Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/62/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX, proti žalovanému: ROJA - Slovensko s. r. o., so sídlom Babindol 300, IČO: 36 530 735, zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 20, o zaplatenie 702,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. júla 2024 č. k. -142 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, , o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, . Uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 702,72 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej na žalobkyňou zasadených stromoch a osadenom oplotení. Žalobkyňa sa nároku domáha na základe toho, že dňa 20. 04. 2023 bez jej súhlasu alebo akéhokoľvek iného právneho titulu na parcele č. 3909 a 3910 v k. ú. C. zamestnanci žalovaného vykopali a odstránili žalobkyňou zasadené stromy, a to mimo vegetačného pokoja a odstránili plot žalobkyne a geodetické značenie, ktoré nechala žalobkyňa osadiť. Uvedeným konaním spôsobili zamestnanci žalovaného škodu vo výške 702,72 eura, ktorá predstavuje súčet súm vynaložených žalobkyňou pri kúpe poškodených vecí. Žalobkyňa v žalobe dôvodila, že išlo o ofenzívnu svojpomoc, ktorá nie je prípustná.

1.2. Obrana žalovaného spočívala v tom, že v prípade jeho konania išlo o svojpomoc v zmysle , kedy z dôvodu bezprostredného, neoprávneného zásahu do jeho práva na užívanie poľnohospodárskej pôdy toto právo chránil, lebo nemohol založiť úrodu na prenajatej poľnohospodárskej pôde. Na použitie svojpomoci ho oprávňovala najmä skutočnosť, že žalobkyňa vedomá si toho, že uvedené pozemky s opakovanou pravidelnosťou obrába, osadila stromy a oplotenie v úmysle zamedziť mu túto pôdu užívať.

1.3. Zohľadniac teoreticko-právne východiská a rozhodnutia, a aplikujúc ich na zistený skutkový stav súd posudzoval, či v danom prípade, išlo o svojpomoc a či išlo o obrannú (dovolenú) alebo útočnú (neprípustnú) svojpomoc. Žalobkyňa k procesnej obrane žalovaného zaujala stanovisko, že išlo

o útočnú, teda nedovolenú svojpomoc. Súd prvej inštancie sa po zhodnotení zisteného skutkového stavu stotožnil s uvádzaným tvrdením žalobkyne. V danom prípade išlo o zásah do relatívneho práva žalovaného vyplývajúceho z nájomného vzťahu, t. j. do jeho oprávnenia užívať v dohodnutom rozsahu a účele pozemky a realizovať na nich poľnohospodársku činnosť. Za ďalšie je preukázané, že išlo o zásah neoprávnený. Aj keď je žalobkyňa presvedčená, že dané parcely patria jej rodine (matke), toto subjektívne presvedčenie je irelevantné, vzhľadom na aktuálne zápisy vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, ktoré je potrebné rešpektovať. Za stavu, kedy žalobkyňa, vediac, že sú parcely zapísané v prospech tretích osôb, tieto parcely ohradila a vysadila na nich stromy a kry (bez súhlasu vlastníkov), je potrebné jej konanie považovať za neoprávnené.

1.4. Osobitnou podmienkou uplatnenia dovolenej svojpomoci je predpoklad spočívajúci v tom, že kvalifikovaný zásah do subjektívneho práva „hrozí bezprostredne“. Práve túto podmienku súd nepovažoval za splnenú. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný sa o zriadení oplotenia a výsadby dozvedel v relatívnom časovom predstihu pred tým, ako mal pristúpiť k úprave pôdy a následnej výsadbe, približne niekedy na jeseň 2022. Ak protiprávny stav ako dôsledok kvalifikovaného zásahu trvá dlhší čas, no oprávnený nadobudne vedomosť o tomto zásahu neskôr, ako k nemu došlo, nie je vylúčené, že predpoklady dovolenej svojpomoci budú splnené aj v tomto prípade. Ak však oprávnený subjekt disponuje vedomosťou o zásahu do svojho oprávnenia už dlhší čas, môže byť takýto stav stotožnený s fakticitou pokojného stavu podľa § 5. Približne pol roka mal žalovaný vedomosť o danom stave, čím došlo k nastoleniu pokojného stavu v zmysle vyššie uvedeného (opačná situácia by bola v prípade, ak by sa žalovaný o neoprávnenom konaní žalobkyne dozvedel krátko predtým, ako pristúpil k obrobeniu pôdy v apríli 2023, v takom prípade by mohli byť predpoklady svojpomoci plnené). Svojpomoc je v zásade oprávnená tam, kde pre časovú tieseň nemožno od osoby, do ktorej práva bolo zasiahnuté, požadovať, aby sa dovolávala pomoci u orgánov na to povolaných. Vzhľadom na časové súvislosti zistené v konaní, možno prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že žalovaný mal priestor situáciu riešiť prostredníctvom orgánov ochrany práva, napríklad podaním návrhu na súd na vydanie neodkladného opatrenia. Napokon, oprávnený subjekt hodlajúci prikročiť k svojpomoci, je povinný odvrátiť hroziaci neoprávnený zásah „primeraným spôsobom“. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že žalovaný pristúpil k odstráneniu oplotenia a výsadby bez toho, aby vyzval žalobkyňu (prípadne členov jej rodiny) na dobrovoľné odstránenie vecí, resp. aby jej aspoň vopred oznámil, k akému konaniu hodlá pristúpiť. Vzhľadom na to, že išlo o odstránenie rastlín, bolo by primerané, aby žalobkyňa o uvedenom mala vedomosť, čím by jej bol poskytnutý priestor na zabezpečenie adekvátnych podmienok na presadenie rastlín. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nie je splnená ani podmienka pre vylúčenie zodpovednosti v intenciách krajnej núdze. Krajná núdza predpokladá, že nebezpečenstvo nebolo za daných okolností možné odvrátiť inak. Ako už bolo uvedené, žalovaný mal od zistenia zriadenia oplotenia a výsadby možnosť odvrátiť nebezpečenstvo nezaloženia úrody na sporných parcelách inak, napríklad výzvou žalobkyni, resp. jej matke na odstránenie vecí alebo uchádzaním sa ochrany na súde (ak by tieto kroky neboli účinné, potom by prichádzalo do úvahy splnenie podmienok krajnej núdze). Neboli tak dané dôvody, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za škodu podľa a . Súd preto pristúpil ku skúmaniu podmienok na vznik zodpovednosti za škodu podľa .

1.5. Žalovaný namietal, že s poukazom na žalobkyňa nebola vlastníkom zasadených stromov a krov, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry predstavujú súčasť pozemku. Žalobkyňa nesúhlasila a tvrdila, že minimálne zo zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy je zrejmé, že vlastníkom poľnohospodárskych plodín nemusí byť iba vlastník pozemku. K uvedenému je potrebné konštatovať, že súd nemal preukázané, že žalobkyňa v čase zásahu žalovaného bola vlastníkom pozemkov, na ktorých vysadila stromy a kríky, teda súd nemal preukázané jej vlastnícke právo k uvedeným porastom (aj napriek tomu že ich kúpila a vysadila). Podľa aktuálneho výpisu z listov vlastníctva sú vlastníkmi pozemkov tretie osoby. Ak by aj súd v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. predbežne riešil žalobkyňou tvrdenú spornosť vlastníckeho práva (ktorú predostrela len okrajovo, nepredložila také skutkové tvrdenia a dôkazy, aby súd mohol posúdiť stav vlastníckeho práva), tvrdenia žalobkyne spočívajú v tom, že vlastníkom pozemkov by mala byť jej matka ako právny nástupca pôvodných vlastníkov. Teda ani v tomto prípade by žalobkyni nesvedčalo vlastnícke právo k porastom. Napokon, zohľadniac a skutočnosť, že pozemky sú v nájme žalovaného, svedčí vlastnícke právo k porastom práve žalovanému (vlastníkom porastov je užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak). Keďže nie je dané vlastnícke právo žalobkyne k porastom, nie je splnený predpoklad vzniku škody na strane žalobkyne a nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, a preto súd žalobu

vo vzťahu k náhrade škody za poškodené stromy a kríky v celkovej výške 174,08 eura zamietol. Súd pre úplnosť k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne z dôvodu, že časť rastlín, ako aj materiálu mala kupovať jej matka (a teda nie je ich vlastníčkou), uvádza, že sa s touto nestotožňuje. Svedkyňa (matka žalobkyne) sa neurčito vyjadrila, že mala nejaké stromy a kríky kupovať aj ona, na niečo prispela, ale jej vyjadrenie bolo neurčité, a vzhľadom na iné dôkazné prostriedky nespochybnilo, že v čase kúpy stromov a kríkov, prípadne materiálu boli tieto vo vlastníctve žalobkyne (príkladmo pripojený vyšetrovací spis a výpovede žalobkyne a jej rodičov, kde každý jednotlivo uvádzal, že išlo o stromy a kríky žalobkyne).

1.6. Žalobkyňa si ďalej uplatnila náhradu škody na ňou vybudovanom oplotení. Oplotenie je stavbou, kde sa neuplatňuje zásada superficies solo cedit, preto vlastníkom stavby môže byť osoba odlišná od vlastníka pozemku. Vlastníctvo žalobkyne k plotu sporné nebolo. Oplotenie pozostávalo z pozinkovaných stĺpikov zabetónovaných v zemi, na ktorých bol natiahnutý napísací drôt. Žalovaný sa bránil, že plotová konštrukcia bola ponechaná na mieste a žalobkyňa si tieto veci odniesla. Poprel, že by bolo oplotenie odstránené nešetrne. Podľa žalobkyne, škoda mala spočívať v tom, že oplotenie bolo vytrhané zo zeme, čím sa stalo neupotrebiteľným, respektíve že po vytiahnutí stĺpov, ktoré boli zabetónované, sa betón už nedá odstrániť. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že oplotenie sa nedá opätovne použiť, nakoľko odpílením betónu zo stĺpa by sa zmenila jeho dĺžka. Súd, berúc do úvahy tvrdenia samotnej žalobkyne, mal za to, že nedošlo k zničeniu celého oplotenia. Systém oplotenia sa skladá zo samostatných stĺpikov a drôtu. Sama žalobkyňa tvrdila, že oplotenie sa stalo neupotrebiteľným z dôvodu, že na stĺpikoch zostal betón, ktorý sa nedá odstrániť. Súd zdôraznil, že pre výšku škody tu je rozhodujúca výška nákladov potrebných na uvedenie poškodenej časti plota do stavu pred poškodením. Tvrdenia k poškodenému drôtu, alebo iných častí žalobkyňa nepredkladala. Súd, vychádzajúc z tvrdení žalobkyne o rozsahu poškodenia mal za to, že výška škody spočíva v nákladoch na zakúpenie takých istých (resp. obdobných) stĺpov, ktoré žalobkyňa kupovala pol roka pred zásahom žalovaného. Podľa svedkyne (matky žalobkyne) bolo osadených 20 stĺpikov, čomu zodpovedajú aj predložené pokladničné doklady na 10 kusov pozinkovaného stĺpika v cene 134,90 eura a 10 kusov vzpier pozinkovaných v hodnote 104,90 eura. Napokon, k tretiemu predpokladu - príčinnej súvislosti súd uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. ). Súd teda skúmal vzťah medzi protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v excese pri použití svojpomoci a škodou na oplotení, ktorá mala spočívať v tom, že stĺpy, z ktorých pozostávala plotová konštrukcia, nie sú ďalej použiteľné pre nemožnosť odstránenia betónu zo stĺpov. Bezprostrednou príčinou uvedenej škody teda nie je konanie žalovaného (konaním žalovaného nedošlo k poškodeniu stĺpa), ale k tvrdenému poškodeniu došlo spôsobom osadenia stĺpa do zeme (jeho zabetónovaním). Konanie žalovaného teda priamo nespôsobilo tvrdenú škodu (znemožnenie ďalšieho použitia stĺpov). Akékoľvek vypratanie pozemku (či už dobrovoľne zo strany žalobkyne alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu) by viedlo k rovnakému výsledku, nakoľko iným spôsobom nie je možné už zabetónované stĺpy odstrániť. Súd poukázal aj na to, že náhrada škody uvedením do pôvodného stavu, t. j. znovu vybudovaním oplotenia, resp. zohľadnenie sumy na vybudovanie nového oplotenia ako rozsahu náhrady škody, neprichádza do úvahy, vzhľadom na to, že oplotenie bolo vybudované na cudzom pozemku, t. j. ide o neoprávnenú stavbu. Iné poškodenie stĺpov alebo konštrukcie oplotenia tvrdené zo strany žalobkyne nebolo (ak aj nejaké iné poškodenie vyplynulo zo svedeckej výpovede matky žalobkyne, toto nebolo predložené ako skutkové tvrdenie v konaní a za ďalšie, žiadne ostatné dôkazné prostriedky iné poškodenie nepreukázali). Len pre úplnosť, súd uviedol, že skutočnosť, že stavba oplotenia nebola v správnom konaní riešená (oznámením, povolením), nemá relevanciu pre posudzovanie vzniku nároku na náhradu škody. Čo sa týka tvrdenia matky žalobkyne pri jej svedeckej výpovedi na súde, že na mieste zostalo len 10 kusov stĺpov, toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym iným dôkazom, svedok E. D. vypovedal opačne, teda, že všetko sa uložilo na mieste a nič sa neodnášalo. Po zhodnotení výpovedí svedkov súd nezistil také dôvody

na strane svedkov D. a D., ktoré by významne znižovali ich dôveryhodnosť. Je pravda, že v rámci výsluchu použili rovnaké výrazy (šetrne) a o predmete výsluchu mohli byť vopred oboznámení, ale nemožno zhodnotiť, že by ich výpoveď bola nepravdivá, nakoľko v podstatných okolnostiach sú ich výpovede súladné s ostatnými vykonanými dôkazmi (o čase, mieste, osobách prítomných na mieste). Súd žiaden výrazný rozpor v ich výpovediach nezistil. Ďalej, tvrdenie matky žalobkyne o zostávajúcich 10 kusoch nekorešponduje ani s jej výpoveďou a výpoveďou jej manžela v trestnom konaní, ani s obsahom trestného oznámenia, a napokon, ani so skutkovými tvrdeniami žalobkyne predkladaných v priebehu celého konania, keď túto skutočnosť doposiaľ nikto neuvádzal. Zhrnúc uvedené, súd uzavrel, že nemal preukázaný vznik zodpovednosti žalovaného za žalobkyňou tvrdenú škodu na oplotení z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti.

1.7. Vo vz?ahu k požiadavke žalovaného prihliadnu? na elánok 5 súd konštatoval, že môže sankcionova? procesné úkony prieeiace sa zákazu zneužitia procesných práv len v rozsahu ustanovenom v , a nie hmotnoprávne úkony (dožadovanie sa uplatoovaného práva, ako to naznaeoval žalovaný). Obe strany tvrdili, že konanie protistrany je rozporné s dobrými mravmi, preto nemá požíva? právnu ochranu. Súd na danom nezaložil svoje rozhodnutie. Aj kei žalobkyoa neoprávnene oplotila a vysadila pozemok vo vlastníctve tretích osôb bez ich súhlasu alebo akéhoko3vek upovedomenia, a teda jej konanie nebolo v súlade s právom, a tým znemožnila žalovanému vykonáva? jeho einnos? na pozemkoch, ktoré má riadne v nájme, nie je v súlade s právnymi princípmi odmietnu? poskytnutú ochranu žalobkyni, ak by jej mala protiprávnym konaním inej osoby vzniknú? škoda. Rovnako tak žalovaný pristúpil k výkonu svojpomoci bez predchádzajúcej výzvy alebo upozornenia, eo súd zhodnotil v rámci skúmania podmienok svojpomoci ako neprimeraný postup. Rešpektujúc základné princípy slušnosti a bežných noriem správania, sledujúc elimináciu možných škôd, je prirodzené oeakáva?, že v takej situácii zasahujúca osoba druhú stranu upovedomí, najmä, kei mala na to dostatok priestoru. K pomeru uvádzaných zásahov možno doda?, že ak osoba, ktorá použila nedovolenú svojpomoc, sleduje aspoo cie3 súladný s právom, postupuje síce nezákonne, ale jej konanie bude spravidla menej spoloeensky škodlivé, než tej osoby, ktorá protiprávne nielen postupuje, ale aj protiprávny stav nastolila. Uvedené hodnotenie však nebolo podkladom súdu pre rozhodnutie, súd dané dal do pozornosti za úeelom zhrnutia celkovej situácie. Napokon, k argumentu žalovaného, že na nepráve nemožno založi? právo, súd uviedol, že táto zásada znamená, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zaklada? iné práva (rozhodnutie Ústavného súdu SR e. k. -37). V danej veci však žalobkyoa nezakladala nárok na svojom protiprávnom konaní, ale na protiprávnom konaní žalovaného (aj kei vyvolaného jej konaním spoeívajúcim v nastolení stavu nesúladného s právom). Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% pod3a . V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyoa, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne právne posúdenie veci vidí najmä v tom, že súd prvej inštancie zastal taký názor, že poškodené veci mali by? vo vlastníctve žalovaného, resp. tretej osoby, pretože boli súeas?ou pozemku. Toto bolo aj pod3a súdu hlavným dôvodom pre zamietnutie žaloby, keiže z tohto argumentu vyvodil, že žalobkyoa nie je aktívne vecne legitimovaná, a taktiež v odôvodnení uviedol, že všetky ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu boli splnené. Je toho názoru, že z tohto všeobecného pravidla existujú výnimky, prieom poukázala na rozsudok Najvyššího soudu Eeský republiky sp. zn. zo doa 31. 08. 2004. Porast musí by? trvalý na to, aby mohol by? považovaný za súeas? pozemku. Stromy, rastúce na pozemku, ktoré sa neskôr presadia, nie sú trvalo spojené s pozemkom. V takomto prípade nepôjde o trvalé porasty. Poukázala na to, že v tomto spore boli stromy zasadené na jeseo roku 2022 a vysadené boli už 20. 04. 2023, t. j. približne pol roku po ich zasadení. Nemôže ís? preto o trvalé porasty, a teda ani o súeas? veci (pozemku). Nie je tiež zrejmé, ako mohlo dôjs? vysadením predmetných stromov k znehodnoteniu pozemku prenajatého na po3nohospodárske úeely. Okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s týmto faktom. V odôvodnení neuviedol, ei a ako bol pozemok ako hlavná vec znehodnotená. K poškodeniu stromov došlo až pri ich vyberaní a následnom odumretí v nadväznosti na to, že neboli presadené, keiže o ich vysadení nebola veas informovaná a nebola pri oom ani prítomná. K škode teda došlo v ease, kei stromy neboli fyzicky, ani žiadnym iným spôsobom spojené s pozemkom a žalovaný ani nenamietal, že by patrili jemu alebo prenajímate3ovi – práve naopak, z konania je zrejmé, že jej

vlastnícke právo akceptoval (až teda na úeelovú a nepreukázanú námietku, že mohlo ís? o stromy jej matky). V prípade, ak by aj poškodené stromy boli súeas?ou pozemku, v takomto prípade by mala nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Zasadením stromov by totiž vznikol žalovanému majetkový prospech vo výške hodnoty zasadených stromov. Tento majetkový prospech však vznikol bez právneho dôvodu. Musí by? preto vrátený tomu, na úkor koho bol získaný, a teda jej. Vo vz?ahu ku škode na oplotení uviedla, že zmenšenie majetkového stavu nenastalo osadením, resp. zabetónovaním stapov do zeme. V momente, kei boli stapy osadené do zeme, ešte plnili svoju zamýš3anú úlohu a tvorili oplotenie. Škoda nastala až vybratím stapov zo zeme žalovaným, keiže až týmto momentom stratila stapy, ktoré sa stali neupotrebovate3né, a zároveo aj oplotenie, ktoré bolo odstránené a poškodené. Zmenšenie majetkového stavu nastalo teda až konaním žalovaného (vybratím stapov) a nie už jej konaním. Existuje teda kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Okrem toho sa súd nevysporiadal s ostatnými súeas?ami oplotenia – vzperami, napínacími drôtmi a pozinkovanými stapikmi, ktoré pracovníci žalovaného odstránili a znieili (tieto easti boli tak pozohýbané, že sa upotrebi? nedali). Poškodený, mnohokrát poohýbaný drôt a kovové stapy, ktoré boli ohnuté, sa už navráti? do pôvodného stavu ani použi? nedajú. Nárokuje si nahradenie celej škody (stratených aj nestratených a poškodených) a nevidí dôvod v ich rozlišovaní na stratené a nestratené stapy, keiže všetky sú neupotrebite3né. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný. Súd prvej inštancie presvedeivo a vyeerpávajúco vo svojom rozhodnutí uviedol, akými úvahami sa pri posúdení veci riadil a ako vec právne posúdil i s oh3adom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, odvolacie dôvody formulované žalobkyoou nie sú dané. Správne súd prvej inštancie posúdil nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby o náhradu škody. Pokia3 sa žalobkyoa odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Eeskej republiky (ktorý nemožno považova? ani za najvyššiu súdnu autoritu pod3a ust. ) - rozsudok sp. zn. zo doa 31. 08. 2004 (ktorý nemožno považova? ani za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít pod3a ust. ), ktorý nie je pre súd záväzný, nie je možné ani tento aplikova? a z neho vychádza? vo vz?ahu k predmetnej právnej veci. V predmetnej veci nešlo o lesnú škôlku a nešlo ani o sadenice stromov a kríkov, ktoré sú ureené k predaju, ei ktoré mali by? neskôr presádzané. Takéto tvrdenia žalobkyoa v konaní nikdy ani neuviedla. Žalobkyoa na pozemkoch vysadila stromy a kríky, ktoré sú trvalými porastmi a sú preto súeas?ou pozemku, nako3ko ich oddelenie by znamenalo ich znehodnotenie v zmysle ust. Obeianskeho zákonníka, a preto nebol dôvod, aby sa súd odklonil od ustálenej súdnej praxe. Správne súd prvej inštancie aplikoval aj ust. zákona e. o úprave vlastníckych vz?ahov k pôde a inému po3nohospodárskemu majetku, kei