Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/139/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o toho času už plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D. a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D. – A. G., adresa na doručovanie: H. XX, D., zastúpený: Mgr. Patrik Baltazarovič, advokát so sídlom Vlárska 14089/11A, 831 01 Bratislava – Nové mesto, IČO: 50501488, o návrhu C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., o zvýšenie výživného otca voči toho času už plnoletému A., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -184 zo dňa 28.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. s účinnosťou od 14.03.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu 270,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to do 25.08.2023, príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrokom II. určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 vo výške 915,71 eura je otec povinný zaplatiť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -102 zo dňa 23.09.2020 vo výroku III. - v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A.. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , veta prvá o rodine (ďalej len „“). Vecne tým, že v danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v septembri 2020 uplynuli 3 roky (do rozhodného obdobia marec 2023 až august 2023), ktorá samotná skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď A. vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako strava, ošatenie, hygiena a pod. Okrem toho začal navštevoval strednú školu v Trnave, kde denne dochádza, v súvislosti so štúdiom má výdavky na zakúpenie oblečenia na prax do školy, keďže študuje odbor čašník.

3. Otec maloletého, tak ako v čase poslednej úpravy výživného, bol i v rozhodnom období (marec 2023 až august 2023) stále spoločníkom obchodnej spoločnosti E., C., spoločnosť bola stále zapísaná v obchodnom registri, podľa vyjadrenia otca spoločnosť nevykazuje žiadnu činnosť, preto daňové priznania nepodal za rok 2021 ani za rok 2022. Ako v čase poslednej úpravy, otec uvádzal, že pomáha partnerke v práčovni, s tým rozdielom, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2020 uvádzal

príjem 1.000,- eur mesačne, a v rozhodnom období tvrdil, že nemá z tejto činnosti žiadny príjem, keď priateľka/partnerka financuje bývanie, tvrdil, že ho živí partnerka. (Od 18.09.2023 sa otec zamestnal v spoločnosti svojej partnerky, na základe uzavretého pracovného pomeru bola mzda dohodnutá vo výške 87,50 eur mesačne, keď dohodnutá dĺžka pracovného času bola 1 hodina denne). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, a s poukazom na skutočnosť, že otec v priebehu konania nepreukázal žiadny príjem (príjem z pracovného pomeru nespadal do predmetného rozhodného obdobia - marec 2023 až august 2023, keďže otec sa zamestnal až 18.09.2023) súd určil výživné vo výške 270,- eur mesačne, nakoľko otec v konaní o určenie výživného, ktoré požadoval už plnoletý A. od svojich rodičov, ktoré konanie bezprostredne nadväzovalo na predmetné konanie, uzavrel s A. zmier, podľa ktorého sa zaviazal platiť na výživu A. s účinnosťou od 28.08.2023 sumu 270,- eur mesačne a dlžné výživné vo výške 2.430,- eur sa otec zaviazal zaplatiť do 31.12.2024, t.j. do 7 mesiacov. Z konania o výživnom na plnoletého A. (sp.zn. ) nie je zrejmé, z akého príjmu otca súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom.

4. Nakoľko zástupca otca na pojednávaní v predmetnej veci dňa 17.02.2025 uviedol, že v súčasnosti (rok 2025) trvá pracovná zmluva otca v spoločnosti partnerky H., C., príjem mu je vyplácaný v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy, t.j. 87,50 eur mesačne, súd mal za to, že tento príjem je a bol jediným príjmom otca i čase rozhodnutia súdu o schválení zmieru v konaní sp.zn. ).

5. S poukazom na tvrdené výdavky otca vo výške 570,- eur mesačne v rozhodnom období (marec 2023 až august 2023) a jeho schopnosť platiť na výživu plnoletého A. sumu 270,- eur mesačne s účinnosťou od 28.08.2023, je zrejmé, že príjem otca bol iný ako tvrdil, t.j. 87,50 eur mesačne od septembra 2023, kedy uzavrel pracovnú zmluvu.

6. Súd neuveril tvrdeniam otca, že ho v rozhodnom období živila partnerka, že pracoval brigádnicky bez vyplácania mzdy v spoločnosti, ktorá patrí partnerke, keď takýto stav bol dlhodobý, trval minimálne od roku 2021. Napokon, ak pracoval - brigádnicky, bez vyplácania mzdy, vzdal sa bez dôvodu zárobku, ktorá skutočnosť s poukazom na ustanovenie , nemôže byť na úkor výživy maloletého dieťaťa.

7. Otec poukazoval i na zdravotné problémy, ktoré mu bránia pracovať, avšak súd mal za to, že nepreukázal zníženú schopnosť vykonávať pracovnú činnosť, nakoľko správa všeobecného lekára s uvedením diagnózy nie je preukázaním zníženej pracovnej schopnosti, takýmto dokladom preukazujúcim obmedzenie pracovnej činnosti a jeho rozsah môže byť len rozhodnutie príslušného orgánu.

8. Vzhľadom na uvedené, je súd toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, odôvodneným potrebám A. ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď mal súd za to, že otec je schopný dosahovať príjem minimálne vo výške 1.000,- eur mesačne (príjem dosahovaný v roku 2020) a má finančné prostriedky na platenie výživného v určenej výške, keď sám súhlasil s takýmto výživných s účinnosťou od 28.08.2023 v konaní, ktoré bezprostredne nasledovalo po predmetnom konaní, pričom súd nezistil, že by v čase uzavretia zmieru v konaní sp.zn. , v máji 2024, došlo k nejakej zmene pomerov u otca. Jediná zmena, ku ktorej došlo, bol príjem otca od septembra 2023 vo výške 87,50 eur mesačne z pracovného pomeru, čo nemožno považovať sa žiadnu výraznú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho dobrovoľný záväzok platiť výživné vo výške 270,- eur mesačne. Jediný dôvod, ktorý otec uvádzal v predmetnom konaní ako dôvod pre ktorý nesúhlasí s výškou výživného 270,- eur mesačne v tomto konaní bol, že účastníkom predmetného konania nebola i matka, od ktorej navrhovateľka nepožadovala zvýšené výživné. K tejto ,,námietke“ otca súd uviedol, že predmetný návrh na zvýšenie výživného bol podaný iba voči otcovi, vyživovacia povinnosť matky stále trvá v rozsahu, ako bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -102 zo dňa 23.9.2020.

9. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že výška výživného určená otcovi 270,- eur mesačne vôbec nepokrýva odôvodnené, skutočné výdavky maloletého, ktoré sú minimálne vo výške 402,- eur mesačne bez stravy, so zabezpečením stravovania sú celkové výdavky maloletého minimálne vo výške 600,- eur mesačne, pričom súd na zabezpečenie stravy pre maloletého považoval za minimálny výdavok sumu 200,- eur mesačne (navrhovateľka nevedela uviesť ani zdokladovať výdavky na stravu). Súd v tejto súvislosti poukazuje na otcom uvádzaný mesačný

výdavok na stravu pre seba sumu 300,- eur. I vzhľadom na uvedené (výdavok otca na stravu vo výške 300,- eur mesačne) má súd za to, že suma 200,- eur mesačne na zabezpečenie stravovania pre A. je na dolnej hranici takéhoto mesačného výdavku, keď náklady na výživu chlapca vo veku 17-18 rokov, ktorý je v štádiu fyzického a psychického vývoja, a má jednoznačne vyššiu energetickú náročnosť, sú podstatne rozdielne - vyššie ako u dospelého 50-ročného muža. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemožno mať za to, že by nebola zohľadnená vyživovacia povinnosť matky v tom zmysle, že výživným od otca vo výške 270,- eur mesačne by boli úplne pokryté všetky výdavky maloletého.

10. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 14.03.2023, tak, ako žiadala navrhovateľka, keď v zmysle citovaného ustanovenia , výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil do 25.08.2023, teda za obdobie maloletosti A., keď dovŕšením 18-teho roku veku A., dňom 26.08.2023, skončila náhradná osobná starostlivosť. (A. v priebehu konania dňa 26.08.2023 nadobudol plnoletosť, k návrhu sa nepripojil, nakoľko dňa 28.08.2023 podal na súd návrh na zvýšenie výživného voči obom rodičom).

11. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 14.03.2023, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 vo výške 915,71 eur (pomerná časť za mesiac marec 2023 a to 170,- eur / suma o ktorú bolo zvýšené výživné/ deleno 31 dní krát 18 dní = 98,71 eur + 4 mesiace - apríl 2023 až júl 2023 krát 170,- eur = 680,- eur + pomerná časť za mesiac august 2023 vo výške 137,- eur / 170,- eur delene 31 dní krát 25 dní/).

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov podľa a žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.04.2025 pod č. k. – 184 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že navrhovateľka odôvodnila svoj návrh výlučne tým, že ceny všetkého sa zvyšujú, čím jednoznačne poukazovala na rastúcu mieru inflácie na území SR v priebehu posledných 2 rokoch. V zmysle ustanovenia , sa pri zmene pomerov prihliada aj na vývoj životných nákladov a na základe uvedeného súd zohľadňuje zmenu a vývoj týchto životných nákladov vychádzajúc pri tom z ekonomických ukazovateľov, ako je napríklad aj miera inflácie, ktorou argumentuje navrhovateľka. Avšak uvedené nie je možné posudzovať len vo vzťahu k jednej strane, ale komplexne a s prihliadnutím na objektívne zmeny vo vzťahu k všetkým stranám konania. V prejednávanej veci, je tak nutné uvedené vzťahovať pri posudzovaní aj na vývoj životných nákladov otca. V zmysle judikatúry je nutné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, avšak relevantnými pre rozhodnutie môžu byť až keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Samotné plynutie času nemôže byť automatickým dôvodom na zvýšenie výživného, pokiaľ nie sú preukázané podstatné zmeny v pomeroch na strane dieťaťa a rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné porovnať relevantné okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pri pôvodnom aj novom rozhodnutí, a to na základe dôkladne a spoľahlivo vykonaného dokazovania. Najmarkantnejšou položkou vo výpočte výdavkov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného je navrhovateľkou tvrdené vreckové maloletého. Uvedené vreckové sa podľa navrhovateľky pohybuje v rozmedzí 5,00 – 10,00 eur na deň. Priemerná mesačná suma tak predstavuje sumu vo výške 225,00 eur. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie nákladov na dieťa, ktoré predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho základných potrieb a vyživovacia povinnosť rodiča nad rámec základných potrieb maloletého môže byť uložená len v prípade ak to možnosti a schopnosti rodiča dovoľujú. Výška vreckového musí byť primeraná veku dieťaťa, jeho schopnostiam hospodáriť s peniazmi, rovnako možnostiam a schopnostiam rodičom. Výška vreckového, ktorú uviedla navrhovateľka je podľa názoru otca vysoká a nemôže byť aj s ohľadom na tvrdenia navrhovateľky reálna. Odborné odporúčania psychológov a pedagógov odporúčajú vreckové vo výške, ktorá zodpovedá veku dieťaťa, jeho schopnosti hospodáriť s peniazmi a zároveň pokrýva bežné drobné výdavky, pričom nepredstavuje nadmernú sumu, ktorá by mohla podporovať nehospodárnosť. Podľa dostupných zdrojov sa pre stredoškolákov bežne odporúča vreckové v rozmedzí 30 až 70 eur mesačne. Z hľadiska reálnej praxe na Slovensku prieskumy a odborné publikácie uvádzajú, že priemerné vreckové tínedžerov sa pohybuje okolo 40 až 60 eur mesačne. A tak navrhovateľkou tvrdená výška denného

vreckového, ktorá nebola nijak preukázaná, prevyšuje štandardný rámec primeraných výdavkov na osobné potreby maloletého. Ak je životná úroveň rodičov nízka a neexistujú reálne predpoklady na jej zvýšenie, je nevyhnutné primerane obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich tejto socioekonomickej situácii. Navrhovateľka nepreukázala konkrétne a nevyhnutné zvýšené výdavky na maloletého, ktoré by vyžadovali zásah do výživného. Tvrdenia o rastúcich nákladoch na stravu, ošatenie, hygienu a školu ostávajú len všeobecnými vyjadreniami bez doloženia akýchkoľvek výdavkov alebo účtovných dokladov. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať opodstatnenosťou výdavkov, ktoré uviedla navrhovateľka. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení opakovane a na viacerých miestach rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka v celom priebehu konania nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by hodnoverne preukázala výšku, oprávnenosť či opodstatnenosť ňou tvrdených výdavkov. Súd prvej inštancie tak aj napriek preukázanému pochybeniu, opätovne v dostatočnej miere nevykonal dokazovanie, ktoré by bolo právnym podkladom pre rozhodnutie vo veci. Súd nemohol jej tvrdenia o vynaložených výdavkoch považovať za preukázané. V súlade so zásadou, podľa ktorej nesie každý účastník konania dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré tvrdí, nebolo možné, aby súd prihliadal na tvrdenia nepodložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Mimosporové konanie je založené na princípoch oficiality a materiálnej pravdy, z ktorých súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať a uplatňovať ich tak, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že nepovažoval tvrdenia otca za dôveryhodné, avšak túto úvahu nijak neodôvodnil ani nepodložil konkrétnymi zisteniami či hodnotením dôkazov. V konaní pritom vystupoval práve otec ako jediný účastník, ktorý sa snažil svoje tvrdenia podporiť konkrétnymi dôkazmi, vrátane listinných dokumentov. Z jej strany nebolo nijako preukázané, že by A. navštevoval školu, mal zdravotné výdavky alebo sa venoval športovým či voľnočasovým aktivitám. Napriek tomu súd prijal všetky tvrdenia navrhovateľky ako pravdivé, hoci neboli podporené žiadnymi dôkazmi. Takýto prístup môže vzbudiť pochybnosti o nestrannom a vyváženom hodnotení dôkazov a o rešpektovaní zásad spravodlivého konania. Poukázal na SR a na konštantnú judikatúru ESĽP.

14. K odvolaniu otca sa vyjadril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, že nadobudnutím plnoletosti, teda ukončením náhradnej osobnej starostlivosti boli A. pozastavené niektoré príspevky, ktoré poberal ako maloletý. Do doby, kým súd určil výživné otcovi na plnoleté nezaopatrené dieťa sa A. spolu so svojou starou matkou ocitli na hranici chudoby, kedy mali enormné existenčné problémy. Z ich spisovej dokumentácie vyplýva, že dňa 16.05.2024 sa na nich s plačom obrátila stará matka A. a žiadala o pomoc. Poukazovala, že prvé pojednávanie vo veci určenia výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa bolo odročené na deň 31.05.2024. V tomto čase bol už A. takmer 8 mesiacov bez príspevkov. Stará matka bola poberateľkou starobného dôchodku vo výške 320 eur, pričom len poplatky za bývanie mali vo výške 250 eur. A. poberal prídavok na dieťa vo výške 60 eur a opakovaný príspevok pre dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti vo výške 170,20 eur. Stará matka s plačom poukazovala na smutný život A., ako nikam nechodí ani s kamarátmi, ani so spolužiakmi, pretože na to nemajú. Ak aj nabral odvahu a išiel s nimi, tak si nikdy nič neobjednal, nekúpil. Kamaráti sa mu potom smiali a mali poznámky typu, že či „zase nemá“. A. hrával futbal za B., po futbale chodili spoluhráči na kofolu, on nešiel, lebo na to nemali. Do školy si na desiatu nosil fľašku s vodou z vodovodu, v tom čase nemal malinovku na desiatu už viac ako pol roka, pretože im to nevychádzalo. Nové oblečenie nepripadalo do úvahy, drogéria len v obmedzenom režime. Stará matka poukazovala, že jeho otec si žije nadštandardným životom, donedávna sa vozil na aute značky Mercedes. A. v tomto čase ako 18-ročný chlapec mal starý tlačidlový telefón, s ktorým taktiež nezapadal do sociálneho prostredia okolo seba. V tom čase bol študentom 3. ročníka na Súkromnej strednej odbornej škole Gos-Sk v Trnave. Učil sa v odbore čašník. Išlo o 4-ročný učebný odbor. Škola ho bavila, chcel riadne doštudovať, ukončiť štúdium maturitnou skúškou. V rámci štúdia bola i povinná prax, ktorú vykonával 6 dní v týždni, vrátane soboty. Nebolo v jeho možnostiach popri štúdiu privyrobiť si. V škole sa skladali na stužkovú, on sa neskladal. Rodine sa následne snažili pomôcť prostredníctvom organizácií z tretieho sektora. Finančné príspevky neposkytovala žiadna organizácia. Jedinú pomoc rodine poskytla Trnavská arcidiecézna charita formou materiálnej pomoci – trvanlivých potravín a drogérie. Otec v konaní nepreukázal zníženú pracovnú schopnosť. Podľa jeho názoru otcom prezentované zamestnanie a následne prezentovaný príjem z tohto zamestnania nezodpovedá jeho reálnym možnostiam a schopnostiam i s ohľadom na pracovné možnosti v hlavnom meste Bratislava. V oboch konaniach (v tomto i v konaní o určenie výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa) bol právne zastúpený, čo pre neho tiež znamená určitý finančný záväzok.

Taktiež poukazuje i na skutočnosť, že otec A. vo veci určenia výživného na plnoleté nezaopatrené dieťa uzatvoril s A. zmier v sume vo výške 270 eur, kedy išlo o časové obdobie bezprostredne nadväzujúce na časové obdobie týkajúce sa tohto súdneho rozhodnutia. Otec bol zamestnaný v spoločnosti H. C. do 31.05.2025. Z týchto dôvodov má zato, že výživné minimálne v sume vo výške 270 eur je otec schopný platiť. A. je jediným dieťaťom svojho otca. Otec o A. nejaví dlhodobo žiadny záujem, nekontaktoval ho ani pri príležitosti menín, narodenín, či vianočných sviatkov.

15. K odvolaniu otca sa vyjadril toho času už plnoletý A.. Uviedol, že vie, že babka sa odvolá k tým prieťahom, ktoré spôsobuje otec, ale nech on skúsi žiť z jedného eura na deň, keď nemá ani obedy v škole, nemá si čo kúpiť na seba a chodí na futbal už cez 4 roky. Požiadal babku, aby mu napísala vyjadrenie k jeho odvolaniu.

16. Navrhovateľka k odvolaniu otca uviedla, že pán B. hľadá stále nezmyselné výhovorky, len aby nemusel platiť nič, ale môže byť rád, že celý život zvládala chlapca živiť, so všetkým, čo k tomu patrí. Ale keď chlapec potrebuje v tomto čase najviac pomôcť, lebo prechádzal pubertou, ona má vyše 300,- eur dôchodok a nemá na jeho potreby peniaze, teraz maturoval, nevie si jeho „otec“ ani predstaviť, čo to všetko stojí. Len oblek, samotná oslava, chlapec sa cítil trápne, nemohol si síce dovoliť veľa, ale na tie základné výdavky si požičali. A on sa odvolá na to, že chlapec má veľké vreckové. Niekedy idú s chlapcami von a on sa hanbí ísť, lebo nemá ani cent. Toto sú iba výhovorky pána B. E., ktorý celý život nikde nerobil oficiálne, len sa vyhovára a vyhýba povinnostiam. Ale má na drahé autá, ktoré síce nemá na seba napísané, má na dovolenky a kúpele, má na pozemok, ktorý plánuje kúpiť, má na právneho zástupcu, už spomínala, že rozváža klientov do Rakúska, čo nie je malý zárobok. Podľa nej štát nerobí pre nich nič, výrok súdu p. B. nerešpektuje a nebude pokiaľ mu sa mu nepohrozí, trebárs odňatím vodičského preukazu. Donútila ho platiť výživné tým, že mu oznámila, že podá trestné oznámenie polícii a v momente začal platiť. Po prieťahoch už 3 roky nezaplatil nič a ani nechce, len sa vyhovára. Odkladať bločky, či si kúpil kolu, alebo rohlík? Celý čas hradila výdavky sama a nikdy sa neopýtal, či to zvláda.

17. K vyjadreniu plnoletého A. a navrhovateľky sa vyjadril otec. Uviedol, že zo strany navrhovateľky neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, nakoľko vo svojom vyjadrení sa len vyjadrila k svojim subjektívnym pocitom voči právnym krokom otca, bez toho, aby sa vyjadrila k relevantným skutočnostiam v prejednávanej veci. Aj napriek zisteniam odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, či tvrdené výdavky starej matky boli a sú vynakladané a či ide o oprávnené a primerané výdavky na A., nebolo zo strany navrhovateľky k veci doložené žiadne potvrdenie či akákoľvek forma vydokladovania výdavkov, ktoré podľa nej má vo vzťahu k A.. Tvrdenia navrhovateľky o prieťahoch v konaní, ktoré sú podľa jej tvrdení spôsobované konaním a postupom otca, sú preto neopodstatnené a zavádzajúce. V súvislosti s dĺžkou konania, aj s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, je práve konanie, resp. nekonanie navrhovateľky, a to nepreukázanie ňou tvrdených výdavkov dôvodom, pre ktorý vo veci nebolo do dnešného dňa rozhodnuté odôvodneným a zákonným rozhodnutím súdu. Vo svojom vyjadrení sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odkazuje na tvrdenia navrhovateľky o nadštandardnom živote otca. K uvedenému si otec dovoľuje poznamenať, že dané tvrdenia navrhovateľky rozporoval už v predchádzajúcich vyjadreniach adresovaných súdu, v ktorých poukázal na to, že z pohľadu navrhovateľky problematické motorové vozidlo značky Mercedes nemal a ani nemá v osobnom vlastníctve, ale mal ho iba zapožičané na určitý čas a v súčasnosti nemá predmetné motorové vozidlo v nijakej forme k dispozícii. Otec má za to, že absencia relevantných dôkazov zo strany navrhovateľky viedla k tomu, že súd nemohol jej tvrdenia o vynaložených výdavkoch považovať za preukázané, a tento stav naďalej pretrváva.

18. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa k vyjadreniam vyjadril tak, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 19.06.2025.

19. Navrhovateľka k vyjadreniu otca uviedla, že v normálnej spoločnosti je samozrejmé, že otec po vyhlásení súdu platí na svoje dieťa, len dotyčný B. E. má právo sa vyhovárať už niekoľko rokov s tým, že celý život nepracuje a nemusí platiť na dieťa, ale platí pána Baltazaroviča, právneho zástupcu. Túto žiadosť dávala, keď chlapec navštevoval školu, kde nemal ani obedy, ani vreckové to nezahŕňalo čo on tvrdil, že mu stačí 40,- eur na mesiac vreckové, ráno o 6,00 hod. odišiel, cestoval 20 km do školy a domov prišiel o 16,00 hod. Stále žiada preukázanie výdavkov, pán D. nemá deti. Nech skúsi vychovať dieťa od 9 rokov až do dospelosti za 100,- eur, čo by mu posielala sociálka za otca, ktoré dodnes ani

nevyplatil. Od mája minulého roku má otec platiť 270,- eur mesačne, kde mu súd nariadil do konca roka 2.700,- eur zaplatiť a ktoré nezaplatil. Celý život neplatil nič až po ukončení základnej školy požiadala o výživné, lebo to nezvládala platiť z dôchodku. Tvrdenia p. D. a jeho vyhýbanie sa povinnostiam je len trápne vyhýbanie a manipulovanie. Má dlhy, čo si musela požičať, aby sa chlapec nemusel hanbiť, keď si nemal čo obliecť. Vie vôbec jeho otec, ako sa cíti chlapec, ktorý si nemôže dovoliť kopačky, ktoré mu dajú chlapci spoluhráči, aby mohol hrať s nimi v mužstve. Ona mu dá aj posledné a jeho „otec“ mu už 2 roky ani nezavolal. Koľko si musela požičať len na maturitu, aby sa nehanbil, oblečenie, maturitný večierok atď. Nech preukáže, kde pracoval za 20 rokov života syna a Mercedes, ktorý má nie jeden, mal ich niekoľko, všetko napísané na niekoho, aby nemusel platiť. Predal mamin byt a prvé čo bolo, si kúpil prvý Mercedes, čoho bola svedkom. Viem čo robil v prádelni u svojej priateľky I. J.. Všetko robí na čierno, vyhýba sa plateniu. Sociálna pracovníčka, urobila preňho viac a určite na to nezabudne, keď sa chlapec u nej v kancelárii rozplakal, nemali čo na oblečenie, prášok na pranie, dokonca potraviny im poslala cez charitu na dva mesiace. Chlapcovi dala telefón, ktorý má dodnes.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom toho času už plnoletého A. ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca toho času už plnoletého A. je nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

21. V preskúmavanej veci je návrh starej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na v tom čase maloletého A. zo sumy 100 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

22. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na toho času už plnoletého A. z doterajšej sumy 100 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 14.03.2023 do 25.08.2023, určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 v sume 1.346,77 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. -102 zo dňa 23.09.2020 v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania otca odvolací súd svojím rozhodnutím pod č.k. -103 zo dňa 30.09.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že účinnosťou od 14.03.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu 270,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to do 25.08.2023, príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrokom II. určil, že dlžné výživné za obdobie od 14.03.2023 do 25.08.2023 vo výške 915,71 eur je otec povinný zaplatiť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -102 zo dňa 23.9.2020 vo výroku III. - v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A..

24. Odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a spôsobe rozhodnutia. Nakoľko tu však je i nesúhlas otca toho času už plnoletého A. s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené:

25. Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

26. Z ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

27. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa , veta prvá , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

29. Podľa veta prvá dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

30. Zmenu pomerov v zmysle možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie, resp. zníženie výživného.

31. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd povinný podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb musí súd preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje.

32. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -102 zo dňa 23.9.2020, zveril maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti C. B. (starej matky maloletého), rodičom maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého na účet príslušného Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny a to otcovi sumou 100,- mesačne a matke sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, zároveň súd upravil styk otca s maloletým A.. Z odôvodnenia rozhodnutia a obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec maloletého žil v tom čase v D. s priateľkou, bol spoločníkom obchodnej spoločnosti E., C., prevádzkoval so svojou partnerkou čistiareň odevov a práčovňu, uvádzal príjem 1.000,- eur mesačne, na výške výživného 100,- eur sa dohodol s navrhovateľkou C. B.. V rozhodnutí súd uvádzal, že matka maloletého je nevyliečená alkoholička, v tom čase žila s priateľom v D., nepracovala zo zdravotných dôvodov a z dôvodov problémov s alkoholom. Maloletý A. v čase ostatného rozhodnutia navštevoval 9. ročník Základnej školy v B..

34. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu navrhovateľky z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane v tom čase maloletého A.. Hoci len samotné plynutie času nie je týmto dôvodom, je zrejmé, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté 3 roky pred podaním návrhu navrhovateľky a tým, že maloletý A. nastúpil na strednú školu nastala zmena pomerov na jeho strane, ktorá skutočnosť sa v zmysle aplikačnej praxe považuje za podstatnú zmenu pomerov.

35. Pokiaľ odvolateľ namieta, že navrhovateľka podala návrh z dôvodu zvýšenia cien a rastúcej inflácie, v konaniach vo veci maloletých ako je aj návrh navrhovateľky súdy môžu zasahovať do konania aj z vlastnej iniciatívy pričom odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu ( ), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje . V zmysle vyššie uvedeného tak súd mohol posúdiť návrh na zmenu vyživovacej povinnosti na v tom čase maloletého A. aj na základe iných skutočností, než odôvodňovala navrhovateľka.

36. Súd prvej inštancie ustálil výdavky maloletého a uviedol, že výška výživného určená otcovi 270,- eur mesačne vôbec nepokrýva odôvodnené, skutočné výdavky maloletého, ktoré sú minimálne vo výške 402,- eur mesačne bez stravy, so zabezpečením stravovania sú celkové výdavky maloletého minimálne vo výške 600,- eur mesačne, pričom súd na zabezpečenie stravy pre maloletého považoval za minimálny výdavok sumu 200,- eur mesačne (navrhovateľka nevedela uviesť ani zdokladovať výdavky na stravu). Bližšie tieto výdavky rozpísal v bode 17. svojho rozhodnutia, pričom vychádzal z tvrdení navrhovateľky, ktoré navrhovateľka súdu nevedela preukázať. Je možné sa čiastočne stotožniť s argumentáciou odvolateľa ohľadom výdavkov na vreckové, avšak vzhľadom k tomu, že ide o študenta strednej školy, ktorý do školy dochádza, je vo veku kedy má aj iné záujmy, záľuby a aktivity než žiak základnej školy je prirodzené, že výdavky na tieto sú vyššie. Samozrejme sú možné iba do výšky možností, ktoré to dovoľujú práve navrhovateľke, nakoľko s ohľadom na výšku výživného určenú zo strany súdu voči otcovi a s ohľadom na výšku výživného určenú matke, tieto znáša práve navrhovateľka. Výdavky, ktoré ustálil súd prvej inštancie ako primerané je možné považovať za primerané veku A. a hoci navrhovateľka ich výšku nepreukázala ako namietal otec, ide o náklady, ktoré sú známe súdu nielen z aplikačnej praxe. Ako uviedol súd prvej inštancie v čase posledného rozhodnutia, kedy Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -102 zo dňa 23.9.2020, zveril maloletého A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti C. B. (starej matky maloletého), rodičom maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého, výdavky na maloletého preukazované neboli. Maloletý však v tom čase navštevoval 9. ročník ZŠ. Súd prvej inštancie však správne poukázal na to, že od posledného rozhodnutia A. vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako strava, ošatenie, hygiena a pod. Okrem toho začal navštevovať strednú školu v Trnave, kde denne dochádza, v súvislosti so štúdiom má výdavky na zakúpenie oblečenia na prax do školy, keďže študuje odbor čašník, čo preukazuje zmenu pomerov na jeho strane. Je možné konštatovať, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s charakterom výdavkov, tým či sú oprávnené (v akom rozsahu ) a aj v čom sa zmenili oproti výdavkom, ktoré boli na strane maloletého pri ostatnom rozhodovaní. Je nutné tiež uviesť, že dokazujú sa iba tie náklady, ktoré sa vymykajú bežným nákladom, či už ich charakterom, respektíve výškou, čo nie je daný prípad. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že pokiaľ navrhovateľka náklady na výživu maloletého nepreukázala, nedopustila sa pochybenia v tom zmysle, že nemá na ne z tohto dôvodu nárok, keďže išlo o bežné

a primerané výdavky dieťaťa študujúceho na strednej škole. Je to práve otec, ktorý by sa mal snažiť uľahčiť navrhovateľke starostlivosť o maloletého, ktorú prevzala a ktoré znáša v prevažnej miere sama zo svojho príjmu, nakoľko ani súdom priznané výživné od rodičov tieto nepokrýva. Je tiež potrebné podotknúť, že pokiaľ by aj navrhovateľka predložila pokladničné bločky, išlo by o neadresné doklady, ktoré nepreukazujú výšku nákladov. Odvolací súd tak má za to, že v prvoinštančnom konaní súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, pričom ustálil výšku oprávnených nákladov, pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného ako aj výšku príjmov na strane povinného. K preukázaniu toho, či v rozhodnej dobe v tom čase maloletý navštevoval strednú školu odvolací súd udáva, že pokiaľ táto skutočnosť nebola zo strany otca pred súdom prvej inštancie sporovaná, nebol dôvod uvedené preukazovať, keď navyše sám v odvolaní voči prvému rozsudku uviedol, že syn začal navštevovať novú školu, v súvislosti s ktorou navrhovateľka argumentovala ohľadom zvýšených výdavkov, aj keď zároveň uviedol, že uvedené navrhovateľka nepreukázala. Nad uvedené odvolací súd dopĺňa, že kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení z 16.05.2023 poukázal na posudok zo Súkromnej strednej odbornej školy Gos- Sk Trnava na základe čoho možno mať za preukázané štúdium maloletého na strednej škole (v rozhodnej doby navštevoval 2. ročník denného štúdia odbor čašník).

37. Odvolateľ namietal, že zo zistení o životnej situácii otca nemožno vyvodiť, že by bol schopný zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti stanovej mu rozsudkom. Tu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov súd neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Nemožno mať pochybnosti o tom, že je v možnostiach a schopnostiach otca si túto vyživovaciu povinnosť splniť a to nielen s ohľadom na to, že v konaní o výživné s plnoletým A. bol uzatvorený súdny zmier za situácie, keď sa s účinnosťou od 28.08.2023 zaviazal prispievať na výživu A. sumou po 270 eur mesačne, pričom otec v konaní nepreukázal žiadny príjem a od 18.09.2023 sa zamestnal s príjmov 87,50 eur mesačne, z čoho je možné vyvodiť, že príjem mal a má (minimálne vo výške ako ustálil súd prvej inštancie) a je dôvodné vychádzať z princípu potencionality, ako to učinil aj súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach otca uhradiť takto určené výživné a to za príslušné obdobie (do plnoletosti A.), nakoľko bolo preukázané, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného rozhodol súd prvej inštancie správne aj o zročnom výživnom (ku ktorému odvolateľ bližšie odvolacie námietky neuplatnil).

38. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia.

39. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenú výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

40. S poukazom na uvedené odvolací súd s použitím rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ide o konanie,

v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, keďže nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa alebo podľa .

42. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).