Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/35/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, za účasti účastníkov konania: 1/ D. B., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, 2/ E. C., zomrel, dedič a syn F. C., bytom C. XXX/X, XXX XX F., 3/ G. C., zomrel, potenciálni dedičia, syn F. C., bytom H. XX, XXX XX F. a syn G. C., bytom I. C. XXX, XXX XX F., 4/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX F. - J. J., 5/ A. K., L. A. a 6/ M. K., potenciálni dedičia účastníkov 5/ a 6/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., I. I., L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., N. O., L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX F. a P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. – 47 zo dňa 01.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozhodol tak, že:

I. Návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že súd I. inštancie po právnej stránke aplikoval ust. a ust. až 359k (ďalej len „“). V rozhodnutí zistil tento skutkový stav:

3. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2025, doplneným dňa 07.05.2025, domáhala, aby mu súd potvrdil, že nadobudla vydržaním vlastnícke právo podielu po nebohej D. B. v podiele 12/216-ín, podielu po nebohej D. B. v podiele 12/216-ín, podielu po nebohom E. C. v podiele 8/216-ín, podielu po nebohom G. C. v podiele 8/216-ín, podielu C. I., nar. XX.XX.XXXX v podiele ín, vlastníckeho práva podielu po nebohej K. A., L. A. v podiele 27/216- ín a vlastníckeho podielu po nebohom K. M. v podiele 9/216-ín, k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., parcelné číslo C KN XXX/X k výmere 1120 m2 - zastavaná plocha a nádvorie.

4. Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 11/18-ín, ktoré nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXX XXX/XXXX zo dňa 28.09.2015. Predmetnú nehnuteľnosť však užíva od roku 1996, kedy jej zomrel jej právny predchodca E. B. s tým, že nemala vedomosť, že notár JUDr. Eva Loumová neprejednala predmetnú parcelu v pôvodnom dedičskom konaní XXX XX/XX, K. XX/XX. O tom, že predmetná parcela nebola prejednaná som sa

dozvedela až v roku 2015, kde P. I. F. predmetnú nehnuteľnosť prejednal v dodatočnom dedičskom konaní, ako novoobjavený majetok. Od roku 1996 predmetnú parcelu užívala tak, ako jej právni predchodcovia, teda jej otec, ktorý si so svojou manželkou na predmetnej parcele postavili rodinný dom a na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 30.05.2023. Na predmetnom pozemku stojí rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele C KN XXX/X, ktorý jej vlastníckym právom prináleží v celosti. Predmetná nehnuteľnosť v minulosti bola zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX parc. číslo XXX/X - dom o výmere 1824 m2, pričom vlastníkom bol podľa identifikácie parciel z 15.08.1986 č. jednania XXXX/XX K. M., a to k parcele XXX - súpisné číslo XXX zastavaná plocha 409 m2 a parcela XXX - záhrada o výmere 286 m2 K. M. a k parcele XXX/ X zastavaná plocha o výmere 1120 m2 boli zapísaní vlastníci B. P., jej teta a B. E., ktorý bol jej otec. Návrhom na určenie vlastníckeho práva zo strany M. K. a A. K. bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo každému v 1-ci k parcelám EN XXX - záhrada o výmere 286 m2 a parcele EN XXX - zastavaná plocha, ktoré pôvodne boli zapísané v pozemnoknižnej zápisnici XXX a boli rozdelené na základe geometrického plánu znalca Q. P. H., zo dňa 10.08.1994 overeného pod č. XXXX/XX. Keďže K. M. si svoje nehnuteľnosti vyporiadal v konaní pred Okresným súdom v Prešove sp. zn. , jej právni predchodcovia túto skutočnosť opomenuli a z tohto dôvodu, ako podieloví spoluvlastníci na uvedenej nehnuteľnosti XXX/ X zapísanej na LV XXXX k.ú. C. pod poradovým číslam 3 a 5 je vedená D. B., na neznámom mieste v podiele 12/216-ín, pod poradovým číslom 7 vlastník C. E. v podiele 8/216-ín, pod poradovým číslom 8 C. G. v podiele 8/2016-ín, pod poradovým číslom 9 C. I. v podiele 8/216-ín a pod poradovým číslom 10 K. A., L. A. v podiele 27/216-ín a pod poradovým číslom 11 K. M. v podiele 9/2016-ín. Potencionálny dedič F. C., nar. XX.XX.XXXX, čestne vyhlásil, že uznáva titul vydržania, že uvedené nehnuteľnosti spolu so svojimi rodičmi užívala tak, ako boli rozdelené geometrickým plánom Q. P. H. a z tohto titulu jej uvedený spoluvlastnícky podiel po svojom právnom predchodcovi chcel darovať. Čestné vyhlásenie dali aj potencionálni dedičia po M. K. a A. K. s tým, že čestne vyhlasujú, že uznávajú vlastnícke práva rodiny B. a ich právnych nástupcov k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 1120 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a to bez náhrady, pričom súhlasia, aby bolo v prípade súdneho sporu rozhodnuté o predmetných spoluvlastníckych podieloch k predmetnej nehnuteľnosti v prospech A. B., L. B.. Čestné vyhlásenie dali aj súrodenci E. C., G. C. a I. J. L. C., ktorí prehlásili, že svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti darujú jej právnemu predchodcovi, prehlásenie je zo dňa 10.02.1995. Teda po smrti otca E. B. v roku 1996 vstúpila do užívacích práv svojho právneho predchodcu. Vlastník nehnuteľnosti zapísaný pod poradovým číslom 3 na LV D. B. odišla v 30-tych rokoch 20. storočia do USA, pričom s touto argumentáciou sa vyporiadal notársky úrad v Notárskej zápisnici R. XXX/ XX, R. XXX/XX, kde navrhovateľkou na vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX k.ú. C. požiadala účastníčka I. H., L. B.. To, že odišli pravdepodobne do USA svedčí aj potvrdenie S. T. E. C., ktorý potvrdil, že D. B. nie je vedená v evidencii obyvateľov Obce C.. Nikdy sa žiadny z vlastníkov o spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach nezaujímal a rovnako ani žiaden z ich prípadných právnych nástupcov. Navrhovateľka uviedla, že je teda zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti v celosti užívali a obhospodarovali jej právni predchodcovia už od roku cca 1951 a rovnako ich v súčasnosti užíva a obhospodaruje ona nerušene, uhrádza dane z nehnuteľnosti v celosti. Ďalej uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť užíva od roku 1996 a to na základe osvedčenia o dedičstve po E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 16.01.1996, vedené pod sp. zn. XXX XX/XXXX. Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho, a to samostatným uplynutím vydržacej doby. To, že od roku 1996 nepretržite užívala predmetnú nehnuteľnosť svedčí aj ten fakt, že nikto sa o túto nehnuteľnosť nestaral, ona ju kosila, odpratávala sneh a podobne. Nikto ju v tejto držbe nerušil. Ako prílohy návrhu pripojila rozsudok OS Prešov, sp. zn. , identifikáciu parciel č. jednania XXXX/XX, notársku zápisnicu N XXX/XX, osvedčenie o dedičstve XXX XXX/XXXX, čestné vyhlásenie K. K. a spol., zo dňa 13.05.2024, LV XXXX, k.ú. C., potvrdenie Obce C., zo dňa 20.11.2024, pozemnoknižný výpis F. XXX, čestné vyhlásenie F. C., čestné vyhlásenie E. C., G. C. a I. J., L. C..

5. Výzvou zo dňa 22.04.2025 súd I. inštancie vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy 1./ opísala skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka splnil predpoklady (predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba) dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam (vydržacia doba) pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, 2./ označila deň, keď navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa a 3./ osvedčila tieto skutočnosti.

6. Dňa 07.05.2025 doručila navrhovateľka súdu I. inštancie vyjadrenie, v ktorom k bodu 1./ uviedla, že jej právny predchodca bol zapísaný v pozemno-knižnej zápisnici XXX kat. úz. C. k parcele XXX/ X pánsky majetok dom číslo XX. Táto parcela tvorila väčší celok, kde boli zapísaní viacerí podieloví spoluvlastníci, medzi ktorými boli aj M. K. a A. K.. Títo v roku 1994 podali návrh na súd na určenie vlastníckeho práva, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. , v ktorom sa domáhali na základe reálnej deľby a vypracovaného znaleckého posudku rozdelenia uvedenej parcely na parcelu XXX M. XXX. F. XXX a XXX/X zostala v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov, ku ktorým sa práva vydržania domáha. K žalobcom M. K. a A. K. súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi k parcele XXX a XXX k.ú. C. n základe geometrického plánu znalca Q. P. H.. Ešte v roku 1986 bola vytvorená kópia z pozemkovej mapy, ktorá parcelu XXX/X F. XXX rozdelila na parcely XXX a XXX, XXX M. XXX/X. Jej právni predchodcovia si parcelu XXX a XXX/X právne nevysporiadali, nakoľko boli v domnení, že došlo k reálnemu rozdeleniu a tak aj tieto parcely užívali. Ona ako navrhovateľka do držby po svojom právnom predchodcovi E. B. vstúpila do jeho práv v roku 1996 na základe dedičského konania XXX XX/XX, K. XX/XX zo dňa 02.06.1997. Je pravdou, že predmetná parcela zapísaná v PK XXX a to parcela XXX a XXX/X bola opomenutá v dedičskom konaní, na čo prišla fakticky až v roku 2015, kedy podávala návrh na novoobjavený majetok, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. XXX XXX/XXXX, K. XXX/ XXXX zo dňa 28.09.2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve k rodinnému domu a k uvedenej parcele, ktorá je predmetom vydržania. Od roku 1996 po smrti jej otca túto parcelu užívala výlučne len ona, v domnení, že ju v pôvodnom dedičskom konaní riadne zdedila. V držbe ju nikto nerušil, každý uznával jej vlastnícke právo k predmetnej parcele. K bodu 2./ uviedla, že dňom 18.06.1997, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o dedičstve po E. B., nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V pozemno- knižnej zápisnici XXX k.ú. C. je ešte jej otec pod bodom 14 písm. f/ vedený ako maloletý E. B., avšak pod bodom 15 je už vedený ako E. B. a to na základe uznesenia č. K. XXX/XX sa vymazala maloletosť pre D. a E. B. bod B 14f, 15f. Jej právny predchodca E. B. predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe dedenia, t. j. uznesenie č. K. XXXX/XX, ktorým súd povolil v pozemkovej knihe kat. Obce C. zápisy v protokole č. XXX a nasledujúce v prospech pod písm. f/ nezletilého E. B.. Poznamenala ešte, že na výpise z LV XXXX zo dňa 12.3.2025 je vedená maloletá B. D., ktorej maloletosť bola vymazaná uznesením č. K. XXX/XX OS Prešov, pod poradovým číslom X P. vedená ako maloletá a pod poradovým číslom 5 je už uvedená ako B. D. bez maloletosti, pričom sa jedná o tú istú osobu, ktorá sa nachádza na neznámom mieste. Navrhovateľka uviedla, že podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.06.1997 č. XXX XX/XXXX, K. XX/XX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, resp. dedičstva po svojom právnom predchodcovi, teda bola v tom, že aj uvedená nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania.

7. Svoje rozhodnutie takto právne odôvodnil:

8. Navrhovateľka žiadala súd o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 12/216 a 12/2016 D. B., X/XXX E. C., X/XXX G. C., X/XXX I. C., XX/XXX A. K., X/XXX M. K., na nehnuteľnostiach - pozemkoch a rodinnom dome, v katastrálnom území C., na LV č. XXXX, parcelné číslo C KN XXX/X k výmere 1120 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Na výzvu súdu navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 07.05.2025 uviedla s poukazom na návrh vo veci samej ako deň nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého sa domáha, ako 18.06.1997, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o dedičstve po E. B.. Ohľadne nadobúdacieho titulu žalobkyňa poukázala na to, že ešte v roku 1986 bola vytvorená kópia z pozemkovej mapy, ktorá parcelu XXX/X F. XXX rozdelila na parcely XXX, XXX, XXX M. XXX/X. Jej právni predchodcovia si parcelu XXX M. XXX/X právne nevysporiadali, nakoľko boli v domnení, že došlo k reálnemu rozdeleniu, a tak aj tieto parcely užívali. Poukázala na to, že už po svojom právnom predchodcovi E. B. vstúpila do jeho práv v roku 1996 na základe dedičského konania XXX XX/XX, K. XX/XX zo dňa 02.06.1997. Uznáva, že predmetná parcela zapísaná v F. XXX a to parcela XXX M. XXX/X bola opomenutá v dedičskom konaní. Až v roku 2015 podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a dňa 28.09.2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve k rodinnému domu a k uvedenej parcele, ktorá má byť predmetom vydržania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa poukazuje na to, že nadobúdacím titulom pre uplatnenie vydržania podľa nej má byť uznesenie o dedičstve po E. B. XXX XX/XX, K. XX/XX zo dňa 02.06.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.1997. V zmysle tohto predloženého Osvedčenia o dedičstve parcela KNC XXX/X pre k.ú. C. (o vydržanie ktorej v tomto konaní ide), nebola predmetom dedičského konania. Nakoľko nehnuteľnosti poručitelia nadobúdajú ku dňu smrti poručiteľa, už o to viac sa nemožno stotožniť s tým, že by šlo o deň nadobudnutia predmetných podielov. Súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.10.2020, podľa ktorého dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi

sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.

9. Je potrebné tiež konštatovať, že navrhovateľka sa odvoláva na vydržanie predmetného spoluvlastníckeho podielu ako jeden z právnych nástupcov jej rodičov, právnych predchodcov, ktorých nešpecifikuje. Je potrebné dodať, že konanie o potvrdení vydržania je typickým mimosporovým konaním, ktoré zo svojej podstaty nemôže nahrádzať konania sporové smerujúce k určeniu vlastníckeho práva ku dňu smrti poručiteľa. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že navrhovateľka je podľa svojich tvrdení potomkom - právnym nástupcom osôb, ktoré mali predmetný spoluvlastnícky podiel vydržať, a to aj berúc do úvahy to, že podľa do vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Nakoľko navrhovateľka neosvedčila, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd I. inštancie podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania I. výrokom tohto uznesenia zamietol, keďže zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

11. O nároku na náhradu trov konania súd I. inštancie rozhodol II. výrokom tohto uznesenia podlˇa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ustanovenia až upravujúce konanie o potvrdení vydržania, neustanovujú inak.

12. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Podané odvolanie odôvodňovala odvolacími dôvodmi podľa . V podanom odvolaní uviedla, že sa rozhodnutie súdu I. inštancie javí ako predčasné, neúplné a nezrozumiteľné. Súd I. inštancie svoje rozhodnutie oprel len o jednu vetu na str. 7 „nakoľko nehnuteľnosti poručiteľa nadobúdajú ku dňu smrti poručiteľa už o to viac sa nemožno stotožniť s tým, žeby išlo o deň nadobudnutia predmetných podielov.“ Následne poukazuje na Uznesenie NS SR, ako aj na právne vety o vydržaní.

13. Zákonné predpoklady vydržania sú: spôsobilý subjekt. Subjektom oprávneným k vydržaniu je akákoľvek osoba spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo – fyzická, právnická alebo aj štát. Spôsobilý predmet je akákoľvek vec spôsobilá byť predmetom vlastníctva. Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti hlási i k tej časti parcely, ktorú inak nenadobudol môže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že vlastní i túto časť.

14. Oprávnenosť držby a dobromyseľnosť – vydržateľom sa stáva ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Právne akceptovateľnou je aj skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu domnelého nadobudnutia vlastníctva – určitá skutočnosť má síce navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej však niektorá stránka, ktorú objektívne právo vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva. Domnelým titulom môže byť aj napr. dedičské rozhodnutie o nadobudnutí pozemku, ktorý však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatril do jeho majetku. Vydržacia doba musí byť nepretržitá a zároveň umožňuje, aby sa do vydržacej doby započítala aj doba, počas ktorej mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca vydržateľa.

15. Z návrhu a predložených dôkazov bolo preukázané, že právny predchodca – otec navrhovateľky bol sám v dobrej viere, že mu patrí celý pozemok, ktorý zdedil z pozemno-knižného zápisu po svojich rodičoch, teda jej starých rodičov. Tento pozemok riadne oplotil, platil zaň dane a po jeho smrti v roku 1996 vstúpila navrhovateľka do jeho držby s tým, že celý pozemok patrí do jej výlučného vlastníctva. Bola presvedčená, že nekoná bezprávne, pretože ako to užívali jej starí rodičia od roku 1937, kedy túto nehnuteľnosť odkúpili, takto užíval aj jej otec a následne po jeho smrti užíva výlučne ona - navrhovateľka.

16. Dobromyseľnosť je možné preukázať aj historickými okolnosťami ako sa mala predmetná vec – nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva. Tento historický vývoj navrhovateľka riadne dôkazmi

predložila, zároveň predložila aj čestné vyhlásenia, v ktorom formálni spoluvlastníci uznali jej právo, teda nebola nikým rušená od roku 1996 až doposiaľ.

17. Podľa držbou vo všeobecnosti sa rozumie stav, kedy osoba fakticky ovláda určitú vec, s touto vecou nakladá ako so svojou vlastnou, reálne ju obhospodaruje a rozhoduje o jej osude.

18. Z dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila súdu I. inštancie jednoznačne vyplýva, že ju reálne obhospodaruje, riadne sa o ňu stará takmer 30 rokov, platí za ne dane a za celú túto dobu držby nebola nikým rušená v reálnej držbe.

19. Podľa judikatúry titul nadobudnutia veci, ktorý nemusí byť právne dokonalý môže byť aj domnelý, ale musí objektívne vzbudzovať dôvodné presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva. Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, rozhodujúcim bude vždy či držiteľ konal poctivo.

20. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka konala poctivo, vstúpila do oprávnenej držby jej otca, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po svojich rodičoch, ktorí túto nehnuteľnosť kúpili v roku 1937.

21. Obdobné právne veci boli riešené Okresným súdom Prešov sp. zn. a , podľa ktorých bolo potvrdené vydržanie vlastníckeho práva podielu, ako aj vlastníckeho práva do BSM.

22. Navrhovateľka má preto zato, že splnila zákonné podmienky v zmysle , ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve so stavom vlastníckym.

23. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. okrem iného uviedol, a contrario výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom nemôže byť považovaný za ústavne komfortný. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Nedostatok registrácie v katastri nehnuteľnosti alebo neprejedaniu dedičstva nemá vplyv na oprávnenosť držby, ak splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti.

24. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. inštancie poukazuje na to, že navrhovateľka nešpecifikovala právnych predchodcov, pričom na druhej strane uvádza, že na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že navrhovateľka je podľa svojich tvrdení potomkom – právnym nástupcom osôb, ktoré mali predmetný spoluvlastnícky podiel vydržať, a to aj berúc do úvahy to, že podľa do vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú vec mal v oprávnenej držbe právny predchodca.

25. V dôsledku podania odvolania Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (, ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami až a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“ v spojení s uznesenie okresného súdu podľa potvrdil ako vecne správne.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Podľa Z. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

28. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

29. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

30. Podľa , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

31. Podľa , pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení v znení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

32. Podľa , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

33. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

34. Podľa h na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je a/ navrhovateľ, b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c/ správca lesného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond.

35. Podľa nie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

36. Podľa a návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

37. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle ust. a nasl. je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (ust. ).

38. Odvolací súd po preskúmaní veci, uznesenia súdu I. inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd I. inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania ( ), v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu I. inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ). Súd I. inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením , pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu I. inštancie má všetky náležitosti v zmysle . Odvolací súd po preskúmaní veci je názoru, že podané odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil.

39. Odvolací súd konštatuje, že podľa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Konanie o potvrdení vydržania bolo do zavedené jeho novelizáciou vykonanou . Dôvodová správa k objasňuje, že: napriek skutočnosti, že konanie o potvrdení vydržania je upravené v , ide o civilné konanie, ktoré je možné začať len na návrh a začatie konania „ex offo“ sa nepripúšťa. Upravujú sa základné obligatórne náležitosti návrhu na začatie konania a rozsah bremena tvrdenia a dôkazného bremena navrhovateľa, keď navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Základným účelom a cieľom právnej úpravy je zabezpečiť rýchle a efektívne posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa súdom na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Toto „predprípravné“ štádium má za cieľ vylúčiť z konania neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo a súčasne nezaťažovať ostatných účastníkov konania (ich účasť v tomto štádiu konania nie je potrebná a preto sa nevyžaduje). Z osobitného charakteru a zmyslu konania o potvrdení vydržania právna úprava vyžaduje náležitú pozornosť a dôslednosť navrhovateľov už pri podaní návrhu podľa , z ktorého súd pri hodnotení naplnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania vychádza (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. júla 2024).

40. Odvolací súd uvádza, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona („ex lege“) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci; v takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba.

41. Jedným z esenciálnych predpokladov vydržania vlastníckeho práva k veci je dobromyseľnosť držby. Pri posúdení toho, či je držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí

alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného držiteľa, zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s ňou nakladá ako s vlastnou vecou. Posúdenie toho, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu e nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd I. inštancie správne návrh navrhovateľky zamietol pre neosvedčenie podmienok vydržania. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov (rodičov – starých rodičov), ktorí mali vstúpiť do dobromyseľnej držby predmetného pozemku. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že už jej starí rodičia od roku 1937 predmetný pozemok dobromyseľne a nepretržite užívali, kedy nehnuteľnosť odkúpili. Z dôkaznej stránky, resp. prostredníctvom čestných prehlásení navrhovateľka osvedčovala, že jej právni predchodcovia predmetný pozemok užívali dlhodobo. Navrhovateľka však v návrhu neuviedla na základe akého právneho titulu vstúpili jej právni predchodcovia do dobromyseľnej držby vo vzťahu k predmetnému pozemku resp. spoluvlastníckym podielom iných zapísaných vlastníkov k nemu. Navrhovateľka v tomto smere neosvedčila existenciu platného ani putatívneho právneho titulu, ktorý by svedčil o dobromyseľnom uchopení držby predmetného pozemku zo strany jej právnych predchodcov. V rámci podaného odvolania navrhovateľka tvrdila, že je potrebné vychádzať z toho, že predmetný pozemok užívali už jej starí rodičia, mali ho riadne oplotený a platili zaň dane. Odvolací súd hodnotí predmetnú odvolaciu argumentáciu ako nedôvodnú a uvádza, že preukázanie dobromyseľnosti držby nie je možné založiť len na subjektívnej domnienke navrhovateľa, pretože dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. V tomto ohľade bolo povinnosťou navrhovateľa produkovať také relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by aj pri absencii právneho (príp. putatívneho) titulu, so zreteľom na všetky skutkové a právne okolnosti prípadu, poskytovali pre súd hodnoverný, resp. osvedčený záver o preukázaní dobromyseľnosti držby právnych predchodcov navrhovateľa, prípadne priamo u navrhovateľa. Z produkovaných skutkových tvrdení a predložených dôkazov nebola ani podľa názoru odvolacieho súdu osvedčená dobromyseľnosť držby u právnych predchodcov navrhovateľky a ani u navrhovateľky. Osobitne k dobromyseľnosti samotnej navrhovateľky odvolací súd akcentuje na skutočnosť, že navrhovateľka v podanom návrhu neuviedla žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné zistiť od ktorého momentu vstúpila samotná navrhovateľka do držby predmetného pozemku a či ide o držbu dobromyseľnú.

43. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd hodnotí záver súdu I. inštancie o nepreukázaní dobromyseľnosti držby, ako podmienky pre vydržanie, za vecne správny.

44. V naznačenom smere dáva odvolací súd do pozornosti, že medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, t.j. či

mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2017, v zmysle ktorého: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. )“.

45. Pokiaľ navrhovateľka predkladala v konaní čestné vyhlásenia právnych nástupcov podielových spoluvlastníkov pozemku, ku ktorému sa domáhala vydržania, odvolací súd uvádza, že vydržateľ neodvodzuje svoje vlastnícke právo od právnych predchodcov, jedná sa o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon vo vzťahu ku konaniu o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).