Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-34-2020.pdf
PDF · 73.43 KB
Case nature
Subarea
22C/34/2020
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. - C., právne zastúpený: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom Čajakova 5, Košice, 2/ E. E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: B. XX, XXX XX B. - G. B., 3/ E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: H. XX, XXX XX B. - G. B., proti žalovaným: 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXXX/XXX, XXX XX B. - L. H., 2/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. K. XXXX/XXX, XXX XX B. - L. H., obaja právne zastúpení: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, advokát, so sídlom Masarykova 2, Košice o zaplatenie 1.500 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia podali dňa 30.10.2020 na súd žalobu o zaplatenie 1.500 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia..
2. Písomným podaním elektronicky doručeným súdu dňa 3.9.2025 žalobca v 1. rade oznámil, že berie žalobný návrh v celom rozsahu späť, a to vzhľadom na predmet sporu, aj súvisiace konanie pod sp. zn. 22C/26/2017, a taktiež aj vzhľadom na úmrtie prvotného žalobcu v 2. rade.
3. Na základe výzvy súdu žalobca v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 1.10.2025 a žalobca v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 2.10.2025 oznámili, že trvajú na späťvzatí žaloby v celom rozsahu.
4. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov a citované ustanovenia zákona súd konanie zastavil.
8. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí konania žalovaný splnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
12. Z podania žalobcu v 1. rade vyplýva, že žalobca v 1. rade vzal žalobu späť v celom rozsahu aj z dôvodu súvisiaceho konania pod sp. zn. 22C/26/2017. Žalobca v 1. rade poukázal na dobromyseľnosť žalobcov, kde nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov žalovaní užívali bez právneho základu. Pri posúdení dobromyseľnosti je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípade od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Žalobca v 1. rade poukázal na ust. § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré predstavuje odchýlku zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP). Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tejto normy pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje; výklad týchto kategórií teda ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahy a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Vždy je pritom potrebné zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho účastníka, v prospech ktorého má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane oprávneného účastníka. Ust. § 257 CSP má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. K uvedenému žalobca v 1. rade poukázal aj na skutočnosť, že po neb. zomretom žalobcovi v 2. rade C. F., ktorý podával pôvodnú žalobu v tomto konaní, pokračovali v tomto konaní dedičia, a to právni nástupcovia žalobcu v 2. rade – jeho synovia: E. E. F. a E. F., ktorí do tohto konania len nechtiac vstúpili a nemajú ani záujem pokračovať v tomto konaní, z tohto dôvodu aj poukazujeme na okolnosti hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené poukazujeme na osobitnosť konania v tomto prípade, kde žalobcovia v tomto konaní len žiadali žalovaných o vydanie bezdôvodného obohatenia za ich neoprávnené užívanie nehnuteľností v danom čase vo vlastníctve žalobcov.
13. Súd v danej súvislosti poukazuje na to, že žalobca v 1. rade nepreukázal naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ako prvý dôvod žalobca v 1. rade uviedol – súvisiace konanie pod sp. zn. 22C/26/2017. Súd vzhľadom na charakter konania pod sp. zn. 22C/26/2017, v žiadnom prípade nevzhliadol dôvod, aby mohol uplatniť ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia v predmetnom konaní (22C/34/2020) vystupovali v konaní pod sp. zn. 22C/26/2017 ako žalovaní, ktorí napokon v konaní neboli úspešní, a to aj vzhľadom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/76/2024 zo dňa 12.2.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2025. Ani ďalšiu žalobcom v 1. rade uvádzaná skutočnosť, že po neb. zomretom žalobcovi v 2. rade C. F., ktorý podával pôvodnú žalobu v tomto konaní, pokračovali v tomto konaní dedičia, a to právni nástupcovia žalobcu v 2. rade – jeho synovia: E. E. F. a E. F., ktorí do tohto konania len nechtiac vstúpili a nemajú ani záujem pokračovať v tomto konaní, súd nepovažoval z dôvod hodný osobitného zreteľa.
14. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 67/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 46/2012), v zmysle ktorej nemožno ust. § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
15. Keďže podľa názoru súdu mali žalovaní v 1. a 2. rade v predmetnom konaní úspech, nemožno im nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie