Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoZm-3-2025.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Subarea
41CoZm/3/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu A. B. – ATTACK PREDAJŇA, so sídlom Hradečnica 11031/17, 036 01 Martin, IČO: 33 774 391, zastúpeného advokátkou JUDr. Romanou Chalupkovou, so sídlom Levická cesta 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenému JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, o zaplatenie 7.380,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 56CbZm/3/2024-66 zo dňa 16. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 56CbZm/3/2024-66 zo dňa 16. júla 2025 v napadnutej časti II. výrokovej vety o trovách konania m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 7.380,55 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
3. Súd zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, ktorý navrhol zastaviť konanie a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko reagoval na odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu, z ktorého vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 2Odk/99/2024 zo dňa 02.01.2025 súd zrušil konkurz na majetok žalovaného z dôvodu, že nebol zistený žiadny majetok vo vlastníctve dlžníka, ktorý by podliehal konkurzu. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 4/2025 dňa 08.01.2025.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Súd uviedol, že vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu súd konštatuje procesné zavinenie žalobcu na zastavenie konania, kedy by nárok na náhradu trov konania patril žalovanému voči žalobcovi. Zároveň však súd vzhliadol na oddlženie žalovaného vyhlásením konkurzu, ktorú skutočnosť súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, a to vzhľadom na povahu a účinky procesného inštitútu oddlženia. Z uvedených dôvodov žalovanému výnimočne nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
5. Proti výroku o trovách konania uznesenie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolaním napadol žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP.
6. Žalovaný tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rozpore so zákonom a aj judikatúrou, z čoho následne pramení aj jeho nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa ako výnimočný procesný ústupok od zásady úspechu pri náhrade trov konania.
7. Žalovaný tvrdí, že súd porušil zásadu rovnosti strán, keď poskytol žalobcovi právnu ochranu aj napriek tomu, že sám žalobca neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v neprospech žalovaného.
8. Žalovaný považuje závery súdu prvej inštancie sa vzájomne si odporujúce, čím dochádza k nedostatočnému odôvodneniu jeho záverov a tak k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Súd totiž v bode 13. uznesenia uvádza, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu a následne z vlastnej iniciatívy (arbitrárne) uvádza, že vzhľadom na oddlženie žalovaného vyhlásením konkurzu a toto posúdil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto výnimočne nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
9. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie mal nesporne preukázané zavinenie žalobcu na zastavení konania a tým mal preukázané splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady trov konania v prospech žalovaného titulom zásady úspechu podľa § 256 ods. 1 CSP. Výnimočnosť z tejto zásady je podmienená dôsledným odôvodnením a preukázaním splnenia zákonných podmienok. Keďže oddlženie je verejné, žalobca mal o ňom vedomosť a nemal podávať žalobu, nakoľko mu mal byť známy vopred neúspech vo veci. Dokonca súd prvej inštancie aj v prípade, že by žalovaný nepodal odpor proti platobnému rozkazu vo veci, tieto verejne známe skutočnosti mal a mohol zohľadniť v prospech žalovaného, nie v prospech žalobcu, ktorý podal absolútne nedôvodnú a tým šikanóznu žalobu. Rovnako aj vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania je evidentný šikanózny výkon práva zo strany žalobcu, ktorý si mal a mohol uplatniť svoje práva do 30.12.2013, napriek tomu to urobil v roku 2024, t.j. o jedenásť rokov po uplynutí premlčacej doby.
10. Žalovaný zároveň tvrdí, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v prospech žalobcu. Zároveň poukázal na Čl. 5 CSP, § 256 ods. 1, 2 CSP a uznesenie NS SR, sp.zn. 3Obo 12/2018 zo dňa 20.11.2018.
11. Na základe uvedených skutočností je podľa žalovaného nepochybné, že súd prvej inštancie vážne procesne pochybil a rozhodol v rozpore so zákonom a súdnou praxou, keď žalovanému ako úspešnej strane sporu, ktorá nezavinila zastavenie konania ako ani vznik trov, nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, žalovaný nesplnil uplatnený nárok po podaní žaloby, preto nie je dôvod, aby súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi, ktorý zavinil vznik vopred prehratého sporu.
12. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti II. výrokovej vety zrušil, resp. zmenil tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov (prvostupňového aj odvolacieho konania) v rozsahu 100 %.
13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania zmenil podľa § 388 CSP.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalovaného odvolací súd mal za to, že je dôvodné.
18. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne výroku o trovách konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu voči žalovanému späť a žiadal konanie zastaviť ako reakcia na odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý namietal premlčanie nároku žalobcu a zároveň uviedol, že dňa 15.10.2024 bol zbavený všetkých dlhov, to znamená aj dlhu žalobcu, nakoľko na jeho osobu bol vyhlásený konkurz a podľa čl. IV. výrokovej vety rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2Odk 99/2024 zo dňa 08.10.2024 bol zbavený všetkých dlhov. Konkurz bol zrušený dňa 08.01.2025, teda pred podaním žaloby na súd. Žalobca v späťvzatí žaloby (čl.60) uviedol, že uplatňuje svoj nárok po 15 rokoch od splatnosti zmeniek na základe správania sa žalovaného, ktorý ho zavádzal v otázke zaplatenia dlhu a pokiaľ vyhlásil osobný konkurz, čo bolo podľa žalobcu účelové a najmä neseriózne k žalobcovi, získal čas na prípravu bankrotu, a preto žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania podľa § 257 CSP a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa s názorom žalobcu stotožnil a na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP, následkom čoho výrokom II. napadnutého uznesenia žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že oddlženie žalovaného je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
19. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom sporovom poriadku vyjadrená v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).
20. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia obdobné § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, za účinnosti Civilného sporového poriadku už nie je možné v súlade s § 256 CSP rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. Súd je povinný vždy skúmať procesné zavinenie, to jest zistiť, ktorá zo strán zavinila procesné zastavenie konania a druhej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania. Výnimkou je, pokiaľ súd v súlade s § 257 CSP využil svoje moderačné právo a výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa.
21. Odvolací súd konštatuje, že dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na rozhodnutie o trovách konania v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aj keď dôvody hodné osobitého zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 2MCdo 17/2009, či sp. zn. 3Cdo 46/2012, nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitého zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základnú zásadu rozhodovania o trovách konania.
22. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, a to vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu Žilina 2Odk 99/2024 zo dňa 08.10.2024, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalovaného, a ktorým bol dlžník oddlžený tak, že ho súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 200/24 dňa 15.10.2024, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobca podal dňa 16.12.2024. Nakoľko obchodný vestník je verejne dostupný, mal žalobca pred podaním žaloby na súd možnosť overiť si, či na majetok žalovaného nebol vyhlásený konkurz. Pokiaľ tak neurobil a napriek tomu podal žalobu na súd, vystavil sa riziku prípadného neúspechu v spore, ako aj možnosti zodpovedať za trovy konania žalovaného. Za daného stavu nie je možné oddlženie žalovaného považovať za
okolnosti hodné osobitého zreteľa, na základe ktorých by bolo možné na trovy konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
23. Odvolací súd teda zastáva názor, že žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť voči žalovanému zastavené.
24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR, sp. zn. 5Mcdo/12/2008, podľa ktorého zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí [ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. (§ 256 ods. 1 CSP)], že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.
25. Odvolací súd preto nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom uznesení ohľadne trov konania.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania zmenil podľa § 388 CSP tak, ak je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
28. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).