Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a1c/365467.84f920.pdf
PDF · 100.09 KB
No categories available
6Cdo/147/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 147/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. D. H., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu
v B., zastúpenému JUDr. V. N., advokátom so sídlom v B. o zaplatenie 1 420,69 EUR
(42 800,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. V-2-29 C 5/1997,
o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2010 sp.zn.
14 Co 82/2009 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára
2010 sp.zn. 14 Co 82/2009 v zmeňujúcom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek 6. júna 1995
sa pôvodní ţalobcovia (právni predchodcovia ţalobkyne J. Ţ. a P. Ţ., ktorí v priebehu konania
zomreli) domáhali voči ţalovanému J. B. ako pôvodne ţalovanému 1/ a jeho manţelke A. B.
ako pôvodne ţalovanej 2/ zaplatenia náhrady škody za odstránené porasty vo výške
42 800,-- Sk, ďalej náhrady za odstránené záhradné úpravy (terasy) na pozemku a to vo forme
jeho uvedenia do predošlého stavu, a odstránenia plotu postaveného ţalovaným a jeho
manţelkou na časti ich pozemku. V ţalobe uviedli, ţe po nadobudnutí vlastníckeho práva
k pozemku parcela č. X. v kat. úz. S. sa so ţalovaným a jeho manţelkou ako vlastníkmi
susediaceho pozemku parcela č. X. v roku 1975 dohodli, ţe hranicu medzi ich pozemkami,
ktorá nebola presne vytýčená, bude tvoriť betónový chodník. Svoj pozemok po takto
dohodnutú hranicu dobromyseľne uţívali aţ do marca 1995, kedy ţalovaný a pôvodne
ţalovaná 2/ z im neznámych dôvodov z časti ich pozemku odstránili porasty a záhradné
úpravy a túto časť ohradili plotom. Tým zasiahli do ich vlastníckych práv a spôsobili im
škodu.
Okresný súd Bratislava III (právny nástupca bývalého Okresného súdu Bratislava -
vidiek) rozsudkom z 21. novembra 2008 č.k. V-2-29 C 5/97 ţalobu zamietol a rozhodol
aj o trovách konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nepreukázala uţ prvý
základný zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti
ţalovaným a pôvodne ţalovanou 2/. Poukázal na to, ţe naopak dôkazom predloţeným
ţalovanou stranou (protokolom o vytýčení hranice pozemkov) bolo preukázané, ţe ţalobkyňa,
2
resp. jej právni predchodcovia, uţívali časť (X.) pozemku vo vlastníctve ţalovaného a jeho
manţelky.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom
z 26. januára 2010 sp.zn. 14 Co 82/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil
ţalovanému (súčasne ako právnemu nástupcovi pôvodne ţalovanej 2/, ktorá v priebehu
konania zomrela) povinnosť zaplatiť ţalobkyni 526 EUR do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol, ţe ţiadnemu z účastníkov sa
nepriznáva nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel
od prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe ţalovaný a pôvodne ţalovaná 2/ porušili právnu
povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to tým, ţe sa svojich
nárokov v súvislosti s časťou pozemku, o ktorom sa domnievali, ţe je ich vlastníctvom,
nedomáhali právnymi prostriedkami, ale svojvoľne odstránili z tohto pozemku porasty
vysadené a udrţiavané právnymi predchodcami ţalobkyne. Z toho vyvodil, ţe je daná
zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú odstránením porastov a súvisiaceho zariadenia
v prisúdenej výške. Vyslovil tieţ názor, ţe odstránené trvalé porasty boli vlastníctvom
právnych predchodcov ţalobkyne a ţe otázka vlastníctva k spornej časti pozemku, na ktorej
sa porasty nachádzali, nebola pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody
určujúca.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odvolanie ţalobkyne proti
prvostupňovému rozsudku zamietne a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí. Dovolanie
odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke základného
predpokladu zodpovednosti za škodu a to v otázke vzniku samotnej škody. Poukazoval na to,
ţe porasty sú súčasťou pozemku, preto pokiaľ by sporná časť pozemku bola jeho
vlastníctvom, patrili by porasty jemu a ich odstránením by nemohla vzniknúť právnym
predchodcom ţalobkyne ţiadna škoda (zmenšenie majetku).
Ţalobkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti
ktorému je v napadnutom výroku prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
ţe dovolanie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. moţno dovolanie odôvodniť len niektorým
alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci
vyplýva, ţe dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne
pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom,
alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou. Uvedený
dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, je v tejto
veci daný.
V preskúmavanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, ţe ţalovaný spolu
so svojou manţelkou, po zameraní a vytýčení hranice medzi ich pozemkom a pozemkom
patriacim právnym predchodcom ţalobkyne, odstránili trvalé porasty nachádzajúce sa na časti
pozemku uţívaného právnymi predchodcami ţalobkyne, povaţujúc túto časť za svoje
vlastníctvo.
Aj keď odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, správne konštatoval
porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka ţalovaným, resp.
pôvodne aj jeho manţelkou (svojvoľné odstránenie trvalých porastov z časti pozemku
dlhodobo uţívaného právnymi predchodcami ţalobkyne je porušením povinnosti zákazu
svojpomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka a contrario, v zmysle
ktorého je svojpomoc prípustná len v prípade bezprostredného neoprávneného zásahu
do práva), bol jeho právny záver o zodpovednosti ţalovaného za spôsobenú škodu predčasný.
Okrem porušenia právnej povinnosti je ďalším základným predpokladom zodpovednosti
za škodu existencia samotnej škody na strane poškodeného. Odvolací súd odôvodnil vznik
škody na strane právnych predchodcov ţalobkyne tým, ţe odstránené trvalé porasty boli ich
vlastníctvom, pretoţe boli nimi vysadené a udrţiavané, pričom otázka vlastníctva k spornej
časti nimi uţívaného pozemku nebola pre rozhodnutie vo veci určujúca. S týmito právnymi
názormi odvolacieho súdu sa nemoţno stotoţniť.
V zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa
povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila. Podľa právnej
teórie i ustálenej súdnej praxe (porovnaj napr. R 56/1977) trvalé porasty (stromy, kríky)
nachádzajúce sa na pozemku sú zásadne súčasťou pozemku. Patria teda vlastníkovi pozemku.
Keďţe škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, potom pokiaľ
odstránením trvalých porastov z pozemku došlo k zníţeniu jeho hodnoty, znamená táto
skutočnosť vznik škody na strane vlastníka pozemku. V prípade spornosti vlastníckeho práva
k pozemku resp. k jeho časti, právny záver o tom, na strane koho vznikla škoda odstránením
trvalých porastov, vyţaduje riešenie predbeţnej otázky, ktorou je otázka, kto je vlastníkom
sporného pozemku.
Pretoţe v prejednávanej veci odvolací súd, vychádzajúc z nesprávneho právneho
názoru, sa riešením otázky vlastníckeho práva k spornej časti pozemku nezaoberal
a v dôsledku toho si pre jej riešenie ani nezadováţil dostatok skutkových podkladov, dovolací
súd jeho rozsudok v dovolaním napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej
a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Dovolací súd však povaţuje za potrebné poznamenať, ţe v zmysle platnej právnej
úpravy, účinnej od 1.1.1992, dobromyseľným a nepretrţitým uţívaním časti pozemku,
trvajúcim po dobu desiatich rokov, sa hranica drţby takéhoto pozemku stáva hranicou
vlastníckou, aj keď drţba začala pred uvedeným dňom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. novembra 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová