Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14CoP-55-2023.pdf
PDF · 196.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/55/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. G. XXX/ X, H., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G., B. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou so sídlom C. D. XX, XXX XX J., o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/105/2019-1370 zo dňa 29.3.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/105/2019-1370 zo dňa 29. marca 2023 v napadnutých výrokoch II., III., VIII., IX., X. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že „manželstvo účastníkov C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. G., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, rozvádza. Súd zveruje maloletého A. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec j e oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od stredy, kedy maloletého prevezme z predškolského, prípadne školského zariadenia, do pondelka nepárneho týždňa, kedy maloletého odovzdá v predškolskom, prípadne školskom zariadení a matka j e oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od pondelka nepárneho týždňa, kedy maloletého prevezme v predškolskom, prípade školskom zariadení, do stredy párneho týždňa, kedy odovzdá maloletého v predškolskom, prípade školskom zariadení. V prípade, pokiaľ maloletý nebude v predškolskom, prípadne školskom zariadení, otec prevezme maloletého v stanovený deň od matky v mieste bydliska matky o 16:00 hod. a odovzdá matke v stanovený deň v mieste bydliska matky o 16:00 hod.. Obidvaja rodičia budú maloletého A. zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým A. nasledovne: - otec počas letných prázdnin v každom roku od 01.07. od 17:00 hod. do 07.07. do 17:00 hod., od 13.07. od 17:00 hod. do 19.07. do 17:00 hod., od 25.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod., od 06.08. od 17:00 hod. do 12.08. do 17:00 hod., od 18.08. od 17:00 hod. do 24.08. do 17:00 hod., - matka počas letných prázdnin v každom roku od 07.07. od 17:00 hod. do 13.07. do 17:00 hod., od 19.07. od 17:00 hod. do 25.07. do 17:00 hod., od 31.07. od 17:00 hod. do 06.08. do 17:00 hod., od 12.08. od 17:00 hod. do 18.08. do 17:00 hod., od 24.08. od 17:00 hod. do 30.08. do 17:00 hod., - počas vianočných sviatkov otec každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod., matka od 27.12. od 17:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. a každý nepárny
rok matka od 23.12. od 17:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. a otec od 27.12. od 17:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod., - počas jarných prázdnin otec v párnom roku od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., matka v nepárnom roku od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod., - počas veľkonočných prázdnin otec v nepárnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do utorka do 17:00 hod., matka v párnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do utorka do 17:00 hod.. Otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka maloletého prevezme od otca v mieste bydliska otca a po skončení stretnutia odovzdá otcovi v mieste bydliska otca. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Daňový bonus bude uplatňovať matka a rodinný prídavok bude poberať matka. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 18 Zákona o rodine, § 19 ods. 1 Zákona o rodine, § 23 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine, § 100 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 24 ods. 1, 3, 5 Zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 2, 3 Zákona o rodine, Podľa § 63 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona, § 52 CMP okresný súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, k manželovi v súčasnej dobe už nič necíti. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva, uviedol, že manželstvo by chcel obnoviť kvôli maloletému A., avšak manželke po všetkom čo zažil, už nedôveruje. Aj podľa neho je v súčasnej dobe manželstvo nefunkčné, ale myslí si, že vždy je šanca na obnovenie spolužitia. Účastníci uvádzali rozdielne skutočnosti čo sa týka rozvratu ich manželstva, manžel tvrdil, že dôvodom bola matka manželky, pod ktorej vplyvom je manželka, navrhovateľka uvádzala, že manžel sa k nej správal neúctivo a má výhrady k jeho starostlivosti o syna, pretože manžel nerešpektuje jeho diagnózy. Manželstvo je založené na slobodnej vôli manželov a v súčasnej dobe bolo preukázané, že manželstvo neplní svoje funkcie a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia medzi účastníkmi. Navrhovateľka obnovenie spolužitia odmieta a manžel navrhovateľky síce na jednej strane s návrhom na rozvod nesúhlasí, na druhej strane však sám uviedol, že manželstvo je nefunkčné, manželke už nedôveruje. Konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému synovi účastníkov, A., na základe návrhu matky, ktorý bol podaný v roku 2019, pričom v konaní mal okresný súd preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne rozvrátené, ich komunikácia je narušená.
3. Z manželstva účastníkov v súčasnej dobe pochádza jedno maloleté dieťa, syn A..
4. Konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému A. na čas do rozvodu, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žilina a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/105/2019 okresný súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a rozhodol o úprave práv a povinnosti k maloletému A..
5. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutiu vo veci úpravy práv a povinností k maloletému A. na čas po rozvode v ten istý deň predchádzalo aj konanie vo veci úpravy práv a povinností k A. do rozvodu, okresný súd rozhodol o zverení, výživnom a styku rovnako aj na čas po rozvode, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
6. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na vek, záujmy, potreby maloletého A., na to, aby bolo rešpektované jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Okresný súd mal preukázané, že obidvaja rodičia majú záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého a obidvaja sú spôsobilí riadnu starostlivosť o maloletého zabezpečiť. V súčasnej dobe sa realizuje striedavá osobná starostlivosť na základe neodkladného opatrenia tak, že dieťa je týždeň v starostlivosti jedného rodiča a týždeň v starostlivosti druhého rodiča. V priebehu konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, okresný súd rozhodoval o viacerých návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže počas celého konania rodičia sa nedokázali dohodnúť v záujme maloletého, nedokázali ani zmeniť spôsob svojej komunikácie i keď sa okresný súd o zlepšenie komunikácie rodičov pokúšal aj nariadením výchovného opatrenia. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb je však zrejmé, že rodičia nedokázali zmeniť spôsob komunikácie v záujme svojho maloletého dieťaťa.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dospel k záveru, že naďalej sa môže realizovať striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého, avšak v užšom rozsahu ako doteraz, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, vyjadrenie znalca, vyjadrenie psychológa B. I., ktorú A. aktuálne, v čase rozhodovania súdu, navštevuje. Pre okresný súd je prvoradý najlepší záujem maloletého A., pre ktorého, v jeho veku, i keď má pozitívny vzťah k obom rodičom, je, ako uviedli psychológovia, prioritná vzťahová osoba matka. Okresný súd z toho dôvodu upravil starostlivosť o A. tak, aby väčšiu časť mesiaca bol u matky a zároveň, aby starostlivosť o neho zabezpečoval aj otec, teda upravil starostlivosť rodičov o maloletého tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. A. onedlho čaká zmena, akou je nástup do školy, je potrebné pre neho vytvoriť stabilné prostredie u oboch rodičov a hlavne je potrebné, aby videl, že jeho rodičia dokážu spolu komunikovať, navzájom sa rešpektovať, o druhom rodičovi rozprávať len pozitívne, teda, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Rodičia by si mali uvedomiť, že v najlepšom záujme dieťaťa je spoločná starostlivosť a spoločná výchova obidvoch rodičov. Ako už okresný súd uvádzal aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach o neodkladnom opatrení, pre súd je prvoradý najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý prevyšuje nad záujmom rodičov. Je na rodičoch, aby pristupovali k svojmu dieťaťu veľmi opatrne a vždy povyšovali záujmy svojho dieťaťa nad všetky svoje záujmy, očakávania a potreby. Počas celého konania, na pojednávaniach bolo zrejmé, že rodičia nemajú snahu zlepšiť komunikáciu. Problémom medzi nimi sú aj zdravotné problémy maloletého a treba uviesť, že pokiaľ má A. zdravotné problémy, je potrebné, aby obidvaja rodičia rešpektovali názory lekárov, liečbu, ktorá bola A. lekármi doporučená. Podľa okresného súdu, pokiaľ u A. pretrváva tiková porucha, nočné pomočovanie, ktoré toho času už je na ústupe, tieto poruchy sú vyvolané rodinnou situáciou, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a medzi nimi pretrváva napätie a zlá komunikácia. Okresný súd poukázal na vyjadrenie psychologičky B. I., ktorú navštevuje v súčasnej dobe A., že tieto poruchy sú podmienené nesúrodou rodinnou situáciou, rozdielnym výchovným prístupom, napätou komunikáciou, nevhodným riešením problémov a konfliktov medzi rodičmi prostredníctvom dieťaťa. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, znalec, tiež psychológ B. I. uviedli, že dieťa nemá strach z otca, A. má otca rád. Ako vyplýva aj zo správy materskej školy, problém pri prevzatí otcom je len v čase, pokiaľ maloletý A. príde do škôlky s matkou, následne pokiaľ otec maloletého odovzdáva do škôlky, už tento problém nie je. Pre maloleté dieťa nie je jednoduché meniť prostredie, preto sa stane, že môže byť A. nespokojný, plačlivý, trvá určitý čas, kým si privykne zase na prostredie u druhého rodiča. Ako uviedol znalec, každá zmena je zdrojom stresu, dieťa neznáša zmenu, plač nemusí byť adresný, nemusí sa týkať práve osoby otca, ale týka sa toho, že jednoducho nechce niekam ísť. Dieťa by sa nemalo prispôsobovať rodičom, ale naopak, rodičia by sa mali prispôsobiť dieťaťu, vytvoriť mu také podmienky, aby dieťa bolo spokojné. Maloletý vníma napätie, ktoré medzi rodičmi pretrváva, aj preto, podľa okresného súdu, reaguje odmietaním ísť k otcovi a nie z dôvodu, že by k nemu nechcel ísť, alebo by ho nemal rád. Rodičia počas celého konania sa nedokázali povzniesť nad svoje osobné rozpory a riešiť situáciu v záujme ich spoločného dieťaťa, ktoré, ako je nepochybné, majú veľmi radi. Dieťa má právo na starostlivosť od obidvoch rodičov. Súd však musí prihliadať na jeho vek, záujmy a potreby, preto za súčasnej situácie rozhodol o striedavej starostlivosti tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom však môžu sa pomery zmeniť a pokiaľ A. podrastie, situácia sa ustáli, zmení sa postoj rodičov, možno prehodnotiť starostlivosť o neho a upraviť starostlivosť iným spôsobom. Podľa okresného súdu matka by mala zmeniť prípravu A. na to, že bude určitú dobu v starostlivosti otca, mala by citlivým spôsobom vysvetliť A., že otec ho má rád, že sa na neho teší a aj on s ním chce tráviť čas. Dieťa treba pripraviť pozitívnym spôsobom tak, aby sa na stretnutie s druhým rodičom tešilo. 8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že skúmal, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletého A. a či budú takto zaistné jeho potreby a dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť v rozsahu, ako určil, je v záujme maloletého. Pre maloletého A. je dôležitá starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, je pre neho dôležitý mužský vzor.
9. V Článku 18. ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. I keď rodičia musia pracovať na zlepšení komunikácie medzi nimi, súd má za to, že rodičia dokážu spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb maloletého A.. Rodičia sa už podrobili, na základe rozhodnutia súdu, odbornému poradenstvu, zatiaľ nedošlo k zlepšeniu ich komunikácie a preto by mali sami robiť všetko pre to, aby táto sa zmenila, majú možnosť pokračovať v terapii u B. I., ktorá sama uviedla, že bude pracovať s obidvoma rodičmi. Je však potrebné, aby rodičia rešpektovali rozhodnutie súdu, aby sa riadili aj doporučeniami psychológa. Rodičia by mali prehodnotiť svoje správanie, mali by si uvedomiť, že maloletý všetko, čo sa okolo neho deje, citlivo vníma. Je potrebné, v záujme maloletého A., aby sa situácia upokojila. Bez snahy rodičov o urovnanie tohto
problému sa situácia nezmení a v končenom dôsledku to bude na ujmu maloletého. Bude na rodičoch, ako sa prispôsobia potrebám svojho dieťaťa, ktoré tak veľmi majú radi. Rodičia sa musia, v záujme svojho dieťaťa naučiť spolu komunikovať, spolupracovať, spoločne vychovávať svoje dieťa a nie čakať, že za nich bude o ich dieťati zakaždým pri ich nezhode, rozhodovať súd.
10. Keďže okresný súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem maloletého a upravil stretávanie s rodičmi počas prázdnin, sviatkov tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, aby maloletý trávil čas rovnako s obidvoma rodičmi, aj počas týchto prázdnin a sviatkov. Rodičia si aj sami môžu dohodnúť úpravu styku v iné dni podľa situácie. Okresný súd upravil stretávanie počas letných prázdnin tak, že striedavo jeden týždeň bude u jedného a ďalší týždeň u druhého rodiča, prihliadnuc na vek maloletého. S poukazom na vek maloletého okresný súd mal za to, že odlúčenie od jedného rodiča na dlhšiu dobu ako týždeň, nie je v záujme maloletého.
11. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého A..
12. Matka býva s maloletým A. „v rodinnom dome, spolu s mamou, ktorá je na invalidnom dôchodku. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pozemkov parc. č. 90/11, 90/12, 100, 101, 102, 103, zastavané plochy a nádvoria na evidované na LV č.XXXX . Uviedla mesačné výdavky na domácnosť, strava, hygiena, oblečenie, lieky, hračky 398 eur, kvartálne náklady na vyšetrenia dieťaťa v BA 85 eur, elektrina, plyn 128,50eur, vodné stočné na 6 mesiacov 134,87 eur, ročné poplatky za komunálny odpad 57,47 eur. Matka poberala rodičovský príspevok 370 eur. Od 01.07.2021 sa zamestnala, jej priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 7 až 12/2022 predstavoval sumu 750 eur, za obdobie 1 až 6/2022 sumu 822 eur, za obdobie 7/200 až 2/2023 sumu 1 005 eur. Maloletý má výdavky so stravou, ošatením, začal navštevovať materskú školu od 10.05.2021 a poplatok je mesačne 55,- eur. Je alergik, atopik, s čím sú zvýšené výdavky, teda so zakúpením kozmetiky. Od septembra 2022 začal navštevovať gymnastiku, poplatok mesačne je 52,- eur. 36. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Na prízemí býva jeho ujco, otec obýva poschodie. Za bývanie platí 80,- eur mesačne za plyn, 50,- eur za elektriku, za telefón, internet 44,40 eur, naftu 115 eur, životné poistenie 41,46 eur, bral úver na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý spláca 150,- eur mesačne, výdavky má so stravou, ošatením, hygienou. Je vlastníkom osobného motorového vozidla. Otec bol živnostníkom, jeho príjmy a výdavky zo živnosti sú vyššie uvedené, platil odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur a do zdravotnej poisťovne vo výške 70,91 eur. Zamestnal sa od 01.10.2021. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 10/2021 - 01/2023 je 998,- eur. Okrem domu je vlastníkom pozemkov na LV č.XXXX parc. č. 652/1, 652/2,652/3 zastavané plochy a nádvoria, garáž na parc.č.652/3 a na LV č. XXX parc. č. 652/1 - záhrada, 653/2,653/3, zastavané plochy a nádvoria, na parc. č. 653/2 a 653/3 stavba hospodárska budova. 37. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda vo výške ako naposledy, v konaní o úprave práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, z rovnakého dôvodu, teda i keď maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka bude prevažnú časť mesiaca zabezpečovať starostlivosť o maloletého sama a teda je potrebné, aby otec prispieval matke na výdavky a odôvodnené potreby maloletého. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem, majetkové pomery a nevyhnutné výdavky, ktoré uvádzal. Otec má príjem, ako je uvedené v priemere 998,- eur a teda je v jeho možnostiach platiť výživné určené v tejto výške prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého A., ktorý od 10.5.2021 začal navštevovať materskú školu, má výdavky so stravou, ošatením, hygienou, je alergik, atopik, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Časť potrieb sa uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je A. k rukám matky vyplácaný vo výške 60 eur mesačne.“. Okresný súd rozhodol, že daňový bonus si bude uplatňovať matka, taktiež bude poberať rodinný prídavok, s poukazom na skutočnosť, že zabezpečuje starostlivosť o maloletého väčšiu časť mesiaca, ako je vyššie uvedené. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP, keďže účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a zástupcovi a okresný súd nezistil osobitné dôvody na priznanie trov niektorému z účastníkov.
13. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, a to do výrokov II., III., VIII. a IX., a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, § 62 ods. 1 CMP. V odvolaní matka poukázala na skutočnosť, že v uvedenom prípade okresný súd postupoval tak, ako by bola striedavá starostlivosť
absolútne ľudské právo otca, pritom okresný súd neprihliadol na najlepší záujem maloletého A.. Otec v celom konaní poukazoval na skutočnosť, že slovenské súdy preferujú zverenie dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti. Typickými prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá starostlivosť, sú deti s abnormalitami sociálneho správania. Matka v odvolaní poukázala na komentár o rodine a tiež zdôraznila, že už pri odvolaní voči neodkladnému opatreniu, ktoré však nakoniec odvolací súd potvrdil, poukazovala matka na povahu maloletého. Maloletý je dieťa plačlivé, trvá určitý čas, kým si privykne, pričom uvedený stav už trvá, podľa matky, od roku nariadenia neodkladného opatrenia od 08.10.2021. Okresný súd rozhodoval v 29.03.2023, t.j. po roku a takmer šiestich mesiacov. Okresný súd namiesto toho, aby pristupoval k maloletému individuálne a prihliadol na jeho osobnostné vlastnosti a povahu, postupoval v presadzovaní názoru, že čím dlhšie bude striedavá starostlivosť trvať, tým lepšie si dieťa zvykne. Poukázala na ods. 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a zdôraznila, že zo záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu vyplýva, že sa nepodarilo zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi. Tá síce do určitej miery funguje písomnou formou, avšak v kľúčových aspektoch bola považovaná za nefunkčnú. Matka zároveň poukázala na správanie otca, ktorý nesúhlasil so zverejnením záverečnej správy z poradenstva, nezúčastnil sa viacerých konzultácií. Má za to, že rozhodnutie okresného súdu za situácie, keď otec nerešpektuje pokyny lekárov, nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Na poslednom pojednávaní žiadala o úpravu styku tak, ako uviedla na tomto pojednávaní. Z dôvodu zlého zdravotného stavu syna, jeho osobnosti a problémov v bežnej komunikácii, navrhla zverenie syna do jej osobnej starostlivosti s určením styku pre otca. K otázke výživného matka uviedla, že ju považuje za neprimeranú veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Vyjadrila sa k nesprávnemu výpočtu jej príjmu v otcovom odvolaní. Otec vo svojom odvolaní uviedol príjem matky od 01.01.2023 bol 1.291,60 Eur, mzda 1.005 Eur + rodinné prídavky 60 Eur + dohoda s Labo 86,60 Eur + daňový bonus 140 Eur. Matka má daňový bonus zahrnutý už vo svojej čistej pracovnej mzde. Tiež podala odvolanie voči výroku o trovách konania. Otec menil svoje tvrdenie tak, aby mu vyhovovalo, presadil si svoj záujem o zverení maloletého dieťaťa od striedavej osobnej starostlivosti. Otec, jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 23.11.2022 oznámili, že maloletý povedal „mňa, mamičku a babku nik nerozdelí. Ja budem počúvať iba mamičku, ocino klame“. Pýtali sa prítomného znalca, či by mohol uvedené maloletý povedať z dôvodu manipulácie matky a starej matky a poukázala na odpoveď znalca. Otec sa na pojednávaní vyjadril, že manželstvo nefunguje a v matku maloletého stratil všetku dôveru, no napriek tomu s rozvodom manželstva nesúhlasil, čo je podľa matky šikanózne konanie otca maloletého. Otec maloletého sa priznal, že nedával maloletému lieky. Pri konfrontácii zo strany matky nevedel ako mu má podávať lieky Gastrotus baby. Vyjadrenia otca v odvolaní sú nepravdivé, matka sa viackrát v tomto smere vyjadrovala.
14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie i otec, a to rozsiahle odvolanie v rozsahu 21 strán, a to proti výrokom II., VIII. a IX. Mal za to, že napadnutý rozsudok v uvedených výrokoch trpí nedostatočnosťou vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil odvolateľovi právo, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Pod časťou II. odvolania odvolateľ poukázal na skutočnosti vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. V odvolaní otec poukázal na správanie matky po doručení rozsudku otcovi s tým, že otec prevzal rozsudok dňa 27.04.2023 a matka dňa 08.05.2023 tvrdila, že jej rozsudok nebol doručený. Poukázal na to, že v priebehu konania matka chodila preberať syna od otca v G. v sprievode svojej sestry B. a švagra A. H.. Poukazoval na priebeh preberania syna a vyjadrenia švagra. V časti C. odvolania odvolateľ poukázal na to, že konanie prebieha od 27.05.2019, kedy syn mal necelé 2 roky. Ku dňu podania tohto odvolania má syn takmer 5 a pol roka, blíži sa doba jeho nástupu do školy. Navrhovateľka počas celej doby zamedzuje styk otca s maloletým a manžel navrhovateľky sa musí každého jedného stretnutia domáhať. Zdôraznil, že striedavá starostlivosť funguje v najlepšom záujme maloletého prakticky od narodenia. Odvolateľ plní všetky povinnosti ohľadne výchovy svojho syna, chodí so synom do škôlky vo H., osobnú starostlivosť poskytuje synovi v súlade s rozhodnutím súdu. Obaja rodičia majú rovnaké právo vychovávať dieťa. Rozhodujúci je aj znalecký posudok. Mal za to, že navrhovateľka preukázala nedostatok rodičovských kompetencií, keď koná výlučne vo svojom záujme a nie v záujme syna. Syn bol v osobnej starostlivosti otca v 12. týždni od 23. – 26.03.2023, v ktorom sa uskutočnila spoločná návšteva rodičov u nefrológa 21.03.2023. Jednostrannou výchovou matky a starej matky, s ktorou navrhovateľka žije v domácnosti, by dieťa utrpelo po stránke citovej, mravnej i rozumovej a nezabezpečil by sa jeho rozvoj. Poukázal na citáciu výrokov maloletého dieťaťa a zdôraznil, že navrhovateľka opakovane nerešpektovala rozhodnutie súdu, neodovzdala syna otcovi,
v dôsledku čoho manžel navrhovateľky žiadal o pomoc kolízneho opatrovníka. Navrhovateľka trikrát pred znaleckým dovyšetrením znalca PhDr. Jána Šutovca, PhD., ktoré sa uskutočnilo dňa 15.02.2023 neodovzdala syna otcovi. Navrhovateľka tvrdí, že syn potrebuje špeciálnu stravu, čo je však v rozpore s jej konaním, keď pri nástupe do škôlky neuviedla požiadavku špeciálnej stravy. Dieťa sa teda v škôlke stravuje rovnako ako ostatné deti. Zo znaleckého posudku č. 24/2022 z 27.02.2022 znalca PhDr. Jána Šutovca, PhD. vyplýva, že navrhovateľka je citovo a vegetatívne labilná, pravdepodobne citovo závislá od matky. Syn má teraz dva domovy, hovorí doma v G. alebo doma vo H.. Navrhovateľka sa od 17.10.2021, kedy manžel navrhovateľky prvý raz prevzal syna do striedavej starostlivosti na základe neodkladného opatrenia súdu ani jedenkrát nepokúsila zatelefonovať synovi počas doby, kedy bol syn v starostlivosti otca. Manžel navrhovateľky preukázal trvalý záujem o syna, o jeho zdravotný stav. Pričinil sa, aby syn navštevoval predškolské zariadenie a bol v kolektíve rovesníkov. Otec zdôraznil komunikáciu rodičov formou sms správ, ktorá postačuje podľa neho pre účely starostlivosti o syna. V súčasnosti dieťa nevykazuje očné tiky, predklon hlavy, tras rukami, točenie zápästiami, čo potvrdzuje aj správa materskej školy zo dňa 20.03.2023. „A. prichádza do materskej školy v sprievode matky s občasným plačom. Počas dňa u maloletého nepozoruje žiaden problém. Ostatné dni problém v príchode a odchode matky škôlka neeviduje.“ Najobjektívnejším opísaním správania A. je správa z materskej školy, kde je A. každý deň. Otec uviedol správanie matky počas pandémie covid. Ozrejmil, že matka robí všetko preto, aby odcudzila syna od otca. Znalec PhDr. Šútovec, PhD. na pojednávaní dňa 23.11.2022 potvrdil, že ide o manipuláciu často zo strany starej matky dieťaťa. Obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť plnohodnotný domov, starostlivosť o maloleté dieťa. Manžel navrhovateľky sa snaží vytvoriť dieťaťu čo najoptimálnejšie podmienky. Tieto skutočnosti uviedol znalec. Aj B. F. uviedla, že syn je v poriadku, žiadne tiky nevidí. Takisto zo správy z materskej školy zo dňa 20.03.2023 vyplýva, že dieťa nemá tiky, napísali to aj v správe pre psychologičku, ktorú si vyžiadala navrhovateľka. Aby navrhovateľka nemusela chodiť pre syna k otcovi do G., manžel navrhovateľky navrhol, že bude odovzdávať syna matke vždy on v mieste bydliska matky vo H.. Fungujúca striedavá starostlivosť v týždenných intervaloch bola otcovi nedôvodne skrátená napadnutým výrokom I. rozsudku z 29.03.2023. Nesprávne okresný súd napadnutým výrokom I. bezdôvodne nahradil striedavú starostlivosť v týždenných intervaloch na striedavú starostlivosť v 5-dňových intervaloch pre otca a 9-dňových intervaloch pre matku. Týmto okresný súd bezdôvodne obmedzil styk otca so synom, uprednostnil rodiča, ktorý počas konania preukázal nedostatok rodičovských kompetencií. Manžel navrhovateľky tvrdí, že A. je vo veku, keď sa bude pripravovať na nástup do školy. Vzhľadom na zistený skutkový stav nie je možné akceptovať záver, že navrhovateľka je prioritná vzťahová osoba. Manžel navrhovateľky má právo na rešpektovanie rodinného života. Nesúhlasí so stanoviskom referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR. V čase, keď prebiehal styk pravidelne v zásade bez problémov, maloletý bol u otca šťastný, vždy sa tešil, keď mal u otca prespať. Od 01.10.2021 sa otec zamestnal v pracovnom pomere, aby mal pevnú pracovnú dobu bez nočných smien a presvedčil okresný súd o tom, že má podmienky na zabezpečenie starostlivosti o syna rovnaké ako navrhovateľka. Poukázal na veľmi silnú citovú naviazanosť syna na otca a otca na syna. Rovnocenná úprava styku maloletého syna s otcom, ktorý má rovnaké podmienky na jeho výchovu ako navrhovateľka, je podľa neho v prejednávanej veci daná. V čase rozhodovania súdu je domácnosť otca kompletne zariadená, čo už uviedol otec vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Psychická pohoda u otca, v dôsledku ktorej sa syn u otca nepomočuje, je jedna z dôvodov, prečo by mal odvolací súd vyhovieť jeho odvolaniu. Povinnosť venovať dieťaťu náležitú pozornosť je obmedzená jeho vekom, rozumovou vyspelosťou. V mnohých krajinách platí, že najlepšie pre deti je striedavá starostlivosť. Deti v striedavej starostlivosti majú lepšie výsledky. Maloletý syn potrebuje obidvoch rodičov. V danom prípade sú podľa otca splnené všetky podmienky pre zverenie maloletého do rovnocennej striedavej starostlivosti.
15. V odvolaní otec nesúhlasil s výškou stanoveného výživného 150 Eur. Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu v časti stanovenia výšky výživného nevychádza zo zisteného skutkového stavu. Manžel doteraz platí výživné 80 Eur od augusta 2018 ako vyplýva zo spisu. Manžel matky od narodenia syna hradí jeho potreby plnohodnotne tak ako aj navrhovateľka. V odvolaní ozrejmil svoje náklady v súvislosti s maloletým. Tiež poukázal na výplatné lístky zamestnávateľa matky MAS TECHNIK, s.r.o. s príjmom za obdobie od 7/2021 do 12/2021 750 Eur a v čase od 1-6/2022 predstavoval 822 Eur, čistý príjem matky od 7/2022 do 2/2023 1.005 Eur, spochybnil výdavky matky, ktoré boli ňou uvedené. Otec namietal kvartálne náklady na vyšetrenie dieťaťa v Bratislave 85 Eur, pretože dieťa na vyšetrenie do Bratislavy nechodí. Maloletý syn nastúpil od 01.05.2021 do škôlky. Navrhovateľka pracuje na skrátený pracovný úväzok. Príjem matky bol od 01.05.2019 do 31.12.2019 245,04 Eur, príjem matky od 01.02.2020 do 31.12.2020 bol 394,95 Eur, príjem matky od 01.01.2021 do 30.06.2021 bol 408,81 Eur, rodičovský
príspevok za mesiac január – marec 2021 v sume 378,10 Eur = 409,81 Eur mesačne. Príjem matky od 01.01.2022 do 31.12.2022 bol do 30.06. v sume 946,06 Eur a od 01.07. v sume 1.121,60 Eur. Príjem matky od 01.01.2023 bol 1.291,60 Eur, z toho rodinné prídavky 60 Eur, 140 Eur daňový bonus a 1.005 Eur mzda. Priemerný mesačný čistý príjem otca za obdobie od 10/2021 – 01/2023 predstavoval sumu 998,28 Eur, z čoho vyčíslil otec vyšší príjem matky o sumu 293,32 Eur ako jeho príjem. Vyčítal okresnému súdu, že nezohľadnil ním vyčíslené výdavky na maloleté dieťa. Manžel matky považuje zmenu striedavej fungujúcej starostlivosti dva roky v týždenných intervaloch za nedôvodnú. Výdavky podľa neho plnohodnotne hradí v rovnakom rozsahu ako navrhovateľka. Všetky potreby zabezpečuje aj manžel navrhovateľky. Ak by okresný súd neurčil výživné pri striedavke vzhľadom k tomu, že je rovnaký čas strávený s dieťaťom u jedného aj druhého rodiča a ich schopnosti a možnosti, a tiež s prihliadnutím na majetkové pomery, tak takéto rozhodnutie by bolo spravodlivé. Tiež mal odvolací návrh vo vzťahu k daňovému bonusu, ktorý podľa jeho návrhu v odvolaní, v nepárnom roku bude uplatnený navrhovateľkou, v párnom roku odporcom, rodinný prídavok bude poberať navrhovateľka v párnom roku a manžel navrhovateľky v nepárnom roku. Manžel navrhovateľky dal súhlas v dobrej viere, že rozhodne súd spravodlivo, avšak podľa neho súd spravodlivo nerozhodol. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nespĺňa zákonné náležitosti v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že jeho odvolaciemu návrhu v celom rozsahu vyhovie.
16. Podaním zo dňa 08.06.2023 predložil otec do spisu USB kľúč s fotografiami a videom o trávení času maloletého syna s otcom, zároveň predstavovalo jeho vyjadrenie k odvolaniu matky proti rozsudkom na č.l. 1345, 1370 spisu na základe výzvy okresného súdu.
17. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec v podaní zo dňa 08.06.2023 v rozsiahlom podaní vzhľadom na hustotu a veľkosť použitého písma. Vyjadril sa k striedavej starostlivosti, tiež k tvrdeniam matky, ktorým sa odvoláva na učiteľky v škôlke. Zdôrazňuje svoje konštatovanie k vyhodnoteniu príchodov a odchodov dieťaťa z materskej škôlky. Otec popiera, že počas striedavej starostlivosti sa u maloletého vyskytlo viacero diagnóz, ktoré predtým nemal. Matka sa snaží prostredníctvom tvrdení o zdravotnom stave syna oddeliť syna od otca. Otec sa dokáže postarať o syna aj po zdravotnej otázke minimálne tak dobre, ako matka, možno aj lepšie. Tiež poukázal na závery znaleckého posudku, že matka je citovo vegetatívne labilná, pravdepodobne závislá od svojej matky. V tejto rovine poukázal na sms komunikáciu a USB kľúč. Vo vzťahu k výživnému zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní a mal za to, že pokiaľ ide o odvolanie do trov konania, tak správanie matky v konaní vykazuje znaky nedostatku rodičovských kompetencií, ako otec opakovane v tejto rovine predkladal dôkazy. Tiež ozrejmil správanie matky po doručení rozsudku. Nedôvodný je aj návrh matky na náhradu trov konania, ktorý zdôvodňovala postojom otca k zdravotnému stavu. Otec uviedol, že matka sa nezúčastnila dohodnutého termínu o psychologičky B. I. dňa 27.04.2023 ani dňa 06.06.2023. Na stanovisko psychologičky B. I. sa súd prvej inštancie odvoláva v ods. 31. svojho rozsudku. Matka preukázateľne podľa otca koná proti záujmom maloletého syna, výlučne presadzuje vlastné záujmy. Matka aj v odvolaní pokračuje v snahe obmedziť styk otca so synom. Od prevzatia rozsudku súdu prvej inštancie je maloletý s otcom kratší čas, ako bol zvyknutý, čo mu ozrejmil aj tým, že maloletý vypovedal, že je akosi kratšie s otcom. Otec pripojil k svojmu vyjadreniu i vyjadrenie do veci vedenej okresným súdom pod sp.zn. 54Em/6/2022 a tiež pripojil vyjadrenia otca k správe referátu poradensko-psychologických služieb z 25.02.2022, ktoré je podaním na č.l. od 1736 do č.l. 1744 spisu.
18. K doručeným podaniam otca sa vyjadrila matka v podaní svojho právneho zástupcu, ktorá zotrvala na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. K videu, ktoré predložil otec, na ktorom syn rozpráva o tom, že u neho chce byť 10 dní a s mamičkou 5 dní, uviedla, že vôbec nie je spontánne, javí sa, že otec manipuluje syna. Otec sa dopúšťa extrémne nebezpečného konania, keď sa počas jazdy motorovým vozidlom nevenuje riadnemu riadeniu, ale radšej natáča syna. Otec neprebral od matky lieky tak, ako sa dohodli v konaní pred súdom, ráno pred nástupom do škôlky. Počas konania bolo preukázané tvrdeniami otca a aj skutočnosťami, že sa nevedel vyjadriť akým spôsobom podáva synovi lieky, že synovi nepodáva všetky lieky, nedodržiava rady lekárov. Maloletý bol objednaný k nefrológovi na kontrolu na 21.06.2023, na tento termín bol objednaný samotným lekárom priamo na vyšetrení, ktoré sa konalo dňa 21.03.2023 a termín kontroly bol stanovený a zaznamenaný už v samotnej lekárskej správe zo dňa 21.03.2023. Otec nečíta lekárske správy, nepočúva rady lekárov, netuší, kedy má ísť maloletý na kontrolu. Tiež matka poukázala na video zo dňa 21.03.2023, kedy ju otec natáčal pri odchode od lekára. K fotkám s ekzémom na pere matka uviedla, že sú z obdobia 31.05.2023 až do 05.06.2023, otec očividne začal
postupovať podľa postupu lekárov až keď matka poukázala na problém na súde. Tiež matka doručila správu z diagnostického vyšetrenia. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej odvolaním.
19. Z vyjadrenia otca k podaniu matky vyplýva, že s matkou nesúhlasí, pridržiava sa svojich doterajších tvrdení v konaní, popiera tvrdenie matky. Matka mala snahu zotrvať na predĺženej materskej dovolenke s argumentáciou, že syn je silný alergik, že nemôže nastúpiť do materskej škôlky. Otec preukázal, že diagnóza syna nie je prekážkou, aby navštevoval materskú škôlku. Matka následne opakovane pred okresným súdom tvrdila, že syn má tiky, stále má diagnózu prechodná tiková porucha, následne matka na pojednávaní tvrdila, že syn má reflux. Poukázal na nebezpečné konanie matky. Od marca sa styk realizuje riadne, teraz chodí maloletý k otcovi a nastala zmena po vyhlásení rozsudku 29.03.2023 prestala matka navštevovať psychologičku B. I., na ktorú sa odvoláva súd prvej inštancie. Matka trikrát neprišla na vyšetrenie. Otec sa bol osobne informovať v súkromnom špecializovanom centre poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom. Psychologička I. sa vyjadrila, že nevidí na synovi prechodnú tikovú poruchu, nevidí na synovi autistické prejavy. Matke nejde o záujem syna. Záujem syna vždy obhajuje len otec. Poukázal otec na znalecký posudok, a to k bodu X. vyjadrenia matky. Z celého spisu nesporne vyplýva, že dôvody uvádzané matkou, nie sú relevantné pre obmedzenie styku s otcom. Otec stále verí v spravodlivý súd, ktorý rozhodne, aby syn neprišiel o možnosť rovnocenne rozvíjať vzťah s otcom. Žiadal rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním. Na č.l. 1840 spisu sa nachádza podanie otca s uvedením USB kľúča s fotografiami a videom o trávení času maloletého syna s otcom.
20. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s otcom nesúhlasila, s tým že zotrvala na dôvodoch podaného odvolania.
21. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec v podaní, v ktorom zopakoval dôvody podaného odvolania a pripojil i prílohy.
22. Obsahom spisu je i ďalšie vyjadrenie otca vo veci starostlivosti o maloletého syna.
23. K uvedenému sa vyjadrila matka, ku ktorému vyjadreniu pripojila prílohy.
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektami – účastníčkou-matkou a účastníkom konania otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka aj odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolania matky a ani otca nie sú dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
25. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol právoplatný výrok rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/105/2019-1370 zo dňa 29.3.2023, ktorým bolo rozhodnuté tak, že „manželstvo účastníkov C. B., rodená E., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. G., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, rozvádza.“
26. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania matky aj otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky
a odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať im za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
27. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
28. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka a ani otec v odvolacom konaní neuviedli žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka a otec v odvolaniach (mimo iného) poukazujú na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd, ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd vychádzal z okresným súdom ustáleného skutkového stavu a výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záverom zhodným ako okresný súd.
29. Matka i otec podľa obsahu odvolaní nimi podanými namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
30. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).
31. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
32. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Súd prvej inštancie, podľa zistení odvolacieho súdu, si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním, podľa odvolacieho súdu,
riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou, či otcom, v ich odvolaniach nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
34. Posúdením matkou a otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému komplexnému upraveniu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu ako okresný súd.
35. Primárne vo svetle produkovaných a i z listín plynúcich skutočností, odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú, rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa a jeho výchovného prostredia, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, podriadiac tak niekedy vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, nepreferujú svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu týchto práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza.