ako vlastníka vysadených stromov a kríkov posúdil jeho, prieom správne podotkol, že žalobkyoa ani netvrdila v konaní, že by bola vlastníekou predmetných pozemkov. Súd teda správne žalobu žalobkyne v tejto easti zamietol, kei nepreukázala vlastnícke právo k pozemku, ktorého neoddelite3nou súeas?ou boli vysadené stromy a kríky, a to pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore. Pokia3 žalobkyoa namieta nesprávne posúdenie veci v tom zmysle, že súd mal jej nárok posúdi? ako bezdôvodné obohatenie, takéto posúdenie veci nie je možné a žalobkyoa ho v odvolaní ani nekonkretizuje, ako k takémuto posúdeniu veci mal súd vôbec dospie?. V tejto easti je odvolanie nezrozumite3né. Je vylúeené, aby on dosiahol prospech z neoprávneného vysadenia stromov a kríkov žalobkyoou, kei mal len náklady s ich odstránením, aby mohol pripravi? pôdu a založi? úrodu, v eom mu neoprávnená výsadba a oplotenie bránili. Pri odstraoovaní výsadby stromov a kríkov a oplotenia nepostupoval neoprávnene a bez toho, aby sa nepokúsil vzniknutú situáciu rieši? na obci a bez toho, aby bolo nariadené obnovi? predošlý stav. Eo sa týka údajnej škody na stapoch a oplotení pri ich odstraoovaní, vznik škody žalobkyoa na oplotení ani nepreukázala a toto ostalo len v rovine jej tvrdení, ako tomu bolo i u vykorenených stromov a kríkov. To, že sa stali stapy po vybratí zo zeme neupotrebite3né a že ich vybratím zo zeme nastala škoda, je neudržate3né tvrdenie žalobkyne. Žalobkyoa ani nieím nepreukázala a len tvrdila, že všetky stapy boli (vraj) zabetónované v zemi a že (vraj) betón sa z nich nedá odstráni?. Ani tieto (nepreukázané) tvrdenia však nestaeia na preukázanie kauzálneho nexu medzi škodou a jeho konaním. Eo sa týka údajného poškodenia plota a jeho súeastí pozohýbaním, eo malo spôsobi? (vraj) ich neupotrebenie, správne súd prvej inštancie poznamenal, že takéto tvrdenia o poškodení plotu sa nenachádzali v žalobe a už vôbec neboli ani preukázané dôkazmi, preto nie je na mieste súdu vytýka?, že sa s nimi súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal. Námietky žalobkyne týkajúce sa hodnotenia dôkazov súdom, ktoré patrí do vo3nej úvahy súdu, sú nedôvodné a nemôže sa žalobkyoa dožadova?, aby súd prvej inštancie hodnotil dôkazy, tak

ako si ona predstavuje a ako jej to vyhovuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, udávajúc, že si je zjavne vedomá, že rozhodnutie súdov Českej republiky nie je právne záväzné pre slovenské súdy. Rozhodnutie uviedla iba pre podporu jej argumentácie. Fakt, že nenadobudla stromy ako podnikateľka, nijak nevylučuje možnosť strom presádzať alebo aj predávať. Zotrváva na jej tvrdení, že ak by aj súd vyhodnotil stromy ako súčasť pozemku, mal jej priznať vymáhaný nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ak by žalovaný nadobudol stromy ich zasadením do pozemku, obohatil by sa o hodnotu týchto stromov. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že pokiaľ by došlo rovnako k odstráneniu oplotenia na základe rozhodnutia štátneho orgánu, nevznikla by škoda, nedá sa s touto argumentáciou súhlasiť. Záverom uviedla, že hodnotenie dôkazov môže byť taktiež predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania. Súd nemôže vykladať dôkazy svojvoľne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že vyjadrenie žalobkyne je zjavne špekulaené a žalobkyoa sa v oom snaží presviedea? odvolací súd o inom skutkovom stave, ktorý však súd prvej inštancie nezistil a nemohol ani zisti? z vykonaných dôkazov a tvrdení žalobkyne v predmetnom konaní. Žalobkyoa stromy a kríky v pokroeilej fáze ich vývinu zasadila tak, aby na pozemkoch tvorili trvalý porast a aby plodili plodiny, a nie za úeelom ich ialšieho presádzania, ako sa o tom zaeala snaži? presviedea? v odvolacom konaní. Žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovie? i pre nesprávne zadefinovaný okruh úeastníkov konania, kei z výpovede matky žalobkyne vyplynulo, že mali tvori? v konaní spolu so žalobkyoou minimálne nerozluené spoloeenstvo, ako spoluvlastníeky vecí, na ktorých malo údajne dôjs? ku škode. Je vylúeená neudržate3ná konštrukcia žalobkyne, že sa on mal vraj obohati? na úkor žalobkyne, kei žalobkyoa nepreukázala, že by sa dostal k nejakému majetkovému prospechu a že by sa jeho majetok a aktíva v toho dôsledku zvýšili. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a ani ten prezentovaný žalobkyoou nenapaoa ani jednu z foriem bezdôvodného obohatenia. V súdnom spore vyšlo najavo, že žalobkyoa, uvedomujúc si skutoenos?, že jej predmetné pozemky nepatria, s týmto vedomím vysadila na týchto pozemkoch stromy a kríky, ktoré majú povahu trvalých porastov a pozemok oplotila, a takto neoprávnene zaeala okupova? cudzí pozemok. Týmto neoprávneným konaním mu žalobkyoa bránila ako oprávnenému držite3ovi pozemkov založi? úrodu, eím mu hrozila vysoká škoda, ktorej sa snažil predís? odstránením vedome neoprávnene vysadených stromov a kríkov a osadeného oplotenia žalobkyoou a i z tohto dôvodu nemôže by? pod3a § 418 Obeianskeho zákonníka zodpovedný za škodu (aj za predpokladu, že by nejaká vznikla) pri odvracaní nebezpeeenstva hroziacej vysokej škody nezaložením úrody na pozemkoch veas, ktoré nebezpeeenstvo vzniku vysokej škody vyvolala vedome svojím konaním práve žalobkyoa.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné pod3a ako vecne správny potvrdi?, kei súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne na náhradu škody vo výške 702,72 eura s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknú? tým, že doa 20. 04. 2023 zamestnanci žalovaného bez jej súhlasu alebo akéhoko3vek právneho titulu vykopali a odstránili oou zasadené stromy a odstránili plot a geodetické znaeenie, a to na parc. e. 3909 a 3910 v katastrálnom území C.. Týmto konaním jej bola spôsobená škoda, ktorá predstavuje súeet súm vynaložených na kúpu poškodených vecí.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Prejednávajúc podané odvolanie žalobkyne, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia . K podanému odvolaniu žalobkyne, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľky.

13. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že stromy, ktoré na pozemku vysadila, nepredstavovali trvalé porasty, a teda ani súčasť pozemku, pričom poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , odvolací súd udáva, že s argumentáciou žalobkyne sa nestotožňuje. Primárne je potrebné uviesť to, že podľa najvyššími súdnymi autoritami v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou, ktorých môže strana legitímne očakávať, že bude spor rozhodnutý, sú: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky a v širšom kontexte aj Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie. Takouto najvyššou súdnou autoritou v SR nie je NS ČR, na ktorého rozhodnutie žalobkyňa poukázala. Bez ohľadu na uvedené, je ďalej potrebné uviesť, že poukaz žalobkyne na uvedené rozhodnutie NS ČR nie je namieste i z tohto dôvodu, že závery tohto rozhodnutia, v rozsahu žalobkyňou upriameného, nie sú použiteľné v tejto právnej veci, pretože pokiaľ NS ČR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pestovateľský materiál lesnej škôlky (sadenice stromkov) nemožno považovať za trvalý porast, keď lesnú škôlku je možno definovať ako reprodukčnú plochu určenú k pestovaniu sadbového materiálu, ktorý je určený pre ďalšiu výsadbu, z okolností prejednávanej veci v tomto spore je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobkyňou vysadené stromy neprestavovali materiál lesnej škôlky, ktorý by bol určený na ďalšiu výsadbu, resp. následné plánované presádzanie. Tieto skutočnosti netvrdila v konaní ani samotná žalobkyňa, v zásade, zrejme pod vplyvom uvedeného rozhodnutia začala až v podanom odvolaní poukazovať na možnosť presadenia stromov vysadených na pozemku, čomu však skutkové okolnosti tejto veci v žiadnom prípade nenasvedčovali.

14. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého právnych záverov je dôvodné vychádzať i v tejto právnej veci. Je treba zdôrazniť, že trvalé porasty (zakorenené kríky a stromy) sa po vysadení (trvalom spojení so zemou) stávajú vlastníctvom vlastníka pozemku, bez ohľadu na to, kto ich vysadil. Uvedené je bezpochyby prípad prejednávanej veci, a preto treba so súdom prvej inštancie správne uzavrieť, že takto žalobkyňou vysadené stromy, ktoré sa stali súčasťou pozemku vo vlastníctve tretej osoby (resp. v zmysle vlastníctvom užívateľa-žalovaného), neboli vlastníctvom žalobkyne, napriek tomu, že ich vysadila, a tak na jej strane škoda na veci vzniknúť nemohla. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že v tomto ohľade žalobkyňa nebola aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, pretože jej subjektívne právo v zmysle hmotného práva nepatrilo. I NS SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval, že keďže škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného potom, pokiaľ odstránením trvalých porastov z pozemku došlo k zníženiu jeho hodnoty, znamená táto skutočnosť vznik škody na strane vlastníka pozemku. Pojem „oddelenie“ podľa zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie. Vždy však predstavuje pre hlavnú vec znehodnotenie v hodnotovom, kvantitatívnom, funkčnom, estetickom, príp. inom zmysle.

15. Pokiaľ ďalej žalobkyňa argumentovala, že ak by aj poškodené stromy boli súčasťou pozemku, v takom prípade by mala nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ani s takouto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt). Pasívne legitimovaným subjektom k vydaniu bezdôvodného obohatenia je ten, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor iného neoprávnene zväčšil, poprípade u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, napriek tomu, že k tomu malo dôjsť. V okolnostiach prejednávanej veci nemožno vzhliadnuť vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného neoprávneným vysadením stromov žalobkyňou, keď týmto jej konaním v žiadnom prípade nedošlo k neoprávnenému zväčšeniu jeho majetku, naviac v situácii, že stromy boli zasadené na pozemku, ktorý žalovaný využíval na iné účely, než tie, pre ktoré vysadila stromy žalobkyňa, pričom nebolo v konaní ani tvrdené, tobôž preukázané, že by tento nejaký prospech z neoprávneného vysadenia stromov získal. 16. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody vo vzťahu k odstráneniu oplotenia, i v tomto ohľade sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a zhodne s ním má za to, že medzi konaním žalovaného a vznikom škody (poškodenie stĺpov betónom, ktorý sa nedal odstrániť) nebola bezprostredná príčinná súvislosť. Z okolností tejto veci, tak ako už opakovane bolo uvedené, je zrejmé, že žalobkyňa osadila oplotenie bez súhlasu na cudzom pozemku, a napriek tomu, v súvislosti s jeho osadením volila také riešenie, ktoré je v zásade trvalé (zabetónovaním stĺpov). Teda žalobkyňa sama zvolila taký spôsob osadenia oplotenia, ktorý znemožnil jeho opätovné použitie pri demontáži, a tak nemožno hovoriť o tom, že tvrdená škoda je škodou vzniknutou práve a výlučne v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a je namieste otázka, či táto nie je výsledkom nesprávneho rozhodnutia žalobkyne v rámci vybudovania oplotenia na danom pozemku. Vzhľadom na okolnosti prípadu, je totiž potrebné zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že takýto škodlivý následok, práve vzhľadom na spôsob osadenia oplotenia by nastal pri akomkoľvek odstránení oplotenia. Pokiaľ potom žalobkyňa v súvislosti so vzniknutou škodou udáva, že stĺpy sa stali neupotrebiteľné, táto ich neupotrebiteľnosť bola spôsobená rozhodnutím žalobkyne o spôsobe ich osadenia. Pokiaľ žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ostatnými súčasťami oplotenia, k uvedenému odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie udáva, že iné poškodenie, resp. poškodenie ostatných súčastí oplotenia žalobkyňou špecifikované žiadnym spôsobom nebolo. 17. S ohľadom na vyššie konštatované, je potrebné uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby žalobkyne, z dôvodov nim uvedených, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zákonnej lehote ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).