Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/147/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. D. H., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu

v B., zastúpenému JUDr. V. N., advokátom so sídlom v B. o zaplatenie 1 420,69 EUR

(42 800,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. V-2-29 C 5/1997,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2010 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára

2010 sp.zn. v zmeňujúcom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku

o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek 6. júna 1995

sa pôvodní ţalobcovia (právni predchodcovia ţalobkyne J. Ţ. a P. Ţ., ktorí v priebehu konania

zomreli) domáhali voči ţalovanému J. B. ako pôvodne ţalovanému 1/ a jeho manţelke A. B.

ako pôvodne ţalovanej 2/ zaplatenia náhrady škody za odstránené porasty vo výške

42 800,-- Sk, ďalej náhrady za odstránené záhradné úpravy (terasy) na pozemku a to vo forme

jeho uvedenia do predošlého stavu, a odstránenia plotu postaveného ţalovaným a jeho

manţelkou na časti ich pozemku. V ţalobe uviedli, ţe po nadobudnutí vlastníckeho práva

k pozemku parcela č. X. v kat. úz. S. sa so ţalovaným a jeho manţelkou ako vlastníkmi

susediaceho pozemku parcela č. X. v roku 1975 dohodli, ţe hranicu medzi ich pozemkami,

ktorá nebola presne vytýčená, bude tvoriť betónový chodník. Svoj pozemok po takto

dohodnutú hranicu dobromyseľne uţívali aţ do marca 1995, kedy ţalovaný a pôvodne

ţalovaná 2/ z im neznámych dôvodov z časti ich pozemku odstránili porasty a záhradné

úpravy a túto časť ohradili plotom. Tým zasiahli do ich vlastníckych práv a spôsobili im

škodu.

Okresný súd Bratislava III (právny nástupca bývalého Okresného súdu Bratislava -

vidiek) rozsudkom z 21. novembra 2008 č.k. V-2-29 C 5/97 ţalobu zamietol a rozhodol

aj o trovách konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nepreukázala uţ prvý

základný zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti

ţalovaným a pôvodne ţalovanou 2/. Poukázal na to, ţe naopak dôkazom predloţeným

ţalovanou stranou (protokolom o vytýčení hranice pozemkov) bolo preukázané, ţe ţalobkyňa,

2

resp. jej právni predchodcovia, uţívali časť (X.) pozemku vo vlastníctve ţalovaného a jeho

manţelky.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom

z 26. januára 2010 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil

ţalovanému (súčasne ako právnemu nástupcovi pôvodne ţalovanej 2/, ktorá v priebehu

konania zomrela) povinnosť zaplatiť ţalobkyni 526 EUR do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol, ţe ţiadnemu z účastníkov sa

nepriznáva nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel

od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe ţalovaný a pôvodne ţalovaná 2/ porušili právnu

povinnosť v zmysle ustanovenia a to tým, ţe sa svojich

nárokov v súvislosti s časťou pozemku, o ktorom sa domnievali, ţe je ich vlastníctvom,

nedomáhali právnymi prostriedkami, ale svojvoľne odstránili z tohto pozemku porasty

vysadené a udrţiavané právnymi predchodcami ţalobkyne. Z toho vyvodil, ţe je daná

zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú odstránením porastov a súvisiaceho zariadenia

v prisúdenej výške. Vyslovil tieţ názor, ţe odstránené trvalé porasty boli vlastníctvom

právnych predchodcov ţalobkyne a ţe otázka vlastníctva k spornej časti pozemku, na ktorej

sa porasty nachádzali, nebola pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody

určujúca.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odvolanie ţalobkyne proti

prvostupňovému rozsudku zamietne a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke základného

predpokladu zodpovednosti za škodu a to v otázke vzniku samotnej škody. Poukazoval na to,

ţe porasty sú súčasťou pozemku, preto pokiaľ by sporná časť pozemku bola jeho

vlastníctvom, patrili by porasty jemu a ich odstránením by nemohla vzniknúť právnym

predchodcom ţalobkyne ţiadna škoda (zmenšenie majetku).

Ţalobkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti

ktorému je v napadnutom výroku prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

ţe dovolanie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia moţno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, ţe dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa , t.j. ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,

ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne

pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom,

alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou. Uvedený

dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, je v tejto

veci daný.

V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalovaný spolu

so svojou manţelkou, po zameraní a vytýčení hranice medzi ich pozemkom a pozemkom

patriacim právnym predchodcom ţalobkyne, odstránili trvalé porasty nachádzajúce sa na časti

pozemku uţívaného právnymi predchodcami ţalobkyne, povaţujúc túto časť za svoje

vlastníctvo.

Aj keď odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, správne konštatoval

porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka ţalovaným, resp.

pôvodne aj jeho manţelkou (svojvoľné odstránenie trvalých porastov z časti pozemku

dlhodobo uţívaného právnymi predchodcami ţalobkyne je porušením povinnosti zákazu

svojpomoci vyplývajúcej z ustanovenia a contrario, v zmysle

ktorého je svojpomoc prípustná len v prípade bezprostredného neoprávneného zásahu

do práva), bol jeho právny záver o zodpovednosti ţalovaného za spôsobenú škodu predčasný.

Okrem porušenia právnej povinnosti je ďalším základným predpokladom zodpovednosti

za škodu existencia samotnej škody na strane poškodeného. Odvolací súd odôvodnil vznik

škody na strane právnych predchodcov ţalobkyne tým, ţe odstránené trvalé porasty boli ich

vlastníctvom, pretoţe boli nimi vysadené a udrţiavané, pričom otázka vlastníctva k spornej

časti nimi uţívaného pozemku nebola pre rozhodnutie vo veci určujúca. S týmito právnymi

názormi odvolacieho súdu sa nemoţno stotoţniť.

V zmysle súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa

povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila. Podľa právnej

teórie i ustálenej súdnej praxe (porovnaj napr. R 56/1977) trvalé porasty (stromy, kríky)

nachádzajúce sa na pozemku sú zásadne súčasťou pozemku. Patria teda vlastníkovi pozemku.

Keďţe škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, potom pokiaľ

odstránením trvalých porastov z pozemku došlo k zníţeniu jeho hodnoty, znamená táto

skutočnosť vznik škody na strane vlastníka pozemku. V prípade spornosti vlastníckeho práva

k pozemku resp. k jeho časti, právny záver o tom, na strane koho vznikla škoda odstránením

trvalých porastov, vyţaduje riešenie predbeţnej otázky, ktorou je otázka, kto je vlastníkom

sporného pozemku.

Pretoţe v prejednávanej veci odvolací súd, vychádzajúc z nesprávneho právneho

názoru, sa riešením otázky vlastníckeho práva k spornej časti pozemku nezaoberal

a v dôsledku toho si pre jej riešenie ani nezadováţil dostatok skutkových podkladov, dovolací

súd jeho rozsudok v dovolaním napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej

a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie ( veta prvá ).

Dovolací súd však povaţuje za potrebné poznamenať, ţe v zmysle platnej právnej

úpravy, účinnej od 1.1.1992, dobromyseľným a nepretrţitým uţívaním časti pozemku,

trvajúcim po dobu desiatich rokov, sa hranica drţby takéhoto pozemku stáva hranicou

vlastníckou, aj keď drţba začala pred uvedeným dňom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. novembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová