviteľom diela a žalobcom ako objednávateľom, predmetom ktorej bolo zateplenie bytového domu, pretože len ak ide spotrebiteľskú zmluvu, môže súd posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa § 298 CSP na základe § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako uviedol odvolací súd v bode 28 odôvodnenia rozsudku, právnemu posúdeniu vzťahu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (správcu, ktorý koná v pozícii priameho zástupcu vlastníkov a koná v ich mene), sa venovalo rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/71/2022. Z rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/71/2022 zo dňa 31. mája 2023 vyplýva, že „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené hľadisko je rozhodujúce pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu
nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. O spotrebiteľskú zmluvu ide iba v prípade, ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, pretože z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Je to charakter spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu, ktorý má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že súčasne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako aj dodávateľa. O spotrebiteľskú zmluvu pôjde aj v prípadoch, keď do spotrebiteľského záväzku vstupuje spotrebiteľ, ktorý je zo zákona zastúpený kvalifikovanou osobou ako zástupcom pre prípad dojednania konkrétnych služieb a tovarov a ich dodávky a pod. Takýmto prípadom je aj správca bytového domu, ktorý vychádzajúc zo zmocnenia udeleného vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, dojednáva konkrétne zmluvné podmienky dodávky a odberu tovarov a služieb v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov." Pozícia spoločenstva je zakotvená v § 7b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Spoločenstvo vystupuje v pozícii priameho zástupcu vlastníkov a koná v mene vlastníkov. Spoločenstvo síce koná samostatne vo veciach zriaďovania záležitostí bytového domu, môže však konať len v mene vlastníkov, čo znamená že aj zmluvy, ktoré uzatvára, neuzatvára vo svojom mene, ale v mene vlastníkov. Spoločenstvo pri uzatváraní zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako zmluvná strana), pretože plnenia zo zmlúv nie sú poskytované spoločenstvu, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Práva a povinnosti z tejto zmluvy vznikajú vlastníkom bytov. Napokon v bode 29. odôvodnenia rozsudku odvolací súd upriamil pozornosť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/151/2021 zo dňa 27.09.2023, ktorý v rozhodnutí vyslovil, že Zmluva o dielo zo dňa 21. júna 2009 medzi právnym predchodcom žalobcu (MTM systém, spol. s r.o.) a žalovaným ako Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu C.XX - XX v F. zastúpený správcom (SPRÁVA DOMOV s.r.o.). má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko sa jedná o nárok vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za ktorých koná spoločenstvo ako priamy zástupca (§ 7b zákona č. 182/1993 Z. z ), teda spotrebiteľov, uplatnený voči právnemu nástupcovi subjektu, ktorý poskytol svoje práce (vykonanie diela), v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda dodávateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu a zároveň aj vzhľadom na rozhodovaciu prax vyšších súdnych inštancií mal konajúci súd za nepochybné, že Zmluva o dielo je spotrebiteľskou zmluvou. 28. V prípade spotrebiteľskej zmluvy sa spotrebiteľ môže domáhať, aby súd vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve resp. súvisiacich dokumentov. V danom prípade nejde o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, kde treba preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení, ako nesprávne tvrdil žalovaný, ale takáto žaloba má podklad v osobitných predpisoch, ktorými sú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2004 Z.z. platný a účinný v čase podania žaloby. Ako poukázal aj odvolací súd v bode 30. odôvodnenia rozsudku citujúc Najvyšší súd SR už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017: „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). V prípade takejto žaloby preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“ 29. Súd sa ďalej zaoberal posúdením vecnej legitimácie strán sporu. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009). 30. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
31. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná tým, že je nositeľom práv a povinností zo Zmluvy a dielo a zároveň vyplýva aj z charakteru zmluvy, t.j. že je spotrebiteľom. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je založená Zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 02.09.2013 v znení jej dodatku zo dňa 25.10.2013, na základe ktorej došlo k prevodu práv, povinností, pohľadávok i záväzkov na žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o dielo a rovnako ani uzatvorenie Zmluvy o prevode. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v písomnou vyjadrení zo dňa 03.09.2025 ako i ústnym prednesom na pojednávaní dňa 07.10.2025, podľa ktorého žalovaný nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný s odôvodnením, že sa previedli len práva a povinnosti existujúce aj budúce, obsahom však nie je prevod samotných zmlúv. Takáto právna argumentácia žalovaného neobstála. Žalovaný sa neprávne domnieva, že sa previedli len práva a povinnosti, nie samotná zmluva a teda zmluvnou stranou naďalej zostal MTM System s.r.o. Uvedené tvrdenie žalovaného nemá oporu v zákone. Zmluva o dielo ako dvojstranný právny úkon v posudzovanom prípade je vymedzenie vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán, t.j. žalobcu a spoločnosti MTM System s.r.o. Zmluva o prevode, ktorú napokon žalovaný a jeho právny predchodca MTM System s.r.o. nazvali zmluvou o prevode práv a povinností zmluvných podmienok, je dvojstranný právny úkon, ktorým podľa čl. II žalovaný na seba prevzal všetky a akékoľvek existujúce ako aj budúce práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky zo Zmluvy o dielo. Samotná Zmluva o prevode predpokladá, že zo zmluvných vzťahov pripadá do úvahy najmä vysporiadanie nárokov zo záručných vád a príp. reklamácií, prípadne aj ďalšie práva, záväzky a pohľadávky. Samotná Zmluva o prevode preto nepochybne počítala aj s prípadne inými nárokmi. Jednotlivé zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o dielo určujú konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán, pričom po ich prevode na žalovaného, vstúpil žalovaný do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu MTM System s.r.o. potom, čo bolo dielo vykonané a odovzdané. Napokon zmluvné podmienky, ktorých určenia neprijateľnosti sa žalobca domáhal, sa týkajú reklamácie vád, t.j. práv a povinností, ktoré nasledujú až po vykonaní diela právnym predchodcom žalovaného. Preto argumentácia žalovaného, že zmluvnou stranou Zmluvy o dielo ostal MTM System s.r.o. a so zmenou zmluvnej strany mal písomne súhlasiť žalobca, je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávna. Súd preto uzatvára, že žalovaný je z dôvodov vyššie uvedených pasívne vecne legitimovaný. 32. Súd sa ďalej v kontexte nižšie uvedeného zaoberal posúdením neprijateľnosti troch zmluvných podmienok v zmysle žaloby, a to podmienok uvedených v Zmluve o dielo v bodoch 1.28 a), 1.28 b) a 1.56. V záhlaví Zmluvy o dielo je uvedené, že táto bola uzatvorená podľa § 631 - 656 Občianskeho zákonníka. Súd pre potreby jej posúdenia aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o dielo. Nakoľko predmetom Zmluvy o dielo bolo zateplenie bytového domu, súd posúdil vzťah medzi žalobcom a zhotoviteľom (právnym predchodcom žalovaného) podľa osobitných ustanovení zmluvy o dielo ako zmluvu o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o oprave a úprave veci je osobitným typom zmluvy o dielo a ustanovenia, ktoré ju upravujú majú voči všeobecným ustanoveniam zmluvy o dielo postavenie lex specialis. Pre zmluvu o oprave a úprave veci je typické, že na základe zmluvy nedochádza k zhotoveniu novej veci, ale dochádza k úprave alebo oprave už existujúcej veci. Zmluvou o oprave a úprave veci nemôže byť vytvorená vec nová. O opravu či úpravu veci sa jedná, keď predmetom zmluvy je zhotovenie len súčasti veci hlavnej (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2746/1999 zo dňa 09.08.2000). Žalobcovia si u právneho predchodcu žalovaného objednali stavebné práce smerujúce k zatepleniu existujúceho bytového domu, nie k vytvoreniu novej veci. Právna úprava zmluvy o oprave a úprave veci obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady upravené v § 653, § 654, 655 Občianskeho zákonníka. Podľa § 653 ods.1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote, alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak zaniknú. Na rozdiel od právnej úpravy v Občianskom zákonníku, je v Zmluve o dielo pod bodom 1.28 a) uvedené: "Zjavné vady, t.j. vady a nedorobky, ktoré objednávateľ zistil, resp. mohol zistiť vizuálnou prehliadkou pri preberaní diela. Musia byť reklamované zapísaním v zápise o odovzdaní a prevzatí diela s uvedením dohodnutých termínov ich odstránenia" a v bode 1.28 b) je uvedené: „Objednávateľ je povinný reklamovať skryté vady diela u zhotoviteľa diela najneskoršie do 5 pracovných dní“. Je nepochybné, že zákonná úprava v Občianskom zákonníku umožňuje objednávateľovi uplatniť práva zo zodpovednosti za vady počas celej záručnej doby. Znenie bodu 1.28a) a 1.28b) je preto takým zmluvným dojednaním, ktoré obmedzuje práva
žalobcu ako spotrebiteľa uplatniť tieto práva počas celej záručnej doby, čo je v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady má žalobca počas celej dohodnutej záručnej doby a môžu s ich uplatniť kedykoľvek a tieto práva nemôžu byť zmluvne obmedzené. Ak sa takéto obmedzenie dojedná v spotrebiteľskej zmluve, ide o neprijateľnú a teda s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú zmluvnú podmienku. S poukazom na uvedené a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka súd preto považuje zmluvné dojednania obsiahnuté v bode 1.28 písm. a) a v bode 1.28 písm. b) Zmluvy o dielo za také, ktoré obmedzuje zákonné práva spotrebiteľa v uplatnení jeho práva zo zodpovednosti za vady. Obmedzenie spočíva v tom, že vady musia byť v zmysle napadnutého zmluvného dojednania v prípade zjavných vád a nedorobkov reklamované zapísaním v zápise o odovzdaní a prevzatí diela s uvedením dohodnutých termínov ich odstránenia a skryté vady, t.j. vady, ktoré objednávateľ nemohol zistiť pri prevzatí diela je objednávateľ povinný ich reklamovať u zhotoviteľa najneskoršie do 5 pracovných dní od ich zistenia. Nad rámec súd dodáva, že zákonná úprava zodpovednosti za vady v Občianskom zákonníku nijako nerozlišuje medzi vadami zjavnými a skrytými. 33. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 1.56 Zmluvy o dielo v znení: zmluvy "V ostatných vzťahoch neupravených touto zmluvou platí Obchodný zákonník a platné právne predpisy", túto súd vyhodnotil rovnako ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako i ustanovenia § 53 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, a to v časti: „V ostatných vzťahoch neupravených touto zmluvou platí Obchodný zákonník“. K uvedenému právnu záveru dospel súd na základe toho, že Zmluva o dielo je spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom aj Zmluva o dielo bola uzatvorená ako je v záhlaví uvedené podľa Občianskeho zákonníka, preto ak by sa mali ostatné práva a povinnosti zmluvných strán neupravených zmluvou riadiť Obchodným zákonníkom, išlo by o prísnejšiu úpravu. Občiansky zákonník je v spotrebiteľských vzťahoch koncipovaný v záujme ochrany spotrebiteľa a vo vzťahu k podnikateľským subjektom je prísnejší. Nemá preto oporu v zákone, aby bol spotrebiteľský vzťah regulovaný ustanoveniami prísnejšieho Obchodného zákonníka. Napokon podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd zamietol žalobu v časti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 1.56.v časti znenia: „a platné právne predpisy“, nakoľko v tejto časti zmluvnej podmienky súd neidentifikoval jej neprijateľnosť. Práve naopak, na vzťahy zmluvou neupravené sa použije úprava platných právnych predpisov. 34. Súd napokon uvádza, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že zmluva nie je formulárová a bola individuálne dojednaná, keď v rovnakom znení bola podpísaná aj Zmluva o dielo zo dňa 29.12.2008. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia nijako nepreukázal, preto súd aplikoval ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktoré v zmluve nesmú byť ustanovenia obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Rovnako neobstál ani argument žalovaného, že vyhovenie žaloby nemá praktický význam, keď už bola právoplatne zamietnutá žaloba v časti o bezplatné odstránenie vád diela a to z dôvodu, že časť žaloby, ktorá bola predmetom tohto druhého konania súdu prvej inštancie bola založená na inom právnom základe, a to ochrany spotrebiteľa. 35. Súd uvádza, že výrokmi I, II a III rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie o ich neplatnosti, nakoľko uvedené by bolo duplicitné, keď v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, čo znamená, že ak súd vyhlási neprijateľnú podmienku, táto je automaticky neplatná. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výrokom V tohto rozsudku súd rozhodol o trovách celého konania vrátane všetkých jeho inštancií s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP, z ktorého nevyplýva, že by súd mal rozhodovať o trovách konania samostatne v jednotlivých štádiách konania, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia uvedeného nižšie. Výrokom V
tohto rozsudku preto súd rozhodol o celom konaní, ktoré zahŕňa prvé konanie na súde prvej inštancie, konanie na odvolacom súde, ako i druhé konanie na súde prvej inštancie. Pri trovách viacinštančného konania, ktorým je aj toto konanie, keď prebehlo prvé konanie na súde prvej inštancie, prvé odvolacie konanie, druhé konanie na súde prvej inštancie, je pre posúdenie nároku na náhradu trov celého konania rozhodujúci konečný výsledok sporu. Rozhodnutie o trovách má vychádzať zo spoločného posúdenia miery úspechu či neúspechu, a tým zohľadňovať všetky aspekty uplatneného nároku žalobcu. Napokon aj z ústavného hľadiska len takýto prístup môže byť konformný s dotknutými základnými právami a slobodami, keď vyhovuje dvom základným zásadám náhrady trov konania - spravodlivosti a predvídateľnosti náhrady. 40. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo/18/2022 zo dňa 30.03.2023 vyplýva: „... v štádiu rozhodovania o trovách konania je rozhodujúce finálne rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku a nie rozhodnutia, ktoré boli počas vedeného konania vydané a v dôsledku podaných riadnych či mimoriadnych prostriedkov prípadne aj zrušené. 41. Do jedného konania boli spojené viaceré samostatné nároky so samostatným skutkovým základom, ktoré mohli byť predmetom samostatných súdnych konaní. Predmetom konania boli štyri žalobné návrhy uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia. Žalobca bol úspešný v petite I, II a III (zamietnutie časti tretieho výroku týkajúci znenia „ a platné právne predpisy“ považuje súd za nepatrný neúspech, na ktorý pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neprihliadal“) a bol neúspešný v petite IV. Žalovaný naopak bol v petite I, II a III neúspešný a úspešný bol v petite IV. Súd rozhodol, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Celkový úspech žalobcu bol 75 % a celkový úspech žalovaného bol 25 %. K uvedenému záveru dospel súd matematickým výpočtom, keď konanie sa týkalo 4 samostatných nárokov v rozsahu vymedzenom podanou žalobou. Nakoľko ani jeden zo žalovaných nárokov nebol určený peňažnou hodnotou, každý preto zodpovedal 1 žalovaných nárokov, t.j. 25 %. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca bol úspešný v petite I, II a III, preto úspech žalobcu je vo výške 75 % a žalovaný bol úspešný v petite IV, preto úspech žalovaného je vo výške 25% Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 50 % (75 % - 25%). Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.