Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-165-2024.pdf
PDF · 109.09 KB
Case nature
Subarea
16Ek/165/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56398255, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 272,20 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 17072735, pod sp. zn. 64EX 72/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 11.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 22.01.2024, domáhal od povinnej vymoženia 272,20 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/118/2022 zo dňa 09.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.2023 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 30.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 64EX 72/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 30.01.2024. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 02.10.2025 predložil súdu Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 11.09.2025, spolu s jeho prílohami: upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 03.09.2025, prvá strana návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 15.02.2024, poštový podací lístok zo dňa 17.02.2024, poštovú podaciu obálku, ďalej aj Vyjadrenie oprávneného zo dňa 26.09.2025, s poverením oprávneného pre zamestnanca zo dňa 15.07.2024, Výzvu súdneho exekútora na vyjadrenie zo dňa 25.09.2025, spolu s potvrdením o doručení oprávnenému, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnej. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 64EX 72/24 zo dňa 30.01.2024 bolo doručené povinnej do vlastných rúk dňa 02.02.2024. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 11.09.2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 13.09.2025 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 23.09.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že druhý v poradí návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho dôsledku súd posudzoval
predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
5. Povinná navrhla zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu že exekučný titul nikdy nebol vydaný v prospech aktuálneho oprávneného, ktorý je aj špecifikovaný v exekučnom príkaze na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, keďže bol vydaný v prospech iného oprávneného a to: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47232480. A preto tento exekučný príkaz nekorešponduje s upovedomením o začatí exekúcie, ktoré bolo vydané v prospech iného veriteľa. Povinná uviedla, že Exekučný poriadok nepripúšťa svojvôľu bez doručenia oznámenia o zmenách na strane oprávneného a zdôvodnenia súdom odobrenej zmeny. Ako ďalší dôvod na zastavenie exekúcie povinná namietla nedoručenie exekučného titulu, keďže jej nebol doručený do vlastných rúk, a ani nikoho nepoverila prebraním zásielok znejúcich na jej meno do vlastných rúk. Pri doručovaní platobného rozkazu sa vyžaduje vykonať doručovanie vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené t. z., že platobný rozkaz musí prevziať výlučne osoba, ktorej bol adresovaný, a táto osoba musí podpísať aj doručenku o jeho prevzatí (čo sa v jej prípadne nestalo). Aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku v spojení s Civilným sporovým poriadkom túto vyhľadávaciu povinnosť súd má s ohľadom na možnosť existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie. Povinná taktiež vzniesla námietku o nedoručení uznesenia súdu v exekučnom konaní, ktorým rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Vo vzťahu k námietke povinnej o aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho oprávneného uviedol, že Slovenská televízia a rozhlas je právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska. V zmysle ust. § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje, a Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. V zmysle § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. . o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.06.2023 povinný zaplatiť do 30.06.2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2023,takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu. K námietke povinnej o nedoručení exekučného titulu oprávnený uviedol, že súd v základnom konaní doručoval exekučný titul povinnej do vlastných rúk a zo strany súdu v základnom konaní bolo oprávnenému potvrdené, že povinná prevzala exekučný titul, o čom svedčí doručenka s podpisom povinnej, ktorá je súčasťou súdneho spisu č. 7C/118/2022. Povinná nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie, resp. zánik vymáhaného nároku, a preto oprávnený považoval návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a pokračoval vo vedení exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinnému nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
16. Podľa § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
17. Podľa § 266 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.
18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
19. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)
20. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
21. Súd po zistení, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie povinnej a dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodné.
22. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).
23. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinnej do vlastných rúk dňa 02.02.2024. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného uplynula dňa 19.02.2024. Druhý v poradí návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 11.09.2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 13.09.2025. Predmetné
podanie zo strany povinnej bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.02.2024, o ktorom súd rozhodol uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 05.03.2024 o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v v spojení s uznesením sudcu zo dňa 24.04.2024, ktorým sťažnosť povinnej. Predmetné rozhodnutia po vykázanom doručení účastníkom exekučného konania vo vzájomnej spojitosti nadobudli právoplatnosť dňa 20.05.2024. V dôsledku uvedeného dôsledku súd mohol najnovšie predmetné podanie povinnej posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinná mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní skoršom podaní povinnej. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania povinného súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že ňou povinná namietla vzniesla námietku o nedoručenia exekučného titulu a námietku proti trovám exekúcie, o ktorých súd v exekučnom konaní už právoplatne rozhodol. Teda tieto námietky, ktorými bolo navrhnuté zastavenie exekúcie sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj okolnosti, ktoré nastali pred podaním prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. A preto tieto námietky v čase posudzovania druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, a ani prihliadnuť, a to pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností, o ktorých súd už v priebehu exekučného konania právoplatne rozhodol. Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť (a aj boli) uplatnené v tomto konaní zo strany povinnej v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinná nepreukázala odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinnou vznesených námietok poskytol nasledovné stanovisko.
24. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu nedoručenia exekučného titulu, v čoho dôsledku povinná namietla nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý považovala za neprávoplatný a nevykonateľný. V zmysle uvedeného súd poukazuje, že v skoršom priebehu exekučného konania preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania s prihliadnutím na § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku v spojení s § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku tohto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzujú nezávisle od toho, ako vykonateľnosť súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd musí na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nastali. A preto súd poukazuje na skôr zistené skutočnosti.
25. Súdu v exekučnom konaní bola dňa 04.03.2024 predložená odpoveď Okresného súdu Michalovce na žiadosť o súčinnosť zo dňa 27.02.2024, ku ktorej bola pripojená doručenka o vykonanom doručovaní platobného rozkazu povinnej do vlastných rúk, preskúmaním ktorej súd zistil, že dotknutý platobný rozkaz bol povinnej v základom konaní v procesnom postavení žalovanej doručovaný na jej adresu vtedajšieho trvalého pobytu podľa registra obyvateľov Slovenskej republiky: C. D. XXX, XXX XX C. D. (uvedená adresa trvalého pobytu povinnej v Registri obyvateľov SR evidovaná počnúc 15.06.2010 bez ďalšej zmeny – pozn. súdu), pričom prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie sa uskutočnil dňa 11.01.2023, opakovaný pokus dňa 12.01.2023, a dňa 12.01.2023 došlo k uloženiu zásielky u príslušného poštového doručovateľa, a dotknutý platobný rozkaz bol povinnej doručený do vlastných rúk dňa 17.01.2023. Predmetná doručenka je opatrená podpisom povinnej. Súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že Okresný súd Michalovce vykonal v zmysle § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku riadne a zákonné doručovanie písomnosti – platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/118/2022 zo dňa 09.12.2022 povinnej do vlastných rúk na jej vtedajšiu adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov SR, a predmetná písomnosť bola povinnej doručená do vlastných rúk dňa 17.01.2023 a to podľa § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Na základe uvedeného súd mohol opätovne konštatovať, že exekučný titul bol nielen doručovaný ale aj doručený povinnej v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, v čoho dôsledku predmetný platobný rozkaz mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť ku dňu 02.02.2023, tak ako to preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrený, a tým pádom tento platobný rozkaz je aj spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Na
základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a na jeho podklade možno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania. Právna úprava doručovania písomnosti v civilnom konaní sa spravuje Civilným sporovým poriadkom, tak ako bolo uvedené v tomto odôvodnení, a nie zákonom č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní, na ustanovenia ktorého povinná poukázala. Predmetná námietka povinnej je nedôvodná.
26. Vo vzťahu k námietke povinnej proti trovám exekúcie oprávneného a súdneho exekútora súd v plnom rozsahu odkazuje skoršie rozhodnutie vydané v priebehu exekučného konania, v ktorom detailným spôsobom preskúmal tak nárok oprávneného na náhradu trov v tomto exekučnom konaní, ako aj trov súdneho exekútora, a konštatoval, že boli vyčíslené v správnych výškach v zmysle príslušných právnych predpisov spravujúcich exekučné konanie, a pričom súd taktiež konštatoval aj odôvodnenosť priznania týchto nárokov.
27. Povinná ako nový dôvod na zastavenie exekúcie vzniesla námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho oprávneného.
28. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
30. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu aj v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule, iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu, a to v prípade ak k tejto relevantnej skutočnosti nastane až v čase po začatí exekúcie. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Súd na dôvodnú skutočnosť prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku a doručí ho súdnemu exekútorovi.
31. Zo spisového materiálu po začatí exekúcie bolo preukázateľne zistené, že dňa 18.07.2024 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým pripustil zmenu na strane oprávneného z pôvodného oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47232480, na nového oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56398255. Dôsledkom realizovanej zmeny je spojená so zmenou právnej úpravu, podľa ktorej právny predchodca oprávneného s nadobudnutím účinnosti zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (01.07.2024)
podľa § 30 tohto zákona zanikol a jeho právnym nástupcom sa stal aktuálny oprávnený. Uvedená zmena vyplýva aj z Obchodného registra Slovenskej republiky. A preto v tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinnej, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov exekúcie. Predmetnú námietku povinnej bolo možné považovať za nedôvodnú.
32. Súd v exekučnom konaní nepovažoval námietku povinnej o nedoručení uznesenia o prvom v poradí návrhu na zastavenie za právne nerelevantnú, keďže ako to bolo konkretizované v tomto uznesení povinná podala proti predmetnému uzneseniu sťažnosť v zákonnej lehote, o ktorej zákonný sudca rozhodol. Rozhodnutia o prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie boli povinnej doručené zákonným spôsobom a doručovanie bolo realizované na jej adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov SR. Uznesenie vydané vyšším úradníkom zo dňa 05.03.2024 bolo povinnej doručené dňa 08.03.2024, a uznesenie vydané sudcom dňa 24.04.2024 bolo doručené povinnej dňa 17.05.2024.
33. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
34. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdila a ani nepreukázala žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jej návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinnej voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu nesplnila, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.
35. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že druhý v poradí návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodným podaním vo veci samej. V spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.