36. Otec v odvolaní namietal závery okresného súdu, ktorý rozhodol o striedavej starostlivosti, avšak v inom rozsahu intervalov ako navrhoval otec. Matka v podanom odvolaní v tejto rovine namietala tiež závery okresného súdu o striedavej starostlivosti s tým, že navrhovala zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd v napadnutom rozsudku svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na samotný inštitút striedavej starostlivosti a základom odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu boli výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenie znalca ako i vyjadrenie psychológa B. I., ktorú maloletý A. v čase rozhodovania okresného súdu navštevoval, z ktorého vyplýva okrem iného „, že na základe psychoterapeutických sedení realizovaných v ambulancii klinického psychológa, pozorovania dieťaťa počas psychoterapie, možno hodnotiť aktuálny stav u maloletého dieťaťa nasledovne: u A. pretrváva tiková porucha prechodného charakteru, poruchy správania a emócií, nočné pomočovanie, ktoré je toho času na ústupe, frekvencia pomočovania sa znižuje. Tieto poruchy sú podmienené nesúrodou rodinnou situáciou, rozdielnym výchovným prístupom, napätou komunikáciou, nevhodným riešením problémov a konfliktov medzi rodičmi prostredníctvom dieťaťa.“(ods. 18.napadnutého rozsudku) Tieto skutočnosti však nenašli premietnutie ani v odvolaní otca, ani v odvolaní matky. Obidvaja rodičia prezentovali najlepší záujem maloletého dieťaťa, avšak zo svojho uhlu pohľadu. Už okresný súd ich upozornil na to, aby nepovyšovali svoje záujmy nad záujmy dieťaťa a aby záujmy dieťaťa nepodriaďovali svojim očakávaniam a potrebám. Rodičia nemali snahu podľa výsledkov pojednávaní zlepšiť svoju komunikáciu a problémom medzi nimi boli aj zdravotné problémy maloletého. Ani otec, ani matka vo svojich odvolaniach nereagovali na vyjadrenia psychologičky vo vzťahu k tikovej poruche, nočnému pomočovaniu, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu už bolo na ústupe. Z ods. 23. napadnutého rozsudku vyplýva, že znalec uviedol „Pri rozhovore bez prítomnosti otca chlapec na cielenú otázku odpovedal, že najlepšie mu je pri mame a chcel by pri nej bývať. Nedá sa povedať, že by mu bolo pri otcovi zle, ale necíti sa u neho tak dobre, ako pri mame.“ ,„Pri rozhovore bez prítomnosti matky chlapec na cielenú otázku odpovedal, že najlepšie mu je pri mame a chcel by pri nej bývať a otca navštevovať.“ Z dodatku k znaleckému posudku č.24/2022 znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD., znalca z odboru psychológie uviedol, že ,,..Pozorovaním správania dieťaťa v prítomnosti otca znalec konštatoval dominujúcu snahu otca komentovať pokroky dieťaťa a chváliť ho. Otec nevidí tikové prejavy dieťaťa.“ Otec vo svojich vyjadreniach popieral akékoľvek tieto uvedenia matky v tejto rovine, poukázal i na správu z materskej škôlky, v ktorej je uvedené „aktuálne tik pozorovaný u maloletého nebol“. Vo vzťahu ku konštatovaniu aktuálne je potrebné uviesť, že uvedené časové vymedzenie „aktuálne“ nie je dostatočné určité, keďže nie je daný presný časový úsek, ktorého sa predmetné potvrdenie týka. Samotná skutočnosť konštatovania ústupu, ešte bez ďalšieho, podľa odvolacieho súdu neznamená vyriešenie uvedeného problému. Z dodatku k znaleckému posudku č.24/2022 znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD., znalca z odboru psychológie vyplýva, že „Otec nevidí tikové prejavy dieťaťa“. Okresný súd uvedenému rozhodnutiu v rovine striedavej osobnej starostlivosti venoval dostatočnú pozornosť v napadnutom rozsudku s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. V tomto smere odkazuje
odvolací súd na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle úpravy § 387 ods. 1, 2 CSP.
37. V odvolaní matka tvrdila, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa, pričom poukazovala na závery vyplývajúce z komentára Zákona o rodine s tým, že kontraindikáciou v niektorých prípadoch môže byť samotná osobnosť dieťaťa, striedanie výchovných prostredí a v tejto rovine poukázala na „odsek 31.“ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tiež dôvodila matka tým, že uvedený stav u maloletého má trvať od nariadenia neodkladného opatrenia a vyčítala okresnému súdu, že namiesto toho, aby pristupoval k maloletému dieťaťu individuálne, prihliadol na jeho osobnostné vlastnosti a povahu, postupoval v presadzovaní názoru, že čím dlhšie bude striedavá starostlivosť trvať, tým lepšie si dieťa zvykne. V tomto smere odvolací súd nesúhlasí s matkou. Má za to, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu práve v trvaní osobnej starostlivosti, ktorú premietol do výrokovej časti rozhodnutia dostatočne reflektuje na potreby maloletého dieťaťa tak, ako boli uvedené v odseku 31. napadnutého rozsudku okresného súdu a nasl. Ak matka uvádzala, že uvedený stav výhradne trvá od nariadenia neodkladného opatrenia, tak uvedené tvrdenie matky zostalo len v rovine tvrdení a bližšie dôvody tohto časového uvedenia matkou, ktoré by bolo možné podrobiť odvolaciemu prieskumu zostali matkou nekonkretizované a tiež nereagovalo na ods. 18 napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého okrem iného vyplýva, že „....Zo správy B. K. I., klinického psychológa a psychoterapeuta zo dňa 27.03.2023 súd zistil, že na základe psychoterapeutických sedení realizovaných v ambulancii klinického psychológa, pozorovania dieťaťa počas psychoterapie, možno hodnotiť aktuálny stav u maloletého dieťaťa nasledovne: u A. pretrváva tiková porucha prechodného charakteru, poruchy správania a emócií, nočné pomočovanie, ktoré je toho času na ústupe, frekvencia pomočovania sa znižuje. Tieto poruchy sú podmienené nesúrodou rodinnou situáciou, rozdielnym výchovným prístupom, napätou komunikáciou, nevhodným riešením problémov a konfliktov medzi rodičmi prostredníctvom dieťaťa“. Okresný súd v tomto smere poukázal na vzťahy rodičov, ich napätú komunikáciu, nevhodné riešenie problémov, a to i prostredníctvom rodičov, čo matka do svojho odvolania nepremietla. Okresný súd tiež poukázal na to, že psychológ B. I. uviedla, že dieťa nemá strach z otca, A. má otca rád. Z ods. 23. napadnutého rozsudku vyplýva, že znalec uviedol „Pri rozhovore bez prítomnosti otca chlapec na cielenú otázku odpovedal, že najlepšie mu je pri mame a chcel by pri nej bývať. Nedá sa povedať, že by mu bolo pri otcovi zle, ale necíti sa u neho tak dobre, ako pri mame.“ ,„Pri rozhovore bez prítomnosti matky chlapec na cielenú otázku odpovedal, že najlepšie mu je pri mame a chcel by pri nej bývať a otca navštevovať.“ Zo správy z materskej školy vyplýva, že problém pri prevzatí otcom, je len v čase pokiaľ maloletý príde do škôlky s matkou, následne pokiaľ otec maloletého odovzdáva do škôlky, tento problém nie je. Aby maloletý mal vzhľadom na rodinnú situáciu uľahčený tento prechod, čo určite nie je pre maloleté dieťa jednoduché meniť prostredie, preto sa môže stať, že je nespokojný, plačlivý, čo trvá určitý čas, kým si privykne na prostredie u druhého rodiča. Ak potom okresný súd odôvodnil trvanie intervalov striedavej starostlivosti, tak ako je uvedené v napadnutom rozsudku, tak odvolací súd mal zato, že rozhodol správne a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP.
38. Matka v odvolaní poukázala na problémy komunikácie s otcom maloletého dieťaťa, a to i spolu s odsekom 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tiež poukázala na výchovné opatrenie, ktoré bolo uložené okresným súdom, pričom zo záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu vyplýva, že sa nepodarilo zlepšiť komunikáciu, tá do určitej miery funguje písomnou formou, čo by mohlo byť podľa matky vnímané ako rizikové v kontexte striedavej formy úpravy styku a vyčítala okresnému súdu, že napriek tomu zveril dieťa do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Poukázala tiež na zmenu v tvrdeniach otca, že komunikácia nefunguje a následne potvrdil, že je vyhovujúca. Tiež zdôraznila, že sa otec nezúčastnil väčšinu konzultácií. V tomto smere však k momentu rozhodovania odvolacieho súdu mal odvolací súd za to, že pre konanie okresného súdu boli splnené podmienky pre striedavú starostlivosť, čo v konečnom dôsledku vyplýva i z obsahu spisového materiálu, a to z obsahu písomnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá by v konečnom dôsledku nepochybne mohla byť lepšia, pri obidvomi prezentovanom záujme vo vzťahu k maloletému dieťaťu, avšak jej strohosť, či v niektorých prípadoch „uštipačnosť“ nediskvalifikuje, podľa odvolacieho súdu, striedavú starostlivosť nariadenú okresným súdom, ktorú odvolací súd v zhode s okresným súdom vyhodnotil ako vhodnú, pričom sa poukazuje nielen na rozhodnutie okresného súdu, ale i odôvodnenie tohto rozhodnutia odvolacieho súdu vyššie. Len pre komplexnosť posúdenia odvolacej argumentácie matky odvolací súd uvádza, že ak matka poukazovala na skutočnosť, že v čase odovzdávania maloletého k otcovi, maloletý uvedený ekzém nemá, ale keď sa vráti, tak maloletý má opäť ekzém, tak z tvrdení matky v odvolaní a ani
z dôkaznej situácie, nie je možné bez ďalšieho v tomto štádiu konania ustáliť, a to bez akýchkoľvek pochybností a bezvýhradne, že dieťa bolo v čase odovzdania otcovi v takom zdravotnom stave, ktorý by vylučoval inkubačnú dobu, uplynutím ktorej by sa uvedený ekzém tvrdený matkou prejavil.
39. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že preukázal počas konania nedostatok rodičovských kompetencií u matky, a že manipulovala matka syna proti otcovi v spolupráci so svojou matkou, čím koná matka proti záujmom maloletého dieťaťa, tak z uvedených skutkových okolností v odvolaní na čl. 1508, 1509 spisu, na ktoré poukazoval otec, a to najmä na skutkový dej, ktorý otec opísal na pojednávaní dňa 23.11.2022, ktorému sa vyjadril znalec, odvolací súd poukazuje nato, že odpoveď znalca, znela hypotetickej rovine, čo však v odvolaní otca nenašlo premietnutie. Nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné vo vyvolanom odvolacom konaní, alebo v konaní, v tejto rovine, pred okresným súdom podrobiť súdnemu prieskumu. A ak otec tvrdil, že deti v striedavej starostlivosti majú lepšie výsledky a že inštitút striedavej starostlivosti o dieťa smeruje k posilneniu rodovej rovnosti, k zosúladeniu pracovných a rodinných povinností, a to práve v rozsahu, ktorý požaduje otec, tak odvolací súd uvádza, že okresný súd predsa rozhodol o striedavej starostlivosti a rozhodujúce boli konkrétne okolnosti prejednávanej veci týkajúce sa maloletého A. a úlohou okresného súdu bolo rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré okresný súd správne vyhodnotil a nie zovšeobecňujúce závery vhodné ako podklady na publikáciu v odbornej literatúre. Ak otec potom práve v tejto rovine tvrdil, že týždenné intervaly sú vyhovujúce tak, ako to bolo doteraz, tak odvolací súd sa s týmto záverom otca nestotožnil. Má za to odvolací súd, že okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie v dĺžke trvania intervalov, pričom otec netvrdil a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by závery okresného súdu v tejto rovine spochybnili. Otec v odvolaní tiež uviedol, že je prekvapený stanoviskom Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Žilina, ktoré podľa neho vychádza zo zažitých predsudkov. Ak otec nesúhlasil so závermi, ktoré kolízny opatrovník uviedol, tak pripomína odvolací súd, že funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Otec v konaní nepreukázal, že kolízny opatrovník by konal v rozpore s povinnosťami článku 3 Dohovoru. V odvolaní otec argumentuje tým, že maloletý syn potrebuje otcovský model, ktorý však napadnuté rozhodnutie podľa odvolacieho súdu v plnom rozsahu rešpektuje, pri ktorom závere odvolací súd poukazuje na výrokovú časť rozhodnutia okresného súdu o striedavej starostlivosti, ktorý predsa otca nediskvalifikuje z uplatnenia realizácie otcovského modelu v starostlivosti o maloletého.
40. Tak matka ako i otec podali odvolanie do výšky okresným súdom stanoveného výživného. Odvolací súd uvádza, že výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú strava, ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby - zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom živote a rozvoja záujmov. Výdavky pre dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu sa plní predovšetkým finančným plnením (výživným), vecným plnením a aj osobnou starostlivosťou. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch, a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča.
41. Otec v odvolaní nesúhlasil s výškou výživného 150 Eur mesačne. Vyčítal okresnému súdu, že nevychádza zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd má za to, že odvolanie otca v tomto smere sa zameralo na vytrhnuté z kontextu skutočnosti a ostatné skutočnosti, ktoré vyplývajú v tejto rovine z rozhodnutia okresného súdu, zostali otcom bez povšimnutia. Otec podal v odvolaní svoj pohľad, svoje vnímanie finančnej situácie matky. Poukazuje odvolací súd na to, že už v podaní zo dňa 10.06.2019 otec uviedol, že okrem výživného 80 Eur synovi hradí stravu, bežné potreby aj prespáva u otca, pričom podľa otca vždy, keď niečo potreboval, tak otec mu zabezpečil, napríklad kočík 130 Eur, autosedačka 70 Eur, kolíska 60 Eur, retro kočík 25 Eur, sánky 70 Eur, vanička 10 Eur, podložka 5 Eur, antikorové fľaše 25 Eur, obliečky 15 Eur. V podaní z 11.03.2021 otec uviedol, že všetky náklady na syna počas pobytu otca v G.
hradí, lieky, výživové doplnky, hygienické potreby. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že takéto náklady predsa hradí i matka v čase, keď je maloletý u nej. Navyše je tu potrebné zohľadniť i osobnú starostlivosť zo strany matky do rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti, ktoré otec vôbec nebral do úvahy. Ak poukázal otec v odvolaní na to, že v podaní zo dňa 04.11.2022 podrobne zdôvodnil svoje príjmy a výdavky, a to mesačné výdavky na maloletého „289,40 Eur + 80 Eur výživné = 378,40“ Eur (čl. 1520 spisu), mesačné výdavky otca na domácnosť sú 615 Eur a ak poukázal na výdavky otca na maloletého A. od 10/2022 do 03/2023 v celkovej výške 2.085,15 Eur, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na výrok V. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť otca prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150 Eur mesačne od 01.05.2019 do 31.05.2021 a vo výške 150 Eur mesačne od 01.04.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, teda výdavky, ktoré otec uvádzal mimo rámec týchto časových údajov, kedy bola uložená otcovi povinnosť platiť výživné, nie je možné pričítať na ťarchu nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu. Ak citoval otec z napadnutého rozsudku okresného súdu, a to z odsekov 10. - 14. a vyčítal okresnému súdu, že nezohľadnil náklady spojené s benzínom, údržbou, opravou auta, mobilný telefón, náradie potrebné na výkon živnosti, administratívne náklady, náklady na účtovnícke práce spojené s vedením účtovníctva, daňovým priznaním a nezohľadnil ani výdavky otca na domácnosť, rekonštrukciu priestorov v byte, ktorý chystal pre rodinu, tak odvolací súd uvádza, že len pre úplnosť a komplexnosť posúdenia a výhradne vo vzťahu k odvolacej argumentácií otca, ktorý konštatoval, že preukázal výdavky, ktoré vynaložil na maloletého syna, pričom do spisového materiálu predložil doklady o úhradách, tak odvolací súd uvádza, že nie zo všetkých týchto dokladov doložených otcom je zrejmé, v akom rozsahu boli vynaložené na maloletého syna A., keďže len príkladmo na č.l. 1304 spisu sa nachádza pokladničný blok zo dňa 05.12.2022, čas 17:17 hod., v zmysle ktorého bola uhradená kúpna cena, napríklad i kurča bez drobkov 2,165 kg za 6,69 Eur, z čoho potom nie je určiteľné, či uvedené celé kura v celosti bolo určené maloletému synovi. Takisto z iných pokladničných dokladov predložených otcom nevyplýva konkrétne účelové určenie týchto výdavkov výhradne na maloleté dieťa. Ak otec v odvolaní uvádzal, že všetky potreby zabezpečuje aj otec, tak potom je potrebné, uviesť, že bez jeho bližšej konkretizácie nie je zrejmé, akú bezprostrednú väzbu majú doklady o úhrade paliva vo vzťahu k nákladom na maloleté dieťaťa.
42. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky, ktoré bolo doručené dňa 13.06.2019 uviedol, že pokiaľ nebudú žiť spolu s matkou a pokiaľ sa na výške vyživovacej povinnosti nedohodnú, navrhuje otec, aby mu po vykonanom dokazovaní súd určil vyživovaciu povinnosť na maloletého vo výške 130 Eur mesačne. To bolo vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 13.06.2019, pričom odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vo veci rozhodoval rozsudkom dňa 29. marca 2023, v ktorom čase bol maloletý A. takmer o 4 roky starší, teda výdavky na neho logicky vzrástli.
43. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu otca k výške určenej vyživovacej povinnosti, považuje za podstatné na tomto mieste, aj to len pre úplnosť, k výdavkom vyčísleným otcom príkladmo na č.l. 1284 spisu, s označením „výdaje“ od 10. mesiaca 2022 do marca 2023 vyplývajú platby označené otcom, avšak nie je zrejmé, či uvedené lieky, hračky a oblečenie, hygienické potreby boli poskytnuté potom i pre pobyt maloletého dieťaťa u matky, alebo zostávali len u otca. Nie je zrejmé, či tankovanie, ktoré otec uvádzal priemerne ako 120 Eur mesačne, sa týkalo výhradne maloletého dieťaťa, resp. toto tankovanie bolo i za iným účelom (čo uviedol už odvolací súd i vyššie v tomto odôvodnení). V tomto smere otec uviedol výdavky na maloleté dieťa v sume zrejme 347,52 Eur, k čomu okresný súd poskytol ich upresnenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré však nenašlo odzrkadlenie v odvolaní otca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri určovaní výšky výživného nepostupoval spôsobom, aký uvádzal otec v odvolaní, pretože nepostupoval len matematickým určením výživného vo výške polovice rozdielu príjmov oboch rodičov, ale vychádzal z okolností prejednávanej veci. Ak otec sám uvádzal výdavky mesačne 347,52 Eur (čl. 1429 spisu) na maloletého syna, tak potom zostáva bez zodpovedania jeho námietka k určenej výške výživného 150 Eur na mesiac na maloletého A.. Ak otec uvádzal sumu 347,52 Eur, tak vychádzal zrejme zo striedavej starostlivosti v rozsahu trvania týždeň starostlivosť striedavá poskytovaná matkou a týždeň otcom. Pokiaľ však okresný súd určil výšku výživného od 01.05.2019 do 31.05.2021, tak v tomto období bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a od 01.04.2023 bola okresným súdom určená striedavá starostlivosť v rozsahu trvania 9 dní v starostlivosti matky a 5 dní v starostlivosti otca. Ak otec v odôvodnení poukázal na to, že dal súhlas v dobrej viere, že okresný súd rozhodne spravodlivo a súhlasil s tým, že daňový bonus a prídavky na deti bude poberať matka, tak mal za to, že bude pokračovať striedavá starostlivosť v režime ako prebiehala 2 roky v prospech maloletého syna. Keďže napadnuté výroky rozsudku okresného súdu považoval za
nespravodlivé, tak žiadal, aby daňový bonus aj prídavky boli jeden rok priznané matke a jeden rok otcovi. Okresný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že tak daňový bonus ako aj rodinný prídavok bude poberať matka, s ktorým záverom odvolací súd, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako i fakt, že maloletý bude v striedavej starostlivosti 9 dní u matky a 5 dní u otca, považoval za spravodlivé a na rozdiel od otca, mal za to, že takéto rozhodnutie bolo to v záujme maloletého dieťaťa. Okresný súd, podľa odvolacieho súdu, správne ustálil výšku výživného na maloletého A., nielen na základe výpovede matky a z listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať), pričom je zrejmé, že zodpovedajú po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov detí v tomto veku, takéhoto zdravotného stavu a záujmov, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností. V súvislosti s týmito závermi odvolací súd potom odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu i v časti stanovenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu cez úpravu § 387 ods. 1, 2 CSP.
44. Ak podľa obsahu odvolaní otec i matka namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, z čoho potom vyvodil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, tak odvolací súd sa nestotožnil v tejto rovine ani s otcom ani s matkou. Mal za to, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený. Spĺňa kritérium § 220 CSP, napriek námietkam otca, matky a polemizovanie odvolateľov s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu ešte nevytvára priestor pre konštatovanie nedostatočného odôvodnenia a naplnenia odvolacieho dôvodu v rovine odňatia možnosti konať pred súdom. Okresný súd si splnil povinnosť náležite odôvodniť rozhodnutie. To, že nebolo vyhovené odvolateľom v konaní pred okresným súdom, nie je možné vyhodnotiť ako nesprávne rozhodnutie vo veci.
45. Ak mal odvolací súd za to, že určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu vo výške 150 Eur mesačne je dostatočné, tak ako uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie, tak potom nemohol vyhovieť ani odvolaniu matky, ktorá odvolacím návrhom, takisto ako i v prvostupňovom konaní, žiadala o určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému vo výške 400 Eur mesačne. Pokiaľ okresný súd tomuto návrhu nevyhovel, tak odvolací súd mal za to, že takýto postup okresného súdu bol vecne správny. Pokiaľ matka žiadala zveriť maloletého do výhradnej osobnej starostlivosti, tak odvolací súd v tomto odôvodnení vyššie zdôvodnil, prečo mal za to, že je namieste striedavá starostlivosť, v zmysle ktorej maloletý bude v striedavej osobnej starostlivosti 9 dní u matky a 5 dní u otca.
46. Otec v odvolaní poukázal na to, že matka tvrdí, že syn potrebuje špeciálnu stravu, čo je podľa otca však v rozpore s jej konaním, keďže pri nástupe do škôlky neuviedla požiadavku špeciálnej stravy. V súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací súd poukazuje na to, že len samotné nenahlásenie takejto stravy, bez ďalšieho, nemôže vyvrátiť takéto tvrdenie matky.
47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
48. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.
49. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
50. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľky a jej návrhu na priznanie náhrady trov konania konštatuje, že § 52 CMP predstavuje zásadné pravidlo rozhodovania o trovách nesporového konania.
Iba výnimočne možno v nesporovom konaní rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania niektorému z účastníkov, a to v len v prípadoch stanovených zákonom. Takouto výnimkou je aj citovaný § 55 CMP. Ako každá výnimka zo zásady, aj priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP je možné len v prípadoch, ktoré sa natoľko odlišujú, že inak všeobecne platná zásada (§ 52 CMP) by nepredstavovala spravodlivé riešenie veci. Dôvody uvádzané odvolateľkou v odvolaní, pre ňou navrhované priznanie náhrady trov konania podľa odvolacieho súdu, a to posúdenie ňou uvádzaného dátumu nahrávky na USB kľúči, vo vzťahu k odovzdávaniu dieťaťa, ako ani matkou tvrdená skutočnosť o nerešpektovaní potreby užívania liekov maloletým v čase keď bol u otca, či posúdenie tvrdení uvedených právnou zástupkyňou otca na pojednávaní dňa 23.11.2022, nepredstavovali podľa odvolacieho súdu také rozhodné tvrdenia, ktoré by boli v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti spôsobilé bez ďalšieho ovplyvniť nielen rozhodnutie vo veci samej, ale bolo by ich možné považovať za spravodlivý dôvod priznania náhrady trov konania matke v zmysle § 55 CMP, preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách prvoinštančného konania v odvolacom konaní, v zhode s rozhodnutím okresného súdu, podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu na základe odvolacieho návrhu matky v odvolacom konaní nepriznať.
51. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, a to ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, tak o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
52. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).